Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 11, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203702
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113203702.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľky L. Q., nar.
XX.XX.XXXX, občianky SR, bytom A., C. č. XX, zast. I.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, občanom SR, bytom
A., C. č. XX proti odporcovi SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám.
č.13 o zaplatenie náhrady škody takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e ta.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 12,44€ do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa konečným návrhom domáhala, aby jej odporca zaplatil 41.469,-€ škody na príjme
zo zamestnania, 17.700,-€ škody na dôchodku a 122.400€ nemateriálnej ujmy titulom náhrady
škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu pri výkone verejnej moci. Uviedla, že dňa
27.11.1995 podala na Okresný súd A. pod sp. zn. 10C/937/1996 žalobu proti žalovanému V.I.P. Holidays
Slovensko, s.r.o. so sídlom v Žiline, A. Rudnaya č. 21, ktorou sa od žalovaného domáhala vyplatenia

neoprávnene zadržanej časti mzdy v sume 3.000,-Sk, neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
vydania pravdivého posudku podľa § 60 Zákonníka práce. Dňa 26.01.2010 súd uznesením č. k.
10C/937/1996-108 konanie zastavil, z dôvodu výmazu žalovaného (dňa 01.08.2008) z obchodného
registra. Navrhovateľka považovala postup súdu za nesprávny, lebo súd bol dlhodobo nečinný, konal
s prieťahmi. Konanie nebolo doposiaľ ukončené a jej prípad sa v merite veci vôbec neprejednal; čo
považuje za porušenie svojho práva na spravodlivé, nestranné a včasné súdne konanie a vníma ako
veľkú nespravodlivosť voči jej osobe. Toto ovplyvnilo je psychický stav a od podania žaloby v roku 1995

do priznania starobného dôchodku v roku 2002, teda 7 rokov prechádzala úskaliami nezamestnanosti
a zníženia sociálneho stavu a preto sa domáhala primeraného zadosťučinenia , spočívajúceho v ušlom
príjme za 7/,8/,9/-1995 v sume 3000,-Sk; škody na ušlom príjme za obdobie od 1.10.1995 do nástupu na
starobný dôchodok 10.11.2002 vo výške hrubej mzdy 6.000,-Sk mesačne valorizovanej so všeobecným
vývojom miezd; škodu na ušlom dôchodku v dôsledku poklesu príjmu zo zamestnania nezapočítaním
doby zamestnania od 01.10.1995 do 10.11.2002 a úrokoch z týchto príjmov. Dňa 01.06.2012 sa obrátila

listom na Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie náhrady týchto škôd, pričom jej
žiadosti nebolo vyhovené.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala
existenciu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v konaní Okresného súdu A.
vedenom pod sp. zn. 10C/937/1996. Poukázal na ust. § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z. z. a na
to, že navrhovateľka nepreukázala, že by podala sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenievybavenia sťažnosti , resp. že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní ,
právoplatné rozhodnutie ESĽP či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V danom prípade teda

nebol preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmať len ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti,
s poukazom na ust. § 53 ods.1 zák. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR; resp. predseda
príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Pod pojmom škoda treba rozumieť

ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi. Skutočná škoda
je zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou a ušlý zisk predstavuje
majetkový prospech a spočíval by v rozmnožení majetku poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne
predpokladať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik
škody preukázať a to navrhovateľka neurobila. Tým, že v merite veci v konaní pod sp .zn. 10C/937/1996
nebolo rozhodnuté, nie je škoda preukázaná. Samotný tvrdený nesprávny úradný postup Okresného

súdu Trenčín nemá bez ďalšieho za následok vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
podľa ust. § 17ods.2 zák. č. 514/2003 Z. z. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam,
kde samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a kde zmenšenie a
vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako peňažným plnením a určenie
výšky peňažnej náhrady musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na jeho základe

rozhodnutie musí byť založené na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách. Dôkazná
povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy, ako kritérií pre určenie ich výšky stíha výlučne poškodeného a navrhovateľka dôkazné bremeno
neuniesla. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, čom konkrétne
spočíva majetková ujma (škoda), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou

ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu( ak je protiprávne) sa zisťuje
príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba zisťovať, aká príčina vznik škody vyvolala.
Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností, prichádzajúcich do úvahy ako
priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Keďže

žalobkyňa nepreukázala vznik škody ani nemajetkovej ujmy, nemôže preukázať ani príčinnú súvislosť
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou vzniknutou škodou/nemajetkovou ujmou.
Navrhovateľka nepreukázala, že keby nebolo nesprávneho úradného postupu Okresného súdu A. v
konaní sp.zn. 10C/937/1996, nebola by jej vznikla škoda/ nemajetková ujma.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámil spôsob výpočtu vzniku

