Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/144/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222608
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114222608.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletú C. D.,

L.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na
návrh matky L. D., L.. XX.X.XXXX, J. T., I. P. Č.. XX, za účasti otca W. D., L.. X.X.XXXX, J. Č., D. Č.. XXX/
XX, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I, v konaní o zrušenie ústavnej výchovy takto

r o z h o d o l :

Návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov ani štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej C. požiadala dňa 8.9.2014 o zrušenie výchovného opatrenia, ktoré bolo maloletej
nariadené rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 18P/177/2013 zo dňa 10.4.2014.
Týmto rozhodnutím bola maloletá vyňatá z osobnej starostlivosti matky a bolo jej nariadené výchovné

opatrenie, ktorým bola maloletá C. zverená do ústavnej starostlivosti O. D. T. Ľ., Č. Ľ. - Š. X, G., čím
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 21.6.2013 č.k. 19P/133/2013-19, ktorým
bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky.

Otec aj matka boli zaviazaní prispievať na výživu maloletej každý vo výške 30% zo sumy životného
minima mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet O. D. T. Ľ.A., Č. Ľ., G..

Vo svojom návrhu uviedla, že pobytom jej dcéry v tomto zariadení sa jej správanie čiastočne zlepšilo.
Z tohto zariadenia jej dcéra utiekla kvôli nezhodám v tomto zariadení a po hospitalizovaní jej dcéry
na psychiatrii a pobyte v liečebni v Y. bolo konštatované týmito pracovníkmi, že jej návrat do O. D.
neodporúčajú.

C. má záujem študovať na strednej škole v Košiciach, zaradiť sa do reálneho života.

Návrat domov je pre C. potrebný aj z dôvodu, aby s ňou matka absolvovala odborné vyšetrenia na
vyššom zdravotníckom pracovisku, pretože jej dcére boli zistené viaceré závažné ochorenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Košice okolie č. 19P/133/2013,
Okresného súdu Košice I č. 18P/177/2013 a 18P/145/2014. Zistil, že maloletá bola po rozvode
manželstva svojich rodičov zverená do osobnej starostlivosti otca, ale rozsudkom Okresného súdu
Košice - okolie zo dňa 21.6.2013 č.k. 19P/133/2013 došlo k zmene úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností voči maloletej tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivostimatky. Otec bol zaviazaný platením výživného v sume 30,- Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2013 v spojení s opravným uznesením zo dňa 2.8.2013
č.k. 19P/133/2013- 24.

Dňa 25.11.2013 Okresný súd Košice I uznesením č. 18P/177/2013-15 nariadil predbežné opatrenie,
ktorým odňal maloletú C. z osobnej starostlivosti matky a nariadil jej výchovné opatrenie vo forme
pobytu v O. D. T. Ľ., L..M.., G. Č.Ť. Ľ., Š. Č.. X, G. na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
ktorý svoj návrh odôvodnil tým, že opatrenia matky vo výchove maloletej neviedli k náprave, matka
výchovu svojej dcéry nezvláda. V návrhu uviedli, že maloletá je ohrozená na zdraví vplyvom zneužívania

viacerých psychoaktívnych látok. V auguste a v októbri 2013 bola hospitalizovaná na psychiatrickom
oddelení Univerzitnej nemocnice v Košiciach. Pri hospitalizácii uviedla, že fajčí nikotínové cigarety,
marihuanu, raz požila pervitín.

Počas pohovoru na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v júni 2013 maloletá uviedla, že požíva alkohol,
fajčí nikotínové cigarety a marihuanu. Experimentovala s pervitínom, bola sexuálne aktívna. Uviedla, že
pre peniaze urobí všetko. Opakovane z domu utekala, pretože jej otec je alkoholik. Prisľúbila zjednanie

nápravy, ktoré nedodržala a jej správanie sa za posledné mesiace zhoršilo. Ďalej uviedla, že jej otec
fajčí marihuanu a matka je alkoholička. Nerozumie, prečo sa od nej očakáva niečo iné. Keď rodičov
potrebovala, tak tu neboli. Marihuana podľa nej drogou nie je, má z nej čistú hlavu, je pre ňu relaxom.

Matka maloletej pri pohovore na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny uviedla, že jej dcéra bezodkladne
potrebuje pomoc z dôvodu užívania marihuany, alkoholu, cigariet a experimentovania s pervitínom.

Maloletá ju nerešpektuje, nie je motivovaná k liečbe, k marihuane si vypestovala pozitívny vzťah.
Medikamentóznu liečbu nedodržiava. Matka nedokázala zabezpečiť jej dobrovoľný prevoz do detskej
psychiatrickej liečebne. Otec nie je vhodný na výchovu dcéry, nakoľko požíva vo zvýšenej miere alkohol
a sám dcére marihuanu ponúkol a tiež ju s ňou opakovane fajčil. Keď bola v starostlivosti otca, aj dva
- tri dni u neho nebola a po nociach sa túlala. V mesiaci jún 2013 hľadala matka dcéru s políciou. Bola

nájdená opitá v spoločnosti dvoch Rómov. V mesiaci október 2013 bola pod vplyvom drog prevezená
rýchlou zdravotnou službou za asistencie polície na hospitalizáciu. Nakoľko bola agresívna, bola počas
prevozu spútaná.

Zo skutočností uvedených úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a z priložených listín vyplynulo, že
zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej bol ohrozený. Existovalo nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy na zdraví a vývoji maloletej v dôsledku jej užívania návykových látok. Žila neprimeraným
spôsobom života, ktorý bol pre dieťa v jej veku neprípustný. Nerešpektovala autority a nebola ochotná
sa podrobiť liečbe, ktorú vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo nevyhnutné absolvovať. Rodičia jej
výchovu nezvládali a nepredstavovali pre C. prirodzenú autoritu, ktorú by rešpektovala a ktorá by
bola schopná zamedziť maloletej v pokračovaní v nevhodnom spôsobe života. Nakoľko rodičia v tej

situácii neboli schopní zabezpečiť nápravu a vývoj a zdravie maloletej boli narušené, bola nevyhnutná
ingerencia súdu do vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom a zamedzenie pokračovania v doterajšom
neprípustnom spôsobe života maloletej.

