Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112010358
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112010358.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci obžalovanej

Y. W.L., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 20.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
Y. W., rod. M. , narodená XX.XX.XXXX vo O. N.,
trvale bytom O.Ľ. H., I. U. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e :

dňa 25.05.2009, v čase okolo 13:00 hod., bez povolenia vstúpila na priľahlý pozemok rodinného domu
č. XXX, v obci O. H., ktorého majiteľkou je W. W.L. a W. K., čo je riešené v inom trestnom konaní
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/121/2013 a následne sa verbálne vyhrážala zabitím
a podpálením domu W.L. K., ktorá bola v tom čase na návšteve u svojej matky W. W. a po týchto
vyhrážkach zaútočila drevenou rúčkou motyky na hlavu W. K., ktorá si pred útokom chránila temeno
hlavy a tak obžalovaná udrela W. K. po pravom predlaktí, čím jej spôsobila pomliaždenie pravého

predlaktia s krvnou podliatinou, ktoré zranenie si, podľa znaleckého posudku, vyžiadalo u poškodenej
W. K. dobu liečenia a PN najmenej 10 dní,
t e d a :

- inému sa vyhrážala smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchala závažnejším spôsobom konania,
- inému úmyselne ublížila na zdraví,

t ý m s p á c h a l a :

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o jej s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, s použitím § 38 odsek
2 Trestného zákona a § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu s poukazom na §

51 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k
poškodenej W. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. X na vzdialenosť menšiu ako päť metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej W. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. X a s
poukazom na § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa
ospravedlniť poškodenej W. K., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom I., X. X.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená fyzická osoba W. K., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom I., X. X odkazuje so svojím nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora Nitra 1 Pv 665/2009, podanej na Okresný súd Nitra (ďalej
len „súd“) dňa 22.03.2012 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej Y. W. (ďalej len „obžalovaná“) a na

hlavnom pojednávaní v dňoch 18.09.2012, 30.10.2012, 30.04.2013, 11.06.2013 a 05.12.2013 vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovanej, výsluchom svedkyne poškodenej W.L. K. (ďalej len „poškodená“),
výsluchom znalca W.. Š. N., svedkov W. W., výsluchom Š. W., O. W., R. B., O. Y., konfrontáciami medzi
obžalovanou a poškodenou, medzi obžalovanou a svedkom O. W., medzi obžalovanou a svedkyňou
W. W., podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka Š. K., prehratím

obrazových záznamov a oboznámením všetkých listinných dôkazov obsiahnutých v spise.

Obžalovanásanahlavnompojednávanídňa18.09.2012vyjadrila,žeW.K.sinaňutakéniečovymyslela,
pretože nemajú ohradený plot, a preto ju obvinila, že skočila k nim do záhrady a že jej ublížila dňa
25.05.2009. Obžalovaná vo svojej výpovedi poprela, že by v deň skutku bola doma, pretože v tom

čase chodila celý týždeň na Podhájsku, pretože ju bolela chrbtica. Vypovedala, že na Podhájsku ju
vozil jej manžel, nevedela však uviesť kedy tam odchádzali, ale bolo to niekedy o deviatej alebo o
pol deviatej doobeda. V tento deň sa v Podhájskej stretli aj so svedkom R. B., s ktorými išli na kávu
niekde vonku na pravej strane smerom od kúpaliska a bratrancom Š. K. s jeho priateľkou. Uviedla, že
z Podhájskej odchádzali domov okolo 13:00 hod. cez Šurany a Veľký Kýr a domov prišli okolo 16:30

hod. Vypovedala, že nebolo pravdou, že napadla poškodenú. Ak by bola pravda, čo hovorí poškodená,
mala poškodená hneď zavolať policajtov a ísť k lekárovi. Obžalovaná vo svojej výpovedi popierala, že
by sa dňa 25.05.2009 stretla s poškodenou, že by niekedy vstúpila na neoplotenú časť pozemku, že
by sa niekedy poškodenej vyhrážala alebo žeby ju napadla. K videozáznamom zo dňa 25.05.2009,
na ktorých bola zachytená obžalovaná v prostredí záhrad, sa vyjadrila, že ide o fotomontáž, pretože

v ten deň nebola doma a zábery boli zhotovené v roku 2011. K faktu, že Podhájska bola v pondelok
(25.05.2009 bol pondelok) zatvorená, a preto sa v Podhájskej len prechádzali a išli si sadnúť na kávu,
uviedla, že zabudli, že v pondelok je kúpalisko zatvorené. Ku konfliktovosti vzťahu medzi jej rodinou a
rodinou poškodenej vypovedala, že táto začala, keď vybavovala pre svojho syna stavebné povolenie a
poškodená s tým nesúhlasila.

Poškodenánahlavnompojednávanídňa18.09.2012vypovedala,žedňa25.05.2009pred13:00hodinou
pracovala na ich záhrade aj s matkou a keď ich obžalovaná zbadala začala sa im vyhrážať podpálením
domu, zabitím a zničením celého majetku. To celé sa udialo na ich pozemku rodinného domu č.
XXX, v obci O. H., ktorého majiteľkou je W.L. W.. Poškodená videla, ako obžalovaná prechádza cez

dieru, ktorú obžalovaná v ten deň vystrihla do plotu, v ruke mala motyku a ňou sa im vyhrážala.
Poškodená vypovedala, že nosievala so sebou mobil a fotoaparát, lebo jej to poradili vyšetrovatelia,
pretože už predtým sa im vyhrážal manžel poškodenej Š. W., za čo bol aj uznaný za vinného. Poškodená
vypovedala, že ako ju obžalovaná naháňala v ich záhrade, tak ju viackrát udrela rúčkou motyky do
pravého predlaktia, ktorým si chránila tvár. Poškodená uviedla, že viackrát nahlásili takéto správanie

členov rodiny obžalovanej, toto nenahlásila hneď, pretože polícia vždy prišla až večer, keď už neboli
páchatelia na ich pozemku. K lekárovi v deň skutku poškodená nešla, pretože o jednej už lekár
neordinoval, v utorok tiež neordinoval, preto išla až v stredu 27.05.2009 k svojmu lekárovi, ktorý ju poslal
na chirurgiu do Vrábeľ. Ošetrujúci lekár bol W.. M.. Odmietla vypísanie PN, ale zobrala si dovolenku
15 dní. Vypovedala ďalej, že keď ju obžalovaná udrela, tak ona od nej utekala preč, obžalovaná u nej

vzbudila dôvodnú obavu o svoj život, že tieto vyhrážky naplní, lebo to nebolo prvýkrát, čo sa im vyhrážali.Keď išla obžalovaná pozdĺž plota domov, ešte aj vtedy držala v pravej ruke motyku a ľavou rukou sa jej
vyhrážala cez plot zabitím. K ovplyvneniu jej obvyklého spôsobu života v dôsledku zranenia sa vyjadrila,
žekeďžepracovalaakoadministratívnapracovníčkanemohlapodobu15dnípracovať,pretožejubolelo

pravé predlaktie, ktoré mala aj opuchnuté. Musela si kúpiť obklady a masť, s ktorou si trikrát denne
natierala ruku, mohla jesť iba ľavou rukou po neurčitú dobu, umývala sa ľavou rukou, sprchovala sa iba
ľavou rukou, nevarila, neumývala riady, nikto jej nepomáhal pri týchto úkonoch, bolelo ju to ešte dňa
27.07.2009. K videozáznamom sa poškodená nechcela vyjadriť a k fotografiám poškodená, vypovedala,
že ich vyhotovila ona dňa 25.05.2009 fotoaparátom, keď sa k nej obžalovaná rozbehla na ich pozemku,

čo potvrdzovala aj skutočnosť, že na fotke bol zachytený broskyňový strom, ktorý sa nachádzal na
pozemku poškodenej. Celý priebeh skutku videla aj jej matka, svedkyňa W. W..

