Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203409
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314203409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Humenská energetická
spoločnosť, s. r. o., Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 728 812, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Ileš, Šimčák, Bröstl, s. r. o., so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36 861 472 proti žalovanému: U. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/X, M., zastúpenému JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom so
sídlom Mierova 64/2, Humenné, o náhradu škody vo výške 69 623,21 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20. 11. 2014, č. k. 18C/63/2014-62 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a

rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania o výške, ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 04.
07. 2013 sp. zn. 2T/102/2008 právoplatne uznaný vinným, že v období od 07. 12. 2006 až doposiaľ v M.
ako štatutárny orgán spoločenstva vlastníkov bytov v dome na ul. D.. XXXX/X v M. súhlasil s tým, aby
bol založený nový bankový účet tohto spoločenstva, kde presmeroval platby nájomníkov tohto bytového

domu, aby sa tak vyhol zaplateniu pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov v sume 1 785 885,90 Sk
(59 280,55 Eur) žalobcovi vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/234/2004 zo
dňa 09. 05. 2006 právoplatného dňa 14. 11. 2006, čím zmaril uspokojenie svojho veriteľa zatajením časti
svojho majetku a spôsobil pre žalobcu Humenskú energetickú spoločnosť s. r. o. škodu vo výške 1 785
885,90 Sk (59 280,55 Eur), čím spáchal prečin poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 písm. a),
ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu
škody vo výške 1 785 885,90 Sk (59 280,55 Eur), ktorý si uplatňoval v trestnom konaní podľa ust. § 288

zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku odkázaný na občianske súdne konanie.

Žalobca v predmetnom konaní svoj nárok na náhradu škody vo výške 69 623,21 Eur odvodzoval v
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného (rozsudok Okresného súdu Humenné zo
dňa 04. 07. 2013, sp. zn. 2T/102/2008), ktorým bol žalovaný uznaný vinným z prečinu poškodzovania
veriteľa, výšku škody odvodzoval z pohľadávky žalobcu 1 785 885,90 Sk (59 280,55 Eur) spolu s úrokom
z omeškania vo výške 13 % ročne od 14. 05. 2003 do zaplatenia, ďalej z náhrady trov súdneho konania

vo výške 311 582,89 Sk (10 342,66 Eur), priznaných rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 09.
05. 2006 sp. zn. 10C/239/2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. 10. 2006
sp. zn. 1Co/203/2006 právoplatným 14. 11. 2006 a vykonateľným 21. 11. 2006.Obrana žalovaného v konaní spočívala v tom, že v posudzovanej veci neexistuje príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom žalobcu a vzniknutou škodou. Žalobca škodu odôvodňuje tým, že
ak by nedošlo k presmerovaniu platieb, ktoré poukazujú vlastníci jednotlivých bytov bytovému

spoločenstvu, tak by teoreticky mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia cez exekúciu prikázaním pohľadávky
z účtu povinného. Všetky finančné prostriedky, ktoré uhrádzajú jednotliví vlastníci bytov bytovému
spoločenstvu, sú majetkom vlastníkov bytov a spoločenstvo slúži len ako akýsi poštár, ktorý tieto
finančné prostriedky sústredí na svojom účte, ale nikdy sa nestanú jeho vlastníctvom, lebo hneď ich
poukáže jednotlivým dodávateľom energií a dodávateľom rôznych služieb. Preto ust.§ 8 ods. 4 zákona

č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov len zakazuje, aby tieto prostriedky, ktoré
tam združili jednotliví vlastníci bytov sa nestali súčasťou konkurznej podstaty, ale hlavne, aby neboli
predmetom exekučného konania a aby nemohli byť tieto prostriedky hneď exekuované.

S poukazom na ust.§ 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 4, 5, § 8b ods. 1, 2, § 14 ods. 1 veta prvá, ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a s poukazom na ust. § 420 ods.

