Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti životnému… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/16/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414010288

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Zelenayová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1414010288.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a sudkýň
JUDr. Magdalény Blažovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného O. V. pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h)

Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp.zn.
3T/112/2014 zo dňa 09. 12. 2014, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanému

O. V., nar. XX. XX. XXXX v X., trvale bytom W.. G. XX, Bratislava,

podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h) Trestného zákona

u k l a d á

úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 (dva) roky.

Vo zvyšnej časti ostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bratislava IV pod sp.zn. 3T/112/2014 dňa 09. 12. 2014 uznal
obžalovaného O. V. vinným zo spáchania v bode 1./ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v bode2./ z prečinu neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, v bode 3./ z prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1) dňa 04. 05. 2011 o 15.50 h viedol v Bratislave po U. ulici v smere von z mesta v ľavom jazdnom pruhu

pri Dome kultúry Dúbravka osobné motorové vozidlo zn. X. XXXi, evidenčné číslo NR-XXX FV, pričom
jazdil rýchlosťou 76,00-84,00 km/h, čím porušil § 16 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
taktiež nevenoval dostatočnú pozornosť sledovaniu situácie v cestnej premávke, čím porušil § 4 ods. 1
písm. c/ zák. č. 8/2009 Z.z. a nereagoval na skutočnosť, že poškodená X. J. prechádzala cez vozovku z
pravej strany na ľavú z pohľadu obvineného a v dôsledku nerešpektovania vyššie uvedených povinností

vodiča do poškodenej s vozidlom narazil a prešiel kolesom po ľavej nohe poškodenej, pričom poškodená
X. J. utrpela zlomeninu 2.,3. a 4. kosti priehlavku ľavej nohy bez posunu úlomkov, v súvislosti s ktorým
zranením sa pohybovala minimálne dva mesiace iba s oporou bariel a obvinený vozidlo viedol aj napriek
tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV, sp.zn. ORP-P-117/IV-
DI-BCP-2011, zo dňa 09. 03. 2011, právoplatným od 01. 04. 2011, mu bol uložený okrem iného, aj zákaz
činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní dvoch rokov, ktorý začal plynúť od právoplatnosti uvedeného

rozhodnutia,

2) potom, ako dňa 04. 05. 2011 o 15.50 h v Bratislave na U. ulici pri J. kultúry Dúbravka zapríčinil ako
vodič osobného motorového vozidla zn. X. XXXi, EČ: NR-XXX FV, dopravnú nehodu s poškodenou
X. J., popísaný v bode 1) trestného rozkazu, pri ktorej poškodená utrpela zlomeninu 2.,3. a 4. kosti
priehlavku ľavej nohy bez posunu úlomkov, po nehode s vozidlom na mieste nehody nezastavil, z

miesta nehody odišiel bez toho, aby zistil zdravotný stav poškodenej, poškodenej poskytol potrebnú
pomoc alebo zabezpečil privolanie odbornej zdravotníckej pomoci, pričom tieto úkony mohol vykonať
bez nebezpečenstva hroziaceho jemu alebo inému.

3) dňa 16. 05. 2011 o 15.20 h v Bratislave po U. ulici od B. ulice viedol osobné motorové vozidlo zn. X.
XXXi, EČ: NR-XXX FV, pričom bol prenasledovaný policajnou hliadkou a následne z vozidla vyskočil a

ušiel, a obvinený vozidlo viedol aj napriek tomu, že rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu
OR PZ Bratislava IV, sp.zn. ORP-P-117/IV-DI-BCP-2011, zo dňa 09. 03. 2011, právoplatným od 01. 04.
2011, mu bol uložený okrem iného aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo v trvaní dvoch rokov, ktorý
začal plynúť od právoplatnosti uvedeného rozhodnutia.

Za to mu bol súdom I. stupňa podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h), § 38

ods. 4, § 42 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého bol obžalovaný podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti viesť akýchkoľvek motorové vozidlá vo výmere 5 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona

súd zároveň zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/44/2011 zo dňa 31. 07. 2011,
právoplatný dňa 31.07.2011, trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/42/2012 zo dňa 09.
03. 2012,právoplatný dňa 09.08.2012, obidva v časti výroku o treste zákazu činnosti, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú spoločnosť Dôvera

zdravotná poisťovňa, a.s. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obžalovaný odvolanie v časti výroku o vine a treste,
ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním doručeným súdu dňa 29. 12. 2014, kedy
upresnil, že odvolanie smeruje voči výrokom o vine v bodoch 1) a 2), proti výroku o treste, ako aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Napadnutému rozsudku vytýka, že vo veci bolo vykonané vyšetrovanie, hoci absencia jednoduchosti
vecizdôkaznéhohľadiskavyžadovala,abyprokurátorvzmysle§200ods.2písm.b)Trestnéhoporiadku
nariadil vyšetrovanie. Zložitosť veci obhajca vyvodil z podstaty veci, kedy sa jednalo o dopravnú nehodu,
kedy sa na skutkovom deji podieľa rýchlosť jazdy, technický stav vozidla a viaceré dôkazne nejasnéokolnosti. Vo výpovediach svedkov i v znaleckých posudkoch boli rozpory. Nesprávnou interpretáciou
právnych inštitútov skráteného vyšetrovania a vyšetrovania došlo k tomu, že obžaloba bola podaná
inak, než zo zákonných dôvodov a iným spôsobom, než ustanovuje zákon, čím došlo k porušeniu

čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný, pretože v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1
Trestného poriadku neobsahuje úvahy v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o hodnotení dôkazov,
preto bol za skutky v bodoch 1) a 2) odsúdený na základe intuície, ktorá nemá ďaleko k svojvôli.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávania nevyplýva, či boli výsluchy svedkov T. a T. vedené zákonným

spôsobom z hľadiska ich hodnovernosti a nezaujatosti a u svedkyne X. J. nie je zaznamenaný obsah
otázok, preto nemožno preskúmať, či jej neboli kladené sugestívne a kapciózne otázky. Spôsob, akým
bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie znaleckými posudkami, je v príkrom rozpore
s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku. Poukázal na ustanovenie § 268 ods. 2 Trestného
poriadku, ktoré umožňuje čítať zápisnicu o výpovedi znalca alebo jeho písomný znalecký posudok a
nie oboznamovať znalecké posudky a výpoveď znalca, nakoľko pri čítaní ide o takú reprodukciu, ktorá

umožňuje obžalovanému chápať zmysel textu, pričom v kontexte s § 34 ods. 1 Trestného poriadku má
právo obžalovaný vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o
nich, nie k dôkaznému prostriedku, v ktorom sú tieto skutočnosti a dôkazy obsiahnuté. Podľa názoru
obhajcu bola podstata dokazovania čítaním zastretá. Znalecké posudky nemohli byť čítané ani z dôvodu
závažných pochybností o ich správnosti a úplnosti a tiež absentoval súhlas prokurátora a obžalovaného

s takýmto postupom. Rozhodnutie súdu v bodoch 1) a 2) sa opiera o skutočnosti, ktoré neboli prebraté
na hlavnom pojednávaní, pretože znalecké posudky boli len oboznámené. Ďalej obhajca v odvolaní
namietal skutkové vady, kedy opis skutku v obžalobe je v rozpore so súdnym spisom a bol zostavený
intuitívnebezreálnehovyhodnoteniadôkazov.Nahlavnompojednávanínebolopreukázané,ževodičom
bol obžalovaný, pretože táto skutočnosť vyplýva len z výpovede svedka I. T.. Ak svedok T. tvrdí, že

šoféroval obžalovaný a obžalovaný tvrdí, že šoféroval T., jedná sa o tvrdenie proti tvrdeniu. V ďalšom
do detailov rozobral dôkazy z hľadiska ich obsahu a hodnotí ich. Aj za predpokladu, že by bol vodičom
motorového vozidla, čo však z dokazovania nevyplynulo, nemohol byť uznaný vinným zo spáchania
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že nehodu zavinil, naopak, z dôkazov vyplýva, že

ju zavinila chodkyňa, ktorá neopatrnou chôdzou narazila do pravej prednej časti vozidla. Ak keby
spoluzavinil dopravnú nehodu tak, že by nesprávne reagoval na vzniknutú kolíznu situáciu, jeho konanie
by nebolo možné považovať za porušenie dôležitej povinnosti. Poškodená vytvorila vodičovi náhlu
prekážku, pričom prechádzala cez vozovku mimo prechod pre chodcov a bola povinná dať vozidlu
prednosť. Poškodená na vozovke stála a obzerala sa, či nejde vozidlo, čo dostatočne odôvodňuje

predstavu vodiča, že nedôjde k stretu. Nebol preukázaný znak skutkovej podstaty ťažkej ujmy, keď
z lekárskych správ je zrejmé, že poškodená nedodržiavala liečebný režim, neužívala Fraxiparín a na
kontrolu dňa 16. 06. 2011 prišla bez sadry. Ak by nemanipulovala so sadrou a dodržiavala liečebný
režim, jej liečba by určite nepresiahla 42 dní a s vysokou pravdepodobnosťou by nebola potrebná ani
rehabilitácia. K tejto skutočnosti znalec vôbec neprihliadal. Obhajca poukazuje na správanie poškodenej

na hlavnom pojednávaní, kedy musela byť súdom upozorňovaná na neštandardné prejavy nezáujmu,
z čoho je tiež zrejmá jej neprispôsobivosť vo vzťahu k požiadavkám, ktoré sú na ňu v štandardnom
režime kladené. Namietal ustálenie prevahy počtu priťažujúcich okolností, keď podľa jeho názoru je
daná len priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a aj poľahčujúca okolnosť podľa
§ 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa priznal k spáchaniu skutku zo dňa 16. 05. 2011 a tento

