Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311231755
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2311231755.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu

JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Andrea Morvaiová,
živnostníčka, so sídlom ulica Andovská č. 15, 940 01 Nové Zámky, IČO: 40 568 351, právne zastúpená
advokátkou: JUDr. Vlasta Suchanová, so sídlom Podzámská 32, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému:
Obec Tomášikovo, so sídlom Hlavná 319, 925 04 Tomášikovo, IČO: 00 306 223, o zaplatenie
8.084,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu v Galante č. k.
25Cb/11/2012-198 zo dňa 16.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúce v trovách

právneho zastúpenia vo výške 294,46 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou dňa 27.12.2011 sa žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupcu domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 8.084,25 Eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania od
31.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu nezaplatenia faktúry za dodaný tovar, ktorý
žalobkyňa dodala žalovanému na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 4.6.2010.

Okresný súd v Galante rozsudkom č.k.25Cb/11/2012-198 zo dňa 16.12.2013 súd návrh zamietol a
žalobkyňu zaviazal zaplatiť na náhrade trov konania štátu 6,45 Eur na účet Okresného súdu Galanta
do troch dní a žalovanému zaplatiť náhradu trov konania 3018,47 Eur k rukám právneho zástupcu
žalovaného do troch dní.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa v priebehu súdneho konania nebola

schopná uniesť toto dôkazné bremeno, pretože nebola schopná ani listinnými, ani inými dôkazmi
preukázať to, že žalovanému dodala tovar vo fakturovanom druhu, množstve a hodnote. Pri tzv.
prvých dvoch faktúrach dodávka tovaru bola preukázaná riadne potvrdenými dodacími listami zo strany
kupujúceho. Tieto dodacie listy boli aj riadne kupujúcim na to oprávneným orgánom potvrdené a faktúry
riadne evidované. Tieto faktúry boli aj žalovaným zaplatené. Dodávka tovaru podľa tzv. tretej faktúry
však preukázaná nebola a to nielen z dôvodu, že nebola potvrdená na základe osobitného dokladu -
dodacieho listu, ale aj z tých dôvodov, že podľa vlastného tvrdenia žalobkyne v niektorých prípadoch

fakturovaný tovar ani dodaný nebol. Mal byť dodaný iný druh tovaru, ktorý však nie je v súlade s kúpnou
zmluvou, ďalej že fakturovaný tovar nebol dodaný z dôvodu, že v skutočnosti boli fakturované vykonanépráce, hoci na to sa kúpna zmluva ani nevzťahovala, prípadne boli fakturované služby pri dodaní tovaru,
hoci vyslovene sa pri dojednaní zmluvných podmienok dohodlo, že kúpna cena tovaru zahrňuje v sebe
aj prepravu tovaru. Napokon ani svedkovia ktorí boli vypočutí v predmetnej veci nevedeli potvrdiť, že by

fakturovaný tovar v takom množstve a druhu bol dodaný žalovanému, alebo bol dodaný iný tovar alebo
vykonané práce v určenom rozsahu, množstve a hodnote. Svedkyne V. a Z. tvrdili, že dodávku tovaru
mal realizovať W., pričom svedok W. tvrdil, že dodávku tovaru mali realizovať práve uvedené svedkyne
a oni mali si dať potvrdzovať prevzatie tovaru od na to príslušného pracovníka žalovaného. Napokon
svedok N. už okrem prvých dvoch prípadov nepotvrdil, že by došlo k dodaniu tovaru fakturovaného

žalobkyňou treťou faktúrou.

Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20.02.2014
odvolanie, v ktorom žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie, pričom poukázala, že z jej výpovede ako aj z výpovede svedkov U. V., O. Z. a N. W. bolo
preukázané, že svoj záväzok dodať zvyšnú časť tovaru z kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2010 splnila a
tento tovar prevzal za žalovaného p.U. N.. Bolo preukázané akým spôsobom došlo k dodaniu tovaru

z jej strany, aké množstvo tovaru bolo dodané a prípadné rozpory hmotnosti a druhu tovaru boli v
priebehu konania z jej strany odstránené. To, že faktúra nebola zaevidovaná v účtovníctve žalovaného,
nemôže byť pripisované na jej ťarchu. Podľa jej názoru sa prvostupňový súd nezaoberal otázkou prečo
žalobca za prevzatý tovar nezaplatil. Okrem toho poukázala, že dodanie tovaru preukazuje skutočnosť,
že hoci bola uzatvorená kúpna zmluva na určité množstvo tovaru, žalovaný nereklamoval u nej, že mu

nedodala všetok tovar vyplývajúci z kúpnej zmluvy. Uviedla, že tovar bol dodávaný v rámci projektu,
ktorý bol financovaný z Európskych fondov, na ktoré bolo vyhlásené výberové konanie a v ktorom bola
vyhodnotená ako úspešná žalobkyňa, ktorá si následne splnila všetky povinnosti vyplývajúce z dodávky
tovaru, pričom neuhradenie poslednej faktúry za dodaný tovar je len prejavom svojvôle žalovaného,
keďže na zaplatenie tovaru žalovaný prostriedky mal ako už bolo uvedené z Európskych fondov.

