Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/689/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213232320
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213232320.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu Tepláreň Košice, a.s., so sídlom
v Košiciach, Teplárenská č. 3, IČO: 36 211 541, zastúpenej advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Štefánikova č. 26, proti žalovanému J. W., I.. XX.X.XXXX, Z. O. N., O. Č.. XX,
zastúpenému JUDr. Jánom Šálym, advokátom, Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Námestie
osloboditeľov č. 66, o zaplatenie 1.992,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice II zo dňa 17.06.2014 č.k. 25C/61/2014-55 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 119,20 eur a tieto zaplatiť

advokátovi JUDr. Jánovi Šálymu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 119,50 eur a z titulu trov právneho
zastúpenia v sume 357,58 eur na účet jeho právneho zástupcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Týmtorozsudkomsúdprvéhostupňarozhodolonárokužalobcunazaplateniesumy1.992,-eur,ktorejsa
voči žalovanému domáhal titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný nadobudnúť užívaním
pozemku v jeho vlastníctve, za účelom prechodu ku svojej nehnuteľnosti bez právneho titulu.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti parcelného čísla XXXX/XX T. O. X.XXX W. E.
I. Y. Č.. XXXXX N.. Ú.. V. W., T. N.- V.. E. O. E. Ď. Y. Č.. XXXXX E., Ž. Ž. V. O.N. B. Č.. XXXX/XXX
T. O. XXX W. E. B. F. I. O. N.. Ú.. V. W., T. N. - V.. Poukázal na to, že žalobca svoj nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči žalovanému odvodzuje zo skutočností, že žalovaný podľa jeho názoru
užíva nehnuteľnosť v jeho vlastníctve, na ktorej je pozemná komunikácia. Svoj záver o užívaní tejto
komunikácie žalovaným žalobca odvodzuje od skutočností, že žalovaný je vlastníkom pozemku, na ktorý
nemá inú prístupovú cestu iba po uvedenej komunikácii. Poukázal aj na to, že žalovaný je konateľom

obchodnej spoločnosti Rempko s.r.o., ktorá má v bezprostrednej blízkosti jeho pozemku budovy, pričom
nie je zrejmé, či aj priamo na pozemku vo vlastníctve žalovaného nie sú nejaké sklady spoločnosti
Rempko, čím by žalovaný získal prospech.S poukazom na obranu žalovaného, ktorý popieral užívanie uvedenej komunikácie za účelom prístupu
k svojmu pozemku, keď poukázal na to, že jeho pozemok o malej výmere v skutočnosti predstavuje
iba spevnenú plochu, ktorú nie je potrebné žiadnym spôsobom udržiavať a teda za týmto účelom si

zabezpečovať prístup. Konštatoval, že uvedenú parcelu nadobudol do výlučného vlastníctva v dôsledku
zrušenia vyporiadania podielového spoluvlastníctva k väčšej ploche predstavujúcej areál.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 120 ods. 4 O.s.p. ako aj § 451 a § 456
Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje
tvrdenia v žalobe o tom, že žalovaný sa mal obohatiť na jeho úkor užívaním jeho nehnuteľnosti na ktorej

je umiestnená komunikácia. Konštatoval, že na preukázanie uvedenej skutočnosti neoznačil žalobca
žiadne dôkazy. Mal za to, že okolnosť, či sa na pozemku žalovaného nachádzajú prípadne nejaké
veci, resp. zásoby patriace spoločnosti Rempko s.r.o. je vo vzťahu k žalobcom uplatneného nároku
irelevantná. Konštatoval, že konanie osoby žalovaného ako fyzickej osoby nemožno stotožňovať s jeho
vystupovaním ako konateľa v mene obchodnej spoločnosti Rempko, keďže v prípade, ak by uvedenú
komunikáciu užíval v mene tejto spoločnosti vznikla by povinnosť prípadnej úhrady vo vzťahu k uvedenej

spoločnosti. S poukazom na tieto dôvody žalobu ako nedôvodnú zamietol a neúspešného žalobcu
zaviazal v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu trov konania, ktorých výšku aj položkovite vyčíslil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, jeho žalobe
v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch
uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. V odvolací uviedol, že súd prvého stupňa