úprimne oľutoval. Uložený trest odňatia slobody vo vzťahu k bodu 3) je v rozpore s účelom trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, keďže vzhľadom na jeho život je objektívne možné tvrdiť, že sa
napravil, k čomu prispel aj jeho súčasný vzťah, ktorý ho vyňal z jeho predchádzajúceho sociálne slabého
rodinného prostredia. Jeho potrestanie v nepodmienečnom režime nebude mať za následok vytvorenie
podmienok pre jeho prevýchovu. Namietal aj písomné vyhotovenie rozsudku, že nie je v zhode s

tým, ako bol rozsudok na hlavnom pojednávaní vyhlásený, nakoľko zápisnica o hlavnom pojednávaní
neobsahuje 7 strán odôvodnenia tak, ako písomné vyhotovenie rozsudku. Hoci bol súd uzrozumený
s tým, že obžalovaný má obhajcu, písomné vyhotovenie rozsudku obhajcovi ešte dňa 23. 12. 2014
nedoručil. Obhajoba sa dostala k rozsudku až dňa 23. 12. 2014 v neskorých poobedňajších hodinách,
teda deň pred Vianocami a akokoľvek odvolacia lehota uplynula prvý pracovný deň po sviatkoch, preto

nemal dostatočný čas ani možnosť obhajoby vo vzťahu k písomnému vyhotoveniu rozsudku. Jeho
obhajcanaodvolanípracovalcelých14dníodvolacejlehoty,takževžiadnomprípadesúdmuneposkytol
právne predpokladaný priestor. Namietal aj, že v písomnom vyhotovení rozsudku sú hodnotiace úvahy
týkajúce sa jeho osoby, nie však svedkov T. a T., ktoré návrhy súd zamietol, pretože ich posudky bynemali vplyv na hodnotenie ich výpovede. Sledoval však preukázanie, že títo svedkovia aj v súčasnosti
páchajú protispoločenskú činnosť, čo by mohlo mať vplyv na posúdenie ich dôveryhodnosti. V závere
opätovne namietal skutkové závery súdu, ktoré spochybňoval, pričom nenavrhol odvolaciemu súdu,

akým spôsobom má rozhodnúť, ale uviedol len, že pre chybný postup súdu nebolo možné z časových
dôvodov odvolanie prepracovať.

Prokurátor nevyužil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré sa za splnenia podmienok § 294 ods. 2 Tr. por. vykonalo
v neprítomnosti poškodenej J. zdravotná poisťovňa, a.s. a na ktorom bolo podľa § 269 Tr. por. doplnené

dokazovanie aktualizovaným odpisom RT na obžalovaného, obhajca obžalovaného navrhol doplniť
dokazovanie zabezpečením odpisu registra trestov na svedkov J. a T. a zabezpečiť evidenciu ich
priestupkovasúčasnepredložilsúdučestnévyhláseniepriamehonadriadenéhoobžalovaného,ževedie
riadny život.

V konečnom návrhu obhajca obžalovaného uviedol, že odvolaním sa domáhajú zrušenia napadnutého

rozsudku v časti výroku 1./ a 2./ a zároveň zrušenia v časti výroku o treste týkajúce sa aj výroku 3./ s
tým, že rozsudok prvostupňového konania vykazuje všetky vady predpokladané trestným poriadkom v
ustanovení § 321, ktoré sú spôsobené nesprávnym právnym posúdením veci vo všetkých jeho zložkách,
odidentifikácieainterpretácieprávnychpredpisovcezzistenieskutkovéhostavuveci,právnukvalifikáciu
až po vydanie rozhodnutia. Následne sa pridržal písomných dôvodov odvolania, ako aj vyjadrenia k

odvolaniu, ktoré predložil na verejnom zasadnutí a zhrnul, že namieta procesný postup súdu, že vo veci
sa malo vykonať vyšetrovanie a nie skrátené vyšetrovanie, postup prvostupňového súdu pri identifikácii
skutkového stavu veci, že nebolo preukázané, že obžalovaný bol vodičom predmetného motorového
vozidla, postup súdu pri ustálení spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví s poukazom, že je na to potrebné
objektívneposúdenie,pričompoškodenánedodržalaliečbu,čímzasiahladotohtosubjektívnymprvkom.

Namietol tiež výpoveď svedka I. T., z ktorej vychádzal prvostupňový súd pri ustálení viny, ktorú bolo
potrebné spochybniť a aj znenie a obsah znaleckých posudkov, ktoré vychádzajú z predpokladov a z
ktorých nesprávne vychádzal prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí. Navrhol preto zrušiť napadnutý
rozsudok v časti výroku o vine v bode 1./ a 2./, ako aj vo výroku o treste a pokiaľ ide výrok o vine v bode
3./ uviedol, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine a navrhol patrične postupovať pri ukladaní trestu.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že prvostupňový rozsudok považuje za zákonný a správny vo
všetkých jeho výrokoch a preto odvolanie obžalovaného navrhla zamietnuť ako nedôvodné.

Poškodená X. J. sa pripojila k vyjadreniu prokurátorky, s ktorým vyslovila súhlas.