Súd, pretože vo výpovediach obžalovanej a poškodenej boli zásadné rozpory spočívajúce v
protichodných tvrdeniach, či sa skutok 25.05.2009, spočívajúci v napadnutí poškodenej a vyhrážaní sa
jej zabitím zo strany obžalovanej stal, vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2013 konfrontáciu

medzi obžalovanou a poškodenou podľa § 271 odsek 2 s poukazom na § 125 Trestného poriadku.
Vykonanou konfrontáciou sa nedosiahol žiadny výsledok, každá z konfrontovaných strán zotrvala na
svojich tvrdeniach a následne obžalovaná s poškodenou už na seba len kričali a hádali sa.

Svedkyňa W. W., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.05.2009 išla s

dcérou pracovať na ich záhradu, keď pred 13.00 hod prišla obžalovaná, ktorá sa začala vyhrážať zabitím
jej dcére. Obžalovaná išla smerom k poškodenej, vyhrážala sa jej a udrela jej dcéru motykou viackrát,
pričom si poškodená - jej dcéra chránila hlavu pred úderom. Následne obžalovaná odišla a počas
odchodu sa ešte vyhrážala zabitím, podpálením ich domu a zničením celého ich majetku. Po tom ako
obžalovaná vstúpila na jej pozemok a pred útokom na dcéru, jej dcéra obžalovanú odfotila.

K výpovedi svedkyne sa obžalovaná vyjadrila, že svedkyňa klame a ona celý deň 25.05.2009 bola v
Podhájskej a fotografie sú iba fotomontážou vyhotovenou z fotografií z iného dňa.
Súd, pretože vo výpovediach obžalovanej a svedkyne boli zásadné rozpory, či dňa 25.05.2009 došlo
k žalovanému skutku, vykonal medzi nimi konfrontáciu, ktorou sa tieto rozpory v ich výpovediach
nepodarilo odstrániť.

Svedok Š. W., manžel obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2012 vypovedal, že dňa
25.05.2009 išiel s obžalovanou okolo 10.00 hod. ráno do Podhájskej, kde stretli svedka R. B. F. Š.
K. s priateľkou. S obžalovanou a s B. si dali kávu, v krčme, ktorá sa nachádzala v Podhájskej na
ľavej strane smerom od kúpaliska a následne išli do Šurian na nákup a na cintorín do Veľkého Kýru.

Z Podhájskej odchádzali okolo 12:00 hod. a domov prišli okolo piatej večer. Svedok vypovedal, že
pravidelne mávali konflikty s poškodenou, pretože na nich vykrikovala, fotografovala ich a rozprávala
o nich, že sú nebezpeční pre ľudí. K tomu, prečo išli na kúpalisko do Podhájskej v pondelok, keď
kúpalisko bolo v pondelok dňa 25.05.2009 zatvorené uviedol, že oni nevedeli, že mimo sezóny je v
pondelok kúpalisko zatvorené, lebo kúpalisko je v sezóne v pondelok otvorené od 13:00hod.

Svedok O. W., brat poškodenej, na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2012 vypovedal, že dňa 25.05.2009
bol vo O. H., u svojej matky W. W. a o 11:30 hod. sa pohyboval v záhrade, pričom videl obžalovanú,
ako v ruke držala kliešte a odstraňovala pletivo z ich plotu. Upozornil ju, na čo sa mu obžalovaná začala
vyhrážať zabitím, zabitím celej jeho rodiny, podpálením domu a zničením majetku. Následne išiel do

domu, z ktorého odchádzal o 12:30 hodine. Ako išiel otvárať bránu, videl obžalovanú, ako stála pred
svojou bránkou na ulici a sledovala, čo on robil. Vystúpil z auta, zatvoril bránku, na čo poškodená
vyšla von, svedok nasadol do auta a ako odchádzal videl v spätnom zrkadle, že obžalovaná vyšla na
cestu a sledovala ho. V súvislosti s odstraňovaním pletiva z ich plotu, potvrdil, že jeho sestra podala
trestné oznámenie, na základe ktorého bola obžalovaná vypočúvaná, a vo svojej výpovedi potvrdila, že

toto pletivo dňa 25.05.2009 o 11:30 hod. odstraňovala, teda že bola v ten deň doma; kópiu zápisnice
z výsluchu svedka zo dňa 20.09.2010 predložil súdu. Potvrdil, že sestra mu povedala o tom, že ju
obžalovaná dňa 25.05.2009 napadla motykou a že sestra z toho urobila aj fotky.

Na hlavnom pojednávaní dňa 30.04.2013 bola podľa § 271 odsek 2 s poukazom na § 125 Trestného

poriadku, vykonaná aj konfrontácia medzi obžalovanou a svedkom O. W.. Vykonanou konfrontáciou sa
nepodarilo odstrániť ich protichodné tvrdenia o tom či obžalovaná dňa 25.05.2009 odstraňovala pletivo
z plotu svedkyne W. W., a teda, či bola v tento deň doma, obžalovaná zotrvala na tom, že pletivo dávala
preč v roku 2008.Svedok R. B., známy rodiny obžalovanej, na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2012 vypovedal, že
posledný májový týždeň roku 2009, mohlo to byť 25.05 alebo 26.05. sa stretol s obžalovanou a s jej

manželom pred Podhájskou. Keď mu oni oznámili, že je kúpalisko zatvorené, išli spolu na kávu do
reštaurácie, ktorá je naľavo smerom od kúpaliska, potom on odišiel preč, obžalovaná s manželom ostali
v Podhájskej a on prišiel domov okolo 16.00 hod., lebo bol ešte u kamarátky na káve, naposledy videl
obžalovanú s manželom okolo 12.30-12.00hod. K tomu ako si spomenul, že sa v inkriminovaný deň
stretol s obžalovanou, uviedol, že sa ho obžalovaná pýtala, či si pamätal deň, keď sa stretli v Podhájskej

