Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/696/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713215590
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5713215590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: Q.
E., nar. X.X.XXXX, bytom v E., P. X, právne zastúpený JUDr. Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom
v E., M.R.R. XX, proti odporcovi: H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. P., C. U. XXXX/XX, zastúpený
splnomocnencom Bc. Petrom Kormanom, bytom v U., E. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/262/2013-137 zo dňa 23. júla
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zvýšenia
výživného zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur mesačne. Konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovanianezistiltakéskutočnosti,ktorébybolipodkladomprezmenuvýškyvýživného,ktorúdoteraz
odporca navrhovateľovi platí. Uviedol, že aj navrhovateľ by mal prehodnotiť svoje možnosti a snažiť sa
zabezpečiť čo i len čiastočne finančné prostriedky na úhradu študijných a osobných nárokov.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že celý život žije
iba s matkou, ktorá sa o neho príkladne stará a vynakladá maximálne úsilie, aby im obom zabezpečila

slušné živobytie. Odporca s nimi v spoločnej domácnosti nikdy nežil a okrem výživného 100,- eur
mesačne mu nijakou inou finančnou sumou alebo vecami neprispieva. Odporca sa dlhodobo vyhýbal
akémukoľvekkontaktusjehoosobou.Namietalnesprávnosťzáverovokresnéhosúdu,žeodposledného
rozhodovania nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného a dal do
pozornosti nevyhnutné náklady spojené so štúdiom. Poukázal na svoj zdravotný stav, pre ktorý je u neho
fyzicky namáhavé čo i len dlhšie sedenie za stolom a pracovanie s počítačom, teda nemôže si nájsť
brigádu fyzicky náročnú. Okrem toho má počas semestrov nerovnomerne rozvrhnutý čas prednášok a

cvičení, takže nemá počas školského roka priestor na brigády.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 O.s.p.

Hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 ods. 1 veta
prvá Zákona o rodine zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom.

Okresný súd v podstate náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti a pri ustálení stavu veci dôsledne
prihliadal na všetky ním zistené skutočnosti. Naposledy bolo o vyživovacej povinnosti odporcu

voči navrhovateľovi rozhodnuté súdnym zmierom zo dňa 27.2.2012, schváleného v konaní sp.zn.
12P/242/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.3.2012. V čase tohto rozhodovania bol
navrhovateľ študentom I. ročníka Katolíckej univerzity v Ružomberku. Ako zistil okresný súd, už v
tomto období mal náklady na bývanie, cestovanie, štúdium. Navrhovateľ netvrdil, že náklady, ktoré
súviseli s vysokoškolským štúdiom v čase predchádzajúceho rozhodovania boli v menšom rozsahu,

než náklady ktoré má aktuálne. Krajský súd dospel k záveru, že štúdium na vysokej škole, na
ktoré poukazoval navrhovateľ, nie je takou zmenou pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu doteraz
určenej výšky výživného. Okresný súd tiež konštatoval, že k zmene pomerov na strane rodičov
navrhovateľa od času posledného rozhodovania nedošlo. Tieto závery navrhovateľ v podanom odvolaní
nespochybňoval. Skutočnosť, že odporca ako otec nejaví záujem o navrhovateľa a všetka starostlivosť o

jeho osobu spočíva na matke, nie je dôvodom pre zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti odporcu. Na
navrhovateľomžiadanézvýšenievýživnéhoneboldanýskutkovýzáklad.Podľanázoruodvolaciehosúdu
sa skôr navrhovateľ snažil o určitú „nápravu“ prvotného rozhodnutia o výživnom, čo však nie je prípustné.
Podstatou rozhodnutia o zmene výšky vyživovacej povinnosti je totiž posúdenie zmeny v skutkových
okolnostiach, ku ktorým došlo po predchádzajúcom rozhodnutí o vyživovacej povinnosti. Z hľadiska

právnej istoty a záväznosti právoplatných rozhodnutí súdov nesmie ísť o prehodnotenie predošlého
rozhodnutia. Inými slovami, aj v prípade, že pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom by súd nebol
dostatočne dôsledný, t.j. k skutkovému stavu v danom čase by malo zodpovedať iné rozhodnutie o výške
vyživovacej povinnosti, súd rozhodujúci o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti musí vychádzať z
takéhoto rozhodnutia a len vyhodnotiť, či došlo k zmene pomerov a ak áno, v akom rozsahu.

Na základe konštatovaného krajský súd nemal preukázanú takú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu.

Krajský súd preskúmal správnosť aj tzv. závislého výroku o trovách konania. Tento ako vecne správny
potvrdil, aj keď okresný súd v odôvodnení nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho
súdneho poriadku. V prejednávanej veci nejde o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, pretože

rozhodovanie o zmene vyživovacej povinnosti pri plnoletom dieťati sa začína iba na základe podaného
návrhu. O trovách konania sa tak rozhoduje podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vychádza sa pritom z úspechu
účastníkov. Keďže nebolo preukázané, že si účastníci trovy konania uplatnili, okresný súd aj keď
aplikoval nesprávny právny predpis, správne rozhodol, že žiadnemu z nich právo na náhradu trov
konania nepriznal.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania
odporcovi. Ten si však tieto trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.), krajský súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.