Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/338/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230734
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214230734.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú I. Q., L.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťaťa rodičov matky C. Y., L..
X.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T. - Š. L. L. M. Č.. XX a otca R. Q., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho P.,
v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletú I. Q., L.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná
sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a zaväzuje otca prispievať na výživu
maloletej I. Q., L.. XX.X.XXXX, od 1.11.2014 do budúcna výživným vo výške po 65 € mesačne, ktoré

výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej I. Q. za obdobie od 1.11.2014 do 30.4.2015 vo výške 237,14
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 27P 225/2014, ktoré konanie bolo začaté na
návrh matky maloletých detí C. Y., L.. X.X.XXXX, ktorý návrh doručila súdu dňa 30.9.2013 a ktorým
pôvodným návrhom žiadala súd o zmenu výšky výživného zo strany otca voči maloletým deťom Q. I.,
L.. XX.X.XXXX, R., L.. X.X.XXXX S. L., L.. XX.X.XXXX.

V priebehu konania vo veci bolo súdom zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice okolie sp. zn.
Nc 305/2002 zo dňa 24.6.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2002, maloleté deti R. S. L. boli

zverené do výchovy matky a výživné zo strany otca nebolo určené.

Súdom bolo ďalej zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 362/2010 zo dňa
10.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.7.2011, súd upravil výkon rodičovských práv a
povinností rodičov voči ich deťom Q. K., L.. XX.X.XXXX, N., L.. XX.X.XXXX S. P., L.. X.X.XXXX tak, že
tieto deti zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určil na každé z týchto detí výživné vo
výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Vzhľadom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní súd rozhodol o pôvodnom návrhu matky
rozsudkom sp. zn. 27P 225/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014,tak, že zmenil predchádzajúci rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie sp. zn. Nc 305/2002 zo dňa
24.6.2002 a zaviazal otca prispievať na výživu maloletej R. Q. 70 € mesačne a na výživu maloletej L. Q.
taktiež po 70 € mesačne a tiež okrem iného rozhodol o vylúčení na samostatné konanie návrhu matky

na zmenu výšky výživného zo strany otca voči maloletej I. Q..

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27P 225/2014-112 zo dňa 22.10.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.10.2014, súd začal bez návrhu konanie o zvýšení výživného zo strany otca voči
maloletým deťom Q. N., L.. XX.X.XXXX, P., L.. X.X.XXXX S. K., L.. XX.X.XXXX.

Zároveň uznesením sp. zn. 27P 225/2014-111 zo dňa 22.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
31.10.2014 súd začal konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej

I. Q., L.. XX.X.XXXX.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 338/2014 zo dňa 22.12.2014 súd rozhodol o spojení konaní
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 27P 225/2014 a 23P 338/2014 na spoločné konanie, predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5.1.2015.

Vo veci konania začatého bez návrhu vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q. N., P. S. K. súd

konanie vylúčil na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 23P 337/2014.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím kolízneho opatrovníka a zistil tento skutkový
stav:

Rodičia maloletých detí, ktorí boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, sa na toto pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavili, pričom kolízny opatrovník súdu oznámil, že s rodičmi bol v kontakte

pred pojednávaním a rodičom termín pojednávania pripomenul ústne a následne i písomne ich na tento
termín pojednávania upozornil, vzhľadom na uvedené a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p.,
súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky a otca maloletých detí.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 362/2010 zo dňa 10.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.7.2011, súd zveril maloleté deti Q.É. K., L.. XX.X.XXXX, N., L.. XX.X.XXXX S. P., L.. X.X.XXXX,

do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu každého z týchto detí výživným vo
výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom pri tejto úprave
výživného súd vychádzal zo zistení, že matka poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 175,98 €,
otec dávky ani príspevky k dávke v hmotnej núdzi nepoberal, otec vykonával pomocné robotnícke
práce prostredníctvom C. E. T.W.-Š. s miestom pracovného výkonu E. S. A.. D.. D. T., kde dosahoval

priemerný mesačný čistý príjem 555,25 €, v čom bol zahrnutý i daňový bonus na deti vo výške 100,10
€, matke detí bol zároveň vyplácaný rodičovský príspevok vo výške po 164,22 € mesačne; otec bol
v pravidelnom osobnom kontakte s maloletými deťmi realizovanom v domácnosti matky a podieľal sa
aj na zabezpečovaní potrieb maloletých detí tzv. vecnými plneniami; rodičia okrem týchto troch detí
mali ďalšie vyživovacie povinnosti voči dcéram L. S. R. a matka mala maloletú I. Y., L.. XX.X.XXXX,

ku ktorej v tom čase otcovstvo určené nebolo; z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec detí v tom
čase sa zdržiaval v 1-izbovom sociálnom byte, ktorého oficiálnymi nájomcami boli jeho rodičia starobní
dôchodcovia, v domácnosti boli prítomné jeho dve plnoleté sestry D., poberajúca dávky v hmotnej
núdzi, ktorá tam bývala spolu s dvoma nezaopatrenými deťmi a O., ktorá bola poberateľkou úplného
invalidného dôchodku, náklady na túto domácnosť dospelí členovia domácnosti znášali spoločne a otec

detí na tieto náklady a stravu prispieval mesačne čiastkou 100 €; matka detí spolu s deťmi sa zdržiavala
v 1-izbovom prenajatom sociálnom byte, kde sa ďalšie osoby nezdržiavali, sama znášala náklady na
bývanie vo výške 186 € mesačne; R. v tom čase bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, L. žiačkou 3.
ročníka základnej školy, maloletá K.iačkou 2. ročníka základnej školy a maloletá I. žiačkou 1. ročníka
základnej školy, všetky deti sa stravovali doma, na začiatku školského roka im matka hradila úhradu

