Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 17, 2012

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 16C/144/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707204657
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pristášová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2012:7707204657.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňou Mgr. Danielou Pristášovou, v právnej veci navrhovateľky N.

zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Gabrielom Dobranským, so sídlom Kpt.Nálepku 20,
Michalovce, proti odporcovi D. zastúpený JUDr. Dušanom Černákom, advokátom so sídlom Námestie
osloboditeľov 25, Michalovce, v konaní o zaplatenie sumy 1.046,86 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.046,86 EUR, s 11 % úrokom z omeškania ročne
začínajúc od 20.4.2005 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania, a to za zaplatený súdny poplatok
z podaného návrhu 63,00 EUR a za právne zastúpenie advokátom sumu 137,64 EUR, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu, ktorý bol na tunajší súd doručený dňa 4.4.2007, uplatnila proti odporcovi
právo na zaplatenie sumy 31.538,-Sk ( 1046,86 EUR) s 11% úrokom z omeškania ročne od 20.4.2005
do zaplatenia. Návrh odôvodnila tým, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Michalovce,
parcela č. 1568/165-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 319 m2 a rodinný dom so súp.č.XXXX,
postavený na tejto parcele, boli predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a keďže do
3 rokov po rozvode manželstva s odporcom, nedošlo k vyporiadaniu BSM, stali sa ich podielovými
spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k celku. Počas manželstva účastníci uzavreli úverovú zmluvu so
Slovenskou sporiteľnou, ale po rozvode úver splácala výlučne navrhovateľka a odporca jej doposiaľ

nevrátil sumu 31 538 Sk, ktorú zaplatila za neho. Konkrétne zaplatila v období od 16.4.2004 do
19.4.2005, celkovo sumu 63.076,-Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil, vyjadril sa, že navrhovateľka síce zaplatila dlh z úveru sama , ale urobila
tak na základe vlastného rozhodnutia, bez jeho súhlasu. Poukázal na to, že úver bol úrokovaný sadzbou
vo výške 1%, čo bolo výhodné, preto postup navrhovateľky, keď zaplatila úver aj mimoriadnou splátkou,
považoval za nesprávny.

Dňa 15.4.2009 vzniesol odporca započítaciu námietku, ktorou žiadal započítať voči uplatnenej
pohľadávke navrhovateľky svoju pohľadávku 1046,86 EUR ( 31 538,-Sk), ktorú má voči navrhovateľke.

Uviedol, že táto pohľadávka mu vznikla tak, že ako podielový spoluvlastník v podiele 1 nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, v k. ú. Stráňany, obec Michalovce, parc. č. XXXX/XXX, dom súp.č.XXXX,
postavený na parcele XXXX/XXX, bol v období od 1.11.2005 do 31.10.2006 navrhovateľkou ukrátený
na svojom majetku, pretože navrhovateľka užívala aj jeho podiel v predmetných nehnuteľnostiach,neumožnila mu ich užívať, povymieňala zámky na dverách, a odoprela mu tak k jeho nehnuteľnostiam
prístup. Poukázal na to, že navrhovateľka sa tak na jeho úkor bezdôvodne obohatila o sumu tzv.
nájomného za užívanie jeho podielu, mesačne po 3000,-Sk, čo je za obdobie od 1.11.2005 do

31.10.2006 suma 36 000,-Sk. Z tejto sumy žiadal na navrhovateľkou uplatnenú pohľadávku v sume 31
538,-Sk, započítať iba časť vo výške 31 538,-Sk-, a z dôvodu započítania žiadal návrh navrhovateľky
zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a bol zistený tento skutkový stav:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tun. súdu sp. zn. 7C894/1996, zo dňa
31.12.1997. Ani jeden z účastníkov nepodal v lehote 3 rokov od zániku manželstva, návrh na

vyporiadanie BSM.

