Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014200230
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:6014200230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,

PhD. a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci
navrhovateľa: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa -
ústredie, ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X. zo dňa 18.12.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 20Sd/40/2014-21 zo dňa 15.04.2014, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 20Sd/40/2014-21
zo dňa 15.04.2014 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 20Sd/40/2014-21 zo dňa 15.04.2014 potvrdil podľa §
250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„O.s.p.“) rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.12.2013, ktorým odporkyňa zamietla
žiadosťnavrhovateľaostarobnýdôchodokkudňu27.04.2010,kedydovŕšilvek58rokovsodôvodnením,
že nespĺňa podmienky uvedené v § 65 a § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v
znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a podľa § 21 a § 174 zákona
č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“), pretože nesplnil podmienky nároku na jeho priznanie od 27.04.2010.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa obsahu evidenčného materiálu navrhovateľ v
službe zaradenej do I. kategórie funkcií považovanej podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení
za zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedenej v § 14 ods. 2 písm. b/ - h/ zákona o sociálnom
zabezpečení získal 16 rokov a 263 dní služby. Nárok na starobný dôchodok mu preto v zmysle § 21
ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení nevznikol. Aj keď navrhovateľ splnil jednu z podmienok
uvedenej v § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom
zabezpečení, pre nárok je potrebné, aby služba I. kategórie funkcií trvala ku dňu 31.12.1999. Keďže

jeho služobný pomer skončil v roku 1987, nesplnil podmienku trvania služobného pomeru pre priznanie
starobného dôchodku a z toho dôvodu nemá nárok na započítanie tejto doby do doby dôchodkového
poistenia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, pretože je s poukazom na skutkový a právny
stav toho názoru, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žiadal preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 18.12.2013 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Podľa § 259 ods. l zákona č.461/2003 Zb. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového
zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a o ktorých nebolo do toho dňa právoplatne rozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Z toho dôvodu aj súd posudzoval jeho návrh

podľa zákona č. 100/88 Zb. Podotkol, že celkom odpracoval viac ako 38 rokov z toho 16 rokov a 263 dní
v zamestnaní I. kategórii v období od 01.04.1971 do 15.12.1987. Z toho vyplýva, že uplatnený zákon
č. 100/88 Zb. pôsobí v danom prípade retroaktívne, pretože citovaný zákon nadobudol účinnosť až
01.10.1988, teda takmer 10 mesiacov po rozhodujúcom období, čím znevýhodňuje tých, ktorí ukončili
pracovný pomer pred nadobudnutím účinnosti zákona a zvýhodňuje tých, ktorí v čase nadobudnutia

účinnosti zákona boli v pracovnom pomere. Tým je narušená rovnosť možnosti isť skôr do starobného
dôchodku, čo pôsobí diskriminačne. Krajský súd sa ďalej v odôvodnení odvolával na § 174 ods. 2
zákona č. 100/88 Zb. o sociálnom zabezpečení, že pre nárok na starobný dôchodok podľa ods. l je
potrebné, aby služba v I. kategórii funkcií trvala ku dňu 13.12.1999 a jeho služobný pomer skončil
15.12.1987. Účinnosť citovaný paragraf nadobudol až 07.12.1999 prijatím zákona č. 355/99 Zb., teda 12
rokov po jeho ukončení pracovného pomeru. Takto boli určité ustanovenia zákona č. 100/88 Zb. účelovo

upravované a to zákonom č. 235/92 s účinnosťou od 01.06.1992, zákonom č. 376/97 s účinnosťou od
17.12.1997, aby bolo zabránené odchodu vojakov a policajtov zo služobného pomeru, avšak podmienky,
ktoré určoval prijatý zákon, nemohol splniť, pretože jeho pracovný pomer už netrval, preto logicky zákon
v jeho prípade bol použitý nesprávne. Uvedený stav upravuje ustanovenie paragrafu 175g ods. 2 zákona
č. 100/88 Zb., ktorý znie: „Ak o nároku na starobný dôchodok podľa paragrafu 174 zák. č. 100/88 Zb.

nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný
dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“

Odporkyňa v písomnom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť, pričom argumentovala obdobne dôvodmi uvedených vo svojom rozhodnutí, ako
aj v predošlých svojich podaniach.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204
ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá
veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol

jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
28.04.2015 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané

nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov
veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok,

ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20
rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l).

Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I.
(II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená
do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené

v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom
2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.
decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek
aspoň 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm.

a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní
uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v
službe II. kategórie funkcií.

Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok
podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali

k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v §
5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov na základe ktorých
krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody. Poukazuje pritom

na ustálenú súdnu prax NS SR v rozhodnutiach napr. sp. zn. 7So/71/2012 zo dňa 29.05.2013; sp. zn.
9So/62/2009 zo dňa 28.10.2009 alebo sp. zn. 9So/88/2011 zo dňa 25.04.2012.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na starobný
dôchodok z hľadiska, či navrhovateľ ku dňu 27.04.2010 spĺňa podmienky dovŕšenia dôchodkového veku
a získania potrebnej doby dôchodkového poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle

§ 65 zákona o sociálnom poistení resp. v zmysle § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení
s § 21 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení a § 174 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom
zabezpečení.

Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-VZ-47, 148-4/2012 zo dňa 01.10.2012 bol
navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok; pre stanovenie výšky výsluhového dôchodku bola

navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v I. kategórii funkcii od 01.09.1971 do 15.12.1987
a doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.04.1971 do 31.08.1971 t. j. v trvaní 16 rokov a 263
dní služby.

Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že
navrhovateľovi by mohol vzniknúť nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov, ak by

vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií aspoň 20 rokov. Podmienku trvania tejto služby v
rozsahu 20 rokov však nesplnil, čo ani netvrdil.

Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 písm. c) zákona
o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 58 rokov je však nielen splnenie podmienky získaniazamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), resp. v
službe I. kategórie funkcií, v rozsahu aspoň 16 rokov, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie
podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nesplnil.

Z uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ ku dňu 27.04.2010, kedy
dovŕšil vek 58 rokov, nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1, 2
a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení
resp. podľa § 21 ods. 1 písm. a/ a c/ tohto zákona. Rozhodnutie odporkyne z toho dôvodu považoval
za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu ako vecne právny potvrdil podľa § 250ja ods.

3 vety druhej v spojení s § 219 O.s.p.

Ohľadom námietky navrhovateľa týkajúcej sa nezákonnej aplikácie zákona o sociálnom zabezpečení
na jeho skutkový stav (tzv. retroaktivita zákona) z dôvodu, že navrhovateľ skončil služobný pomer
v roku 1987, pričom zákon o sociálnom zabezpečení nadobudol platnosť a účinnosť v roku 1988
najvyšší súd poznamenáva, že v danom prípade išlo o splnenie len jednej z mnohých podmienok,
ktorá nezaložila navrhovateľovi vznik nároku na starobný dôchodok. Nárok na priznanie starobného

dôchodku navrhovateľovi vzniká až splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok,
pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy malo dôjsť
k splneniu objektívnych podmienok t. z. v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý v
ustanovení § 274 priznáva nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie
do 31. decembra 2023 poukazujúc na zákon o sociálnom zabezpečení.

Navrhovateľ ďalej nesprávne poukázal na ustanovenie § 259 zákona o sociálnom poistení, pretože
ako vyplýva aj z nadpisu tohto paragrafu („nároky na dávky vzniknuté pred 01.01.2004“), ide o nároky,
ktoré vznikli pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. Z vyššie už uvedeného však nárok na
starobný dôchodok vzniká až momentom, kedy navrhovateľ splní všetky zákonom stanovené objektívne
podmienky, pričom vznik takéhoto nároku sa posudzuje podľa zákona platného a účinného v čase, kedy

malo dôjsť k splneniu objektívnych podmienok. Odporkyňa ako aj krajský súd preto správne posúdili
tentoskutkovýstavpodľaustanovení§273anasl.zákonaosociálnompoistení(„Nárokynadôchodkové
dávky vzniknuté po 31. decembri 2003“).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. O.s.p., keďže navrhovateľ v odvolacom

konaní nebol úspešný a odporkyňa náhradu trov nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.