a bolo zatvorené, lebo ju K. udala.
Súd za splnenia podmienok a postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku čítal výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 17.05.2011 za účelom odstránenia rozporov, v ktorej uviedol, že s rodinou
Š.G. W. boli priatelia, pričom na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že sú iba známi. Svedok uviedol,
že s rodinou obžalovanej boli známymi, rovnako ako s rodinou poškodenej s tým rozdielom, že k
poškodenej nechodieval na návštevy. Rovnako sa čítala výpoveď svedka z prípravného konania, kedy

svedok vypovedal, že určite dňa 25.05.2009 stretol obžalovanú spoločne s jej manželom v Podhájskej
niekoľkokrát v bazéne, potom v areáli kúpaliska, avšak celý čas spolu netrávili, pretože každý mal
svoj program a na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa stretli pred areálom kúpaliska v Podhájskej,
pretože kúpalisko bolo zatvorené. Svedok sa k tomuto rozporu vyjadril, že asi si to nepamätal alebo
to bolo zle zapísané, a že s obžalovanou sa v areáli kúpaliska stretol v stredu a vo štvrtok a nie v

pondelok25.05.2009. Okremuvedenéhobolsvedokupozornenýajnarozpor,kedyvprípravnomkonaní
vypovedal, že sa v Podhájskej zdržiaval do 17.00 - 18.00 hod. a na hlavnom pojednávaní uviedol, že z
Podhájskej odišiel po tom ako bol s obžalovanou a s jej manželom na káve. Svedok sa vyjadril, že do
17.00 hod až 18.00 hod sa zdržiaval v Podhájskej, keď bolo kúpalisko otvorené. Tiež vypovedal, že v
tom čase bol na PN a rodinu W. naposledy videl v Podhájskej okolo jednej poobede.

Svedok O. Y., konateľ spoločnosti PROFOT s.r.o., vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 11.06.2013,
že fotografie na ktorých je zachytená obžalovaná ako uteká s motykou v ruke, zhotovoval on a
podkladom na ich vyhotovenie bol negatívny film. Spoločnosťou PROFOT s.r.o. neboli tieto fotografie
nijakým spôsobom upravované a negatív bol prinesený poškodenou. Vyjadril sa, že nebol nijakým

spôsobom ovplyvňovaný poškodenou a to, že si tak dobre pamätá okolnosti vyhotovenia týchto fotografií
odôvodnil netradičnosťou obrazu, ktorý tieto fotky zachytávali. K fotografiám uviedol, že negatív, z
ktorých boli fotografie zhotovené sa nedal nijakým spôsobom upravovať a zároveň sa nedal z neho zistiť
akým prístrojom boli fotografie urobené a ani kedy a ani žiaden odborník by nevedel zistiť, kedy bola
fotka urobená.

Z protokolu o výpovedi svedka Š. K., ktorý bol vypočutý dožiadaným súdom v Prahe a ktorý bol
na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku prečítaný,
vyplynulo, že svedok Š. K. žiadne čestné prehlásenie nepodpisoval a v podstate potvrdil alibi
obžalovanej, že dňa 25.05.2009 sa s ňou stretol v Podhájskej, kedy bolo kúpalisko zavreté.

Znalec W.. Š. N., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, na hlavnom
pojednávaní dňa 30.10.2012 predniesol znalecký posudok č. 68/2010 v celkovej zhode s jeho písomným
vypracovaním, a dodal, že ku dňu konania sa hlavného pojednávania mu neboli známe žiadne také
skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu záverov uvedených v znaleckom posudku a v plnom rozsahu

sa ho pridržiaval a na svojich záveroch zotrval. V záveroch znaleckého posudku zhodnotil a vo svojej
výpovedi skonštatoval, že poškodená utrpela pomliaždenie pravého predlaktia s krvnou podliatinou -
išlo o modrinu o veľkosti cca 11x6 cm, ktorá mohla vzniknúť tak ako to opisovala poškodená pri svojej
výpovedi,teda,žepriútokumalapoškodenápravépredlaktieohnutévlakti,pričomsichránilahlavupred
útokom, pričom doba liečenia a hojenia, podľa záverov znalca, bola 10 - 14 dní. Túto modrinu definoval

ako úraz ľahký, bez zanechania trvalých následkov, bez možnosti poškodenia dôležitého orgánu a ktorý
bol spôsobený násilím malej až strednej intenzity. Poškodená však v dôsledku vzniknutého zranenia
nebola obmedzená v bežnom spôsobe života, to znamená, že mohla jesť a umývať sa, nemohla však
vykonávať fyzicky náročné práce, mala len lokálne bolesti, ktoré trvali 10 - 14 dní. Uviedol tiež, že
poškodená si mohla toto zranenie spôsobiť aj sama, nárazom na tupý predmet.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
sa vzťahujúce listinné dôkazy.
Na základe listinných dôkazov súd zistil, že- na Y. Č.. XXX, XXX, kat. úz. O. H. je evidované vlastníctvo k parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, Č.. XXXX/
X F. Č.. XXXX/X,
- obžalovaná spoločne so svojím manželom podali na Policajný útvar Vráble dňa 18.11.2004 sťažnosť

na porušenie susedských vzťahov na poškodenú, na svedkyňu W. W. a na O. W. z dôvodu neustálych
útokov na všetkých členov ich rodiny a na okolitých susedov, dňa 07.09.2012 podali na nich sťažnosť
pre porušenie susedských vzťahov na Obecný úrad O. H. a v novembri 2013 boli podané dve sťažnosti
pre porušenie susedských vzťahov na Obecný úrad Veľký Cetín na W. K. F. I. W. W., jedna zo strany
rodiny Ješkovej, druhá zo strany F. O.

- syn obžalovanej je od roku 1994 v stálej psychiatrickej starostlivosti
- Š. K. (bratranec obžalovanej) urobil dňa 02.11.2010 čestné vyhlásenie, že v týždni 23.05.2009do
30.05.2009 sa chodil súkromne relaxovať do Podhájskej a v tomto týždni sa tam stretával so svojou
sesternicou - obžalovanou a že dňa 25.05.2009 bola obžalovaná celý deň v Podhájskej,
- svedok O. W. v inej trestnej veci ČVS: ORP-1030/OVK-NR-09 dňa 24.08.2009 vypovedal, že
obžalovaná dňa 25.05.2009 odstránila pletivo z oplotenia pozemku W. W. a odstrihnutý kus pletiva

odniesla preč. Nasledujúci deň sa obžalovaná znova pohybovala po ich pozemku bez ich súhlasu a
odcudzila mobilný telefón nachádzajúci sa na drevenej stoličke v záhrade,
- obžalovaná ako svedkyňa v inej trestnej veci ČVS:ORP-1030/OVK-NR-09 dňa 24.07.2009 vypovedala
ako došlo k poškodeniu plotu medzi pozemkom obžalovanej a W. W., ako vytrhala stĺpiky a pletivo,
ktoré vo februári rodinou poškodenej boli nasadené, a potom chcela dať ona pozemok ohradiť podľa

geometrického plánu. Popierala však akékoľvek fyzické či verbálne napádanie poškodenej alebo
niektorého člena jej rodiny. Vo výpovedi zo dňa 20.09.2010 vypovedala obžalovaná ako svedkyňa v inej
trestnej veci ČVS:ORP-932/1-OSV-NR-2010, že dňa 25.05.2009 okolo 11.30 hod odstránila časť pletiva
tvoriaceho oplotenie na hranici jej pozemku a W. W.,
- svedkyňa W. K. v inej trestnej veci ČVS:ORP-1030/OVK-NR-09 dňa 29.07.2009 vypovedala, že v

