Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/512/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712202486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712202486.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporcovi: B. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/X, M., toho času na neznámom
mieste,zastúpenýustanovenýmopatrovníkomMestomMartin,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastrane
odporcu: OZ Právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Košice - Sídlisko Ťahanovce, Sofijská 13, IČO:
42 247 268 právne zastúpený: JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom K. X, C., v konaní o

zaplatenie sumy 1.679,55 Eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 9C/125/2012-135 zo dňa 6. februára 2014, v spojení s
opravným uznesením č. k. 9C/125/2012-157 zo dňa 7. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu
vyhovené p o t v r d z u j e .

V ostatnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.110,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto
sumy od 16.10.2009 do zaplatenia, vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách

konania ponechal na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Vychádzal zo zistenia, že odporca ako dlžník dňa 31.07.2002 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.,
ako veriteľom Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver s výškou
úverového rámca 15.000,- Sk (497,91 Eur), s úrokovou sadzbou vo výške 11,85 % ročne, s úrokom
z omeškania vo výške 26,4 % ročne, s poplatkom za poskytnutie vo výške 2 % z úverového rámca
a s poplatkom za správu úveru vo výške 0,2 % z výšky úverového rámca mesačne. Dodatkom č. 1
zo dňa 31.07.2002 bola zmenená výška úverového rámca na sumu 30.000,- Sk a úroková sadzba

na premenlivú vo výške 11,85 % ku dňu uzavretia dodatku. Právny predchodca navrhovateľa dňa
08.12.2005 oznámil odporcovi, že mu v zmysle tejto zmluvy zastavil čerpanie kontokorentného úveru k
tomuto dátumu a vyzval ho, aby do 10-tich dní od doručenia oznámenia uhradil dlžnú sumu a zároveň ho
upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Právny predchodca navrhovateľa ako postupca
dňa 15.10.2009 uzavrel s navrhovateľom ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej
predmetom bola aj pohľadávka, ktorú mal právny predchodca navrhovateľa voči odporcovi, na základe
uvedenej zmluvy o kontokorentnom úvere.Ďalej mal okresný súd preukázané, že odporca uzavrel dňa 18.05.2011 s navrhovateľom Dohodu o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorej odporca uznal svoj dlh vyplývajúci
zo Zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej s právnym predchodcom navrhovateľa vo výške 1.110,99

Eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach splatných vždy k 25-temu dňu v mesiaci vo
výške 80 Eur, so splatnosťou prvej splátky ku dňu 25.06.2011. Na základe tejto skutočnosti potom
nepovažoval za dôvodnú námietku vedľajšieho účastníka na strane odporcu o premlčaní uplatneného
nároku. Vychádzal z ustanovenia § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v
prípade uznania čo do dôvodu a výšky sa premlčuje právo za 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo.

Konštatoval, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že dohoda o uznaní
záväzku by bola neplatná, že by odporca bol k jej uzavretiu nejakým spôsobom nútený, nedošlo ňou
ani k zhoršeniu jeho postavenia ako spotrebiteľa. Nárok navrhovateľa na zaplatenie nesplatenej istiny
úveru tak považoval za dôvodný.

Vo zvyšnej časti jeho žalobný návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ dostatočným spôsobom
nešpecifikoval a nepreukázal výšku ostatných zložiek žalovanej sumy.

O povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania z priznanej istiny rozhodol v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým bolo žalobnému návrhu vyhovené podal odvolanie vedľajší
účastník na strane odporcu a žiadal v tejto časti rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie. Namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,

pretože vyjadrenie navrhovateľa k ním podanému odporu a dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní dlhu mu okresný súd nedoručil pred rozhodnutím vo veci samej. Urobil tak až po rozhodnutí
a jeho upozornení.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že rozhodnutie o ňom ponecháva
na posúdení súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. (z titulu ktorého
zostal nedotknutý odvolaním nenapadnutý výrok, ktorým bol vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietnutý)
a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p..

Primárne považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní o odvolaní je viazaný
ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ fakticky svojim dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Vzhľadom
k tomu sa pri posudzovaní danej veci krajský súd zaoberal len námietkami vedľajšieho účastníka
uvedenými v odvolaní a preskúmaval správnosť procesného postupu prvostupňového súdu, ktorý

predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych
procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku

nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. V zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať
v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Väčšina procesných oprávnení a povinnosti účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje na
pojednávaní. Svoje oprávnenie môže účastník realizovať na predpokladu, že sa pojednávania zúčastní.Za odňatie možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou
činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka.

Okresný súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 06.02.2014, predvolanie na ktorý bolo

právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručené dňa 03.12.2013. Vedľajší účastník, ani jeho
právny zástupca sa však tohto pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť na ňom neospravedlnili.
Týmto sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné práva, a to najmä možnosť
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenie
v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., ktoré sa realizuje spravidla na pojednávaní vo vzťahu k prítomným

účastníkom. Na pojednávaní došlo tiež k oboznámeniu vyjadrenia navrhovateľa, ktoré tak nebolo
potrebné bezprostredne pred pojednávaním doručovať vedľajšiemu účastníkovi poštou. Okresný súd
postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol. Krajský súd
preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku ako vecne správny potvrdil.

Keďže prvostupňový súd ponechal rozhodovanie o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. na čas
po právoplatnom skončení veci, v tomto rozhodnutí zároveň v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne aj o

trovách odvolacieho konania, z dôvodu ktorého krajský súd o nich nerozhodoval.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.