Obžalovaný O. V. na záver uviedol, že to nespravil, nezrazil poškodenú ani nešoféroval a že bol
vypočúvaný v tejto veci až po troch rokoch po udalosti, takže si udalosti ani nemohol pamätať.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona alebo ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval, že odvolanie je prípustné, bolo podané
v zákonnej lehote oprávnenou osobou a spĺňa všetky zákonné náležitosti, preto odvolací súd konštatuje
absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku. Podľa §317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov, než uvádza odvolateľ.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány

činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli na hlavnom
pojednávaní vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Trestného poriadku, a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako
mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Odvolací súd z pripojeného spisového materiálu zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV
podal dňa 11. 08. 2014 obžalobu na O. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona vo viacčinnom
súbehu s prečinom neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona a s ďalším prečinom marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. 12. 2014 obžalovaný O. V. učinil k bodom 1) a 2) obžaloby
vyhláseniepodľa§257ods.1písm.a)Trestnéhoporiadku,žejenevinný,vbode3)obžalobyobžalovaný
učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný. Súd po kladnom

zodpovedaní otázok uvedených v § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f) a h) Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovaného o vine v bode 3) obžaloby prijal s tým, že dokazovanie viny v tomto bode v zmysle § 257
ods. 8 Trestného poriadku nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k nepriznaným skutkom a k
výroku o treste a o náhrade škody. Vypočul obžalovaného O. V. k bodom 1) a 2) obžaloby, svedkov X. J.,
I. T., Q. T., podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka T. P. z prípravného konania,

podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil znalecké posudky z odboru zdravotníctvo a z odboru
cestná doprava, a podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil listinné dôkazy.

Obžalovaný sa v bodoch 1) a 2) obhajoval tým, že na mieste činu nebol, preto tieto skutky spáchať
nemohol. Vozidlo, ktoré mal viesť patrilo I. T.. Obžalovaný toto vozidlo viedol len raz, a to v bode 3)
obžaloby.Nevedelsavyjadriť,kdesavčaseskutkovnachádzal,spravidlavtomčasevenčilsvojichpsov.

Priebeh skutku vyplýva z výpovede poškodenej X. J., ktorá prechádzala cez vozovku mimo priechod pre
chodcov potom, čo skontrolovala situáciu na vozovke a nevidela prichádzať žiadne vozidlo. V čase, keď
sa nachádzala v strede vozovky na deliacej čiare zaregistrovala náraz vozidla do jej ľavej nohy v oblasti
kolena. Vozidlo, ktoré ju zrazilo, zastavilo až pri Bille, vtedy si všimla, že bolo čiernej farby, vodiča ani
spolujazdcov nevidela. Nevie, kam vozidlo odišlo, nikto z neho nevystúpil. S jej výpoveďou korešponduje

výpoveď náhodného svedka T. P., ktorý potvrdil, že čierne X. výrazne zrýchlilo, zahučal motor a následne
pribrzdilo. Potom videl na ceste ležať staršiu pani. Po zrážke vozidlo pokračovalo v jazde. K priebehuskutkuzhodnevypovedaliajsvedkoviaI.T.aQ.T.-členoviaposádkyvozidla.Nazákladetýchtodôkazov
aj odvolací súd konštatuje, že skutky v bodoch 1) a 2) sa stali tak, ako je uvedené v skutkovej vete.

Pri otázke, kto bol vodičom motorového vozidla, stoja proti sebe výpoveď obžalovaného a výpovede

svedkov I. T. a Q. T.. I. T. bol vlastníkom tohto motorového vozidla, vzhľadom na skutok v bode 3) i
výpoveď obžalovaného je však zrejmé, že toto vozidlo užíval aj obžalovaný. Svedok I. T. uviedol, že
vozidlo v čase skutkov viedol obžalovaný, zatiaľ čo on a T. sedeli na zadnom sedadle, kde konzumovali
alkohol. U. Q. T. pôvodne opakovane označil za vodiča obžalovaného s tým, že on sedel na sedadle
spolujazdcaaT.vzadu,pričomobajaboliopití,popísaltiež,akovozidlozachytilostaršiupani,vneskoršej

výpovedi na hlavnom pojednávaní si na okolností nehody nepamätal a na 100% nemohol povedať,
že auto šoféroval obžalovaný. Správne vyhodnotil okresný súd tieto dôkazy, keď dospel k záveru, že
svedkovia I. T. i Q. T. obžalovaného jednoznačne usvedčili. Títo svedkovia sa totiž neobmedzili na strohú
konštatáciu, že vozidlo viedol obžalovaný, ale popísali aj priebeh nehody, spôsob jazdy obžalovaného
prednehodouajehoopomenutieponehode,avykreslililogickédôvody,prečovozidloviedolobžalovaný,
keďonidvajabolipodvplyvomalkoholu.Žiadenznichneindikoval,žebyvozidloviedolktorýkoľvekznich

dvoch. Podstatnú okolnosť, t.j. že vodičom bol obžalovaný, však obaja svedkovia uviedli jednoznačne,
svedok T. na nej zotrval i pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní, preto ani odvolací súd nezistil žiaden
dôvod na spochybnenie týchto svedeckých výpovedí.

Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané na
hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania vykonal súd prvého stupňa na hlavnom

pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre
zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného O. V. bola podaná.
Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, logickým a zároveň aj
podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre
hodnotenie dôkazov nemožno nič vytknúť. Na tomto podklade potom okresný súd vyvodil z dôkazov o

podstate súdenej trestnej činnosti správne skutkové zistenia.

K odvolacím námietkam vzťahujúcim sa na výrok o vine a konanie predchádzajúce tomuto výroku
odvolací súd uvádza nasledovné:

Na námietku nezákonnosti prípravného konania, ktoré bolo vedené formou skráteného vyšetrovania,
odvolací súd uvádza, že podľa § 202 ods. 1 Trestného poriadku sa skrátené vyšetrovanie zásadne

vykonáva o prečinoch, čo je aj prípad obžalovaného. Ustanovenie § 200 ods. 2 písm. d) Trestného
poriadku dáva prokurátorovi oprávnenie nariadiť vyšetrovanie postupom podľa § 230 ods. 2 písm.
g) Trestného poriadku, nezakladá však jeho povinnosť nariadiť vyšetrovanie na základe požiadaviek
procesných strán, či po splnení iných zákonných podmienok. Odvolací súd konštatuje, že zložitosť
veci vo všeobecnosti by mohla odôvodňovať využitie uvedeného zákonného oprávnenia zo strany

dozorujúceho prokurátora, ktorý je vzhľadom na svoje procesné postavenie v prípravnom konaní
spôsobilý vyhodnotiť dôvodnosť takéhoto postupu so zreteľom na špecializáciu alebo zaťaženosť
poverených príslušníkov PZ či vyšetrovateľov, prípadne iné praktické dôvody, ktoré by odôvodňovali
nariadenie vyšetrovania. V žiadnom prípade však nie je právom procesnej strany (obvineného, ani
poškodeného) vyhodnocovať „zložitosť veci“ a od nej odvodzovať konkrétneho člena Policajného

zboru SR, ktorý bude viesť prípravné konanie. Samotný fakt, že predmetom prípravného konania bola
dopravná nehoda, kedy viaceré okolnosti sú sporné neznamená, že hoc i pre povereného príslušníka
PZ, ktorého povolaním je objasňovanie dopravných nehôd, je táto vec zložitá. Práve dozorujúci
prokurátor je oprávnený a povinný vyhodnotiť túto skutočnosť. V prejednávanej veci sa síce viedlo
skrátené vyšetrovanie v zmysle § 202 ods. 1 Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie § 202

ods. 2 Trestného poriadku však skrátené vyšetrovanie viedol vyšetrovateľ PZ z dôvodu, že trestná
sadzba prejednávanej trestnej činnosti prevyšovala 3 roky. Uniklo pozornosti obhajoby, že ustanovenia
upravujúce obsah skráteného vyšetrovania, kedy sa výsluchy svedkov v prípravnom konaní v zmysle §
203 ods. 1 Trestného poriadku vykonávajú len výnimočne, o navrhovaných dôkazoch sa vykonajú len
úradné záznamy a pod., boli v prospech obvineného vyložené tak, že v prípravnom konaní sa vykonalo

riadne a dôkladné dokazovanie rovnako, ako by tomu muselo byť pri vyšetrovaní. V tomto kontextekvalita ani kvantita úkonov prípravného konania žiadnym spôsobom nezasiahla do práva obvineného
na obhajobu či do povinnosti orgánov činných v trestnom konaní náležite zistiť skutkový stav.

Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku smerujúcu k nepreskúmateľnosti napadnutého

rozsudku, ktorý mal byť založený na intuícii namiesto náležitého vyhodnotenia dôkazov. Hodnotiace
úvahy súdu 1. stupňa sa nachádzajú na stranách označených číslami 277 - 279 napadnutého rozsudku,
odvolací súd vyššie podrobne rozobral, prečo považuje hodnotiace úvahy súdu 1. stupňa za správne, a
v plnom rozsahu sa s nimi stotožnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku plne zodpovedá požiadavkám
§ 168 ods. 1 Trestného poriadku, obsahuje úvahy v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o hodnotení

dôkazov, tieto úvahy sú konkrétne a logické.

Pokiaľ ide o námietky voči dokazovaniu na hlavnom pojednávaní, tieto čiastočne obsahujú skutočnosti,
ktoré sú v rozpore so zápisnicou o hlavnom pojednávaní, pričom obhajoba v priebehu konania žiadne
námietky voči zneniu zápisnice nevzniesla, hoci jej to umožňuje ustanovenie § 58 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku, pričom rozhodnutie o námietkach proti zneniu zápisnice o hlavnom pojednávaní
podlieha v prípade podania sťažnosti revízii nadriadeným súdom. Žiadne z týchto zákonných ustanovení

obhajoba nevyužila. Pokiaľ sa obhajoba domnievala, že výsluchy svedkov boli obsahovo nedostatočné,
nič jej nebránilo položiť svedkom otázky na doplnenie ich výpovedí. Rovnako mala právo namietať
prípadné sugestívne či kapciózne otázky, čo tiež z obsahu zápisnice nevyplýva, preto nemožno
prezumovať, že súd či prokurátor takéto otázky kládli, navyše znenie odpovedí uvedené vôbec
nenaznačuje. Výsluchy svedkov boli do zápisnice zaznamenané v súlade s § 58 ods. 4 Trestného