čase útoku obžalovanou nosila so sebou fotoaparát, ktorým urobila fotografiu, ktorá zobrazovala ako
obžalovaná išla smerom k nej a hrozila sa jej s motykou v ruke,
- na fotografiách bola zachytená obžalovaná, ako ide v záhrade proti osobe zhotovujúcej fotografiu s
motykou v rukách, ktorú držala opačne, ako sa zvyčajne drží, a rovnako ako sa zaháňa s vidlami spoza
plotu v záhrade proti zhotoviteľovi fotografie,

- Termálne kúpalisko Podhájska malo v období od 01.05.2009 do 07.06.2009 v pondelok, teda aj
25.05.2009, zatvorené z dôvodu vykonávania sanitárnych prác,
- svedok Š. W. bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/26/2008 zo dňa 01.04.2008
právoplatne uznaný vinným z trestného činu násilia proti skupine obyvateľstva a proti jednotlivcovi podľa
§ 197a odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil

voči poškodenej, jej matke svedkyni W. W.M. F. O. W., za čo mu bol uložený peňažný trest 5.000,-Sk,
- boli podané sťažnosti na obžalovanú a na svedka Š.G. W. na Obvodné oddelenie Policajného zboru
v Šuranoch pre útoky proti G. M. F. G.É. M.,
- poškodená W.L. K. si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 50.771,21 eur z titulu
majetkovej a nemajetkovej škody,

- obžalovaná sa sťažnosťou zo dňa 21.05.2012 adresovanou Ministrovi vnútra Slovenskej republiky
sťažovalanačinnosťorgánovčinnýchvtrestnomkonaníasúduažiadalapreskúmaniepostupuvšetkých
dotknutých orgánov,
- na poškodenú, svedkyňu W. W. F. O. W. boli podané viaceré sťažnosti, ako na neprispôsobivých
susedov od viacerých obyvateľov obce O. H.,

- že poškodená zahltila spis svojimi obsiahlymi a opakujúcimi sa vyjadreniami, v ktorých opakovane
opisovala správanie obžalovanej a jej charakter, predkladala uznesenia o vznesení ďalších obvinení voči
obžalovanej, lekárske správy W.. Z. z 28.05.2009 o tom, že poškodená mala mierny opuch na pravom
predlaktí s hematómom a zo dňa 27.07.2009, kedy už u poškodenej nebol na predlaktí zaznamenaný
opuch, len bola ešte palpačná bolestivosť, lekársku správu W.. M. z 27.05.2009 so zaznamenaním

pruhovitého opuchu s hematómom 11x6 cm u poškodenej ďalej zápisnicu z ČVS: ORP-932/1-OSV-
NR-2010, kedy obžalovaná pri svojom výsluchu svedka priznala, že dňa 25.05.2009 odstránila pletivo
z plotu, ktoré bolo na ich pozemku a toto pletivo tam dali neznámi páchatelia a v ktorých tiež
rozoberala priebeh dokazovania a poukazovala na jeho detaily, opakovane predkladala fotografie a
obrazové záznam, ktoré boli už súčasťou spisu; súčasťou jedného takého vyjadrenia bolo aj potvrdenie

PROFOTO, s.r.o., že dva kusy fotografií boli vyhotovené ich firmou z negatívu a neboli softvérovo
upravované,
- podľa vyjadrenia Sociálnej poisťovne R. B. bol od 03.04.2000 do 19.02.2010 zamestnaný na UKF v
Nitre, bol práceneschopný do 12.05.2009 do 30.05.2009, kedy mal povolené vychádzky,- znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ktorý bol vypracovaný
v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-473/2-OVK-NR-2011 vo svojich záveroch zhodnotil, že do
videozáznamov Č.. XX Y. strihá plot a č. X-Y. nebezpecne vyhrazanie a utok na nasom pozemku

neboli vykonané dodatočné zásahy a porovnávaním dátumov a časov vzniku súborov s vkľučovanými
dátumami a časmi zobrazovanými pri prehrávaní videosúborov bolo zistené, že vzájomne korešpondujú
a dátumy a časy boli do záznamu vkľučované zariadením, na ktorom vznikli, nie dodatočným zásahom,
- od roku 2009 sa vedie na Okresnom súde Nitra o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam medzi
Š. W. ako navrhovateľom a W. W. a spol. ako odporcami

Z odborného vyjadrenia č. 1/2013 znalkyne prof. L.. Z. M., H.. z odboru kriminalistika, odvetvie
kriminalistická informatika bolo zistené, že dátum, čas vytvorenia a úpravy na videozáznamoch č.
XX Y. strihá plot a č. X-Y. nebezpecne vyhrazanie a utok na nasom pozemku sú zhodné a uvedené
dátumy na CD sú zhodné s príslušným dátumom uvádzanom na videu. Nakoľko bol obrazový záznam
vo formáte avi nebolo možné identifikovať zariadenie, ktoré sa použilo na vyhotovenie tohto záznamu

a zároveň znalkyňa konštatovala, že všetky mobilné telefóny, ako aj digitálne fotoaparáty, umožňujú
nastaviť vyznačenie údajov o dobe ich vyhotovenia v rozpore so skutočnosťou Fotografie v papierovej
podobe odborne posúdiť nemohla, keďže nebolo identifikované, ktorým zariadením bolo zhotovené, či
digitálnym alebo klasickým fotoaparátom.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície v Nitre pod
ČVS: ORP-473/2-OVK-NR-2011 súd zistil, že bolo začaté trestné stíhanie a voči obžalovanej vznesené
obvinenie na základe trestného oznámenia W. K., pre prečin porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že mala v presne
nezistený deň a čase odstrániť oplotenie v zadnej časti pozemku zapísanom v liste vlastníctva č.

XXXX, nachádzajúcom sa v katastrálnom území obce O. H., ktorý prináleží k rodinnému domu Č.. XXX,
ktorého bezpodielovými vlastníkmi boli O. W. a W. W., a následne mala obžalovaná dňa 26.05.2009 v
čase o 14.28 hod bez povolenia vstúpiť na vyššie uvedený pozemok, odkiaľ mala odcudziť jeden kus
telefónneho prístroja, ktorý bol položený v záhrade.