Maloletá dobrovoľne do uvedeného zariadenia nenastúpila a jej umiestnenie sa realizovalo výkonom
súdneho rozhodnutia. Po niekoľkých dňoch však maloletá z tohto zariadenia ušla, prišla k svojmu otcovi

do Č., zobrala si nejaké svoje osobné veci a odišla na neznáme miesto. Až po desiatich dňoch sama
navštívila policajné oddelenie v Podunajských Biskupiciach a žiadala o svoj návrat do zariadenia, kde
si následne podrezala žily.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 18P/177/2013 zo dňa 10.4.2014, bola maloletá C. odňatá
z osobnej starostlivosti matky a súd jej nariadil výchovné opatrenie, ktorým ju zveril do ústavnej

starostlivosti O. D. T. Ľ., Č. Ľ. - Š. X, G., čím zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie zo dňa
21.6.2013 č.k. 19P/133/2013-19.

Otca a matku maloletej zaviazal k povinnosti prispievať na jej výživu 30% zo sumy životného minima
mesačne, vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet O. D. T. Ľ.A., Č. Ľ., G..Matka v tomto konaní uviedla, že chyba vo výchove maloletej nastala zrejme v období, keď sa
nachádzala v osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý starostlivosť o ňu nezvládol. Podľa jej vedomostí
maloletá nemala zabezpečené základné hygienické potreby, ani ošatenie, nemala pravidelnú stravu

ani obedy v školskej jedálni. Keď bola v styku s dcérou, zistila zmeny v jej správaní. Maloletá začala
vyhľadávať nevhodných priateľov, hocikedy bola mimo domu svojho otca aj niekoľko dní a on vôbec
nevedel, kde sa ich dcéra nachádza. Maloletá ju nakoniec požiadala o pomoc, prejavila záujem prejsť do
jejosobnejstarostlivostiapretomatkapodalanávrhnazmenujejumiestnenia.Dodatočnesadozvedela,
že maloletá fajčí cigarety aj marihuanu a že experimentovala aj s pervitínom, že marihuanu fajčila aj

so svojim otcom. Maloletá ju prestala rešpektovať, ignorovala ju, nechodila do školy, lebo ju to nudilo.
Pre poruchy správania a nevoľnosť bola hospitalizovaná na 1. psychiatrickej klinike od 7.8.2013 do
23.8.2013, kde zistili, že fajčí marihuanu. Opätovne bola hospitalizovaná od 23.10.2013 do 30.10.2013 z
dôvodu, že domov prišla úplne zhulená, bola agresívna a odmietla všetko, čo jej matka vravela. Musela
zasahovať polícia. Matka uviedla, že na otca maloletej dňa 25.10.2013 podala trestné oznámenie.
Obrátila sa o pomoc na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, uviedla znepokojujúce informácie ohľadne

maloletej, ktoré si vyžadujú umiestnenie maloletej do resocializačného zariadenia a vyjadrila obavy, že
súčasný stav maloletej neznesie odklad. Ona starostlivosť o maloletú nezvláda, maloletá ju nepočúva,
matka dokonca

vyjadrila podozrenie, že niekto maloletou manipuluje a sexuálne zneužíva za peniaze. Preto podala
trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie z kupliarstva. Otec maloletej nie je vhodnou

osobou pre starostlivosť o maloletú, s maloletou fajčil marihuanu a podľa tvrdení maloletej marihuanu aj
doma pestoval. Matka vo svojej výpovedi tiež uviedla, že umiestnenie maloletej predbežným opatrením
do resocializačného zariadenia prišlo v hodine dvanástej a to je to najlepšie, čo sa jej v takom stave, v
akom sa nachádzala, mohlo stať, preto s týmto výchovným opatrením súhlasí. Pri nástupe maloletej do
zariadenia aj následne nakúpila pre dcéru oblečenie asi za 300,- Eur. Sama financovala tieto nákupy

a bolo to pre ňu veľmi finančne náročné. Jej príjem predstavoval 300,- Eur mesačne, pracovala ako
upratovačka. Žila v prenajatom byte, za ktorý platila 308,- Eur mesačne. Finančne ju podporovali rodičia.

Otec vo svojej výpovedi popieral skutočnosti uvádzané matkou o tom, že fajčí marihuanu, že ju doma
pestuje alebo to, že by ju bol fajčil s maloletou, ako aj to, že by bol starostlivosť o maloletú zanedbával.
Podľa neho to bola práve matka, ktorá starostlivosť o maloletú nezvládala, lebo mala iné záujmy. Podľa

neho maloletá trpela tým, že matka sa o jej problémy nikdy naozaj nezaujímala. Keď maloletá chcela s
ňou niečo riešiť, iba sa zasmiala a odišla preč. On s umiestnením maloletej v resocializačnom zariadení
nesúhlasil a chcel, aby sa maloletá vrátila do jeho osobnej starostlivosti. Nepopieral, že maloletá počas
svojhoútekuprišlaknemudomov,chcela,abyjejdalpas,čovšakonodmietol,lebopochopil,žemaloletá
mala v úmysle ujsť za hranice. Potom maloletá odišla, on jej v tom nezabránil, aj keď nevedel kam išla.

Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadreníuviedol,žemaloletámáúplnescestnénázorynaživot,neuznáva
žiadnu autoritu, marihuana pre ňu predstavuje všetko, tvrdí, že jej rodina je ulica, kamaráti, pes. Maloletá
zanedbávala školu a napriek tomu, že prešla do osobnej starostlivosti matky zmeniť jej správanie sa už
nepodarilo. 21.11. ukradla prsteň svojej starej matke a speňažila ho v záložni. Keď sa k tomu priznala,
povedala, že má toľko dlhov, že asi pôjde „ šliapať chodník“. Problémy s ňou sa stále viac nabaľovali,

nikoho nerešpektovala a nakoniec matka sama žiadala o umiestnenie maloletej do resocializačného
zariadenia.

Maloletá sa nachádzala v prvej fáze resocializačného procesu, bola však natoľko inteligentná, že
navonok sa dokázala pretvarovať a preto bolo nebezpečenstvo, že znova ujde. V zariadení ju preto
museli strážiť deň aj noc, čo bolo veľmi náročné. Kolízny opatrovník vykonal dňa 2.4.2014 návštevu

resocializačného zariadenia, vykonal pohovor s psychológom a psychiatrom, ako aj maloletou. Maloletá
popísala činnosti, ktoré vykonávala v zariadení, že ju baví práca s koňmi, ako aj práca pri príprave stravy
pre 30 ľudí. Sama uviedla, že dlho trvalo, kým si uvedomila, čo prežila, ale vidí, že aj ostatné deti mali
problémy a vidí, ako sa s nimi vysporiadavajú, ako sa vyvíjajú. Chcela by prejsť do 2. fázy adaptačného
procesu, ktorý by jej priniesol uvoľnenie režimu. Za tým účelom mala vypracovať svoj životopis, ktorý sa

bude vyhodnocovať. Chcela by zmeniť svoje správanie najmä k matke, lebo si uvedomila, že jej ublížila.
Nevie však ovládať niektoré svoje vlastnosti, napríklad tvrdohlavosť, svoje ego, a chtíč vybudovaný kdrogám. Čítala bibliu, vo voľnom čase, z vlastnej vôle sa venovala štúdiu matematiky, slovenského
jazyka a angličtiny, chcela dokončiť osemročné gymnázium.

Podľa správy riaditeľa resocializačného zariadenia C.. Ľ. N. zo dňa bol viditeľný progres v terapii

maloletej, ktorá bola ochotnejšia akceptovať režim zariadenia a prijať systém terapeutického vedenia.
K posunu došlo aj v rámci uvažovania o ďalšom smerovaní jej drogovej kariéry. Neoživovala tému
svojho pozitívneho postoja k drogám, viac rozumela potrebe meniť svoju osobnosť. Jej otvorenosť vo
vzťahu k tomu, čo prežila, ešte nebola na dostatočnej úrovni, stále si držala svoje tajomstvá a odstup
od personálu, čo sťažovalo ďalší terapeutický proces. Vzhľadom na stav maloletej riaditeľ zariadenia

odporučil nariadiť u maloletej výchovné opatrenie formou umiestnenia v resocializačnom zariadení,
zároveň vytvoriť systém neustáleho prehodnocovania účelu výchovného opatrenia tak, aby v rámci
prípadnej ďalšej psychickej dezintegrácie maloletej bolo možné prijať vhodný postup pre jej ochranu.

Napriek krátkemu času, počas ktorého sa maloletá v uvedenom resocializačnom zariadení nachádzala,
matka dňa 8.9.2014 podala súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala,
aby maloletá Martina bola zverená do jej osobnej starostlivosti. Podľa obsahu tohto návrhu zo dňa

9.10.2014, vedeného na tomto súde pod číslom konania 18P/145/2014 podala zároveň návrh na
zrušenie výchovného opatrenia. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že 8 mesačný pobyt maloletej v
resocializačnom zariadení jej pomohol pochopiť, že sa nemôže správať tak, ako sa správala v minulosti
a taktiež aj to, že svoj život má vo svojich rukách a všetko je len na nej. Chýba jej rodina a chcela by ísť
študovať na strednú školu a zaradiť sa do reálneho života. Z písomného podania matky však vyplynula

aj tá skutočnosť, že maloletá z resocializačného zariadenia ušla do Prahy kvôli problémom s kolektívom
a odtiaľ bola prevezená do K. G. B. E. Y.. Súd pred rozhodnutím o návrhu matky požiadal kolízneho
opatrovníka o podanie písomnej správy o maloletej a o zaujatie stanoviska k tomuto návrhu.

Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá prvýkrát ušla z resocializačného zariadenia T.
Ľ.Í.P., kam bola umiestnená na základe rozhodnutia súdu, dňa 16.12.2013. Po jej návrate do zariadenia

bolasňouuzavretádohoda,želiečbajejzávislostibudevzariadenítrvaťpodobuôsmichmesiacov.Táto
„ dohoda“ pomohla udržať maloletú stabilizovanú a spolupracujúcu. Napriek tomu mala problémy
zvládať prostredie, kde sú stanovené pravidlá a režim, mala tendenciu domáhať sa rôznych výnimiek
pre svoju osobu. Zo správy tohto zariadenia z februára 2014 vyplynulo, že v poslednom období sa
maloletá dostávala do vnútornej izolácie, nechcela sa kontaktovať s ostatnými a živila v sebe predstavu,