poriadku, ktorý vyžaduje zachytenie „podstatného obsahu výpovedí“. Nie je pravdou, že znalecké
posudkyboličítanébezsúhlasuprocesnýchstrán,tentosanachádzanač.l.266preduznesenímpodľa§
268 ods. 2 Trestného poriadku. Ak obhajoba namieta, že neboli čítané celé znalecké posudky, výpovede
znalcov a celé listinné dôkazy, odvolací súd upriamuje pozornosť obhajoby na znenie § 269 Trestného
poriadku, ktoré umožňuje čítať „časť listín, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti“ a tiež na absenciu

akýchkoľvek pripomienok obhajoby k čítaniu znaleckých posudkov, ktoré by boli zaznamenané v
zápisnici, rovnako ako absenciu návrhu na doplnenie dokazovania dočítaním zvyšných častí znaleckých
posudkov. Hlavné pojednávanie je kontradiktórne preto, aby bolo umožnené procesným stranám aktívne
participovať na dokazovaní, pričom úlohou súdu je zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Nezákonnosť
vykonania dokazovania nemožno v žiadnom prípade postaviť na pasivite obhajoby. Z vecného hľadiska

tieto námietky vôbec nemajú vplyv na obsažnosť dokazovania a správnosť hodnotiacich úvah a záverov
súdu.

Pokiaľ ide o obžalovaným navrhované doplnenie dokazovania k osobám svedkov T. a T., ani senát
odvolacieho súdu nepovažoval za potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré navrhoval, nakoľko skutkové
okolnosti, ktoré kládla obžalovanému obžaloba za vinu boli dostatočným spôsobom preukázané tak,

ako to vyhodnotil prvostupňový súd a dôkazy k osobám svedkov by neboli v žiadnom prípade spôsobilé
vyvrátiť skutkové zistenia, pre ktoré bol obžalovaný V. uznaný vinným.

Odvolací súd považuje z vyššie uvedených dôvodov námietky obhajoby za neopodstatnené, s
rozhodnutím súdu 1. stupňa o vine obžalovaného sa plne stotožňuje, nakoľko toto je výsledkom
dokazovania vykonaného zákonným spôsobom, v dostatočnom rozsahu, a na základe hodnotenia

dôkazov, ktoré bolo konkrétne, racionálne a bez akýchkoľvek logických deficitov.

Správne postupoval súd 1. stupňa, keď konanie obžalovaného O. V. v bode 1) právne kvalifikoval ako
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Výpoveďou poškodenej X. J., znaleckým posudkom vypracovaným L.. T.. L. I., S.. a lekárskymi správami
bolo preukázané, že poškodená utrpela v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 04. 05. 2011
zranenia, ktoré ju obmedzovali v bežnom spôsobe života výrazným spôsobom po dobu viac ako 42
dní, kedy sa mohla pohybovať len s ťažkosťami, a to pomocou bariel, čo sa premietlo do obmedzení vbežných denných úkonoch, kedy bola odkázaná na pomoc rodinných príslušníkov, niektoré úkony pre
obmedzenie hybnosti nemohla robiť vôbec. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu 1. stupňa, že takéto
poškodenie zdravia plne zodpovedá ťažkej ujme na zdraví ako je definovaná v § 123 ods. 3 písm. i)

Trestného zákona (porucha zdravia trvajúca po dlhší čas).

Znaleckým posudkom vypracovaným N.. Y. W. v spojení s jeho výpoveďou, výpoveďami svedkov J., T.
a T. a listinnými dôkazmi bolo preukázané, že obžalovaný viedol na ceste vedúcej cez sídlisko vozidlo
rýchlosťou 76 - 84 km/h, čo prekračuje povolenú rýchlosť v obci o viac ako 20 km/h, a výrazne zvyšuje
riziko ujmy na zdraví ostatných účastníkov cestnej premávky. Z tohto dôvodu je potrebné porušenie

povinnosti uvedenej v § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v prípade obžalovaného
považovať za porušenie dôležitej povinnosti uloženej na základe zákona v intenciách ustanovenia 138
písm. h) Trestného zákona.

Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného poriadku sa vyžaduje nielen príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa
(vedením motorového vozidla) a následkom v podobe ťažkej ujmy na zdraví, ale aj príčinná súvislosť

medzi porušením dôležitej povinnosti uloženej vodičovi zákonom a vznikom následku. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že poškodená prechádzala cez vozovku mimo prechod pre chodcov, kedy sa
však presvedčila o tom, že nejde žiadne vozidlo, pričom k nárazu došlo pri stredovej deliacej čiare. Z
uvedeného vyplýva, že poškodená pred nárazom prešla polovicu šírky vozovky, ktorá je podľa listinných
dôkazov na danom úseku rovná a vo výhľade vodičom nič nebráni. Prihliadajúc na závery znaleckého

dokazovania z odboru cestnej dopravy správne ustálil súd 1. stupňa, že k ujme na zdraví poškodenej
došlo preto, že obžalovaný pri vyššej ako maximálnej povolenej rýchlosti nemohol zabrániť stretu
s chodkyňou ani maximálnym brzdným spomalením, naopak, pokiaľ by išiel maximálnou povolenou
rýchlosťou, plným brzdným spomalením by zastavil pred miestom stretu s chodkyňou. Z uvedeného
vyplýva, že práve vysoká rýchlosť vozidla bola z hľadiska určenia príčin kolízie rozhodujúcim faktorom.

