Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/419/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711215813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5711215813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: Vincent Beke,
obchodným menom Vincent Beke - BV - TV, s miestom podnikania Gútsky rad 6, 945 01 Komárno,
právne zastúpený JUDr. Marek Belka, advokát so sídlom Q. č. XXXX, proti odporcom: 1/ N. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P., J. Q. XXX/X, 2/ P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., O. ul .č. XXXX/X, odporcovia
1/, 2/ obaja v zastúpení JUDr. Gabriel Szabó, advokát, so sídlom O. A. č. XX, XXX XX O., o určenie
neúčinnosti právnych úkonov, na základe odvolania odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 5C/240/2011- 171 zo dňa 03. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom ( v poradí 2.rozsudok ) okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel a určil, že
je voči nemu neúčinná:

1./ Darovacia zmluva uzatvorená dňa 25.01.2010 medzi darcami T. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a
manželkou Y. L., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom O. XXXX/X, P. a obdarovaným P. L., rod.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, P., na základe ktorej obdarovaný nadobudol do svojho
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. P. a Správou katastra Martin vedené na
LV č. XXXX ako garáž na parcele reg. „C“ č. 2893/105 so súp. č. 8979, pozemok parc. č. reg. „C“ č.

2893/105 - zastavaná plocha o výmere 17 m2 , a vklad ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Martin pod V-231/10 zo dňa 04.02.2010.

2./ Darovacia zmluva uzatvorená dňa 01.02.2010 medzi darcami T. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a
manželka Y. L., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom O. XXXX/X, P. a obdarovanou N. M., rod.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. XXX/X, P., na základe ktorej obdarovaná nadobudla od svojho
výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v k.ú. Q. a Správou katastra Martin
vedené na LV č. XXX, parcela reg. „C“ č. 218/3 - ostatné plochy o výmere 396 m2, parc. reg. „C“ č. 218/8,
TTP o výmere 3325 m2, parc. reg. „C“ č. 218/12 - ostatné plochy o výmere 44 m2, a vklad ktorých bolo

povolený rozhodnutím Správy katastra Martin pod V 347/10 zo dňa 04.03.2010.

Pri právnom posúdení veci okresný súd postupoval podľa § 42a ods. 1, 2, § 43a ods. 3 písm. a/
Občianskeho zákonníka v spojení s § 116, 117 označeného právneho predpisu.

Vykonaným dokazovaním mal nesporne preukázané, že platobným rozkazom Okresný súd Martin č.k.
17Rob 78/2010 zo dňa 12.08.2010 uložil Dušanovi Gaškovi - ELEKTRO s miestom podnikania Martin,Zvolenská č. 10, IČO: 10 872 132 povinnosť zaplatiť Vincentovi Beke -BV - TV s miestom podnikania
Gútskyrad6,Komárno,IČO:22712372sumu 83.022,09Eurspríslušenstvomanahradiťtrovykonania.
Navrhovateľ zistil až v exekučnom konaní (podal návrh na vykonanie exekúcie) č.k. EX 1563/10, že jeho

dlžník T. L. spolu so svojou manželkou darovacou zmluvou zo dňa 01.02.2010 previedli na dcéru N. M.,
rod. L. pozemky vedené na LV č. XXX v k. ú. Q., vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom
tejto darovacej zmluvy bol povolený pod č. V 347/2010. Ďalšou darovacou zmluvou zo dňa 25.01.2010
previedolT.L.smanželkounasynaP.nehnuteľnostivk.ú.P.vedenénaLVč.XXXX-garážspozemkom,
vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 231/2010.

Navrhovateľ tvrdil, že uvedenými právnymi úkonmi jeho dlžník mal v úmysle ho ukrátiť ako veriteľa,
pretože dlh mu nezaplatil ani sčasti. Prevodom nehnuteľností došlo k zmenšeniu dlžníkovho majetku a
následne k ukráteniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa z dlžníkovho majetku.

Odporcovia sa bránili tvrdením, že oni o dlhoch svojho otca nevedeli. Nehnuteľnosti nadobudli už v
zmysle dlhodobého rodinného rozhodnutia, že im rodičia prevedú vlastniace majetky.