že bude súdom zverená otcovi. Utekala aj z vyučovacieho procesu, nebolo možné ju klasifikovať. Ešte aj
v apríli 2014 bola v 1. adaptačnej fáze resocializačného procesu. Z aprílovej správy z resocializačného
zariadenia vyplynulo, že už viac spolupracuje, je ochotnejšia akceptovať režim zariadenia, k posunu
došlo aj v rámci uvažovania o ďalšom smerovaní jej drogovej kariéry. Stále však nebola dostatočne
otvorená, o svojich problémoch z minulosti nerozprávala, nechávala si svoje tajomstvá. Napriek tomu v

máji 2014 resocializačné zariadenie rozhodlo o posune maloletej do 2. fázy adaptačného procesu v časti
povinnosti (tzn. rozvíjať si schopnosť pomoci, zodpovednosti voči komunite), ale ešte jej neumožnilo
výhody (osobné stretnutie s rodičmi) pre vysoké riziko, že by bola opätovne nasmerovaná na staré
vzorce správania sa - len na osobný prospech, manipuláciu s rodičmi bez empatie a schopnosti reálneho
náhľadu na problém. Dňa 16.6.2014 sa uskutočnilo stretnutie matky s maloletou za prítomnosti celej

skupiny detí, psychiatra a psychológa. Maloletá mala možnosť stráviť niekoľko minút s matkou osamote,
ktorá sa jej pýtala, čo od nej očakáva a čo od nej chce. C. povedala, že ona aj tak bude fajčiť marihuanu,
že ju matka vidí naposledy, bola nahnevaná, lebo si myslela, že matka pre ňu prišla, aby ju zobrala preč,
matku v komunikácii skúšala, či povolí, bola zvyknutá, že dosiahne svoje.

Dňa 22.6.2014 maloletá z resocializačného zariadenia opäť ušla. Bola nájdená políciou Českej republika

v Prahe, pre bizarné správanie- modlila sa, padala na kolená a rozprávala z cesty, bola prijatá na detskú
kliniku, kde zistili, že bola pod vplyvom toxickej psychózy. Dňa 17.7.2014 bola prevezená do DPL Hraň
na Slovensku, kde je aj v súčasnosti.

Súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nevyplynulo, čo viedlo matku k tomu záveru, že maloletá sa už môže vrátiť do jej osobnej

starostlivosti a čím je ohrozená výchova dieťaťa v zariadení. Naopak, bolo zistené, že s maloletou sú
aj naďalej výchovné problémy, naďalej odmieta akúkoľvek autoritu (nielen autoritu svojich rodičov),jej správanie, ani rozmýšľanie sa v podstate nezmenilo. Preto nebol dôvod meniť výchovné prostredie
maloletej najmä v tom štádiu, keď sa opäť dostala vlastným pričinením, po úteku z resocializačného
zariadenia, do štádia toxickej psychózy, teda opätovne do stavu, v akom bola pred rozhodnutím súdu

o nariadení výchovného opatrenia.

Matka maloletej vo svojom návrhu požiadala súd, aby jej dcéru vrátil ku nej domov. Potvrdila, že ich
dcéra sa dostala do O. D. G., T. Ľ., L.. M.. G. Č. Ľ., Š. X, preto, že sama zistila, že po určitom čase
už nedokázala zvládnuť svoju dcéru. Zistila , že si maloletá robí čo chce, nechodí do školy, že užíva
zakázané látky. Chodila na osemročné gymnázium, učila sa dobre, ale raz si zaumienila, že do tejto

školy nebude chodiť a donútila ju, aby ju prihlásila na SOŠ automobilovú, kam takisto nechodila. Bola
upovedomená jej učiteľkou, že buď odišla z druhej vyučovacej hodiny, alebo že vôbec neprišla do školy.
S jej otcom sa rozvádzali v roku 2012, dieťa bolo v puberte a myslí si, že to na ňu veľmi zle zapôsobilo
a tiež aj to, že rada chodila k otcovi a nemala u rodičov jednotné vedenie výchovy. Matka bola na ňu
prísnejšia, trvala na tom, čo všetko musí doma urobiť, čo musí stihnúť, čo sa týkalo školy a podobne.
Myslí si, že jej otec bol v tomto benevolentnejší a ich dcéra vždy vyhľadávala ten ľahší prístup k práci, k

povinnostiam a mnohé veci ako žena sa nenaučila. Keď už bola skutočne na konci so silami a nevedela
si s dcérou poradiť, bála sa o ňu, navštívila úrad práce a kolízna opatrovníčka jej poradila, že má
dať na súd návrh na nariadenie ústavnej výchovy, že existujú také zariadenia, kde sa s takými deťmi
zaoberajú a je možné, že sa ju tam podarí prevychovať. Už predtým bola maloletá liečená u psychiatrov.
Bola hospitalizovaná aj v nemocnici. Po šiestich mesiacoch, ktoré strávila v ústave ju matka, ako

jeden z rodičov, ktorého si zvolila, mohla dcéru prísť navštíviť. Po jej návšteve ušla do Prahy, ale už
aj predtým utiekla a našli ju pri Bratislave V Prahe bola nájdená vo veľmi zúboženom stave, nevedela o
sebe, bola takisto pod vplyvom drog a preto bola umiestnená do psychiatrickej liečebne v Hrani. Matka je
dennodenne v kontakte s jej ošetrujúcou lekárkou. C. veľmi chce ísť domov. Lekárka, ktorá lieči C. matke
povedala, že sa nevie zaručiť za to, či je ich dieťa už úplne vyliečené a schopné samostatného života,

resp. fungovania v rodine, ale matka by jej veľmi rada dala druhú šancu, pretože jej chce veriť. C. má
už 17 rokov, už rok je v tomto liečebnom zariadení a matka si myslí , že si uvedomila, že ak ona sama na
sebe nezapracuje, nikto iný jej nepomôže. Matka pripustila, že má určité obavy z toho, či C. zvládne
život v rodine a v škole. Tiež by bolo dobré, keby si dokončila strednú školu, pretože nenavštevovala
ani SOU automobilovú. Matka má záujem na tom, aby si ich dcéra ukončila stredoškolské vzdelanie.