Zo správ o povesti na obžalovanú súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. V roku 2009
bola obžalovaná dvakrát priestupkovo prejednávaná, pre priestupok proti majetku a pre priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, pričom obe priestupkové konania boli zastavené. Z miesta bydliska bolo
zhodnotené, že majú vedomosť o dlhotrvajúcom susedskom spore so susedom z pravej strany a to od
tej doby, ako mladší syn obžalovanej začal s výstavbou rodinného domu, ale ich spory neboli riešené

komisiou verejného poriadku, pretože nebola podaná žiadna písomná sťažnosť. Inak bola obžalovaná z
miesta bydliska hodnotená kladne. Z lustrácie v evidencií Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
bolo zistené, že voči obžalovanej sú vedené tri trestné stíhania. Z lustrácie Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky súd zistil, že proti obžalovanej sú vedené dve súdne konania na Okresnom úde
Nitra pod sp. zn. 21T/82/2011 a pod sp. zn 5T/35/2012.

Podľa § 270 Trestného poriadku sa na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2013 prehrával obrazové
záznamy na technickom zariadení, na ktorom bola zachytená obžalovaná ako dňa 25.05.2009 okolo
11.20 hod. v zadnej časti záhrady manipulovala s pletivom oplotenia, nachádzajúcim sa na hranici
pozemkov obžalovanej a W. W.L.. Na druhom obrazovom zázname bola zachytená obžalovaná ako dňa

25.05.2009 okolo 12.54 hod. zaútočila s motykou v ruke na W. K..

V prejednávanej trestnej veci bola rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/35/2012 zo dňa
05.12.2013 obžalovaná Y. W. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby
Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 1 Pv 665/2009, podanej na Okresný súd Nitra dňa 22.03.2012,

pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na skutkovom
základe uvedenom v rozsudku, pretože skutok nebol trestným činom. Zároveň bola poškodená W. K.,
I. XX.XX.XXXX O. I., trvale bytom O. H., I. XXX, podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázaná s

jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Na základe odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením
sp. zn. 1To/45/2014 zo dňa 10.06.2014 podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno c), písmeno d)Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil
vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil odvolací súd najmä tým, že súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivé dôkazy v rozpore

so zásadou hodnotenia dôkazov uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pretože hodnotil
jednotlivé dôkazy výlučne v prospech obžalovanej a nevzal do úvahy predovšetkým fakt, že obžalovaná
vstúpila na pozemok iného so zbraňou v ruke a s vyhrážkami o použití tejto zbrane, čo aj urobila,
a následným podpálením domu. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvého stupňa predovšetkým
opomenul vyhodnotiť skutočnosť, že proti obžalovanej sú alebo boli vedené trestné stíhania pod sp. zn.

21T/82/2011apodsp.zn.1T/121/2013,pričomvjednomztýchtoprípadovjeobžalovanátrestnestíhaná
pre prečin porušovania domovej slobody v súvislosti so skutkom zo dňa 25.05.2009. Oboznámenie sa
nielen so stavom týchto konaní, ale aj prípadnými meritórnymi či dokonca právoplatnými rozhodnutiami,
považoval dovolací súd za dôležité z pohľadu objasnenia veci, resp. možnosti spojenia veci v súvislosti s
jednotiacim zámerom páchateľa, resp. časom a miestom spáchania. Krajský súd uložil prvostupňovému
súdu povinnosť vyhodnotiť fyzický útok obžalovanej nielen ako jednoduché udretie rúčkou motyky po

pravom predlaktí, ale opierajúc sa o výpoveď poškodenej, resp. jej matky, že rukou chránila útok proti
sebe vedený obžalovanou. Podľa krajského súdu bolo potrebné zistiť, či útok vedený obžalovanou bol
mierený na hlavu alebo na inú časť tela poškodenej. Zároveň po dopočutí poškodenej a jej matky,
bolo nutné ako súčasť skutku vyhodnotiť, že potom čo obžalovaná verbálne i fyzicky zaútočila voči
poškodenej, ju na pozemku matky poškodenej v časti prenasledovala a neustále opakovala vyhrážky

so zabitím a podpálením domu. Krajský súd sa nestotožnil so súdom prvého stupňa ohľadne právneho
hodnotenia verbálneho a fyzického útoku obžalovanej, pretože, podľa krajského súdu, práve tým, že
obžalovaná sa vyhrážala smrťou a ťažkou ujmou na zdraví, resp. poškodením majetku poškodenej a jej
matky s použitím zbrane, teda so zdôraznením svojho úmyslu pri takejto vyhrážke, obžalovaná naplnila
zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno a) Trestného zákona, resp. ustanovenia § 122
odsek 3 Trestného zákona. V prípade naplnenia znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek
1 Trestného zákona je, podľa odvolacieho súdu, potrebné, aby si súd prvého stupňa ozrejmil, že pojem
ublíženie na zdraví je definovaný v ustanovení § 123 odsek 2 Trestného zákona a pokiaľ intenzita útoku,
a smerovanie útoku nenaplnilo znaky objektívnej stránky žalovaného prečinu, je potrebné, aby súd

prvého stupňa ustálil, či v tomto prečine sa nejednalo vzhľadom na hodnotenie následku o nedokonaný
trestný čin v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Odvolania obžalovanej a poškodenej
nadriadený súd podľa § 319 Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Podľa § 327 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a

rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný
vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V zmysle citovaného ustanovenia a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu Okresný súd Nitra
opätovne prejednal trestnú vec proti obžalovanej Y. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 18.09.2014,

04.11.2014 a 20.01.2015 vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského
súdu v Nitre, a to výsluchom svedkyne - poškodenej W. K., E. W.. Š. N., vykonaním vyšetrovacieho
pokusu, prečítaním listinných dôkazov, a to konkrétne správy Obce O. H., správy X.. W.. M., správy
Kardiocentra a podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/121/2013 a
sp. zn. 21T/82/2011.

Svedkyňa - poškodená W. K., na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2014 vypovedala, že keď obžalovaná
vstúpila na pozemok, ktorý patrí poškodenej a jej matke, bez ich súhlasu, cez dieru, ktorú spravila
25.05.209 o 11:20 hod., sa jej obžalovaná vyhrážala zabitím, podpálením domu a zničením celého
majetku. V tom čase obžalovaná držala v ruke motyku naopak. Obžalovaná smerovala útok na jej

hlavu, ktorá si ju chránila predlaktím pred tvárou. Poškodená ďalej vypovedala, že obžalovaná jej udrela
rúčkou motyky predlaktie pravej ruky a keby si hlavu nechránila, tak by došlo k úderu hlavy a k jej
vážnejšiemu zraneniu. Uviedla tiež, že útok bol vedený na tvárovú časť hlavy, oči a čelo. Po útoku
ona od obžalovanej ustupovala, ale obžalovaná sa k nej stále približovala a opakovala svoje vyhrážky.
Poškodená vypovedala, že sa veľmi zľakla a obžalovaná vzbudila u nej dôvodnú obavu, že obžalovaná

svoje vyhrážky splní, pretože bola agresívna a arogantná, a zároveň bola schopná svoje vyhrážky
naplniť, pretože ich myslela vážne. Potom ako poškodená ustupovala pred obžalovanou, obžalovaná
sa vybrala smerom k jej pozemku, cestou ešte hodila kýbeľ na poškodenú a po prechode na vlastný
pozemok obžalovaná udierala motykou o stĺp za súčasného vyhrážania sa poškodenej.Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že pred útokom obžalovanej sa bránila tak, že ľavú ruku si
držala pred spodnou časťou tvárovej časti hlavy a predlaktie pravej ruky si držala nad čelom. Poprela, že
bypredútokomobžalovanejdňa25.05.2009bolmedziňouaobžalovanoužiadnybezprostrednýkonflikt.

