Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232812
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Némethová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Némethovej a členov senátu
JUDr. Zity Matyóovej a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 10.02.2014, č. k. 10C/51/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno d/, odsek 2, § 9 odsek 1, odsek 2,

§ 15 odsek 1, § 16 odsek 1, § 19 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 44 odsek 1, odsek 2 zákona č.
233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej
škody nasledovne: vo veci 10C/51/2013 vo výške 1.743,44 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 348,69 eur
z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie

viac ako 176 dní), vo veci 10C/52/2013 vo výške 1.402,20 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
280,44 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 232 dní), vo veci 10C/53/2013 vo výške 1.526,72 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
305,34 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 52 dní), vo veci 10C/56/2013 vo výške 2.275,59 eur a nemajetkovej ujmy vo výške
455,12 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 75 dní), vo veci 10C/64/2013 vo výške 2.405,07 eur a nemajetkovej ujmy vo

výške 481,01 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 68 dní), vo veci 10C/65/2013 vo výške 294,87 eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 58,97 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 211 dní), vo veci 10C/66/2013 vo výške 4.393,96 eur a nemajetkovej ujmy vo
výške 878,79 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 72 dní), vo veci 10C/72/2013 vo výške 1.656,32 eur a nemajetkovej ujmy

vo výške 331,26 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 587 dní), vo veci 10C/73/2013 vo výške 1.874,89 eur a nemajetkovej ujmy vovýške 374,98 eur z dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 587 dní),
Súd spojil na spoločné konanie veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 10C/51/2013, sp. zn.

10C/52/2013, sp. zn. 10C/53/2013, sp. zn. 10C/56/2013, sp. zn. 10C/64/2013, sp. zn. 10C/65/2013, sp.
zn. 10C/66/2013, sp. zn. 10C/72/2013 a sp. zn. 10C/73/2013 a vedie ich pod sp. zn. 10C/51/2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 11Er/158/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 28.02.2011.
Uznesením č. k. 11Er/158/2011-10 zo dňa 08.03.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18Er/961/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 09.12.2010.
Uznesením č. k. 18Er/961/2010-9 zo dňa 17.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.05.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/96/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 10.02.2011.
Uznesením č. k. 12Er/96/2011-10 zo dňa 22.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/835/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 24.08.2011.

Uznesením č. k. 12Er/835/2011-10 zo dňa 30.08.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18Er/906/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 24.11.2010.
Uznesením č. k. 18Er/906/2010-9 zo dňa 28.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 24Er/480/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 25.05.2011.
Uznesením č. k. 24Er/480/2011-11 zo dňa 31.05.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.10.2012.

Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/908/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 24.11.2010.
Uznesením č. k. 12Er/908/2010-9 zo dňa 12.01.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 12Er/520/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 02.06.2011.
Uznesením č. k. 12Er/520/2011-10 zo dňa 03.06.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27Er/906/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 24.11.2010.

Uznesením č. k. 27Er/906/2010-9 zo dňa 13.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.02.2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 7Er/789/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie doručil súdny exekútor na súd 15.08.2011.
Uznesením č. k. 7Er/789/2011-10 zo dňa 22.03.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2012.

Uviedol, že návrhy navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za dôvodné
a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov

na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre
podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.
Na námietku premlčania vznesenú odporcom proti nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom
23.04.2009 neprihliadol z dôvodu, že o žiadostiach v žalovaných veciach boli rozhodnutia doručené
právnemu zástupcovi oprávneného po uvedenom dátume, a preto navrhovateľovi do podania návrhu na

súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody.
Poukázal na ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, ktoré
obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o
zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia, preto nebolo možné konštatovať nesprávny úradný postupsúdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Zároveň poukázal na nález
Ústavného súdu SR IV.ÚS 471/2012.
Konštatoval, že rozhodnutia súdu v predmetných exekučných konaniach boli vydané v primeranom

čase a bez zbytočných prieťahov a to s poukazom na samotný postup súdu vyžadujúci zabezpečenie
podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom je potrebné posudzovať nielen tieto okolnosti, ale z hľadiska
objektívneho posúdenia aj to, aký bol v konkrétnom období nápad vecí a počet osôb vybavujúcich tento
nápad v rámci exekučného oddelenia na príslušnom súde.
Dospel preto k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z

dôvodu nevydaní rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov, keďže zo strany navrhovateľa nebolo doložené žiadne iné rozhodnutie, ktoré by konštatovalo
prieťahy v konaní tak, ako je to už ustanovené v § 9 odsek 2 zákona č. 5114/2003 Z. z. v znení účinnom
od 01.01.2013. Keďže základ nároku uplatňovaného navrhovateľom nebol preukázaný, súd sa ďalej
nemusel zaoberať výškou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a k tomu, či táto je primeraná.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak,

že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v súvislosti s
týmto konaním žiadne nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom

odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto

neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,

čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona
nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie

totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Ďalej
poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a
je jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,

ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež
Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto

opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Uviedol že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad
skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mu
predchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214

odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd
zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého

stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je:
1/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.743,44 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 348,69 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/158/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 176 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 11Er/158/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa

28.02.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej A. L., o vymoženie 463,38
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 29.11.2010, sp. zn. SR 11391/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 08.03.2011,
č. k. 11Er/158/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 04.08.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 17.07.2012, č. k.
11Er/158/2011-18, právoplatným 01.09.2012, exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 176 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (28.02.2011), po
náležitom preskúmaní, následne vo veci rozhodol (08.03.2011). Exekučný súd tak rozhodol v lehote 8

dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 176 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

2/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.402,20 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 280,44 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/961/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 232 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/961/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
09.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému C. H., o vymoženie
708 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 07.07.2010, sp. zn. SR 05641/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
17.02.2011,č.k.18Er/961/2010-9,zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.05.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27.03.2012, č. k.

