Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216418
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214216418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek,
advokát, Bratislava, proti žalovanej: H. H., X.. XX. S. XXXX, bytom V. XXX/XX, Y. H., o 343,75 € s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 343,75 € z titulu vrátenia pôžičky s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania od 24. septembra 2013, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V časti o zaplatenie 33 € z titulu zmluvnej pokuty, ako aj 5,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
343,75 € od 19. augusta do 23. septembra 2013 sa žaloba zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 72,63 € (v tom 54,81 € trovy
právneho zastúpenia a 17,82 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti do rúk JUDr. Vratislava
Šteffeka, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 18. augusta 2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že 6. apríla 2013 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere
na sumu 250 € za odplatu 95 €, ktorú mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 1,25 € a
desiatich splátkach po 34,13 €, t. j. spolu 690 €. Celkovo však splatila len 1,25 €. Vzhľadom na to
žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 18. augustu 2013 a od tohto dňa si nárokuje úrok

z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac
omeškania, teda 4 mesiace po 8,25 €.

2. Žalovaná, ktorej bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadrila.

3. Pretože ide o drobný spor (nárok pod 100 €, porov. § 200ea ods. 1 O. s. p.), súd mimo pojednávania
(§ 115a ods. 2 O. s. p.) vykonal dokazovanie listinami (zmluva o úvere zo 6. apríla 2013, predžalobná

upomienka z 28. augusta 2013, oznámenie o zosplatnení záväzku z 19. septembra 2013 a podací hárok
k nemu) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O.
s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z

vlastných zdrojov. Žalovaná nekonala v prerokúvanej veci v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo
profesie.b) Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 6. apríla 2013 podpísali zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na formulári žalovaného. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ
(žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanému) bezúčelový, hotovostný, spotrebiteľský úver v sume 250 € (do

formulára je dopísaná rukou), a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom
zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako
„odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 95 € (t. j. 38 % z 250 €), teda spolu s istinou sumu 345 €, čo bolo
zreteľne vyplnené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté a rukou vyplnené, že táto
suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 1,25 € a desiatich po 34,13 € v určených termínoch

splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné
podmienky v prílohe zmluvy.
Priložené (predtlačené) obchodné podmienky, ktoré boli tiež podpísané žalovaným, v bode 1
ustanovovali okrem iného toto:
„1. Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. ...“

Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná
splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto:
„3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je
veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny
pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

c) Žalovaná zaplatila celkovo 1,25 € ku dňu podpisu zmluvy. Žiadne ďalšie splátky nerealizovala.

d) Žalobca predžalobnou upomienkou z 28. augusta 2013 upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia
celého zvyšného plnenia. Následne žalobca listom z 19. septembra 2013 (podaným na poštu 20.

septembra 2013) oznámil žalovanému, že záväzok splatiť celú pôžičku bol zosplatnený k 18. augustu
2013. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 5 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú

z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nijako nepopieral.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanému poskytnuté a odovzdané

peňažné prostriedky v hotovosti a tento sa zaviazal vrátiť ich zvýšené o tzv. odplatu. Takáto právna
konštrukcianapĺňadefiníciupôžičkyvzmysle§657Občianskehozákonníka.Pretožežalobcaakoveriteľ
poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú
definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 6. aprílu 2013, a zmluva zo

6. apríla 2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý
je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

7.Zustanoveníuvedenejzmluvycitovanýchvbode5tohtorozsudkujezrejmé,žeuvedenázmluvaspĺňa
náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej

pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaná požičanú hotovosť prevzala. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658
ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom
posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný.
Takto dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri
zohľadnení aktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne

vyšší než priemerný úrok komernčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno
považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú
pôžičku nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (zmluva neobsahuje ani dohodu o
zrážkach zo mzdy, čo je inak bežné u iných spotrebiteľských úverov), poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je
kreditné riziko vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou

percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s
dobrými mravmi (porov. napr. uzn. NS SR 6 MObdo 5/2009).8. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné
dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy zo 6. apríla 2013 právo, aby mu žalovaný zaplatil
celkovo 690 €. Žalovaná však splnila len 1,25 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ju súd zaviazal

na zaplatenie zvyšku (345-1,25=) 343,75 € (výrok I).

9. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8
Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 6. aprílu 2013 potom, čo bol žalovaný na túto možnosť
upozornený. Podľa názoru súdu však z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že tzv.

zosplatnenie je v skutočnosti žiadosť (výzva) veriteľa adresovaná dlžníkovi, ktorou tento žiada, aby
bol dlh namiesto v splátkach zaplatený okamžite. Takáto výzva (žiadosť) je právnym úkonom, ktorého
účinky voči neprítomnej osobe pôsobia až okamihom, kedy príslušný prejav vôle došiel do dispozičnej
sféry dlžníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák.). Podľa názoru súdu tak k zosplatneniu nemôže dôjsť na základe
interného, nikomu neoznámeného rozhodnutia veriteľa. Preto nemožno považovať za súladné s § 565
a § 45 ods. 1 Obč. zák. oznámenie veriteľa z 19. septembra 2013, že k zosplatneniu došlo 18. augusta