škody, stanovisko odporcu k predbežnému prekovaniu náhrady škody, spis tunajšieho súdu
sp.zn.10C/937/1996 a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Dňa 27.11.1995 podala navrhovateľka na Okresný súd A. pod sp. zn. 10C/937/1996 žalobu proti
žalovanému V.I.P. Holidays Slovensko, s.r.o. so sídlom v Žiline, A. Rudnaya č. 21, ktorou sa od
žalovaného domáhala vyplatenia neoprávnene zadržanej časti mzdy, neplatnosti skončenia pracovného

pomeru a vydania pravdivého posudku podľa § 60 Zákonníka práce. Navrhovateľka tvrdila, že výpoveď
pre nadbytočnosť nebola opodstatnená, lebo jej miesto nebolo v skutočnosti zrušené a pracovali tam
nové pracovníčky. Konateľ spoločnosti B. L. tvrdil, že zamestnávateľ navrhovateľky ukončil aktívnu
činnosť dňa 30.6.1995 a bývalý riaditeľ spoločnosti A. Q. toto potvrdil, s tým, že spoločnosť už riadne
nefungovala v rokoch 1996-1997 a zamestnanci prešli pod nové spoločnosti, ktoré neboli právnymi

nástupcami V. I. P.W. Slovensko. Dňa 27.2.1996 bol podaný návrh na konkurz spol. V.I.P. Holidays
Slovensko, s.r.o. a tento bol vyhlásený pod sp.zn. 27-24K 66/96 dňa 10.7.2002, čo malo za následok
prerušenie konania zo zákona do 13.10.2004. Konkurz bol ukončený pre nedostatok majetku a
01.08.2008 bola spoločnosť ex offo vymazaná z obchodného registra. Dňa 26.1.2010 súd uznesením
č. k. 10C/937/1996-108 konanie zastavil, z dôvodu výmazu žalovaného ( dňa 1.8.2008) z obchodného

registra.

Počas trvania konania vedeného na Okresnom súde A. pod sp. zn. 10C/937/1996 navrhovateľka
nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi súdu a nedomáhala sa ani sťažnosťou
na prieťahy v konaní podaním návrhu na Ústavný súd SR, ani Európsky súd pre ľudské práva.Podľa § 3 ods.1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (účinného od 01.07.2004) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá cit.zák.za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv.

Podľa § 9 ods.2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov (účinný od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods.1 zák. č. 514/2003 Z.z.o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmeneniektorýchzákonovnároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. ( účinného do 31.12.2012) o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1,2,3citzák.(1)uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak.(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. (3)Výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľka sa domáhala zaplatenia vyššie uvedených nárokov na náhradu škody s odôvodnením,
že v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 10C/937/1996 došlo k nečinnosti súdu

a prieťahom, čo malo za následok výmaz odporcu z obchodného registra, zastavenie konania a jej
mzdový nárok, uplatnený žalobou, sa vôbec meritórne neprejednal. Tým, že sa o jej nároku nerozhodlo,
došlo k vzniku škody, spočívajúcej v tom, že sa nerozhodlo o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a neuhradenej mzde. Ak by bolo rozhodnuté včas, navrhovateľka by mohla získať zadržaný zárobok,
nebola by nezamestnaná a mohla opätovne pracovať; dosahovať mzdu 6000,-Sk mesačne brutto s

valorizáciou až do vzniku nároku na starobný dôchodok do 10.11.2002 a získať v budúcnosti nepomerne
vyšší starobný dôchodok, v dôsledku zápočtu obdobia od 1.10.1995 do 10.11.2002 ako odpracovanej
doby.Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej
moci sú : existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonného úradného postupu, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou

škodou. Dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľku, čo znamená, že táto je povinná existenciu týchto
predpokladov preukázať.

V danom prípade navrhovateľka za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci označila prieťahy
Okresného súdu A. v konaní o jej žalobe pod sp.zn. 10C/937/1996, ktorý rozhodol vo veci uznesením o
zastavení konania dňa 26.1.2010 bez meritórneho prejednania veci a to až 15 rokov po podaní žaloby.

Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trenčín v danej veci

sp.zn.10C/937/1996, ktoré by malo spočívať v zbytočných prieťahoch je potrebné poukázať na to, že
všeobecný súd môže pristúpiť priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
až v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci
neboli žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti
navrhovateľky na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku

rozhodnutiavydanéhovdisciplinárnomkonanísudcu,prípaderozhodnutímEurópskehosúdupreľudské
práva alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované,
že sa porušilo právo navrhovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný
súd v konaní o náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, spôsobenej nesprávnym úradným postupom
nie je orgánom kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva

k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu

porušiťprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov, môžubyťajsúdyvyššiehostupňa(krajské
súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak by sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho
postup by mal byť preskúmavaný súdom nižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že
konštatovať existenciu prieťahov v súdnom konaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na
uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto

podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v
§ 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013.

Navrhovateľkanepreukázalaaniexistenciuškody,spočívajúcuvstratenazárobkuadôchodkuzdôvodu,
že súd o jej nároku uplatnenom v konaní pod sp.zn. 10C/937/1996 meritórne nerozhodol. Z obsahu
spisu sp. zn. 10C/937/1996 nepochybne vyplýva, že bývalý zamestnávateľ navrhovateľky ukončil

prevádzkovú činnosť podľa bývalého riaditeľa Ľuboša Brezániho v roku 1996 - 1997, podľa konateľa
dokonca už 30.6.1995 a dňa 27.02.1996 bol už na zamestnávateľa navrhovateľky podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. Konkurz bol vyhlásený až dňa 10.07.2002, konkurz bol ukončený pre nedostatok
majetku a nakoniec bol zamestnávateľ navrhovateľky vymazaný z obchodného registra dňa 1.8.2008.

Z uvedeného vyplýva, že aj pri normálnom behu vecí a za predpokladu, ak by súd návrhu navrhovateľky

v pôvodnom konaní sp.zn. 10C/937/1996 vyhovel a určil, že výpoveď pre nadbytočnosť je neplatná
a priznal by jej náhradu mzdy, nie je možné vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodne očakávať,
že by zamestnávateľ, ktorý už dňa 30.6.1995 reálne ukončil svoju činnosť opätovne navrhovateľku
zamestnával a poskytoval jej mzdu v ňou tvrdenej výške až do jej nástupu do starobného dôchodku
do 10.11.2002 a mzdu jej aj pravidelne valorizoval. Taktiež nie je možné predpokladať, že by bola

navrhovateľka úspešná pri eventuálnom vymáhaní mzdy a ďalších nárokov v exekučnom konaní od
spoločnosti, ktorá sa dostala do konkurzu pre nedostatok majetku. Ak by svoju pohľadávku na mzdu v
konkurzeprihlásila,bolabyjednouzmnohýchveriteľovzamestnávateľaapokiaľbytátospoločnosťmala
majetok, bola by uspokojená len pomerne. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nie je možné prenášať
nárokyznevymoženýchpohľadávokkrachujúcejfirmynaštátatýchtosadomáhaťtitulomnáhradyškodyz nesprávneho úradného postupu okresného súdu, pretože chýba príčinná súvislosť medzi postupom
súdu a vznikom údajnej škody.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, z ustanovenia § 13 ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva,

že podmienkou práva subjektu ochrany osobnostných práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere ( nielen v bežnej miere) znižuje jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde
je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských
kruhoch, v ktorých sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť

inak ako cestou primeraného finančného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom
vzniku tohto práva je preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok
zníženie dôstojnosti a vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti v značnej miere. Preukázanie tohto
následku zaťažuje postihnutú fyzickú osobu. V danom prípade nebola preukázaná existencia žiadneho
protiprávnehozásahudoosobnostnýchprávnavrhovateľkyvsúvislostispostupomsúduvkonanívoveci
sp.zn. 10C/937/1996 a navrhovateľka nepredložila žiadne dôkazy o závažnom zásahu do jej osobného

a rodinného života; pričom jej subjektívne tvrdenia o nespavosti a psychických problémoch za takúto
ujmu nemožno považovať. Treba v tejto súvislosti poukázať aj na tú skutočnosť, že časť nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy si navrhovateľka uplatňovala za obdobie od podania žaloby v roku 1995
do budúcnosti a v tomto čase bol účinný zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( účinnosť do 1.7.2004) a podľa

ust.§20nebolomožnénáhradunemajetkovejujmypriznať,hradilasalenskutočnáapreukázanáškoda,
náhrada za stratu na zárobku a ušlý zisk. Z týchto dôvodov súd nárok ako nepreukázaný a nedôvodný
zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. Úspešnému odporcovi súd priznal
náhradu trov konania, spočívajúcu v cestovnom zástupcu odporcu na pojednávanie dňa 11.5.2015 v

cene cestovného lístka vlaku na trase Bratislava- Trenčín a späť v sume 6,22€ x2, spolu 12,44€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší súd ( dvojmo).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.