1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník súd uzavrel, že skutočnosť, že žalovaný bol trestným
rozsudkom uznaný vinným nezakladá jeho zodpovednosť voči žalobcovi. Správu bytového domu
zabezpečujú vlastníci bytov a nebytových priestorov dvoma základnými spôsobmi prostredníctvom
spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré si vlastníci môžu sami založiť alebo môžu výkon správy realizovať
prostredníctvom tretej osoby - správcu na základe uzatvorenej zmluvy o výkone správy. Pre založenie

účtu v banke je rozhodujúce rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov. V predmetnej
veci bolo nepochybne preukázané, že hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov 04. 12. 2006 bolo
nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu rozhodnuté
ozriadenínovéhoúčtuvbanke,ktorápovinnosťbolauloženážalovanémuakopredsedovispoločenstva,
že budú na tento účet presmerované, resp. sústreďované finančné prostriedky vo vlastníctve vlastníkov

bytov, vrátane prevedenia finančných prostriedkov uhradených vlastníkmi bytov za účelom úhrad
spojených s bývaním na novozriadený účet. Prítomní členovia spoločenstva vlastníkov bytov v počte
80 hlasovali za tento návrh, ktorý bol prijatý. Na základe uvedeného bol žalovaný povinný zriadiť
pre spoločenstvo vlastníkov bytov nový účet na meno fyzickej osoby. Žalovaný tak urobil na základe
poverenia vlastníkov bytov a nie z vlastnej iniciatívy a z vlastného rozhodnutia, a preto neexistujúce

zavinenie žalobcu, ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a škodou, ktorá vznikla.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.§ 151 ods. 1 O. s. p.;
priznal ich náhradu žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech s tým, že o výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Je toho názoru,
že napadnutý rozsudok je zmätočný, pretože napriek konštatovaniu vyslovenom v rozsudku, že v
danom prípade dôkazné bremeno postihuje žalovaného (obrátené dôkazné bremeno) prenáša túto
zodpovednosť za jeho neunesenie na žalobcu. Súd prvého stupňa sa vo veci dostatočným spôsobom

nevysporiadal s rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 04. 07. 2013 sp. zn. 2T/102/2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť 20. 07. 2013 a ktorý tvorí súčasť súdneho spisu. Zo znenia citovaného
právoplatného rozsudku jednoznačne vyplýva, že žalovaný spôsobom uvedeným v žalobe poškodil
žalobcu, pričom práve táto skutočnosť je podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu
poškodzovania veriteľa, za ktorý bol žalovaný odsúdený. Ak súd prvého stupňa konštatuje, že nie je

preukázané zavinenie žalovaného, popiera tým dôvod jeho odsúdenia v trestnom konaní vedenom
na tom istom súde pod sp. zn. 2T/102/2008. Prehodnotenie tohto rozhodnutia pritom nepatrí do
kompetencie konajúceho súdu. S prihliadnutím na výrok trestného právoplatného rozsudku, ktorým bol
žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu podľa ust.§ 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 Trestného
zákona (teda, že zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil časť svojho majetku a tým činom

spôsobil značnú škodu), je nesporné, že zo strany žalovaného došlo k protiprávnemu konaniu, ktorým
došlo k zmareniu uspokojenia pohľadávky veriteľa z majetku dlžníka spoločenstva vlastníkov bytov
v dome na ul. D.. XXXX/X v M.. Odvolateľ je toho názoru, že znaky skutkovej podstaty trestného
činu sa zhodujú s okolnosťami relevantnými pre rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní, preto
nemožno obmedziť závery trestného súdu len o protiprávnom konaní žalovaného bez vzťahu k samotnej

škode, ktorú aj skutková podstata tohto trestného činu predpokladá. Skutočnosti týkajúce sa zavinenia
žalovaného, predstavuje najmä konanie, keď žalovaný založil nový bankový účet pre spoločenstvo
vlastníkov bytov kam boli presmerované finančné prostriedky vlastníkov bytov. Aj keď to zrealizoval
na základe poverenia vlastníkov a nie z vlastnej iniciatívy, z vlastného rozhodnutia, neznamená to, žekonanie je nezavinené (hoci aj z nedbanlivosti), pričom tieto tvrdenia mohli byť len obranou žalovaného
v trestnom konaní. Zároveň poukázal na nesprávnu aplikáciu § 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou

konkurznej podstaty správcu, ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý
smeruje proti majetku správcu. Uviedol, že citované ustanovenie treba vykladať najmä v súvislosti
s ochranou plnení od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome z úhrad spojených
s užívaním bytov a nebytových priestorov, ktoré sú majetkom týchto vlastníkov a prípadnou zlou
ekonomickou (hospodárskou) situáciou správcu (kto je správcom je definované v § 8 ods. 1 zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) a následnou exekúciou, resp. konkurzom voči správcovi.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
navrhol rozsudok zmeniť a žalobe ako dôvodnej vyhovieť.

Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.
s. p. a zistil, že rozsudok je vo výroku správny, aj keď čiastočne z iných dôvodov ako ich uviedol súd
prvého stupňa.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa na zistený skutkový stav použil správny právny predpis,
ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti

b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodené a ktorá je

objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady
potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav), pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo poškodený
mohol získať nebyť vznikom škody.

Odvolacísúdsastotožňujeskonštatovanímsúduprvéhostupňa,žežalovanýbolrozsudkomOkresného
súdu Humenné zo dňa 04. 07. 2013, sp. zn. 2T/102/2008 uznaný vinným, že v období od 07. 12. 2006 až
doposiaľ v M. ako štatutárny orgán spoločenstva vlastníkov bytov v dome na ul. D.. XXXX/X v M. súhlasil
s tým, aby bol založený nový bankový účet tohto spoločenstva, kde presmeroval platby nájomníkov
tohto bytového domu, aby sa tak vyhol zaplateniu pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov v sume

1 785 885,90 Sk (59 280,55 Eur) žalobcovi, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Humenné sp.
zn. 10C/234/2004 zo dňa 09. 05. 2006 právoplatného dňa 14. 11. 2006, čím zmaril uspokojenie svojho
veriteľa zatajením časti svojho majetku a spôsobil pre žalobcu škodu vo výške 1 785 885,90 Sk (59
280,55 Eur), čím spáchal prečin poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 1 písm. a), ods. 4 zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona.

Žalobca v predmetnom konaní svoj nárok na náhradu škody odvodzuje v súvislosti so zavineným
protiprávnym konaním žalovaného (rozsudok Okresného súdu Humenné zo dňa 04. 07. 2013, sp. zn.
2T/102/2008, právoplatný dňa 20. 07. 2013) a výšku škody uplatňuje vychádzajúc z pohľadávky žalobcuvo výške 1 785 885,90 Sk (59 280,355 Eur) s príslušenstvom, ktorá mu bola právoplatne priznaná v
konaní Okresného súdu Humenné 10C/239/2004, ako aj z výšky prisúdených trov konania priznaných v
uvedenom konaní. Odvolací súd skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu žalovaným.

Ako vyplýva zo spisu, rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 09. 05. 2006, č. k. 10C/239/2004-97
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. 10. 2006, sp. zn. 1Co/203/2006 bolo
Spoločenstvo vlastníkov bytov na D. ulici č. XXXX/X so sídlom v M. zaviazané zaplatiť žalobcovi 1 785
885,90 Sk s prísl. (59 280,55 Eur) titulom nedoplatku na dodávke tepla a teplej vody (jednalo sa o

koncoročné doúčtovanie súm, ktoré bolo potrebné zaplatiť na základe zhodnotenia skôr zaplatených
zálohových platieb) a žalobcovi boli prisúdené trovy prvostupňového a odvolacieho konania spolu vo
výške 311 582,89 Sk (10 342,66 Eur). Teda výška škody uplatnená v predmetnom konaní je totožná
s výškou priznanej pohľadávky a trov konania žalobcovi v konaní vedenom pred Okresným súdom
Humenné pod sp. zn. 10C/239/2004.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 09. 05.
2006, č. k. 10C/239/2004-97 sa uskutočnilo zhromaždenie spoločenstva vlastníkov bytov na ul. D. č.
XXXX/X v M. (04. 12. 2006) a toto zhromaždenie prijalo rozhodnutie, ktorým predsedovi spoločenstva
- žalovanému bolo uložené zabezpečiť zriadenie účtu v banke na fyzickú osobu - člena spoločenstva
vlastníkov bytu a presmerovať, resp. sústrediť finančné prostriedky vo vlastníctve vlastníkov bytov na

novozriadený účet, vrátane prevedenie finančných prostriedkov uhradenými vlastníkmi bytov za účelom
úhrad spojených s bývaním na novozriadený účet. Prítomní členovia spoločenstva vlastníkov bytu
hlasovali (80 hlasov) za tento návrh a na zhromaždení bolo zároveň dohodnuté, aby sa zriadil účet na
člena spoločenstva vlastníkov bytov pána X. s tým, že na jeho účte budú poukazované všetky platby
vlastníkov bytov a z týchto platieb sa budú platiť náklady spojené s užívaním bytov (úhrada za teplo,

úhrada za elektrickú energiu, dodávka vody a TKR). Dňa 07. 12. 2006 bola uzatvorená zmluva o bežnom
účte medzi VÚB a. s. a G. X. a z tohto účtu boli následne vykonávané platby pre žalobcu (náklady na
tepelnú energiu, čo mal súd za preukázané z predložených faktúr a výpisov z účtu v trestnom konaní
vedenom pred Okresným súdom Humenné sp. zn. 2T/102/2008). V uvedenom trestnom konaní ako
to vyplýva z odôvodnenia trestného rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 04. 07. 2013, č. k.