Z výpovede navrhovateľky bolo zistené, že počas manželstva s odporcom si požičali zo Slovenskej
sporiteľne peňažné prostriedky v sume 100 000,-Sk, niekedy r. 1985-1986, pričom úver bol vedený na
meno odporcu, ale bol splácaný zo spoločných prostriedkov, najprv v splátkach po 450,-Sk mesačne a
potompo200,-Skmesačne.Odroku 1997,kedybolomanželstvonavrhovateľkysodporcomrozvedené,

navrhovateľka splátky úveru aj príslušenstvom splácala výlučne sama zo svojich prostriedkov. Vo
výpovedi poukázala na to, že v tomto konaní od odporcu žiada zaplatenie polovice z tej sumy,
ktorú zaplatila za neho, teda za jeho podiel na spoločnom dlhu, čo je 31 538,-Sk (1046,86 EUR).
Navrhovateľka so započítacou námietkou odporcu nesúhlasila a vzniesla aj námietku premlčania jeho
nároku, ktorý si voči nej uplatnil započítacou námietkou v sume 1046,86 EUR ( 31 538,-Sk), z

titulu, že mala bezdôvodne užívať- v období od 1.11.2005 do 31.10.2006 jeho podiel 1 v predmetných
nehnuteľnostiach. Premlčanie odôvodnila tým, že uvedený nárok si odporca na súde uplatnil až dňa
15.4.2009, a to za obdobie od 1.11.2005 do 31.10.2006, čo je už po uplynutí premlčacej lehoty. Tvrdila,
že bez ohľadu na premlčanie, uvedený nárok odporcovi ani nikdy nevznikol. pretože odporca mal vždy
prístup k predmetným nehnuteľnostiam, nikdy mu v užívaní jeho podielu nebránila, ona užívala vždy iba

svoj podiel 1 v predmetných nehnuteľnostiach a nikdy neužívala podiel odporcu. Svoj podiel 1 darovala
dňa 11. 10. 2005 deťom- Z. a odvtedy ho užíva s ich súhlasom. Z uvedených dôvodov navrhovateľka
žiadala, aby súd nezapočítal nárok, ktorý žiadal odporca započítať na jej pohľadávku.

Odporca vo výpovedi uviedol, že trvá na započítacej námietke, pretože navrhovateľka mu bez dôvodu
bránila v užívaní jeho podielu v predmetných nehnuteľnostiach, a aj po tom, čo darovala svoj podiel

1 rovnakým dielom deťom, užíva tieto nehnuteľnosti iba ona, jemu ako podielovému spoluvlastníkovi
bráni v užívaní nehnuteľností, vymenila zámky na dverách, on kľúče nemá a nemá ani prístup k
nehnuteľnostiam.

Z potvrdenia od Slovenskej sporiteľne bolo zistené, že za dobu od 16. 4. 2004 do 19. 4. 2005,
navrhovateľka zaplatila zo svojho účtu 13 splátok predmetného úveru po 200,-Sk, spolu 2600,Sk

a dňa 19. 4. 2005 zaplatila mimoriadnu splátku v sume 60 476,20,-Sk, čím splatila celý úver aj s
príslušenstvom. Za uvedené obdobie tak zaplatila spolu sumu 63 346,-Sk, z čoho polovica predstavuje
sumu 31 538,-Sk (1046,86 EUR ).

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16 C 282/2005 bolo zistené, že odporca v uvedenom konaní od
navrhovateľky žiadal zaplatenie sumy 108.000,- Sk, z dôvodu, že je podielovým spoluvlastníkom v 1

predmetných nehnuteľností a navrhovateľka mu znemožnila užívať jeho podiel, lebo vymenila zámky
na dverách domu, nemá k nim prístup a navrhovateľka užíva aj jeho podiel, čím získala na jeho úkor
prospech v sume 108 000 Sk, vychádzajúc zo sumy 3.000,- Sk mesačne- za užívanie jeho podielu
v nehnuteľnostiach od 1.10.2002 do 31.10.2005. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 16C/282/2005-248,
zo dňa 17. júna 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k.. 2Co/285/2011-287, zo

dňa 14.6.2012, bol návrh odporcu zamietnutý, ako nedôvodný. Súd vychádzal z preukázaného stavu, že
navrhovateľka nebránila odporcovi v užívaní predmetných nehnuteľností, ani celú nehnuteľnosť nikdy
neužívala. Práve z tohto dôvodu odporcovi nevznikol nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia vo
forme nájmu za užívanie predmetných nehnuteľností navrhovateľkou. Preukázané bolo jednoznačne ajto, že v predmetnej domovej nehnuteľnosti bol uzavretý len hlavný vchod do nehnuteľnosti, ale zadná
časť, teda garáž, nebola uzavretá a odporca mal k nehnuteľnosti vždy prístup.

Po vykonaní dokazovania súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 137 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 odsek 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Podľa odseku 2, o hospodárení so
spoločnou vecou, rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina, alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka

súdu. Podľa odseku 3, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo
k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že

sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre
potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.Podľaodseku2,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.