18Er/961/2010-14 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.07.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 232 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (09.12.2010), po

náležitom preskúmaní, následne vo veci rozhodol (17.02.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 70
dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 232 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom
na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

3/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.526,72 eur z titulu

majetkovej škody a sumy 305,34 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/96/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 52 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/96/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
10.02.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej L. R., o vymoženie 403

eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 10.12.2010, sp. zn. SR 12007/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 22.02.2011, č.
k. 12Er/96/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 16.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 10.06.2011, č. k.
12Er/96/2011-20 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2012.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 52 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (10.02.2011), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (22.02.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 12 dňoch od

doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 52 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

4/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.275,59 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 455,12 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/835/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 75 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/835/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.08.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej Y. R., o vymoženie

1.838,27 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 25.05.2011, sp. zn. SR 03754/11. Exekučný súd uznesením zo dňa
30.08.2011, č. k. 12Er/835/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 28.09.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 17.05.2012, č.
k. 12Er/835/2011-17 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 75 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 31.05.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.08.2011), po

náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (30.08.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 6 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 75 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

5/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.405,07 eur z titulu

majetkovej škody a sumy 481,01 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 24Er/480/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch

v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 68 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/480/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
25.05.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému F. T., o
vymoženie 534,45 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 04.01.2011, sp. zn. SR 11827/10. Exekučný súd uznesením

zo dňa 31.05.2011, č. k. 24Er/480/2011-11, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 28.08.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 68 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to

explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (25.05.2011), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (31.05.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 6 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 68 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti

danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.

6/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 294,87 eur z titulu majetkovej
škody a sumy 58,97 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu

Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/908/2010. Nesprávny úradný
postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o vydaní
poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním viac ako 211 dní a vykonaním

úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/908/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej O. Q., o vymoženie 121
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 27.07.2010, sp. zn. SR 06028/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 12.01.2011,
č. k. 12Er/908/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 07.04.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 02.06.2011, č. k.

12Er/908/2010-23 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 211 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.11.2010), po
náležitom preskúmaní, následne vo veci rozhodol (12.01.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 49

dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 211 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

7/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 4.393,96 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 878,79 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 12Er/520/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 72 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 12Er/520/2011 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
02.06.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému C. H., o
vymoženie 1.277,57 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 28.02.2011, sp. zn. SR 15202/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
03.06.2011, č. k. 12Er/520/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 05.07.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 20.03.2012, č.

k. 12Er/520/2011-17 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 72 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd

vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (02.06.2011), po

náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (03.06.2011). Exekučný súd tak rozhodol hneď na druhý deň po
doručení žiadosti o udelenie poverenia (nie 72 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť žiadne zbytočné prieťahy.8/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.656,32 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 331,26 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 27Er/906/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním

viac ako 587 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/906/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému C. H., o vymoženie 385

eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zo dňa 02.06.2010, sp. zn. SR 04237/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 13.12.2010, č. k.
27Er/906/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Oprávnený voči uzneseniu
podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26CoE/78/2012-32 zo dňa
30.12.2012 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 587 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného

konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu

so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.11.2010), po
náležitom preskúmaní, následne vo veci rozhodol (13.12.2010). Hoci exekučný súd rozhodol po 19

dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 587 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom
na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

9/ návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.874,89 eur z titulu
majetkovej škody a sumy 374,98 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/789/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 316 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
ZobsahuOkresnéhosúduNitrasp.zn.7Er/789/2011vyplýva,žeexekučnémusúduboladňa15.08.2011
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej G. E., o vymoženie 530 eur s

príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 13.04.2011, sp. zn. SR 01896/11. Exekučný súd uznesením zo dňa 22.03.2012, č.
k. 7Er/789/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 19.04.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15

dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 316 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 31.05.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia

vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (15.08.2011), po
náležitom preskúmaní, následne vo veci rozhodol (22.03.2012). Hoci exekučný súd rozhodol po 219

dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 316 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom
na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, t.
j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil naplnenie ani

jednej z nich.

K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu
konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa navrhovateľ a ani jeho

právny zástupca pojednávania (10.02.2014) nezúčastnili, svoju neúčasť právny zástupca navrhovateľa
ospravedlnil (10.02.2014 emailom), pričom však predvolanie mu bolo doručené v dostatočnom časovom
predstihu (25.11.2013). K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom
ustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti súdom prvého
stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd rozhodol vo veciach o zamietnutí

žiadostí o udelenie poverenia v primeranej lehote vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená lehota
v týchto prípadoch platila len na vydanie poverenia. Preto odvolací súd konštatuje, že v žiadnom
prípadekstavuprávnejneistotynamietanéhonavrhovateľomnemohlodôjsť.Taktiežiďalšieskutočnosti,
namietané navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu a preskúmavaného rozhodnutia
sa vôbec netýkajú. Čo sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek 2 zákona č.

514/2003Z.z.odvolacísúdudáva,ževtomtoprípadenemôžeísťonesprávnosťrozhodnutia,keďžesúd
prvého stupňa aplikoval vo svojom rozhodnutí právny predpis v správnom znení účinnom do 01.01.2013.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne
správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142
odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania
nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.