Na tomto závere nič nemení ani nesprávny technický prvok na strane chodkyne, ktorá prechádzala cez
vozovku. síce mimo vyznačený priechod pre chodcov, ale pri správnej technike jazdy obžalovaného by
nedošlo k stretu s poškodenou, hoci táto tiež porušila právnu povinnosť. Dňa 01. 04. 2011 nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Bratislava IV, sp.zn. ORP-
P-117/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 09. 03. 2011, ktorým bol o.i. obžalovanému uložený zákaz činnosti viesť

motorové vozidlo v trvaní 2 roky, o ktorom obžalovaný vedel, keď dňa 04. 05. 2011 viedol motorové
vozidlo, preto bolo potrebné jeho konanie posúdiť aj ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil s prečinom ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu.

Na skutok v bode 1) bezprostredne časovo, skutkovo i dôkazne nadväzuje skutok v bode 2) spočívajúci v

tom, že obžalovaný Tomáš V. po kolízii s chodkyňou vozidlo nezastavil a nevykonal žiadne opatrenia pre
poskytnutie prvej pomoci zranenej osobe, hoci z vykonaných dôkazov i z okolností predchádzajúceho
skutku jednoznačne vyplýva, že zrážku s poškodenou musel obžalovaný registrovať. Aj v tomto bode
okresný súd vyhodnotil dôkazy v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku a správne skutok kvalifikoval
ako prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona.

V súlade so zákonom postupoval súd 1. stupňa aj v bode 3), keď na základe vyhlásenia viny v zmysle
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal všetky dôkazy potrebné na jeho rozhodnutie o vine,
zákonným spôsobom, a tieto vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Vzhľadom na

vyčerpávajúce odôvodnenie skutkových okolností prípadu súdom 1. stupňa, ktoré si odvolací súd
v celom rozsahu osvojil, v podrobnostiach odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého
rozsudku, bez potreby ho znova opakovať.Reagujúc na odvolaciu námietku obhajoby o nezhode písomného vyhotovenia rozsudku s tým, ako bol
na hlavnom pojednávaní vyhlásený, uvádza, že ustanovenie § 171 ods. 2 Trestného poriadku určuje
povinnosťsúdupoúvodnéslová„VmeneSlovenskejrepubliky“,vyhlásiťúplnéznenievýrokutak,akobol

odhlasovaný, podstatnú časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku, teda súd nebol povinný
vyhlásiť rozsudok vrátane 7 stranového dôkladného písomného odôvodnenia, na vypracovanie ktorého
zákon určuje lehotu 30 pracovných dní, ktorá začína plynúť od vyhlásenia rozsudku. Je preto nesprávny
názor obhajoby, že súd na hlavnom pojednávaní musí vyhlásiť také odôvodnenie rozsudku, ktoré by bolo
identické s odôvodnením v písomnom vyhotovení rozsudku, v takom prípade by totiž zákonná lehota

na vypracovanie rozsudku nemala žiadny zmysel, a súdy by mohli doručovať písomné vyhotovenia
rozsudkov bezprostredne po ich vyhlásení, čo je však vzhľadom na procesný postup predchádzajúci
vyhláseniu rozsudku prakticky nemožné. Týmto odvolací súd dáva odpoveď aj na námietku obhajcu na
to, že rozsudok mu nebol doručený včas. Rozsudok bol vyhlásený dňa 09. 12. 2014, zákonná lehota
na písomné vyhotovenie rozsudku bola súdom prvého stupňa dodržaná, keď rozsudok bol obhajcovi
doručený dňa 23. 12. 2014. Odvolaciemu súdu nie je celkom zrejmé, čo mal obhajca na mysli pri tvrdení,

že súd doručením rozsudku dňa 23. 12. 2014 skrátil jeho lehotu na písomné odôvodnenie odvolania s
poukazom na nadchádzajúce vianočné sviatky, keď de lege (podľa zákona) aj de facto (v skutočnosti)
je obhajca povinný odôvodniť odvolanie v primeranej lehote, pričom najneskôr tak môže účinne urobiť
do rozhodnutia odvolacieho súdu. Je nemysliteľné, aby súd reguloval dátum expedovania rozsudku za
účelom jeho doručenia procesným stranám v závislosti od toho, či môže prichádzať do úvahy doručenie

rozsudku deň pred štátnym sviatkom. Súd je povinný vypracovať písomné vyhotovenie rozsudku v
zákonnej lehote 30 pracovných dní a následne rozsudok doručiť procesným stranám. Žiadnu z týchto
povinností súd 1. stupňa neporušil.