V tomto konaní mal súd za preukázané, že v prípade navrhovateľky a odporcu, nedošlo do troch rokov
od zániku ich BSM ( rozvodom manželstva) k jeho vyporiadaniu dohodou, ani rozhodnutím súdu, preto v
zmysle vyššie citovaného § 149 odsek 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o hnuteľné veci, ktoré patrili
do BSM účastníkov, tieto sa vyporiadali tak, že pripadli do vlastníctva navrhovateľky alebo odporcu,
podľa stavu, v akom každý z nich tieto veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju,

svojej rodiny a domácnosti, výlučne, ako vlastník, používal. Ostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a
majetkové práva, ktoré patrili do BSM účastníkov, sa stali predmetom ich podielového spoluvlastníctva,
s tým, že podiel navrhovateľky a odporcu je rovnaký, teda predstavuje 1 z celku. Preukázané bolo aj
to, že účastníci počas trvania manželstva zobrali úver od Slovenskej sporiteľne v sume 100 000,.-Sk,
ktorý počas manželstva aj splácali a po rozvode manželstva ho splácala iba navrhovateľka zo svojich

prostriedkov, až do 19.4.2005. Navrhovateľka úver splácala v mesačných splátkach po 200,-Sk a dňa
19.4.2005 zaplatila banke mimoriadnu splátku v sume 60.476,20 Sk, pričom za obdobie od 16. 4. 2004
do 19. 4. 2005 tak spolu zaplatila banke sumu 63 346,-Sk. Námietka odporcu, že splatenie úveru zo
strany navrhovateľky, mimoriadnou splátkou, bolo nevýhodné, lebo bol nízky úrok, súd hodnotil ako
neopodstatnenú. Úver totiž od rozvodu manželstva v r. 1997 splácala navrhovateľka celkom sama, zo

svojich výlučných prostriedkov, odporca už po rozvode na splátky úveru neprispieval, preto pokiaľ sa
navrhovateľka rozhodla splatiť úver čím skôr a nezvyšovať tak dlh z úveru aj o ďalšie úroky v budúcnosti,
urobila tak v prospech oboch účastníkov, ako spoluvlastníkov predmetného dlhu. Keďže predmetný
úver vznikol preukázateľne počas trvania BSM účastníkov, v zmysle vyššie citovaného § 149 odsek 3
OZ, každý z účastníkov bol povinný sa na jeho splácaní podieľať rovnakým dielom 1. Navrhovateľka

od rozvodu manželstva s odporcom splácala a splatila uvedený úver preukázateľne sama, zo svojich
prostriedkov, a pretože zaplatila aj podiel na dlhu, ktorý bol povinný zaplatiť odporca, vzniklo jej v zmyslecitovaného § § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo následného postihu voči odporcovi ako
spoludlžníkovi, v rámci vnútorného vzťahu účastníkov ako spoludlžníkov voči banke, ako veriteľovi. Z
titulu následného regresu vzniklo teda navrhovateľke voči odporcovi právo na náhradu toho, čo za neho

veriteľovi (banke), zaplatila ohľadne jeho podielu 1 na predmetnom dlhu, teda právo na náhradu sumy
1.046,86 EUR= 31.538,-Sk, ktorá je 1 zo zaplateného dlhu 63 346,-Sk ( uvedené právo sa premlčuje
v trojročnej premlčacej lehote).

Započítacounámietkousiodporcauplatnildňa15.4.2009protinavrhovateľkeprávonavydaniepeňažnej
náhrady v sume 31.538,-Sk ( 1046,86 EUR) za to, že v období od 1.11.2005 do 31.10.2006, mala užívať

bez právneho dôvodu jeho podiel 1 v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, v k. ú. Stráňany,
obec Michalovce, parc. č. XXXX/XXX, dom súp.č.XXXX, postavený na parcele XXXX/XXX. Voči tomuto
nároku odporcu vzniesla navrhovateľka námietku premlčania, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej v § 101 až 110. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa odseku 2, premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V tomto prípade odporca tvrdí, že navrhovateľka užívala bezdôvodne jeho podiel 1 v predmetných
nehnuteľnostiach od 1.11.2005 do 31.10.2006, čiže najneskôr od 1.11.2005 sa dozvedel, že sa na
jeho úkor má navrhovateľka takto obohacovať. Preto odporcovi dvojročná premlčacia lehota v zmysle

§ 107 ods. 1 OZ uplynula, pokiaľ ide o prvý mesiac uvedenej doby, teda mesiac november 2005,
dňom 1.11.2007 a pokiaľ ide o posledný mesiac uvedenej doby, teda mesiac október 2006, uplynula
mu dvojročná premlčacia lehota dňom 31.10.2008. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od
navrhovateľky za tvrdené bezdôvodné obohatenie však odporca na súde prvýkrát uplatnil až dňa
15.4.2009, čo je po uplynutí premlčacej lehoty, preto ide o premlčaný nárok v zmysle citovaného § 107

OZ.