Z výsluchu svedkov: T. L., H. M., P. I. nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že obdarovaní (deti

dlžníka - odporcovia) museli vedieť o finančných problémoch svojho otca v súvislosti s podnikaním.
Nesporne zistené bolo, že problémy týkajúce sa financií u T. L. by museli vedieť deti v čase, kedy bolo
menovanému v exekúcii odobraté auto, túto skutočnosť potvrdil nielen T. L., ale aj svedok I., jednalo sa
však už o obdobie roku 2011. Iba skutočnosť, že T. L. mal v určitom období viac prevádzok a potom
mal podnikateľskú činnosť len v jednej, nepreukazuje vedomosť jeho detí o finančných problémoch,

ktoré mal. Preto súd uveril tvrdeniu odporcov, že títo získali nehnuteľnosti od svojich rodičov na základe
predchádzajúcej dohody. Navyše nebol prevedený podiel dlžníka (1/4) v rodinnom dome v Turčianskej
Štiavničke (odporcovia sú spoluvlastníkmi taktiež v 1/4) a je nesporné, že hodnota rodinného domu aj
keď iba v podiele prináležiacom odporcom, resp. ich otcovi je podstatne vyššia, ako hodnota prevedenej
garáže s pozemkom na odporcu 2/ a pozemku nachádzajúcom sa v k. ú. Q. darovaného odporcovi 1/.

V poradí v prvom rozsudku okresný súd návrh navrhovateľa zamietol keď konštatoval, že odporcovia
1/, 2/ (obdarovaní) úmysel svojho otca ukrátiť svojho veriteľa (navrhovateľa) nemuseli poznať ani pri
náležitej starostlivosti (ani ho nepoznali). Ani vzhľadom k tomu, že odporcovia boli blízkymi osobami
u ktorých sa poznanie v úmysle ukrátiť veriteľa predpokladá neznamená, že tento úmysel vždy musia
blízke osoby poznať. Odporcovia boli deti v dospelom veku, samostatné, žijúce mimo domácnosti

svojich rodičov, nepodieľali sa na podnikateľskej činnosti svojho otca a finančné problémy otca nesporne
poznali, ale až rok nasledujúci po realizácii právnych úkonov, ktorých neúčinnosti sa navrhovateľ
domáha.

Okresný súd po zrušení tohto zamietajúceho rozsudku odvolacím súdom, po doplnení dokazovania aj
výsluchom svedkov P. P., Y. L. a opakovane svedka T. L. sa zameral na zásadnú otázku riadiac sa

závermi odvolacieho súdu, či odporcovia vynaložili (vyvinuli) náležitú starostlivosť na spoznanie úmyslu
dlžníka skrátiť odporovateľnými právnymi úkonmi veriteľa.

Odporcovia zotrvávali na svojom tvrdení, že ich otec (dlžník navrhovateľa) sa nikdy o svojich dlhoch
a finančných problémoch doma nezmieňoval. Pre úspešnú obranu však nepreukázali v konaní, žeby
vyvinuli starostlivosť na poznanie úmyslu otca previesť na nich nehnuteľnosti, navyše vôbec nebolo

možné hovoriť o náležitej starostlivosti. Rodičia odporcov na svoje deti v podstate previedli všetky
nehnuteľnosti, ktorými disponovali, a to byt, garáž a pozemok pod rekreačnou chatou vo Vrícku. Pretože
žili, pracovali a podnikali účastníci konania v jednom meste, nikdy nepoukázali na zlé vzťahy v rodine,
bolo potrebné, aby odporcovia preukázali, že vyvinuli náležitú starostlivosť, teda že zisťovali stav o
osobných, majetkových pomeroch, podnikateľskej činnosti na strane otca, matky. Na túto skutočnosť

dôkazné bremeno neuniesli. Súd poukazuje aj na tvrdenia odporcov, že mali vedomosť o dlhodobom
nedostatku finančných prostriedkov ich otca, nemali však tušenie, žeby mohol mať dlhy v takej výške
ako to je vo vzťahu k navrhovateľovi, nikdy nežili v nejakom luxuse, skôr v rodine vždy chýbali peniaze.
Potom ani odporcovia ale ani ich rodičia hodnoverne nevysvetlili postup, že všetky nehnuteľnosti, sktorými disponovali previedli na svoje deti postupne od rokov 2005, 2010 a v roku 2011. Navyše T. L.
odmietol dedičstvo po svojej matke, ostala by otázka zabezpečenia sa T. L. a jeho manželky čo sa týka
bývania aj finančných prostriedkov.

