Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/677/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216756
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113216756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: G. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. O. XX, S., zastúpený: JUDr. Štefan Bugala, advokát, J. Fándlyho 32, Trnava,
proti žalovanej: P. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, zastúpená: JUDr. Viera Caková,
advokátka, Rázusova 6, Trnava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. júla 2014, č.k. 13C/285/2013-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho
zastúpenia vo výške 69,91 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám advokáta

žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu a žalobcovi uložil zaplatiť žalovanej náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 205,67 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 37 ods. 1 a 2, § 38 ods. 1 a 2, § 39, § 143, § 145 ods. 2, §
148, § 149 ods. 1 až 5, § 149 ods. 5, § 149a, § 150 Občianskeho zákonníka (OZ), § 80 písm. c)
O.s.p. a v časti o náhrade trov konania s použitím § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p.
Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) zo dňa 13.04.2011 je neplatná a aby

zaviazalžalovanúkpovinnostináhradytrovkonania.Žalobcaabsolútnuneplatnosťdohodyodôvodňoval
tým, že v dohode nebola stanovená hodnota majetku, neboli vyporiadané všetky vzájomné nároky, ktoré
vyplývajú z rozdelenia majetku a tým, že predmetom dohody neboli pasíva. Svoj nárok žalobca uplatnil
s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 149 Občianskeho zákonníka, ktorý
rozlišuje dve fázy vyporiadania BSM, a to prvú fázu, v ktorej je určený rozsah a cena vyporiadaných
vecí - kvalitatívne vyporiadanie a druhú fázu, v ktorej dochádza k rozdeleniu vecí medzi účastníkmi -
kvantitatívne vyporiadanie. Žalobca má za to, že nedošlo ani ku kvalitatívnemu ani ku kvantitatívnemu

vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi. Túto skutočnosť potvrdil podľa neho aj právny názor súdu v konaní
sp. zn. 27C/147/2012, v ktorom žalobca uplatňoval zbytok úhrady z dohody o vyporiadaní, keď v tomto
konaní sudca konštatoval, že predmetom sporu nemôže byť toto peňažné plnenie, pretože tomu bráni
prekážka absolútnej neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Ďalej uviedol, že suma 17.000,- Eur, ktorú
mala žalovaná podľa dohody vyplatiť žalobcovi za nehnuteľnosti, je vo výraznom rozpore s hodnotou
nehnuteľností podľa znaleckého posudku, kde znalec stanovil hodnotu nehnuteľností na sumu 52.800,-
Eur. Dohoda o vyporiadaní BSM svojim obsahom a účelom odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom,

tým je absolútne neplatná. Naliehavý právny záujem o vyslovení neplatnosti spočíva v tom, že doteraz jena základe tejto dohody zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti žalovaná a neboli vyporiadané
všetky ostatné vzájomné majetkové práva a nároky účastníkov tejto dohody.

Nakoľko žaloba podaná žalobcom je žalobou určovacou, súd najskôr skúmal naliehavý právny záujem

žalobcu na určení neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM. Súd je názoru, že iným spôsobom ako
určovacou žalobou by žalobca nemal možnosť domôcť sa ním tvrdeného práva a jeho právo by bolo
ohrozené, nakoľko otázku platnosti dohody nie je možné riešiť ako otázku predbežnú v rámci súdneho
konania o vyporiadanie BSM, z dôvodu, že od zániku BSM uplynuli viac ako tri roky, a nie je preto možné
podať návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty

nie je možné ani uzavrieť novú dohodu o vyporiadaní BSM. Keďže súd uznal naliehavý právny záujem
žalobcu na určovacej žalobe, pristúpil k posudzovaniu platnosti Dohody o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode zo dňa 13.04.2011 a dospel k nasledovným právnym zisteniam
a záverom:

Z obsahu spisu ako aj z výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že Dohodu o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode dňa 13.04.2011 uzavreli na právne úkony

spôsobilí a nie v duševnej poruche konajúci účastníci konania a túto dohodu uzavreli slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne. Tieto skutočnosti neboli spochybňované žiadnym z účastníkov. I keď je z textu
dohody zjavné, že táto nebola spísaná advokátom alebo notárom, je zrozumiteľná, jej predmetom je
možné plnenie a z dohody je zrejmé, ako sa účastníci vyporiadali. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, všetky
pripadli do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom súd zastáva názor, že v dohode o vyporiadaní BSM