V ten deň obžalovaná len kliešťami rozobrala plot nachádzajúci sa medzi ich pozemkami. Dôvodom, pre
ktorý išla pri útoku smerom k obžalovanej, bolo to, že jej na polícii poradili robiť si fotografie zo všetkých
útokov obžalovanej a chcela po útoku lepšie vyfotografovať obžalovanú ako odchádzala z ich pozemku.
Poškodená uviedla, že vlastnícke právo k polovici pozemku nadobudla po smrti jej otca dňa 17.10.2006.
Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 poškodená vypovedala, že obžalovaná v ten deň prestrihla

pletivo plota a cez dieru v plote vstúpila na ich pozemok s motykou v ruke. Poškodená nevedela uviesť
koľkokrát ju obžalovaná rúčkou motyky udrela, pretože v tom čase mala strach, že ju obžalovaná zabije,
ale udrela ju viackrát. Motyka mala drevenú rúčku a klasickú hrúbku. Poškodená uviedla, že ako sa na
ňu obžalovaná zahnala, ona spadla na zem a pri vstávaní ju obžalovaná udrela.
Na doplňujúce otázky poškodená uviedla, že obžalovaná sa do dňa hlavného pojednávania opakovane
vyhrážala členom rodiny poškodenej, úmyselne chodí do ich blízkosti a hádže do nich kamene.

Znalec W.. Š. N., na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 vypovedal, že z lekárskeho hľadiska sa
mozog považuje za životne dôležitý orgán. Úder rukoväťou motyky stredne silnej intenzity smerovaný na
temennúčasťhlavymôžespôsobiťpomliaždeniekožeapodkožiaskrvnoupodliatinou,pričomvzniknutá
krvná podliatina nemá vplyv na nejaký životne dôležitý orgán. Prípadné zranenie hlavy poškodenej by

bolo z lekárskeho hľadiska hodnotené ako ľahké, ktoré by poškodenú obmedzilo v obvyklom spôsobe
života do sedem dní. Pri tomto útoku nemohlo, podľa znalca, prísť k otrasu mozgu.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 bol podľa § 157 Trestného poriadku vykonaný vyšetrovací
pokus, počas ktorého bola poškodenej do ruky daná drevená palica dlhá 80 cm a táto bolo vyzvaná,

aby, za prítomnosti znalca W.. N., názorne ukázala na figurantovi, ktorý predstavoval poškodenú, ako
malo dôjsť k fyzickému kontaktu, ako ju obžalovaná udrela motykou, ako stáli, ako mali ruky a ako
boli rozmiestnení. Figurant sa postavil na miesto, ktoré ukázala poškodená, následne na čo poškodená
predviedla, ako malo prísť k útoku, ako držala obžalovaná motyku, ako a kam dopadla rúčka motyky,
keď ju obžalovaná udrela, a ako ju udrela obžalovaná, kam a koľkokrát.

Poškodená znázorňujúc pri vyšetrovacom pokuse obžalovanú uviedla, že obžalovaná ju udierala veľkou
silou, pričom názorne ukázala a predviedla ako sa obžalovaná k nej priblížila veľkými krokmi a ako
ju rukoväťou motyky udierala do oblasti temena hlavy, ktoré si poškodená chránila pravým predlaktím
tak, že figurant čupel, čoby poškodený a poškodená, znázorňujúc obžalovanú, pristúpila do tesnej
blízkosti k figurantovi a niekoľkokrát sa zahnala drevenou rúčkou tak, že túto pevne zvierala oboma

rukami, stojac nad hlavou figuranta a dotykom naznačila ako ju obžalovaná drevenou rúčkou udrela po
pravom predlaktí, ktoré si držala pri vrchu hlavy. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaná ju znázorneným
spôsobom udrela viackrát počas toho ako čupela. Následne poškodená pripomenula, že ona od
obžalovanej utekala preč a obžalovaná utekala za ňou.
Znalec W.. Š. N. k vyšetrovaciemu pokusu uviedol, že na základe objektívneho nálezu sa jednalo o jeden

úder. Pričom zranenie, podliatina 11 x 6 cm, ktoré pri tomto útoku utrpela poškodená mohlo vzniknúť
spôsobom, ako to predviedla poškodená. Podľa znalca však bolo krajne nepravdepodobné, že by sa
obžalovaná dokázala viackrát trafiť na jedno miesto a v prípade ak by obžalovaná napadla poškodenú
viackrát, tieto útoky by zanechali stopy, ktoré by si vyžiadali dobu liečenia do 7 dní. Znalec sa vyjadril,
že predpokladá, že zranenie poškodenej vzniklo v dôsledku len jedného útoku, nie silnej intenzity. Keby

smeroval útok aj na iné miesta na predlaktí alebo na iné časti teľa poškodenej, tak ako to uviedla
poškodená, tak by toto muselo byť zaznamenané rovnako, ako bolo W.. M. zaznamenané zranenie
predlaktia poškodenej.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa

v trestnom spise, a to správy Obce O. H., správy X.. W.. M., správy Kardiocentra a podstatný obsah
pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/121/2013 a sp. zn. 21T/82/2011.

Zo správy Obce O. H. súd zistil, že, podľa názoru starosta obce Š. Y., bola svedkyňa - poškodená W.
W. schopná zúčastniť sa hlavného pojednávania.

Zo správy X.. W.. V. M. B.. vyplývalo, že svedkyňa poškodená W. je 75 ročnou polymorbidnou
pacientkou s viacerými kardiovaskulárnymi rizikovými faktormi. Svedkyňa trpí na artériovú hypertenziu
3. st. s vysokým kardiovaskulárnym rizikom, stavom po opakovaných akceleráciách hodnôt krvnéhotlaku - situačne podmienených s nutnosťou akútneho vyšetrenia na LSPP, ischemickú chorobu srdca,
chronická bolestivá forma - funkčne NYHA II/CCS II, izolovanú hypercholesterolémiu v liečbe statínom
a neurovegetatívnu dystóniu - pravdepodobne familiárna hyperlipoproteinémiu. Vzhľadom na zlú

toleranciustresogénnychsituáciíusvedkyni,ktoréunejpodmieňujúvýznamnézvýšeniehodnôtkrvného
tlaku a s ohľadom na vek svedkyne, X.. W.. V. M. B.. konštatovala, že celkový zdravotný stav
svedkyne jej neumožňuje účasť na súdnych pojednávaniach a iných úradných procesoch pre riziko
vzniku závažných zdravotných komplikácii, najmä hľadiska kardiovaskulárneho systému. Vystavenie
svedkyne akémukoľvek psychickému napätiu môže viesť ku vzniku náhlej mozgovej príhody, infarktu

myokardu a srdcovému zlyhaniu. Tento stav nemá prechodný charakter, ide o stav trvalý so zlou
prognózou príslušných ochorení.