Súhrnom všetkých uvedených dôvodov potom okresný súd konštatoval dôvodnosť návrhu navrhovateľa,
vyhovel mu a rozhodovanie o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie odporcovia 1/, 2/. Vytýkali súdu, že dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Odvolatelia poukazovali na vykonané dokazovanie, ktoré preukázalo, že prevody nehnuteľností boli

výsledkom predchádzajúcej rodinnej dohody ešte v roku 2000. V roku 2010 (v čase podpisu darovacích
zmlúv) o dlhoch svojho otca vedomosť nemali, do roku 2011 netušili, nehnuteľnosti nadobudli v dobrej
viere, že ide o prerozdelenie rodinného majetku na základe dohody z roku 2000.

Súdimvytýkalnedostatok„náležitejstarostlivosti“,niejevšakvrodinnomživotebežné,abysadetistarali
do obchodných aktivít otca, hlavne keď spolu nebývali v spoločnej domácnosti, nepodnikali v spoločnej

obchodnej oblasti. Navrhovateľ ich o dlhoch ich otca do roku 2011 neinformoval aj keď ich poznal, v roku
2004 keď vznikla prevažná časť neuhradených faktúr a teda by mal mať D. L. financie a nárast majetku
z ich neuhradenia (viac ako 83.000,- Eur), nebadali žiadny nárast majetku u otca, navyše darované
nehnuteľnosti boli v nízkej hodnote. Poukazovali aj na výsluch ekonómky P. P. vypočutej na pojednávaní
dňa22.01.2014,ktoráuviedla,že„SpoločnosťpánaL.sajavilaakovynikajúca,faktúryboliuhrádzanédo

konca roku 2011, strata spoločnosti nebola vykázaná, svedkyňa potvrdila i to, že oni sa o chod prevádzky
nezaujímali, však ani by nemali na to dôvod, keď prevádzka sa javila navonok ako úspešná a je predsa
nemožné, aby sa deti informovali o každej neuhradenej faktúre“. Dlžník L. svoju svedeckú výpoveď, že
detiojehoobchodnýchproblémoch„tušili“spresnilnapojednávanídňa 22.01.2014tak,žeoproblémoch
detitušili,aleažkeďmuvjúni2011exekútorodobralautoazačalivychádzaťnapovrchdôvodyodobratia

auta. Náležitá starostlivosť napr. bezdôvodným informovaním sa zo strany odporcov u ekonómky P. o
ekonomickej kondícii firmy otca je v bežnom živote neexistujúca, nebol ani dôvod, pretože nezachytili
žiadne náznaky existencie neuhradených faktúr ich otca. Oni nadobudli garáž a pozemky v dobrej viere
a v dobe podpisovania darovacích zmlúv nevedeli o dlhoch otca, o jeho finančných problémoch sa
dozvedeli až viac ako rok po zrealizovaní právnych úkonov. Súdom požadovaná náležitá starostlivosť

v rozhodnom období od 2004 do 2011 z ich strany by bola nezvyklá, voči ich otcovi drzá a zbytočná.
Informovanie sa obdarovaného dieťaťa, či otec nemá dlhy vo firme, či niekomu z obchodných partnerov
v podnikateľskej činnosti nedlží, a ak dlží, tak komu a koľko, je podľa odvolateľov konaním, ktoré by v
praxi bolo považované za drzé, urážlivé voči rodičom. Žiadali preto zamietnutie návrhu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s rozsudkom okresného súdu, v celom

rozsahu žiadal jeho potvrdenie. Podľa jeho názoru odporcovia 1/, 2/ nepreukázali, že by vyvinuli
starostlivosť na poznanie úmyslu otca previesť na nich nehnuteľnosť. Odporcovia 1/, 2/ mali využiť
všetky možnosti získať potrebné informácie o existencii rozhodujúcich skutočností pre rozpoznanie
úmyslu dlžníka, mohli priamym dotazom na dlžníka zistiť, či neprevzal nejaký záväzok z titulu ručenia
alebo, či proti nemu vedené v súvislosti s jeho záväzkami súdne alebo iné konanie a pod. Odporcovia