C. má aj rôzne hormonálne poruchy, ženské zdravotné ťažkosti. Matke bolo povedané, že s týmito
jej chorobami by sa mala obrátiť na odborných lekárov, ktorí sú v Košiciach a je najvyšší čas, aby sa
maloletá začala liečiť.

Matka chodí za dcérou každý druhý týždeň. Ona chodí za dcérou v sobotu a v nedeľu a ďalší týždeň
chodí navštevovať dcéru otec. Posedia si spolu v areáli nemocnice, von ísť nemôžu. Matka dcére vždy

prinesie ovocie, alebo iné veci, ktoré si dcéra zažiada a má pocit, že sa jej dcéra začala otvárať a začala
rozprávať o svojich problémoch v živote, o tom, čo ju motivovalo k útekom, ale vidí na dcére, že sa jej
zatiaľ celkom neotvorila. Nie je pravdou, že je alkoholička, ako sa raz o tom vyjadrila jej dcéra, alkohol
doma vôbec nedrží vypije si len celkom v ojedinelých prípadoch.

Z výpovede otca maloletej súd zistil, že má tiež záujem o dcéru. Tiež ju pravidelne navštevuje v

Hrani a bol za ňou aj v Prahe. Tiež by chcel, aby ich dcéra prišla domov a je preto ochotný sa viac
kontaktovať so svojou bývalou manželkou a byť nápomocný pri výchove ich dcéry.

Pripustil, že požíva alkoholické nápoje pravidelne. Keď ide domov z práce, zastaví sa na pivo a na
poldeci tvrdého alkoholu. Ide tam sám a tam sa stretáva so svojimi kamarátmi. Viac ako jedno poldeci
nevypije. Pracuje v Plynostave na dohodu ako inštalatér.

Súdu bola doručená správa z Detskej psychiatrickej liečebne v Hrani zo dňa 14.10.2014. Bolo
v nej uvedené, že mladistvá C. je hospitalizovaná v detskej psychiatrickej liečebni Y. od 24.7.2014
a hospitalizácia trvá naďalej. Dôvodom hospitalizácie bolo zhoršenie zdravotného stavu, ktoré
primárne viedlo k hospitalizácii na akútnom psychiatrickom oddelení a následne bola preložená
do detskej psychiatrickej liečebne n.o. Hraň pre potrebu dlhodobejšej pseudopsychiatrickej liečby.

Adaptácia na prostredie liečebne prebehla bez výraznejších komplikácií, režimové pravidlá C. prijíma
a rešpektuje. Je zaradená do ergoterapeutických a psychoterapeutických aktivít, je vzdelávaná poddohľadom terapeutov. Pravidelne užíva Farmakas s cieľom redukcie impulzivity a možnej sprievodnej
psychopatológie pri nadmernom užívaní psychoaktívnych látok. Počas hospitalizácie rešpektuje
režimové pravidlá, zúčastňuje sa odporúčaných aktivít a vyššie spomínaných terapií. K adekvátnemu

výkonu je však nevyhnutná pozitívna stimulácia a aktivizácia dievčaťa. Dlhodobá hospitalizácia v
ich liečebni čiastočne spĺňa aj resocializačný charakter, nakoľko DPL, n.o. Hraň je špecializované
zdravotnícke zariadenie, v ktorom nie je možný svojvoľný a samostatný pohyb jednotlivých pacientov
v budovách a v areáli liečebne, sú neustále pod dohľadom ošetrujúceho personálu, o útek sa C.
nepokúsila. Po celkovej stabilizácii stavu bude prepustená do ambulantnej starostlivosti, naďalej však

bude nevyhnutné pokračovať v pravidelnej medikácii a pravidelnom psychiatrickom dispenzári. Matka
voči danému postupu nevyjadrila námietky. C. sama napriek dosiahnutému veku a intelektovej úrovni
v nedostatočnej miere chápe podstatu problému, je emocionálne a sociálne nezrelá, nevykazuje
osobnostné predpoklady na prevzatie zodpovednosti za svoje správanie. V ďalšej starostlivosti bude
nevyhnutné zabezpečiť jednotné a nemenné výchovné vedenie C., pevné určovanie hraníc sociálne
žiaduceho správania, posilňovanie striktnej abstinencie, fixnú štrukturáciu denných činností, pravidelný

stravovací režim, školskú dochádzku a podobne a veku primerané voľno časové aktivity. Pokračovanie,
resp. zotrvanie C. v resocializačnom zariadení považujú za prognosticky dubiózne vzhľadom k
základnému priebehu pobytu v resocializačnom zariadení. Aktívna kooperácia klienta, otvorený režim
pre riziko neschopnosti spolupráce a opätovného svojvoľného úteku. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že za vhodnejšie považujú zabezpečiť adekvátne výchovné vedenie, pre ďalší zdravý, fyzický a

psychosociálny vývoj dievčaťa, napr. umiestnenie vo výchovnom zariadení. K možnosti návratu do
domáceho prostredia sa nemohli objektívne vyjadriť, nakoľko informácie o rodine, vzájomných vzťahoch
a spôsobe fungovania majú iba sprostredkovane od zákonného zástupcu - matky. Odpovede na ďalšie
otázky ohľadom schopnosti C. regulovať svoje správanie by mali byť predmetom súdnoznaleckého
skúmania znalca, v odbore psychológia a presahujú rámec činnosti K., L..M.. Y..