2013. Na druhej strane však práve citované oznámenie z 19. septembra 2013 spĺňa náležitosti výzvy
(žiadosti) veriteľa o okamžité splatenie celého úveru a podľa názoru súdu tak práve táto výzvy vyvolala
následky upravené v § 565 Obč. zák., teda splatnosť celého záväzku žalovanej. Vzhľadom na dátum
podania na poštu (20. septembra 2013) na adresu, na ktorej žalovaná preberá aj písomnosti súdu,
možno podať názoru súdu vychádzať z toho, že k jeho doručeniu do dispozičnej sféry žalovanej v zmysle

§ 45 ods. 1 Obč. zák. došlo najneskôr 22. septembra 2013 a záväzok žalovanej sa tak stal splatným
najneskôr 23. septembra 2013.

10. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania
v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Tento nárok mu

však v zmysle už uvedeného vznikol až od 24. septembra 2013, kedy sa žalovaný dostal do omeškania
so splatením celého záväzku, nie už od 19. augusta 2013 (výroky I a II).

12. Žalobca si okrem toho uplatňoval aj nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny (t. j. 8,25 €)
za celkovo 4 mesiace. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že zmluvná pokuta je obsiahnutá v

obchodných podmienkach na predtlači zmluvného formulára používaného žalobcom, pričom žalobca
nijako nepreukázal, že by bolo možné o tomto bode obchodných podmienok vyjednávať. Vzhľadom na
to nemožno toto ustanovenie zmluvy z 6. apríla 2013 považovať za individuálne dojednané v zmysle §
53 ods. 1 a 2 Obč. zák. Výška dohodnutej zmluvnej pokuty je podľa názoru súdu neprimeraná, takže
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. k) Obč. zák. K záveru o neprijateľnosti vedie súd
predovšetkým spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ktorá sa vždy počíta zo sumy pôvodne poskytnutej
istiny pôžičky, nie z dlžnej sumy. Podľa názoru súdu je pritom pri posudzovaní, či určité dojednanie je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, potrebné vychádzať z jej abstraktnej formulácie v zmluve, nie z jej
konkrétnych účinkov, ktoré nastanú v určitej konkrétnej veci a ktoré môžu byť podľa okolností miernejšie.

V prerokúvanej veci tak treba vychádzať z toho, že zmluvná pokuty je dohodnutá v sume 8,25 € mesačne
aj v tom prípade, ak sa napríklad dlžník dostane do omeškania s prvými troma splátkami po 1,25 €, čo
je celkom zreteľne neprimeraná sankcia.
Navyše, sadzba 3,3 % mesačne znamená takmer 40 % ročne, čo v spojení s už beztak relatívne
vysokou odplatou, na ktorú má veriteľ nárok podľa zmluvy, by znamenalo zaťaženie dlžníka takmer 80

% požičanej istiny už v prvom roku trvania pôžičkového vzťahu. Okrem toho je podľa názoru súdu pri
posudzovaní primeranosti sankcie potrebné vziať do úvahy aj to, že už výška odplaty (t. j. v podstate
výnosu veriteľa za prenechanie peňazí dlžníkovi) celkom zrejme reflektuje zvýšené kreditné riziko
dlžníkov, ktorí tvoria portfólio žalobcu, a teda aj žalovaného. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť (a
aj je, o čom svedčí výška odplaty) vedomý rizika poskytovania pôžičiek, preto nemožno považovať za

primerané, ak realizáciu tohto kreditného rizika následne ešte aj sankcionuje zmluvnou pokutou.
Vzhľadom na uvedené považoval súd ustanovenie obchodných podmienok v časti, v ktorej dávali
veriteľovi nárok na zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny mesačne, za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. Preto žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu nepriznal
a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II).

13. Žalobca aj žalovaná boli v časti úspešní. Pomer úspechu žalobcu a žalovanej je 343,75 : 33, t. j. 89,6
% : 10,4 %. Náhradu trov tak treba pomerne rozdeliť tak, že žalovaný nahradí žalobcovi (89,6-10,4=)
79,2 % jeho trov.Účelne vynaložené trovy, ktoré sa mu majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 22,50 € a
trovy právneho zastúpenia. Základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci 343,75 € v zmysle §
10 ods. 1 a 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 41,50 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval

sumu 69,20 € ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia
a žaloba - § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ vyhl. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2013) po 26,56
€, teda celkovo 53,12 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) dva úkony v roku 2014 po 8,04 €, teda celkovo

16,08 €.
Pri zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok len na náhradu 79,2 % súdneho poplatku, teda
17,82 €, a 79,2 % trov právneho zastúpenia, teda 54,81 € (čo je menej, než žalobcom vyčíslené trovy
právneho zastúpenia 62,90 €). Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. sa náhrada trov konania platí do rúk advokáta,
a to bez ohľadu na to, o ktorú časť náhrady trov ide (súdny poplatok alebo trovy právneho zastúpenia).
Preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku III.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.
V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.ň
Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú právoplatným rozsudkom, môže žalobca podať
návrh na vykonanie exekúcie.