1/, 2/ si neplnili dôkaznú povinnosť, nepodarilo sa im preukázať, že o dlhoch svojho otca v dobe
uzavretia darovacích zmlúv nevedeli a ani pri vynaložení náležitej starostlivosti nemohli vedieť, či ich
otec darovaním neukracuje svojho veriteľa. Nie je významné aké boli vzťahy odporcov k otcovi, či
sa im zmienil so svojimi osobnými, či finančnými problémami, či odporcovia o dlhoch svojho otca
vedeli. Odporcovia 1/, 2/ si nesplnili dôkaznú povinnosť, nenavrhli také dokazovanie, z ktorého by

nepochybne vyplynulo, že boli naplnené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k
ich osobám. Nepreukázali, či a akú vyvinuli v dobe uzavretia odporovaného právneho úkonu činnosť
(aktivitu), aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznali, resp. mohli poznať, že táto činnosť
predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Samotné tvrdenie odporcov 1/, 2/,
že o dlžníkových dlhoch a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím darovacej zmluvy nevedeli, nakoľko

im dlžník neoznámil svoje dlhy a nemohli sa o nich dozvedieť, nie je pre ubránenie sa odporovacejžalobe postačujúce. V súdenej veci odporcovia 1/, 2/ neprejavili záujem o záležitosti a dlhy rodičov.
Nie je významné aké boli vzťahy medzi odporcami 1/, 2/ a otcom, či sa im ten zveril so svojimi
osobnými, či finančnými problémami, či odporcovia 1/, 2/ o dlhoch svojho otca vedeli, pretože tieto

okolnosti nevypovedajú nič o tom, či odporcovia 1/, 2/ vynaložili pri uzavretí darovacej zmluvy náležitú
starostlivosťnapoznanieúmysludlžníkaukrátiťtýmitozmluvamisvojhoveriteľa.Zoskutkovéhohľadiska
odporcovia ako osoby blízke dlžníkovi, pred uzavretím odporovaných zmlúv neuskutočnili žiadnu aktivitu
k rozpoznaniu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený

účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu danom v § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 221
ods. 2 O.s.p. a § 214 os. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že v súdenej veci okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu. Z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne, vykonané dôkazy hodnotil jednotlivo a

v ich vzájomnej súvislosti, z vykonaného dokazovania súd vyvodil aj správny právny záver. Pri právnom
posúdení veci okresný súd aplikoval správne i súvisiace hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Krajský súd sa v podstate stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na
zvýraznenie vecnej správnosti považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím

argumentáciám odporcov 1/, 2/.

Vykonaným dokazovaním je nesporne preukázané, že otec odporcov 1/, 2/ (účastník darovacej
zmluvy v postavení darcu) je dlžníkom navrhovateľa. Voči nemu navrhovateľ evidoval dlh v sume
83.022,09 Eur, tento dlh bezpochyby otec odporcov 1/, 2/ voči navrhovateľovi uznal ešte 23.06.2009.
Navrhovateľ v postavení veriteľa, je aktívne vecne legitimovaným účastníkom v konaní. Otec odporcov

na základe exekučného titulu, platobného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Rob 78/2010 zo
dňa 12.08.2010 bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi 83.022,009 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 26.07.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 4.981,-
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.411,58 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa. Platobný
rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 07.09.2010.

Dlžník navrhovateľa odporované právne úkony vykonal v dobe rozhodnej, previedol nimi ( spolu
s manželkou) na odporcov 1/, 2/ (svoje deti) majetok, ktorý vlastnil. Z tohto pohľadu sú naplnené
hmotnoprávne predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Pasívna vecná legitimácia odporcov 1/, 2/ v spore z pohľadu ust. § 42b Občianskeho zákonníka je

nepochybne daná.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému navrhovateľ
odporuje, nie je za stanovených podmienok voči navrhovateľovi právne účinný (§ 42a ods. 1 a § 42b
ods. 4 OZ); vo vzťahu k ostatným subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované.Právo odporovať právnemu úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku,
ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka.