o jeho nároku rozhodol predčasne, ak na pojednávaní dňa 17.06.2014 v podstate iba nekriticky
prevzal argumentáciu žalovaného, čo preniesol aj do dôvodov rozsudku. Má za to, že tento v podstate
neobsahuje žiadne odôvodnenie. Má za to, že súd neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil a možno z neho implicitne vyvodiť, že sa pri rozhodovaní v plnom rozsahu stotožnil
s argumentáciou žalovaného. Považoval za nesprávny záver súdu o tom, že neoznačil žiadne

dôkazy za preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že na pojednávaní dňa 17.06.2014 navrhol vykonanie
dôkazu, a to ohliadky pozemku vo vlastníctve žalovaného za účelom jeho presnej lokalizácie v znení
charakteru jeho aktuálneho využitia, t.j. či pozemok tento užíva sám alebo prípadne prostredníctvom
tretích osôb. Vzhľadom na kontradiktórnosť tvrdení žalobcu a žalovaného považuje vykonanie tohto
dôkazu za nevyhnutné. Uviedol, že sám žalovaný konštatoval, že nevie sa vyjadriť, kde sa presne

pozemok v jeho vlastníctve nachádza a prípadne, či ho užíva iný subjekt. Žalobca má za to, že
objektivizácia týchto skutočností má zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Za nesprávny
postup súdu považuje aj skutočnosť, že tento sa vôbec nezaoberal predloženým listinným dôkazom,
a to listom zo dňa 05.11.2013, z ktorého vyplýva, že žalovaný jeho nehnuteľnosť užíva. Napriek
tomu, že uvedený list žalovaný žalobcovi adresoval ako konateľ spoločnosti Rempko s.r.o. z jeho

obsahu možno jasne vyvodiť, že petíciu smerujúcu voči mestu Košice za účelom prevzatia uvedenej
komunikácie do správy mesta inicioval práve za účelom hájenia vlastných súkromných záujmov, teda
záujmov vlastníka susediacej nehnuteľnosti. Má teda za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav nevykonaním navrhovaného dôkazu. Nepovažuje za správny záver súdu prvého stupňa
o bezvýznamnosti zistenia, či pozemok vo vlastníctve žalovaného bol užívaný treťou osobou, pokiaľ

ďalej nerozoberal otázku, či tu má význam rozlišovať medzi odplatným, bezodplatným, dovoleným,
nedovoleným či konkludentným užívaním so záverom, že k obohateniu žalovaného aj tak nedochádza.
Považuje za reálnu pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, že pozemok žalobcu využíva so súhlasom
žalovaného a jeho vedomím iný subjekt, a to spoločnosť Rempko s.r.o. Za takejto situácie na rozdiel od
záverov súdu prvého stupňa má za to, že z uvedenej skutočnosti možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie

žalovaného. Rozhodujúca je v tomto smere skutočnosť, že vlastníkom predmetného pozemku je
žalovaný, ktorý svoje vlastnícke právo v konaní ani nespochybňoval. Zastáva totiž názor, že takéto
bezdôvodné obohatenie nemohlo vzniknúť na strane iného subjektu než samotného žalovaného. Iný
subjekt (Rempko s.r.o.) totiž iba využíval pozemok žalovaného ako bezplatné právo odvodené od
vlastníckeho práva žalovaného.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť
a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie považuje za
nedôvodné a žalobcom udávané dôvody nijako nepreukazujú nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového
súdu. Považuje za správny záver súdu o tom, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom užívaniejeho pozemku žalovaným. Má za to, že pokiaľ si žalobca si v konaní uplatňuje nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, je jeho povinnosťou prioritne preukázať reálne užívanie pozemku vo
vlastníctve žalobcu žalovaným. Bez preukázania tejto skutočnosti nemôže žalobcovi žiadny nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknúť. Samotné vlastnícke právo žalovaného k pozemku nijako
nepreukazuje užívanie žalobcovho pozemku žalovaným, a teda k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu
na jeho strane nedochádza. Skutočnosť, či uvedený pozemok žalobcu užíva spoločnosť Rempko
s.r.o. nepovažuje vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane za právne významnú
skutočnosť. Ak by uvedená spoločnosť označený pozemok žalobcu aj užívala, bezdôvodné obohatenie