Zo správy Kardiocentra Nitra zabezpečenej súdom bolo zistené, že svedkyňa -W. W. bola vyšetrená
primáromW..B.N.srovnakýmzáveromakýuviedlavosvojejspráveX..W..V.M.B..,atoženeodporúča
vystavovať svedkyňu zvýšenému stresu a jej účasť na hlavnom pojednávaní, pri ktorom by mohla byť

vystavená stresu s rizikom akútneho zhoršenia zdravotného stavu. Pri vyprovokovanej nekontrolovanej
akcelerácii tlaku krvi je svedkyňa ohrozená cievnou mozgovou príhodou a infarktom myokardu.

Z pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp. zn. 21T/82/2011 súd zistil, že vec je v štádiu pred
vyhlásením rozsudku a zo spisu sp. zn. 1T/121/2013, že v tejto veci súd čaká na rozhodnutie vo veciach,

ktoré mu predchádzajú a že za prečin porušovania domovej slobody, ktorý mal byť spáchaný dňa
25.05.2009 a dňa 26.05.2009 je obžalovaná stíhaná v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp.
zn. 1T/121/2013. Z uvedeného vyplynulo, že v tejto veci nepripadá do úvahy spojenie vecí vedených na
Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/121/2013 a pod sp. zn. 21T/82/2011, v zmysle odvolacím súdom
naznačeného, s touto vecou, nakoľko by to bolo nehospodárne a neefektívne, keďže vo veciach sp. zn.

1T/121/2013 a sp. zn. 21T/82/2011 by súd musel vykonávať celé dokazovanie od začiatku a to by bolo
v rozpore s požiadavkou rýchlosti konania podľa § 2 odsek 7 Trestného poriadku.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od

toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súdu z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula potreba upraviť skutok uvedený v obžalobe
okresného prokurátora a tento doplniť o preukázané a podstatné skutočnosti, spočívajúce predovšetkým
v tom, že hoci obžalovaná bez povolenia vstúpila na priľahlý pozemok rodinného domu č. XXX v obci

O. H. patriaci poškodenej a jej matke, ktoré konanie by bolo možné kvalifikovať ako prečin porušovania
domovej slobody, súd ho tak posúdiť nemohol, pretože pre tento skutok sa vedie samostatné trestné
konanie na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 1T/121/2013, v ktorom je obžalovaná navyše stíhaná
aj za skutok zo dňa 26.05.2009. Súd tiež, v zmysle vyjadrení poškodenej, spresnil smerovanie útoku
obžalovanej ako aj spôsob ochrany poškodenej pred obžalovanou tak, že útok drevenou rúčkou motyky

smeroval na hlavu poškodenej, ktorú si poškodená chránila pravým predlaktím.

Z takto upravenej skutkovej vety obžaloby mal potom súd za to, že skutok spáchala obžalovaná a táto
svojím konaním naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej,
keď sa poškodenej vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to u poškodenej mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a tohto sa dopustila závažnejším spôsobom konania, pretože v ruke držala zbraň, a to motyku a
následne poškodenej spôsobila aj ublíženie na zdraví.

Záveru, že sa skutok stal a že vykázal všetky znaky prečinu nebezpečného vyhrážania a ublíženia
na zdraví nasvedčovalo zhodnotenie odvolacieho súdu, že hodnovernosť obrany obžalovanej, že sa
v deň skutku nenachádzala doma bola vyvrátená radom priamych a nepriamych dôkazov (dôkazy:
výpovede poškodenej, jej matky a jej brata, znalecký posudok KEÚPZ, odborné vyjadrenie ako aj
výpoveď svedka Y., preukázaná autenticita fotografií a videozáznamov zo dňa 25.05.2009, ktorých

prehratie na hlavnom pojednávaní bolo, podľa konštatovania odvolacieho súdu, v súlade so Ústavou
SR, zákonmi ako aj s Dohovorom o ľudských právach a slobodách) a teda skutok obžalovaná spáchala
a podľa názoru odvolacieho súdu záväzného pre podriadený súd verbálny a fyzický útok obžalovanej
voči poškodenej dňa 25.05.2009 vo forme vyhrážok poškodenej smrťou, ťažkou ujmou na zdraví apoškodením majetku poškodenej a jej matky s použitím zbrane, teda so zdôraznením svojho úmyslu pri
vyhrážke obžalovanej voči poškodenej, ktorý bol potvrdený nielen poškodenou, ale aj jej matkou bolo
potrebné právne zhodnotiť ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písmeno

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Súd nemohol splniť pokyn nadriadeného súdu dopočutím matky poškodenej na smerovanie útoku
obžalovanej, a to z objektívnych dôvodov. Súd pribral opatrením KardicentrumNitra, s.r.o., aby odborne
posúdil zdravotný stav W. W., ktorá sa opakovane nedostavila na hlavné pojednávanie odôvodňujúc to

vážnymi zdravotnými problémami doloženými správami od W.. M., ktoré skonštatovalo, že W. W., ktorá
nakoniec už bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2012, sa skutočne nemôže zúčastniť
hlavného pojednávania bez ohrozenia zdravia a života.

V súvislosti s tým, či skutok vykazoval aj znaky prečinu ublíženia na zdraví, tak ako to nariadil odvolací
súd, súd opätovne vypočul znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie traumatológia za účasti

ktorého bol uskutočnený aj vyšetrovací pokus, pri ktorom poškodená napodobnila spôsob akým ju
fyzicky napadla obžalovaná.

Trestný čin ublíženia na zdraví, pre ktorý je obžalovaná stíhaná, spácha ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví. Trestný zákon neustanovuje bližšie vymedzenie pojmu „ublíženie na zdraví“, preto je

nevyhnutné posudzovať tento stav podľa individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu.

Zdravie je stav organizmu, ktorý je podmienený v biologickom slova zmysle dokonalou stavbou ľudského
tela a jeho jednotlivých orgánov a jeho harmonickými funkciami. Porušením zdravia je taký stav, ktorý je
charakterizovaný poruchou dokonalej stavby tela alebo jeho orgánov. Z lekárskeho hľadiska ide o stav

rôznorodý, vyznačujúci sa rôznou závažnosťou podľa toho, čo je jeho príčinou a aká je možnosť jeho
nápravy. Tiež následky porušenia zdravia môžu byť rôzne. Buď dôjde k úplnej náprave alebo zostane
trvalá porucha tela alebo jednotlivých orgánov.