Kolízna opatrovníčka uviedla, že umiestnenie maloletej v ústave sa realizovalo na žiadosť matky, ale aj
na základe odporúčania pedopsychiatra, MUDr. Rosenbergerovej, ktorá uvádzala vo svojej správe,
že dieťa potrebuje liečbu v resocializačnom stredisku, nakoľko ambulantnú liečbu odmieta a ústavnú
takisto a nie je možné ju dostávať na ambulantnú liečbu. Vzhľadom k týmto odporúčaniam úrad práce
podal návrh na vydanie predbežného opatrenia a fyzicky bola menovaná umiestnená v resocializačnom

stredisku dňa 16.12.2013 na základe výkonu súdneho rozhodnutia za spolupráci súdu. Po piatich dňoch
od 16.12.2013 zo zariadenia ušla, vtedy sa ocitla v Bratislave. O druhý útek sa pokúsila v júni 2014
po prvej návšteve matky. Úrad práce navštívil maloletú v mesiaci apríl 2014, kedy bol s ňou vedený
individuálny rozhovor. Nejakým spôsobom ju motivovali, aj zariadenie poukázalo na to, že ich
stretnutie malo na ňu veľký vplyv, pretože za obdobie štyroch - piatich mesiacov bola stále v prvej

fáze resocializačného procesu a ťažko prijímala podmienky a režim zariadenia a prispôsobovanie sa
pracovnej terapii, socioterapii a iným aktivitám. Cela spolupracovať, avšak pri návšteve matky sa v nej
a v skupine sa otvorili emócie, ktoré sa prejavili počas socioterapie za účasti všetkých detí, otvorili sa
staré témy medzi matkou a dcérou. Pri stretnutí s matkou mali pre seba si 30 minút na to, aby sa samy
porozprávali. Vtedy C. verbalizovala matke, či si naozaj myslí, že keď príde domov, tak nebude fajčiť

„trávu“ a že je na omyle, ak si myslí, že to nebude robiť. Počas celého obdobia, odkedy je C. v zariadení,
úzko spolupracovali so zariadením a aj s matkou a stále prehodnocovali resocializačný plán a proces
tejto liečby. Odvtedy ju viac a úzkostne sledovali, lebo mala tendencie k úteku. Pri jej úteku do Prahy sa
v nej spustila toxická psychóza. Bol to vážny stav, opäť po požití marihuany v kombinácii s alkoholom.
Toto jej spustilo toxickú psychózu, doposiaľ tým netrpela. Na základe toho musela byť hospitalizovaná v

Prahe, kde bola liečená aj medikamentmi a psychiatri v Prahe odporúčali jej ďalšiu liečbu v podobnom
type zariadenia na Slovensku. Preto bola zamestnancami resocializačného strediska prevezená do
DPL Hraň, kde je doteraz; od konca júla 2014. Nedostali jednoznačné stanovisko z Hrane od pani
psychiatričky - primárky, kde sa pýtali na to, či navrhuje ukončenie výchovného opatrenia liečbou v
resocializačnom stredisku, alebo aké iné opatrenia navrhuje. Pýtali sa, či zvládne svoje problémy v

starostlivosti matky a pod vplyvom vonkajšieho prostredia. Tieto otázky neboli celkom zodpovedané.
Otec bol navštíviť dcéru v Prahe, ale v prepúšťacej správe sa píše, že prišiel v sprievode kamaráta a
boli pod vplyvom alkoholu, bolo z nich cítiť alkohol. Uvádzala to preto, že už pri rozvode a počas trvania
všetkých problémov, ktorým rodina prechádzala otec mal problémy s alkoholom. Zo strany matky
bolo podané trestné oznámenie, pretože mala podozrenie, že otec dcére ponúkal aj marihuanu, fajčil ju s

ňou, takže aj na základe tých skutočností bolo nevyhnutné v tom čase Martinu umiestniť do zariadenia.
Tesne predtým sa dopustila priestupku proti majetku, starej matke odcudzila prsteň z nočného stolíka.Vôbec si neuvedomovala závažnosť situácie, k marihuane si vypestovala veľmi pozitívny vzťah, čo aj
často verbalizovala. Nemala problém hovoriť o tom, že marihuana je pre ňu v živote všetko a vôbec
nezmýšľala realisticky. Do akej miery vníma svoje položenie reálne, nedokázal úrad práce nijakým

spôsobom zhodnotiť, keďže to nedokázali ani odborníci v Hrani, kde je liečená. Preto úrad práce navrhol
možnosť

nariadenia súdnoznaleckého posúdenia situácie znalcom z odboru psychológie a psychiatrie, ktorý by
na dané otázky vedel zodpovedať.

Prokurátor neodporúčal návrhu matky vyhovieť. Tiež navrhol, aby znalec vyšetril maloletú a zistil, či si
uvedomuje svoju zodpovednosť za daný stav aj za svoju budúcnosť a aby odporučil súdu, aký je vhodný

postup v starostlivosti o maloletú, či v rodine, alebo či odporúčajú pre maloletú zariadenie s voľnejším
režimom. V tom prípade by súd mohol zvážiť, či by maloletú zveril do iného zariadenia podobného typu.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a podaním znaleckého posudku poveril C.. C. R. a
povolil jej prizvať si konzultanta z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých.
Psychologickým vyšetrením maloletej bola poverená G.. K. T..

Znalkyne vyšetrili jej osobnostnú štruktúru a zistili, že osobnosť C. je citovo nezrelá, introvertovaná,
uzavretá, so svojskými črtami, v kontakte opatrná, so sklonmi k sneniu, má utlmený sebarozvoj,
sebadôveru, až detské vnímanie reality, orientáciu len na základe vlastných zážitkov, je u nej riziko
patologickejexaltovanosti,prípadnepsychózy.Máúnikovésprávanie.Zameriavasanamenejpodstatné
veci, má sklon k reagovaniu acting-otu, tendencie k agresívnemu konaniu, k delikventnému správaniu.