2T/102/2008-271,cit.:„vykonanýmdokazovanímsúdmalzapreukázané,žeúčelomprevodufinančných
prostriedkov z účtu spoločenstva vlastníkov bytov na účet fyzickej osoby (G. X.) bolo dosiahnuť vyhnúť
sa možnej exekúcií. Zriadením účtu a prevodom peňazí na tento účet došlo k poškodzovaniu veriteľa,
pretože prevodom peňazí na novozriadený účet došlo k zmareniu uspokojenia veriteľa, ktorým bola
Humenská energetická spoločnosť s. r. o. Humenné. Súd mal za preukázané, že k tomu došlo po tom,

čo spoločenstvo vlastníkov bytov bolo neúspešné v občianskom súdnom konaní vedenom na tamojšom
súde pod sp. zn. 10C/239/2004. Obžalovaný (žalovaný), ktorý zastával funkciu štatutára tak konal bez
toho, aby to bolo v jeho kompetencii. Obžalovaný ako jediná zodpovedná osoba spoločenstva vlastníkov
bytov súhlas s tým, aby bol založený nový bankový účet spoločenstva, na ktorý následne presmeroval
platby nájomníkov bytového domu, aby sa tak vyhol zaplateniu pohľadávky spoločenstva vlastníkov

bytov v sume 1 785 885,90 Sk veriteľovi Humenskej energetickej spoločnosti s. r. o. Humenné. Výška
pohľadávky vyplýva z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/234/2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť 14. 11. 2006“.

Žalobca návrh na náhradu škody odvodzoval v súvislosti so zavineným protiprávnym konaním

žalovaného (konanie vedené na Okresnom súde Humenné, sp. zn. 2T/102/2008) a žalobou uplatňovaná
škoda má predstavovať pohľadávku 1 785 885,90 Sk (59 280,55 Eur), ktorá bola žalobcovi prisúdená
od Spoločenstva vlastníkov bytov na ul. D. č. XXXX/X v M. v konaní vedenom na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 10C/239/2004 a pohľadávku priznaných trov prvostupňového a odvolacieho
konania 311 582,89 Sk (10 342,66 Eur), celkom vo výške 69 623,21 Eur. Odvolací súd je toho názoru, že

v prejednávanej veci chýba druhý základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to existencia
škody. V posudzovanej veci niet škody, lebo v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C/239/2004
sa vymohlo to, čo žalobca v predmetnom konaní uplatňuje ako škodu vo vzťahu k žalovanému. Odvolací
súd zároveň uvádza, že mylný je názor žalobcu, že prisúdená pohľadávka v konaní 10C/239/2004 a
prisúdené trovy prvostupňového a odvolacieho konania nemôžu byť predmetom exekúcie. Vychádzajúc

z ust.§ 8 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) je treba rozlišovať medzi majetkom správcu (kto je správcom
je definované v ust.§ 8 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) a majetkom vlastníkov
bytov. Ak rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 09. 05. 2006, sp. zn. 10C/239/2004 v spojenís rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 09. 10. 2006, sp. zn. 1Co/203/2006 bolo právoplatne
priznané plnenie žalobcovi od Spoločenstva vlastníkov bytu na ul. D. č. XXXX/X v M., potom exekučný
titul nesmeruje proti majetku správcu, ale proti spoločenstvu vlastníkov bytov a nič nebráni žalobcovi,

aby právoplatne prisúdenú pohľadávku (59 280,55 Eur) a trovy konania (10 342,66 Eur) v celkovej výške
69 623,21 Eur vymáhal v exekučnom konaní

Z dôvodu neexistencie škody neexistuje ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaného a škodou, a preto žaloba o náhradu škody nie je dôvodná.

Za takého stavu odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Odvolací súd mal na zreteli to, že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí využil možnosť, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením. Za takého stavu nebolo potrebné, aby odvolací
súd rozhodoval o trovách odvolacieho konania. Súd prvého stupňa, ktorý bude rozhodovať o trovách

konania samostatným rozhodnutím, rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 4, § 151
ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.