Pri preskúmavaní výroku o treste napadnutého rozsudku odvolací súd zistil zmenu rozhodných
skutočností potom, čo doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho registra trestov obžalovaného.

Okresný súd správne ustálil, že skutky uvedené v obžalobe obžalovaný spáchal skôr, ako mu bol boli
doručené trestné rozkazy Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 0T/44/2011 a 3T/42/2012, na ktoré sa
podľa odpisu registra trestov, ktorý mal súd v čase rozhodovania k dispozícii, v časti trestu zákazu
činnosti nevzťahovala fikcia neodsúdenia, preto okresný súd uložil súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa
trestnú činnosť. V čase rozhodovania odvolacieho súdu však nastala iná situácia, keď z aktualizovaného

registra trestov vyplýva, že obžalovaný vykonal tresty zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá
uložené uvedenými trestnými rozkazmi, a to dňa 31. 07. 2014, čo v zmysle § 42 ods. 3 Trestného zákona
vylučuje uloženie súhrnného trestu a je potrebné uložiť obžalovanému trest samostatný. Nakoľko tento
nedostatok napadnutého rozhodnutia bolo možné po doplnení dokazovania odvolacím súdom odstrániť,
odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci
sám rozsudkom.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo

najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Odvolací súd opätovne zvažoval všetky kritéria pre ukladanie druhu trestu obžalovanému a pri úvahách,
aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali jeho konanie, zavinenie, následok, pohnútku,
osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj priťažujúce okolnosti.

Obžalovaný spáchal viac trestných činov, ktoré súd prečinmi, preto mu odvolací súd s použitím §
41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody podľa najprísnejšieho zákonného

ustanovenia zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Týmto je ustanovenie § 157 ods. 2 Trestného zákona,
ktorého trestná sadzba je 1 až 5 rokov. Pri úvahách o druhu trestu odvolací súd zohľadnil absenciu
poľahčujúcich okolností, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchal viac
trestných činov), mieru zavinenia obžalovaného, ktorý sa v rámci posudzovanej trestnej činnosti dopustil
3 úmyselných trestných činov, v jednom prípade dvojnásobného, okolnosti skutkov najmä v bodoch

1) a 2), kedy obžalovaný flagrantným porušením pravidiel cestnej premávky spôsobil ťažší následok,
na ktorý reagoval ignoráciou osoby zranenej poškodenej ležiacej v strede frekventovanej vozovky,
čo odzrkadľuje jeho osobnostné vlastnosti a s tým súvisiace možnosti nápravy. Na základe týchto
skutočností odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu nemožno účel trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona v prípade obžalovaného dosiahnuť i bez jeho výkonu, pretože by

nedošlokúčinnejochranespoločnosti,atiežpreto,žemožnostinápravyobžalovaného,ktorýopakovane
úmyselnenerešpektovalrozhodnutieorgánuverejnejmociatiežopakovaneporušovalpovinnostivodiča
v cestnej premávke, sú v takomto prípade otázne. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že
na obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody. Rovnako ako súd I.
stupňa ani odvolací súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, hoci sa priznal a oľutoval skutok v bode 3), nakoľko podstatnú a závažnejšiu časť trestnej
činnosti obžalovaný nepriznal.

Vzhľadom na prevahu počtu priťažujúcich okolností nad počtom poľahčujúcich okolností v pomere 1:0,
odvolací súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
a ukladal trest v sadzbe 2 roky 4 mesiace až 5 rokov. Pri určovaní výmery trest odvolací súd dospel

k záveru, že s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti, kedy najzávažnejší trestný čin z hľadiska
zákonnej trestnej sadzby - prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona - má povahu nedbanlivostného trestného činu, ako aj druh zvyšnej trestnej činnosti, postačí
potrestanie obžalovaného trestom na spodnej hranici trestnej sadzby. Úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 4 mesiace zodpovedá zákonným kritériám pre ukladanie trestu a zohľadňuje požiadavky

individuálnej aj generálnej prevencie.

Obžalovaný nebol pred spáchaním trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin, preto ho odvolací súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia.

Z evidenčnej karty vodiča i z prejednávanej trestnej činnosti je zrejmé, že obžalovaný je pre ostatných

účastníkov cestnej premávky rizikovým vodičom, preto bolo potrebné sankcionovať ho aj trestnom
zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. S
prihliadnutím na ochrannú funkciu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo vzťahu k ostatným
účastníkom cestnej premávky odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť trest
zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá vo výmere 2 roky, čo je pri spodnej hranici zákonného

rozpätia uvedeného v § 61 ods. 2 Trestného zákona (1 až 10 rokov).Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a pochybenie vo výroku o uložení súhrnného trestu, odvolací
súdpodľa§321ods.1písm.d),písm.e)Trestnéhoporiadkuzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotreste
a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku, pričom tak urobil na podklade odvolania obžalovaného, pričom nedošlo
ani k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania § 322 ods. 3 Tr. por., veta druhá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.