nie je potrebné menovite uvádzať všetky hnuteľné veci, stačí, že obom účastníkom je pri jej uzatvorení
jasné, ktorých vecí sa týka a akým spôsobom sa vyporiadavajú (Uvedené platí tým viac, ak jeden z
účastníkov nežiada do svojho výlučného vlastníctva žiadnu z vecí, z čoho je zrejmé, že vo výlučnom
vlastníctve druhého účastníka budú všetky hnuteľné veci patriace do BSM. Nakoniec, medzi účastníkmi
konania k sporom ohľadom toho, čo patrí medzi vyporiadané hnuteľné veci, ani nedošlo, a preto súd

považuje vôľu zmluvných strán v tomto za nepochybnú. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti špecifikované v
dohode, zákonom požadovaná písomná forma bola zachovaná, vklad do katastra nehnuteľností bol
právoplatne povolený dňa 24.05.2011. Nehnuteľnosti podľa dohody nadobudla do výlučného vlastníctva
žalovaná. Skutočnosť, že podľa neskôr tzn. po uzavretí dohody, vypracovaného znaleckého posudku je
suma finančného vyrovnania v rozpore s hodnotou nehnuteľností stanovenou znalcom, nie je dôvodom

absolútnej neplatnosti dohody. Súd vychádzal zo zmluvnej voľnosti účastníkov občianskoprávnych
vzťahov, a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 726/1999 zo dňa 31.07.2000, v
zmysle ktorého, dohoda účastníkov o vyporiadaní BSM, ktorou jeden z účastníkov nadobudne podstatne
menší podiel, prípadne nenadobudne nič, nie je neplatná pre rozpor s § 150 OZ, resp. s § 149 OZ.
Vychádza sa totiž z vôle účastníkov, ako má byť vyporiadané zaniknuté BSM a pokiaľ dôjde k zhode vôle

oboch účastníkov, nemožno dohodu neskôr považovať za neplatnú pre rozpor s § 150 OZ. V prípade
účastníkov suma 17.000,- Eur bola výsledkom písomnej dohody medzi účastníkmi, pričom súhlas
a uzrozumenie žalobcu s takýmto finančným vyrovnaním súd odvodzuje z neskoršieho správania sa
žalobcu. Tento si časť nevyplatenej sumy uplatňoval v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 27C/147/2012 začatom viac ako 15 mesiacov po uzavretí dohody o vyporiadaní BSM,

pričom v tom čase znalecký posudok, z ktorého teraz vyvodzuje neprimeranosť sumy, mal k dispozícii,
avšak konanie o neplatnosť dohody neinicioval, ale žiadal plnenie z dohody. Žalobu o neplatnosť dohody
podal až po vyjadrení právneho názoru súdu v konaní 27C/147/2012 pred začatím pojednávania, ku
ktorému súd uvádza, že ním nie je v konaní sp. zn. 13C/285/2013 viazaný, nakoľko nešlo o posúdenie
predbežnej otázky v konečnom rozhodnutí vo veci. Súd pritom nepovažuje obsah dohody ani ako

priečiaci sa dobrým mravom, nakoľko, i keď mala žalovaná podľa dohody nadobudnúť všetok majetok z
BSM do výlučného vlastníctva, mala zároveň povinnosť vyplatiť žalobcovi finančné vyrovnanie 17.000,-
Eur. Takúto sumu súd nepovažuje za neprimeranú, resp. rozpornú s dobrými mravmi, nakoľko treba
prihliadnuť aj na skutočnosť, že žalovanej boli do osobnej starostlivosti zverené dve maloleté deti
pochádzajúce z manželstva so žalobcom.

K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že žalovaná mu prisľúbila doplatiť zvyšnú sumu do celkovej hodnoty (na
pojednávaní uvádzanej polovice hodnoty) nehnuteľnosti, súd uvádza, že toto ostalo iba v rovine tvrdenia,
na preukázanie jeho pravdivosti nenavrhol žalobca vykonanie žiadneho dôkazu, hoci bol poučený podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p., a súd preto vychádzal zo sumy finančného vyrovnania uvedenej v písomnej dohode.
Nakoniec, ani prípadné dokázanie ústnej dohody o doplatení určitej sumy k sume finančného vyrovnania

vyplývajúcej z písomnej dohody by nemalo žiadny vplyv na rozhodnutie súdu vo veci neplatnosti dohodyo vyporiadaní BSM (naopak o to menej by prichádzal do úvahy rozpor spôsobu vyrovnania s dobrými
mravmi).Dokázanietejtoskutočnostibymalopodľanázorusúduvýznamibavkonaníoplneniezdohody
o vyporiadaní BSM. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd v spôsobe vyporiadania BSM dohodou rozpor

s dobrými mravmi nevidí.