Má nedostatočný zmysel pre povinnosť, zodpovednosť a vytrvalosť. Má pocity menejcennosti pre
fyzický zjav, má obavy o svoje zdravie, čo sa prejavuje depresívnejším ladením. Podľa výsledkov
psychologického vyšetrenia vzhľadom na fyzický vek je úroveň jej morálneho vedomia posudzovaná
podľa Piageta len v druhom štádiu „konvenčnej úrovne“ medzi typom III-morálkou dobrého dieťaťa
a morálkou svedomia a autority. (Správa sa tak, ako sa od dobrého dieťaťa očakáva a jedná podľa

sociálnych noriem preto, aby predišla kritike autoritatívnych osôb).

Vzhľadom na dlhotrvajúci konflikt medzi rodičmi, emotívne prežívanie celkovej situácie, ktorá nastala po
rozpade ich vzťahu, už nebolo hlboké, stratila istotu a zázemie, rozchod rodičov očakávala a bola na
neho pripravená a začala z neho ťažiť a čerpať, t j. hľadala únik a voľnosť a prikláňala sa k rodičovi,
u ktorého mala väčšiu voľnosť.

Posudzovaná je citovo plochá. Neprejavuje skutočné citové väzby voči rodičom. Prakticky, sociálne
žiaduco, prezentuje aktuálne lepší citový vzťah k matke, lebo „otec by ju pokúšal, lebo požíva alkoholické
nápoje a ona sa bojí pokušení.“

Vzhľadom na fyzický vek jej vôľovo-motivačné zložky pre zvládanie bežných životných situácií nie sú
u nej rozvinuté. Nemá dostatočný zmysel pre povinnosť, zodpovednosť a vytrvalosť, má manipulatívne

tendencie s okolím a snahu o čerpanie výhod. Pri jej ďalšej resocializácii najvhodnejšie je učiť ju
dodržiavať pevný režim, pravidelnosť v činnostiach, upevňovať vôľu, vzťahy s okolím, zmysel pre
povinnosť, niesť zodpovednosť za seba.

Posudzovaná predbežne potrebuje intenzívne telesné odborné dovyšetrovanie, dodiagnostikovanie a
nastavenie na liečbu na vyššom pracovisku a zároveň ešte potrebuje intenzívnu pedopsychiatrickú

liečbuasúčasnedlhodobúresocializáciu,ktorásadejeajpočashospitalizácievDPL,n.o.Hraň.Potrebu
pobytu v resocializačnom stredisku možno jednoznačnejšie prehodnotiť cca po polročnom intervale po
realizácii vyššie uvedeného.

Z okolností dôležitých pre voľbu prostriedkov vhodných na jej nápravu, najmä na posúdenie, či jej
má byť zrušené výchovné opatrenie pobytovou formou z dôvodu nadužívania návykových látok, sa

vyjadrili tak, že pre C. je dôležité, aby sa cítila čo najplnohodnotnejšie, čo sa týka jej telesného
zdravia, vzhľadu, na ktorom jej aktuálne záleží najviac, súčasne, aby bol po psychickej stránke jej
stav čo najviac stabilizovaný. Zatiaľ nie je tak stabilizovaná po žiadnej stránke, aby bola šanca,
že sa udrží samostatne v domácom prostredí. Naopak, potrebuje aktuálne zariadenie s pevným,pravidelným, uzavretým režimom. Pre uvedené zistenia, zrušenie výchovného opatrenia pobytovou
formou z dôvodu nadužívania návykových látok, by bolo predčasné. Znalkyňa odporúčala jej stav
prehodnotiť po odbornom dovyšetrovaní a stabilizácii telesného i psychického stavu posudzovanej, cca

po pol roku.

U posudzovanej je nevyhnutná ďalšia intenzívna dlhodobá predovšetkým psychiatrická liečba, aj
vzhľadom k záverom prepúšťacej správy Fakultnej nemocnice v Motole, Praha 5, ČR (MKCH F12.5, F
23.1), ale predovšetkým vzhľadom k aktuálnemu psychickému stavu a jej nedostatočnému osobnému
náhľadu na potrebu liečby. Rovnako však je aktuálne dôležité pre posudzovanú, vzhľadom na reálne

telesné ťažkosti, ktoré ju hendikepujú a môžu byť spoluúčastné na rozsahu jej psychických problémov
(neprítomnosť menštruácie, nadmerné ochlpenie, nadváha, únik moča), ktoré endokrinológ odporúča
dovyšetrovať a dodiagnostikovať na vyššom pracovisku. Pre uvedené by bolo aktuálne žiaduce
posudzovanú na čas odborných vyšetrení hospitalizovať napr. na Akútnom dorastovom psychiatrickom
oddelení, I. PK UNLP na Tr. SNP č. 1 v Košiciach, tu v rámci odborných konzílií ju odborne somaticky /
telesne/ vyšetriť, stanoviť diagnostické závery, nastaviť na adekvátnu liečbu a eventuálne vrátiť na

doliečeniedoDPL,n.o.Hraň,ktorejzariadenieslúžinaintenzívnupedopsychiatrickúliečbu,alesúčasne
aj čiastočnú, pre posudzovanú významnú resocializáciu, zatiaľ pre ňu vhodnom, uzavretom systéme.

Záverom uviedli, že C. nechápe podstatu problému skutočne, v jeho plnom rozsahu, neprežíva ho, skôr
ho len verbalizuje na sociálne žiaducej, počutej a od nej očakávanej úrovne. Aktuálne si buduje svoj
svet, bez skutočných vzťahov, skôr odtrhnutý od reality, vo všetkých menovaných rolách.

Stupeň zrelosti je u nej vzhľadom k veku nízky, nedostatočný. Podľa výsledkov psychologického
vyšetrenia vzhľadom na fyzický vek a úroveň morálneho vedomia podľa Piageta je len v druhom
štádiu „konvenčnej úrovne.“ Neodzrkadľuje skutočnosť, neuvedomuje si závažnosť škodlivosti vplyvu
závislosti na jej zdravie vzhľadom k svojmu veku a mentálnej vyspelosti, nedokáže posúdiť závažnosť
svojho konania a zodpovedať zaň.