Samotná skutočnosť, že v konaní o odporovacej žalobe nebolo preukázané, že žalovaná osoba blízka

dlžníkovi o jeho úmysle odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa vedela, alebo musela vedieť,
alebo ak sa zistilo, že o tomto úmysle dlžníka nevedela a ani nemusela vedieť, nestačí na úspešnú
obranu proti odporovacej žalobe. Žalovaná osoba blízka dlžníkovi sa pri tejto situácii odporovacej žalobe
ubráni, len ak preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla
spoznať ani pri náležitej starostlivosti. Úspešná obrana žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa § 42a

ods. 2 Občianskeho zákonníka teda spočíva nielen v jej tvrdení, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným
právnym úkonom svojho veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho,
že o tomto úmysle nevedela a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula „starostlivosť“ na poznanie
tohto úmyslu dlžníka a šlo o „náležitú starostlivosť“. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že
osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím k obsahu právneho
úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), znamená to činnosť aktívnu, konkrétnu, aby dlžníkov úmysel ukrátiť

veriteľa, ktorý tu bol v dobe odporovateľného právneho úkonu, z jeho výsledkov poznala (t.j. aby sa
o tomto úmysle dozvedela). Ak sa má osoba dlžníkovi blízka podľa ust. § 42a ods. 2 Občianskeho
zákonníka ubrániť odporovacej žalobe musí preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla aj
pri náležitej starostlivosti poznať, aj keď dlžník v jej prospech plnil svoju morálnu a právnu povinnosť (zo
zákona, zmluvy alebo z iného právneho dôvodu).

Správnekonštatujesúdprvéhostupňa,žeodporcovia1/,2/(blízkeosobydlžníka,darcu)akoobdarovaní
neprodukovali v konaní skutkové tvrdenia podstatného významu na preukázanie toho, že nevedeli o
úmysle dlžníka a ani vedieť nemohli napriek tomu, že vyvinuli na poznanie tohto úmyslu dlžníka náležitú
starostlivosť.

Odporcovia 1/, 2/ sa bránili tým, že o úmysle svojho otca ukrátiť svojho veriteľa nevedeli, ani

nemali dôvod sa informovať o majetkovej situácii svojich rodičov, keďže nežili v spoločnej domácnosti,
výraznejšie materiálne problémy v rodine neexistovali, o ekonomických problémoch sa dozvedeli až po
realizovaní a zavkladovaní darovacích zmlúv. Dodali, že nebol ani dôvod zisťovať majetkové, osobné
pomery rodičov, navyše takéto konanie podľa nich by bolo považované voči darcovi ako konanie drzé.
Tútoichobranua odvolacíargumentvyhodnotilkrajskýsúdvzhľadomnahmotnoprávnupovahusúdenej

veci za obranu, ktorú obsahovo nemožno kvalifikovať ako starostlivosť náležitú. Odporcovia 1/, 2/ by sa
ubránili voči návrhu iba v tom prípade, ak by preukázali, že napriek vyvinutiu náležitej starostlivosti na
rozpoznanie úmyslu dlžníka, nevedeli a ani nemohli vedieť o jeho úmysle ukrátiť svojho veriteľa.

V prípade dlžníka (otca odporcov 1/, 2/), ale i jeho manželky sa jednalo o podnikajúce osoby. V prípade
podnikajúcich rodičov úplne prirodzené a relevantné je podľa názoru odvolacieho súdu, že ich dospelé

deti(hocvedúcesamostatnýživot)sazaujímajúajoichprosperitu vpodnikaní,opodnikateľskéaktivity,
majetkovú situáciu, osobný život. O to viac, keď odporca v časovom horizonte približne od r. 2005 až
2010 postupne svoj majetok prevádza na svoje deti. Odporcovia 1/, 2/ ani v rovine tvrdení neuvádzali,
že by svojho otca, resp. ekonómky jeho firmy sa dotazovali o jeho konkrétnych výsledkoch v podnikaní,
prosperite, v ziskovosti, stratovosti za obdobie podnikania, kedy a ako sa tak stalo, aké konkrétne a

faktické kroky vynaložili v smere rozpoznania existujúcej majetkovej situácie darcu, takéto aktívne
konanie by bolo možné považovať za starostlivosť náležitú, navyše aj za štandardnú formu prípravy
uzavretia právneho úkonu ( v konkrétnom prípade darovacej zmluvy). Takáto povinnosť vynaloženia
náležitej starostlivosti na poznanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa vyžaduje zákon aj pre prípad
realizácie dojednaní z minulosti, teda v konkrétnej súdenej veci i v prípade tvrdení, že dotknutými

právnymi úkonmi bolo realizované rodičovské dojednanie ( dohoda ) z minulosti.

Vzhľadom na uvedené krajský súd nemohol odvolaniu odporcov 1/, 2/ vyhovieť a musel konštatovať
vecnú správnosť záverov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.