Pokiaľ ide o absenciu vyporiadania pasív, podľa názoru súdu, ani táto skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť predmetnej dohody, nakoľko v Občianskom zákonníku nie sú obsiahnuté výslovné
ustanovenia, ktoré by upravovali, ako treba vyporiadať dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich
bezpodielovým spoluvlastníctvom. Tieto dlhy totiž (vychádzajúc z ustanovenia § 143 OZ) nepatria do

BSM, iba vznikli v súvislosti s hospodárskym a spotrebným spoločenstvom manželov a je možné
ich vyporiadať pri vyporiadavaní BSM v rámci tzv. širšieho vyporiadania, na druhej strane však ich
nevyporiadanie v dohode nespôsobuje jej neplatnosť. Uvedené podporuje aj názor Najvyššieho súdu
obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 2Cdo 113/2007 zo dňa 27.05.2008, podľa ktorého „Dohoda o vyporiadaní
BSM má totiž vo vzťahu k tretím osobám, charakter akéhosi postúpenia záväzku na jedného z manželov,
ktoré však vo vzťahu k nim nemá žiadnu právnu relevanciu. Ak preto v dohode o vyporiadaní BSM

manželianeuvedú,ktorýznichavakomrozsahudlhvovzťahuktretejosobesplní,nemátátoskutočnosť
za následok neplatnosť právneho úkonu.“

Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje
napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a
pod., ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľností, ktorá bola dodržaná.

Taktiež neustanovuje povinnosť účastníkov dohody nechať spísať dohodu notárom či advokátom a
zároveň pripúšťa, že po vyporiadaní BSM sa môže objaviť nevyporiadaný majetok (§ 149 ods. 5
OZ). Z uvedeného vyplýva súdu ten záver, že nemožno hovoriť o rozpore predloženej dohody s
akýmkoľvek ustanovením Občianskeho zákonníka, ak bola zachovaná požadovaná písomná forma
dohody (z dôvodu vyporiadavania nehnuteľností) a zároveň boli dodržané všeobecné ustanovenia o

právnych úkonoch v § 34 a nasl. OZ, pretože žiadne osobitné náležitosti zákon od účastníkov takejto
dohody nevyžaduje, pričom v rámci zmluvnej voľnosti uprednostňuje vyporiadanie BSM dohodou.
Sankcionovanie jedného (alebo prípadne aj oboch, ak by žalobcom bola tretia osoba) účastníkov
dohody jej absolútnou neplatnosťou z dôvodu, že absentuje celková hodnota majetku, rozsah a cena
vyporiadaných vecí, prípadne vyporiadanie pasív, by bolo v rozpore s princípom právnej istoty.

Súdvychádzajúczvyššieuvedenéhodospelkzáveru,ževkonanínebolpreukázanýžiadnydôvod,ktorý
by zakladal neplatnosť Dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode
zo dňa 13.04.2011, dohoda bola uzavretá slobodne a vážne, jej znenie je určité a zrozumiteľné, jej
predmetom je plnenie možné, účastníci mali plnú spôsobilosť na právne úkony a nekonali v duševnej
poruche, a zároveň dohoda svojim obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, a ani

sa neprieči dobrým mravom. Dohodu teda súd považoval za platný právny úkon, čoho dôsledkom bolo,
že žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a síce za 3 úkony právnej služby 2 x po 60,07

Eur a 1 x po 61,87 Eur v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia;
vyjadrenie zo dňa 02.12.2013; účasť na pojednávaní dňa 28.07.2014). Ďalej bol priznaný režijný paušál
2 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur. Súd nepriznal žalovanej právo na náhradu odmeny a režijného paušálu
za úkon právnej služby „rokovanie s protistranou (JUDr. Bugala) 05.03.2013“, nakoľko uskutočnenie
takéhotoúkonusúdunebolopreukázané(anavyšemaloísťorokovaniepredzačatímkonania)azaúkon

právnej služby „písomné podanie na súd 12.07.2013“, nakoľko obsahom podania nebolo vyjadrenie vo
veci samej, ale len oznámenie, že takéto vyjadrenie bude doručené po doplnení žaloby žalobcom.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu,
prípadne, aby rozsudok zmenil a návrhu vyhovel a tiež zaviazal žalovanú na znášanie trov konania.

Poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozsudku, na ktorom je založený jeho právny názor o tom,
že Občiansky zákonník neustanovuje podstatné náležitosti dohody o vyporiadaní BSM, nevyžaduje
napr. uviesť rozsah a cenu vyporiadavaných vecí, celkovú hodnotu majetku, vyporiadanie pasív a pod.,
ustanovuje len povinnosť jej písomnej formy v prípade nehnuteľnosti, ktorá bola dodržaná. Súd prvéhostupňa potom dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť
dohody. Žalobca nesúhlasí s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa a poukazuje opätovne ako
to urobil aj pred súdom prvého stupňa na právoplatné rozhodnutie vo veci 23Co/278/2011 Krajského

súdu v Trnave, kritériá, ktoré uviedol v tomto rozsudku odvolací súd dohoda účastníkov nespĺňa. V tomto
právnom názore sa utvrdil aj na základe vyjadrenia sudkyne v konaní 27C/147/2012, keď pred začatím
pojednávania oboznámila účastníkov, že dohoda o vyporiadaní BSM účastníkov zo dňa 13.04.2011 je
absolútne neplatná, nakoľko v nej nie je stanovená hodnota majetku a vyporiadané všetky vzájomné
nároky, ktoré vyplývajú z rozdelenia majetku. Predmetom tejto dohody neboli pasíva, a preto je v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

K podanému odvolaniu po jeho doručení podala písomné vyjadrenie žalovaná prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
V plnom rozsahu sa stotožnila s právnym názorom prvostupňového súdu s tým, že rozhodnutie
považuje za vecne správne. Rozhodnutie súdu sudkyňa podporila odkazom na zákonné ustanovenia a
konštantnú judikatúru. V odvolaní pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, obdobne ako počas celého

konania žalobca neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by dôvod neplatnosti právneho úkonu zakladala. Aj
odvolanie odôvodňuje použitím § 39 Občianskeho zákonníka a § 149 Občianskeho zákonníka. Právna
argumentácia žalobcu v odvolaní je irelevantná z dôvodu, že na pojednávaní bolo potvrdené, že na
základe dohody žiadal vyplatiť vyrovnávací podiel iba v jednej polovici z rodinného domu. Žalobca
potvrdil vo svojom výsluchu prijatie plnenia z napadnutej dohody o vyporiadaní BSM v celkovej výške

16.000,- Eur. Pokiaľ odvolanie sa opiera len o citované ustanovenia Občianskeho zákonníka bez
uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú neplatnosť právneho úkonu, toto je nepostačujúce.
Z vykonaného dokazovania bezpečne vyplynulo, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 13.04.2011
bola právnym úkonom urobeným slobodne a vážne s prejavom vôle oboch účastníkov dohody úkon
s takýmto obsahom uzavrieť. Žalobca návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu podal až po

vyslovení predbežného názoru sudcu o neplatnosti právneho úkonu v konaní vedenom pod sp. zn.
27C/147/2012, v ktorom sa domáhal plnenia vo výške 2.000,- Eur z predmetnej dohody o vyporiadaní
BSM. Už samotné konanie žalobcu podaním žaloby o zaplatenie sumy 2.000,- Eur z titulu dohody o
vyporiadaní BSM vyvracia tvrdenia žalobcu, že úkon podľa jeho názoru je neplatný. K pasívam manželov
sa pridržiava v plnom rozsahu názoru prvostupňového súdu a považuje za potrebné uviesť, že všetky

pasíva vyplývajúce z BSM prevzala a vyplatila žalovaná. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania ako odmenu za 1 právny úkon 61,87
Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu 69,91 Eur.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),prejednalvecvmedziacharozsahuodvolania
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový
stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo veci vykonal
náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu, zhodnotením jeho výsledkov v súlade s § 132 O.s.p., dospel
k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej správny právny záver, keď
na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce k danému

rozhodnutiu aj náležite vysvetlil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Pooboznámenísasobsahomspisovéhomateriáluaznehovyplývajúcehoskutkovéhostavuaprávneho
stavu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho vady majúce
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a z obsahu spisu nevyplýva, že
by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko súd prvého

stupňa posúdil relevantné skutočnosti a okolnosti súhrnne a taktiež ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii bol dostatočne presvedčivý, rozhodnutie je prijateľné pre právnickú i laickú verejnosť,
rovnako je racionálne, logické a spravodlivé. Argumenty súdu prvého stupňa podporujú príslušný záver
o nedôvodnosti žaloby. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok
zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia, alebo ktoré by

neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iným než napadnutým rozsudkom vyslovený
právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné práve hodnotenie
stavu veci.Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva dohodou je najbežnejším spôsobom vyporiadania medzi
manželmi a najčastejšie k nemu dochádza po zániku manželstva, teda po rozvode. Predmetom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo

v čase jeho zániku. V dohode sa má určiť, ktoré veci zostanú vo výlučnom vlastníctve jedného z
manželov, a ktoré vo výlučnom vlastníctve druhého manžela, prípadne ktoré zostanú v podielovom
spoluvlastníctve oboch. Ak majú byť predmetom dohody len hnuteľné veci, dohodu o ich vyporiadaní
možno uzavrieť aj ústne alebo konkludentne. Ak je však predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, dohoda
musí mať písomnú formu a podpisy účastníkov musia byť na dohode úradne osvedčené a je potrebné

podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Občiansky zákonník uprednostňuje, aby rozvedení manželia vykonali po zániku BSM jeho vyporiadanie
dohodou a to podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť dohody
je potrebná písomná forma len v prípade, ak sa dohoda medzi manželmi týka nehnuteľnosti.
Vyporiadaním sa určí, ktoré vecí zostanú vo výlučnom vlastníctve každého z manželov, prípade ktoré
zostanú v podielovom spoluvlastníctve s určením rozsahu podielu každého zo spoluvlastníkov. Obsah

vyporiadania teda predpokladá predovšetkým rozdelenie vecí hnuteľných a nehnuteľných tvoriacich
predmet bezpodielového spoluvlastníctva. Občiansky zákonník nemá výslovne ustanovenie o tom, ako
treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom.
Tieto pohľadávky a dlhy totiž nepatria podľa ust. § 143 Občianskeho zákonník do BSM. Súdna prax
zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú

aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, včítane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným
použitím ust. § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných
majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v
súvislosti s ich hospodárením a s potrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že účastníci uzavreli dňa 13.04.2011, teda po zániku

bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v písomnej forme, keďže predmetom vyporiadania bola aj nehnuteľnosť. Z dohody je
zrejmé, ktorých vecí patriacich do tohto spoluvlastníctva sa vyporiadanie týka a akým spôsobom boli
vyporiadané. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že dohoda nevykazuje znaky, pre ktoré
by bolo treba ustáliť a usudzovať na neplatnosť právneho úkonu. Súd prvého stupňa teda dospel k

správnemu záveru, keď dohodu o vyporiadaní BSM uzavretú medzi účastníkmi nepovažoval za neplatný
právny úkon.

Čo sa týka námietky žalobcu a poukazu na konanie vedené pod sp. zn. 27C/147/2012 z obsahu tohto
spisu jasne vyplýva, že predmetom konania bol uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 2.000,- Eur s
príslušenstvom od žalovanej z titulu plnenia z tejto dohody, v zmysle ktorej sa mu zaviazala zaplatiť

17.000,- Eur a zaplatila len 15.000,- Eur. Súd vo veci vydal platobný rozkaz 16.08.2012, proti ktorému
bol podaný odôvodnený odpor, v dôsledku ktorého došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona. Z
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.12.2012 vyplýva, že žalobca žalobu vzal pred otvorením
pojednávaniaspäťčímdošlokzastaveniukonaniaauznesenieč.k.27C/147/2012-35zodňa06.12.2012
nadobudlo právoplatnosť 13.12.2012. V tomto konaní vyslovený predbežný názor sudcu nie je pre súd v

konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu záväzný ani smerodajný a nevyvracia záver súdu prvého
stupňa o nedôvodnosti podanej žaloby, ktoré rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a dôsledne
odôvodnil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnej žalovane vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 224 ods. 1

O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnému žalobcovi. Trovy
odvolacieho konania žalovanej predstavujú sumu 69,91 Eur. Ide o odmenu za l úkon právnej pomoci,
t.j. písomné vyjadrenie k odvolaniu 61,87 Eur, režijný paušál 1 x 8,04 Eur, k tomu § 10 ods. 1 vyhl. č.
655/2004 Z.z. a podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Náhradu trov žalovanej súd zaviazal žalobcu
zaplatiť k rukám advokáta žalovanej (§ 149 ods. 1 O.s.p.), do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

(§ 160 ods. 1 O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.