Vo veci podala právna zástupkyňa žalovaného vyjadrenie dňa 18.3.2014, v ktorom uviedla, že
prvostupňové rozhodnutie považuje za vecne správne, pretože žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
ohľadne toho, že jej bol dodaný tovar na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2010. Poukázala, že
prvostupňový súdsprávnevyhodnotilvšetkyvýpovedesvedkov,akoajlistinnédôkazyažekzamietnutiu
návrhu došlo v súvislosti s neunesením dôkazného bremena žalobkyňou.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil,
keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto

možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie

odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý

vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia odvolací súd uvádza, že dospel k rovnakému
presvedčeniu ako prvostupňový súd, že žalobkyňa v danom smere neuniesla dôkazné bremeno ohľadne
preukázaniaskutočnosti,žedodalažalovanémutovar,ktorýbolobsahomfaktúryč.1/Bzodňa1.11.2010
v hodnote 8.084,25 Eur.

Pokiaľ žalobkyňa poukazuje v odvolaní na to, že odovzdanie tovaru žalovanému bolo preukázané
okrem jej výpovede aj výpoveďami svedkov U. V., O. Z. a N. W., tak odvolací súd sa s jej názorom
nestotožňuje, pretože žiadny z týchto svedkov výslovne nepotvrdili, že by žalobkyňa dodala žalovanému
právetentovarktorýbolobsahomfaktúryč.1/B.Okremtohoajzvýpovedísamotnejžalobkynevyplývajú
viaceré rozpory a to že predmetom žaloby bol návrh na zaplatenie tretej faktúry ( prvé dve faktúry

boli riadne žalovaným uhradené), obsahom ktorej bol tovar - buxus, parková zmes, mulčovacia kôra,
konifery substrát a štartovacie hnojivo, avšak žalobkyňa v priebehu konania zmenila obsah žalobného
návrhu, keď žiadala zaplatiť žalovanú sumu za iný tovar ako aj cenu vykonanej práce ( viď výpoveď
právnejzástupkynežalobkynenapojednávanídňa11.2.2012).Tedavpriebehukonaniažalobkyňasama
spochybnila dodanie tovaru, ktorý bol predmetom faktúry č. 1/B, vystavenej dňa 1.11.2010. Ide o vážny

nedostatok, ktorý predstavuje u žalobkyni stav dôkaznej núdze, aký tovar bol skutočne žalovanému z jej
strany dodaný a či samotná faktúra č. 1/B môže byť dôkazom toho, že žalobkyňa skutočne tento tovar
žalovanému dodala.

Nelogickým sa v danom smere stáva z pohľadu dôkaznej situácie aj tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ by
táto nedodala žalovanému tovar v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 4.6.2010, tak tento by určite

urgoval u nej dodanie tovaru, pretože z výpovede svedka U. N. - zástupcu starostu obce Tomášikovo,
ktorý mal na starosti prevzatie tovaru vyplýva, že projekt, predmetom ktorého boli aj dodávky tovaru
žalobkyňou, bol financovaný z fondu sociálneho rozvoja, ktorý bol však časovo limitovaný a keď zo
strany žalobkyne nedošlo k dodaniu tovaru podľa kúpnej zmluvy v určenom čase, už nebol zo strany
žalovaného záujem o jeho dodanie. Nie je totiž povinnosťou kupujúceho urgovať u predávajúceho

dodanie tovaru, navyše keď práve žalobkyňa ako dodávateľka tovaru mala mať prvoradý záujem, aby
došlo k naplneniu obsahu kúpnej zmluvy jednak z hľadiska zabezpečenia si zisku a jednak aj z hľadiska
ochrany dobrého mena v rámci svojich podnikateľských aktivít.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol tak , že priznal náhradu trov konania procesne
úspešnému účastníkovi - žalovanému, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia tak ako si ich

uplatnila právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 7.3.2014. Jednalo sa o trovy za
písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne vo výške 237,34 Eur, plus režijný paušál 8,04 Eur, plus DPH,
celkovo spolu 294,46 Eur. Súd priznal žalovanému tieto trovy právneho zastúpenia aj napriek tomu,
že právna zástupkyňa žalovaného listom zo dňa 13.2.2015 oznámila súdu, že ukončila zastupovanie
žalovaného vo veci, keďže úkon právnej zástupkyne žalovaného bol vykonaný v čase keď zastupovanie

trvalo.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004

Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.