Ublíženie na zdraví bude spravidla ovplyvňovať nepriaznivé pracovné schopnosti v tom zmysle, že

poškodeného dočasne vyradí z pracovného procesu. Pritom ale pracovná neschopnosť sama o sebe
nemusí vždy správne odrážať povahu, intenzitu a závažnosť spôsobenej poruchy zdravia. Pracovná
neschopnosť a jej trvanie, i keď je dôležitým kritériom pri posudzovaní charakteru poranenia, nie je
jedným z rozhodujúcich kritérií.

Súd v danom prípade pri učinení právneho záveru, o tom, akú povahu mala ujma na zdraví vychádzal
z tvrdenia poškodenej, zo znaleckého posudku, z vyšetrovacieho pokusu ako i vyjadrenia znalca, ktorý
u poškodenej potvrdil ľahké zranenie - jedno pomliaždenie na predlaktí pravej ruky spôsobené jedným
udretím drevenou rúčkou motyky a obmedzenie obvyklého života u poškodenej najmenej 10 dní, najviac
14 dní čo je doba, ktorá je v súdnej praxi považovaná za určitú hranicu pre záver o tom, že došlo k

ublížení na zdraví, preto súd ujmu na zdraví vyhodnotil ako ublíženie na zdraví podľa § 123 odsek 2
Trestného zákona.

V nadväznosti na spôsob napadnutia poškodenej, ktorá čupela na zemi a obžalovaná nad ňou stála s
motykou v ruke, ako aj následok týmto spôsobený, potvrdený znaleckým posudkom W.. N., vyhodnotil

súd vyššie opísané konanie obžalovanej ako nespochybniteľný fyzický útok na telo poškodenej, ako
prejav neovládania sa obžalovanej, ktorý bol vyvolaný vzájomnou susedskou animozitou oboch
zúčastnených. S poukazom na intenzitu a silu útoku, neprimeranosť akcie obžalovanej, ale najmä
vzhľadom na miesto, na ktoré viedli jeho údery (hlava- tvárová časť), mal súd za preukázané, že
obžalovanej úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví.

Súd preto konanie obžalovanej vyhodnotil z hľadiska úmyslu podľa § 15 písmeno a) Trestného
zákona ako úmysel priamy, keď obžalovaná chcela svojím konaním porušiť záujem chránený Trestným
zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých obžalovaná skutok vykonala a skutočnosť, že
nebolo pochybností o jeho v plnom rozsahu zachovaných rozpoznávacích schopností v čase skutku.

Obžalovaná teda, podľa názoru súdu, vedela, že fyzickým násilím, použitým proti veľmi zraniteľným
častiam ľudského tela (hlava), spôsobí poškodenej zranenie a s prípadným spôsobením zranenia aj
vopred počítala. V danom prípade išlo o prečin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania
činu a mierou zavinenia obžalovaného. Súd mal za to, že vzhľadom na atak obžalovanej, nemohla uobžalovanej nastať žiadna pochybnosť o možnom následku, čiže obžalovaná mohla bezpečne vedieť a
vnímať, že takto použité fyzické násilie spôsobí u poškodenej ujmu na zdraví.

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovanú vinnou zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku na tej právnej kvalifikácii ako je tam uvedená.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,

pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovanej ako aj možnosť jej nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovanej a zistenie, že táto nebola doposiaľ súdne trestaná.
Zaznamenané sú dve priestupkové konania, ktoré boli zastavené.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona, preto súd u obžalovanej prihliadol na

okolnosť uvedenú pod písmenom j) s tým, že obžalovaná doteraz viedla z trestnoprávneho hľadiska
riadny život. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovanej zistil
okolnosť upravenú pod písmenom h), teda že spáchala viac trestných činov (prečin ublíženia na draví a
prečin nebezpečného vyhrážania). S prihliadnutím na vyrovnaný pomer týchto okolností súd v žiadnom
smere neupravoval výmeru trestnej sadzby, podľa ktorej ukladal obžalovanej trest.

Vzhľadom na to, že obžalovanú súd odsudzoval za dva trestné činy, ukladal mu trest úhrnný podľa
zákonného ustanovenia z týchto dvoch trestných činov prísnejšie trestného (§ 41 odsek 1 Trestného
zákona), a to bolo ustanovenie § 360 odsek 2 Trestného zákona, pretože umožňovalo súdu uložiť
obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere na 6 mesiacov až tri roky (kým ustanovenie § 156

odsek 1 Trestného zákona umožňuje uložiť trest vo výmere na 6 mesiacov až dva roky). Súd dospel
k záveru, že s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ako aj spôsobený následok, bude účel trestu
podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie v prejednávanej
veci u obžalovanej dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby, teda vo
výmere 8 mesiacov. Touto výmerou súd zohľadnil to, že obžalovaná spáchala dva trestné činy. Nakoľko

však osobné pomery a osoba obžalovanej neodôvodňovali potrebu uloženia nepodmienečného trestu,
jeho výkon súd obžalovanej podmienečne odložil a na jej prevýchovu a nápravu určil skúšobnú dobu -
na jeden rok s presvedčením, že takto uložený trest je aj spravodlivý a zabezpečí aj ochranu spoločnosti.

Zároveň obžalovanej uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze úmyselne sa nepriblížiť k

poškodenej na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, pretože z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi obžalovanou a poškodenou pretrvávajú
dlhotrvajúce susedské spory, ktoré začali tým, keď syn obžalovanej začal stavať rodinný dom na
rodičovskom pozemku, ktoré vyústili do vzájomných nehôd, napádania sa, konfliktov a podávaním
rôznych sťažností, prípadne trestných oznámení, ktoré dodnes neustali. Cieľom takto uloženej

povinnosti je zabránenie budúcich protiprávnych konaní obžalovanej voči poškodenej.

Súd zároveň obžalovanej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenej,
pretože obžalovaná tak doteraz neučinila, čo vyplynulo z jej popierania viny.

Pokiaľ išlo o nárok poškodenej o náhradu škody vo výške 50.531,24 eura, ktorá v sebe zahŕňala aj
morálnu ujmu, súd odkázal poškodenú na občianske súdne konanie, pretože na takéto rozhodnutie by
bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktorým by sa musela zisťovať závažnosť vzniknutej ujmy a
splnenie podmienok v § 13 odsek 2 Občianskeho zákonníka.

O uplatnenom nároku na náhradu trov poškodenej v sume 5.398,51 eura súd nerozhodoval, pretože o
povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume vzniknutých pribratím splnomocnenca rozhoduje
podľa§558odsek1trestnéhoporiadkupoprávoplatnostirozsudkupredsedasenátualebonímpoverený
súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto

práva výslovne vzdal.