Keďže nárok na zaplatenie sumy 1046,86 EUR, ktorý odporca žiadal započítať na navrhovateľkou
uplatnenú pohľadávku 1046,86 EUR, je premlčaný, súd tento nárok odporcu nezapočítal na pohľadávku
navrhovateľky, ktorá teda nezanikla započítaním a odporcovi ostala povinnosť túto pohľadávku
navrhovateľke zaplatiť v zmysle vyššie popísaného skutkového a právneho stavu. Súd vzhľadom

na uvedené odporcu zaviazal vo výroku tohto rozsudku na zaplatenie sumy 1046,86 EUR pre
navrhovateľku.

V závere súd poukazuje na to, že odporca existenciu svojho nároku, ktorý uplatnil v započítacej námietke
voči navrhovateľke, ani nepreukázal, preto bez ohľadu na premlčanie tohto jeho nároku, nebolo by
ho možné započítať proti pohľadávke navrhovateľky. Odporca síce tvrdil, že má voči navrhovateľke

predmetný nárok na základe toho, že navrhovateľka v období od 1.11.2005 do 31.10.2006, užívala
bez právneho dôvodu jeho podiel 1 v predmetných nehnuteľnostiach (zapísaných na LV č. 3907, v
k. ú. Stráňany, obec Michalovce, E. V konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 16 C 282/2005, v
ktorom si odporca uplatnil proti navrhovateľke nárok na zaplatenie sumy 108 000 Sk z dôvodu, že
užívala bez právneho dôvodu jeho podiel 1 v predmetných nehnuteľnostiach, v období od 1.10.2002

do 31.10.2005, bol jeho návrh zamietnutý, a to rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C/282/2005-248,
zo dňa 17. júna 2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k.. 2Co/285/2011-287, zodňa 14.6.2012. Dôvodom zamietnutia bolo to, že navrhovateľka preukázateľne nebránila odporcovi v
užívaní predmetných nehnuteľností, a ani celú nehnuteľnosť nikdy neužívala, preto odporcovi nevznikol
nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia vo forme nájmu za užívanie predmetných nehnuteľností

navrhovateľkou. Preukázané bolo aj to, že v predmetnej domovej nehnuteľnosti bol uzavretý len hlavný
vchodazadnáčasť,tedagaráž,nebolauzavretáaodporcamalknehnuteľnostiprístup.Odporcavtomto
konaní nepreukázal, že po 31.10.2005 sa vyššie popísaný preukázaný stav zmenil, teda nepreukázal,
že mu vznikol proti navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1046,86 EUR-
za užívanie jeho podielu 1 v predmetných nehnuteľnostiach- v období od 1.11. 2005 do 31.10.2006.

Podľa ustanovenia § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Súd navrhovateľke priznal v zmysle vyššie citovaného § 517 ods. 2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z. z., aj
úroky z omeškania 11 % ročne z dlžnej sumy 1.046,86 EUR, začínajúc od 20.4.2005 až do zaplatenia,

keďže odporca bol od uvedenej doby v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy ( navrhovateľka za neho
zaplatila dlh dňa 19.4.2005).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu
trov konania za zaplatený súdny poplatok z podaného návrhu 63,00 EUR a za právne zastúpenie
advokátom 137,64 EUR. Navrhovateľka bola v konaní zastúpená advokátom od 30.8.2010 a tomu

patrí v zmysle vyhl. č. 644/2005 Z. z., odmena za 2 úkony poskytnutej právnej služby- za prevzatie a
prípravu zastúpenia a za písomné vyjadrenie z 10.3.2010, čo je za 2 úkony po 61,41 EUR + 2 krát
režijný paušál po 7,41 EUR, spolu 137,64 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3. exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha.( § 205 ods. 1 O. s. p. )

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z

dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.