Riziko zlyhania mladistvej v prirodzenom prostredí je toho času veľmi vysoké.

Iné skutočnosti s predmetom konania znalkyňa nezistila.

Matka maloletej napriek tomu, že verí vedomostiam znalkyne a s niektorými závermi by aj mohla
súhlasiť, sa domnieva, že by nebolo správne, aby dieťa naďalej zotrvalo v ústavnej starostlivosti v
resocializačnom stredisku. Prvoradé by malo byť pre všetkých a takisto aj pre súd, aby sa jej dcére

dostalo náležitej zdravotníckej pomoci, o ktorej sa zmieňuje aj znalkyňa vo svojom znaleckom posudku.
Je potrebné včasné liečenie jej dcéry. Preto žiadala, aby sud jej návrhu vyhovel, aby zabezpečila
pre dcéru tieto lekárske vyšetrenia. Čo sa týka jej ďalšieho počínania si, jej dcéra vie, že ak by urobila
nejaký prešľap a mala by už 18 rokov, v čase kedy by bola doma, môže sa dostať do väzenia. Je si toho
vedomá a matka si nemyslí, že by sa vrátila k svojmu predchádzajúcemu zlému správaniu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry KE I uviedol, že vzhľadom k záverom znaleckého posudku č. 2/2015
C.. C. R., ktoré obsahuje i odborné vyjadrenie G.. K. T., navrhuje návrh matky maloletej zamietnuť.

Záverom matka uviedla, že jej bol doručený znalecký posudok aj rozhodnutie o priznaní znaleckej
odmeny vo výške 573,26 Eur. Požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov, pretože si nemôže
dovoliť zaplatiť ani len polovicu nákladov na tento znalecký posudok. Pracuje na polícii ako upratovačka

a jej mesačný príjem je 350,- Eur brutto. Býva s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie sumou 120,-
Eur mesačne. Sumu 70,- Eur spláca za pôžičku a bude ju splácať ešte 10 rokov. Zobrala si úver na
depozit, keďže v minulosti bývala v prenajatých bytoch. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľné
veci vyššej hodnoty. Je úplne nemajetná, nemá ani peniaze v bankových ústavoch.

Aj otec maloletej požiadal o oslobodenie súdnych poplatkov, pretože ani on nebude schopný uhradiť

odmenu za znalecký posudok. Nikde nepracuje a napriek tomu, že požiadal o vyplácanie dávky sociálnej
pomoci, priznaná mu nebola. Nevie, prečo mu ju Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nepriznal, pretože
predložil všetky potrebné doklady, ktoré od neho úrad práce požadoval. Pracoval ako robotník nadohodu o výkone prác. Mali v práci poruchu, nemohol sa ísť hlásiť na úrad práce v ten deň, kedy tam
mal ísť a keďže neprišiel v stanovenom termíne, bol vyradený z evidencie. Býva v Čani v rodinnom
dome so svojou matkou, ktorá je už na dôchodku.

Súd obom rodičom v zmysle ust. § 138 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté
dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli
dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona, súd návrhu matky nevyhovel a výchovné opatrenie nariadené jej dcére nezrušil.
Zo všetkých dôkazov, nachádzajúcich sa v spise súd zistil, že prevýchova maloletej nie je ukončená,
jej správanie sa nezlepšilo natoľko, aby si uvedomila nesprávnosť svojich konaní . Za týchto okolností
nie je možné vylúčiť, že by sa jej nevhodné správanie v domácich pomeroch nezopakovalo a neupadla

by do drogovej závislosti.

Súd sa stotožnil so záverom znalkýň, že C. zatiaľ nie je tak stabilizovaná po žiadnej stránke, aby bola
šanca, že sa udrží samostatne v domácom prostredí. Naopak, potrebuje aktuálne zariadenie s pevným,
pravidelným, uzavretým režimom. Pre uvedené zistenia, zrušenie výchovného opatrenia pobytovou
formou z dôvodu nadužívania návykových látok, by bolo predčasné. Znalkyňa odporúčala jej stav

prehodnotiť po odbornom vyšetrovaní, potrebnom liečení a stabilizácii telesného i psychického stavu
posudzovanej, cca po pol roku.

S prihliadnutím na konkrétnu odpoveď znalkyne pod č. 7 záverov znaleckého posudku prokurátor
považoval za dôležité, aby liečebný a resocializačný proces u maloletej C. bol naďalej uskutočňovaný
v ústavnom zariadení s náležitým zreteľom na potrebu uskutočniť špecializované odborné lekárske

vyšetrenia zdravotných problémov, ktorými maloletá C. trpí.

Potrebu včasného a dôkladného vyšetrenia zdravotných problémov maloletej (gynekologických a
hormonálnych, prípadných ďalších, ak budú u maloletej zistené) dáva súd do pozornosti aj pracovníkom
ústavu, v ktorom prebieha výchovné opatrenie nariadené maloletej. Je potrebné v súčinnosti matky
zabezpečiť maloletej neodkladnú liečbu a prihliadnuť na odporúčanie znalkýň - C. na čas odborných

vyšetrení hospitalizovať napr. na Akútnom dorastovom psychiatrickom oddelení, I. PK UNLP na Tr.
SNP č. 1 v Košiciach, tu v rámci odborných konzílií ju odborne somaticky (telesne) vyšetriť, stanoviť
diagnostické závery, nastaviť na adekvátnu liečbu a eventuálne vrátiť na doliečenie do DPL, n. o.
Hraň, ktorej zariadenie slúži na intenzívnu pedopsychiatrickú liečbu, ale súčasne aj čiastočnú, pre
posudzovanú významnú resocializáciu, zatiaľ pre ňu vhodnom, uzavretom systéme.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ a § 138 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.