ZRPŠ 5 € ročne na jedno dieťa, deti mali potreby primerané veku, maloletý N. S. P. boli v celodennej
starostlivosti matky a taktiež mali potreby primerané ich veku.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matka maloletých detí od 1.10.2012
poberá dávky a príspevky k dávke v hmotnej núdzi v sume 193,30 €, je spoluposudzovanou osobou
spolu s členmi domácnosti a to maloletými deťmi L., K., I., N., R. S. P., zároveň poberá rodinné

prídavky na tieto maloleté deti, aktuálne vo výške 141,12 €, rodičovský príspevok toho času nepoberá.
V evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je evidovaná, naposledy bola v tejto evidovaná od 26.9.2012
do 14.10.2013, kedy bola vyradená z dôvodu nespolupráce s úradom práce.

Otec detí rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného je zamestnancom C. Č. T.-Š., u ktorého
zamestnávateľa od 1.1.2014 doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vychádzajúci z ním plne
odpracovaných mesiacov 658,60 €, v čom je zohľadnený i daňový bonus ktorý poberá na maloleté deti

mesačne vo výške po 128,46 €.

Bytové pomery otca, ako bolo zistené šetreniami kolízneho opatrovníka sa v porovnaní s časom
predchádzajúcej úpravy výživného nezmenili, v súvislosti s uvedeným bývaním sú hradené mesačné
platby spolu 161,63 € mesačne, na ktorých úhradách sa podieľajú všetci plnoletí členovia domácnosti.

Tak isto nedošlo k zmene bytových pomerov na strane matky, ktorá naďalej žije s deťmi v domácnosti

v 1-izbovom byte, ktorého je oficiálnou nájomníčkou. Šetreniami kolízneho opatrovníka bolo zistené,
že táto domácnosť je riadne udržiavaná, je v celom rozsahu vybavená zachovaným nábytkom,
bežnými spotrebičmi a úžitkovými predmetmi akceptujúcimi odôvodnené potreby všetkých bývajúcich,
domácnosť je stabilne elektrifikovaná, v sezóne vykurovaná a plynofikovaná, v domácnosti je stabilný
prístup k pitnej vode, úhrada platieb za plyn je 30 € mesačne, za elektrinu 30 € mesačne, za káblovú

televíziu 12 € mesačne, ktoré náklady znáša matka, nájomné je hradené v mesačnej výške 178 €, ktorú
úhradu v tomto spornom období, ako uviedla matka u kolízneho opatrovníka znášal, otec detí.

Maloletá I. je žiačkou piateho ročníka základnej školy, stravuje sa v školskej jedálni, kde jej matka
uhrádza čiastočnú platbu vo výške 2 € mesačne, na začiatku školského roka 2014//2015 jej uhradila
jednorazový príspevok na ZRPŠ, ktorý predstavoval za päť školopovinných detí rodičov spolu sumu 7

€, v rámci školy maloletá navštevuje krúžok varenia a ručných prác, v súvislosti s ktorým matka zvýšené
výdavky na dieťa nemá, maloletá je zdravá, prekonala iba bežné detské ochorenia.

Výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči tomuto dieťaťu doposiaľ súdom upravený nebol,
v čase rozhodovania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči ich deťom
K., N. S. P., otcovstvo k tomuto dieťaťu určené nebolo, k určeniu otcovstva došlo následne súhlasným

vyhlásením rodičov.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe aj vo výpovedi na pojednávaní doporučoval maloletú zveriť
do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné primerane k odôvodneným potrebám detí,
ako aj k príjmovým a sociálnym pomerom rodičov.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa

kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,

najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v

záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťousúhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

(3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.

Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

(5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej

starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,

že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloletú I. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o dieťa zabezpečuje dlhodobo od rozchodu rodičov na
požadovanej úrovni, v tejto jej starostlivosti kolíznym opatrovníkom žiadne nedostatky zistené neboli.

Zároveň súd rozhodol o určení výšky výživného zo strany otca voči maloletej I., pri stanovení ktorej
výšky súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s

bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade
ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky súd zohľadnil
pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu,
zároveň súd vychádzal z osobných, majetkových a príjmových pomerov na stranách rodičov a dospel
k jednoznačnému záveru, že súdom stanovené výživné je primerané aj po zohľadnení ďalších piatich

vyživovacích povinností rodičov voči už vyššie uvedeným maloletým deťom K., N., P., L. S. R., a otec
týmto súdom určeným výživným na úhradu potrieb maloletej mohol a môže prispievať bez ohrozenia
potrieb svojich a svojej domácnosti, pričom súd na strane otca prihliadol na to, že otec žije v spoločnej
domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ako je to uvedené vyššie a preto jeho náklady na bývanie sa
primerane k uvedenému znižujú.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.11.2014 do 30.4.2015 voči
maloletej I. k vzniku dlžného výživného vo výške 237,44 € (t.j. rozdiel medzi súdom určeným výživným
65 € mesačne za 6 mesiacov sporného obdobia, čo je spolu 390 €, po odpočítaní preukázaných
príspevkochotcanapotrebytohtodieťaťa,t.j.1/7nímplatenéhonájomnéhovsúvislostisbytomvktorom
býva matka spolu s maloletými deťmi za 6 mesiacov uvedeného obdobia t.j. mínus 25,43 € krát 6, čo

je mínus 152,56 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2

O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).