by takto vzniklo na jej strane a v žiadnom prípade nie na strane žalovaného. Nie je mu zrejmé, aký
význam by za takejto situácie malo vykonanie žalobcom navrhovaného dôkazu ohliadky na mieste
samom a preto tento dôkaz považuje za bezvýznamný a nesúvisiaci s predmetom konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci v súlade s
ust. § 120 ods. 1 O.s.p., vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec správne právne
posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa. Za vecne
správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku, na ktoré odkazuje v

súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a s ohľadom na obsah odvolacích námietok žalobcu k týmto, považuje
za potrebné dodať:

Žalobca v konaní uplatnil peňažný nárok, ktorý aj sám právne kvalifikoval ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, pričom takáto právna kvalifikácia nebola spochybňovaná ani zo strany
žalovaného ani zo strany súdu. Za takejto situácie s poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. bolo na

žalobcovi označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v takom rozsahu, aby bolo možné ním tvrdené
skutočnosti nesporne preukázať. Neunesenie tohto dôkazného bremena spravujúc sa kontradiktórnym
princípom občianskeho súdneho konania má za následok zamietnutie žaloby. Žalobca v konaní
preukázal iba vlastnícke právo k svojmu pozemku, na ktorom je zriadená miestna komunikácia, ktorá
môže slúžiť ako prístup aj k parcele aj vo vlastníctve žalovaného. Žalobca vychádza síce zo správnej

konštrukcie, pokiaľ má za to, že užívaním jeho pozemku za účelom jeho prechodu bez právneho dôvodu,
by žalovanému mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenia. Pokiaľ však takéto užívanie pozemku popieral,
bolo na žalobcovi preukázať v tomto smere uvedenú spornú skutočnosť. Za jej preukázanie nemožno
považovať samotnú hypotézu tvrdenú žalobcom, že pokiaľ žalovaný nemá inú možnosť prístupu na
svoj pozemok, je zrejmé, že využíva prístupovú komunikáciu na jeho pozemku. Žalovaný totiž uviedol,

že nemá reálnu potrebu vstupovať na pozemok, ktorý sa stal jeho vlastníctvom v rámci väčšej plochy
priemyselného areálu po zrušení podielového spoluvlastníctva, keďže uvedený pozemok predstavuje
iba spevnenú plochu, ktorú reálne nevyužíva a ani nie je potrebné túto udržiavať. Pri takejto obrane je na
žalobcovi, aby označil v konaní také ďalšie dôkazy, z ktorých by uvedená ním tvrdená skutočnosť bola
nepochybne preukázaná. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, že za takýto dôkaz

nemožno považovať vykonanie ohliadky na mieste samom. Pri žalobcom tvrdenom spôsobe vzniku
bezdôvodného obohatenia výkonom práva prechodu po označenej komunikácii žalovaným samotná
ohliadka na mieste samom uvedené užívanie reálne preukázať nemôže. Vzhľadom na charakter nároku,
ktorý žalobca v konaní voči žalovanému uplatnil je správny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že
bez právneho významu vo vzťahu k takto uplatnenému nároku je aj zistenie, či pozemok žalovaného

v rámci areálu nie je užívaný aj obchodnou spoločnosťou Rempko s.r.o., keďže takáto skutočnosť je
právne bezvýznamná vo vzťahu k tvrdenému nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči
žalovanémuakofyzickejosobe.Prípadnéužívaniepozemkužalovanéhotoutoobchodnouspoločnosťou
by mohlo zakladať iba určitý právny vzťah medzi týmito dvomi subjektami, resp. nárok žalovaného ako
fyzickej osoby voči obchodnej spoločnosti Rempko s.r.o. Tento však nie je v žiadnej priamej súvislosti

s nárokom žalobcu. Rovnako je správny aj záver súdu prvého stupňa v tom, že prípadný prechod po
uvedenejkomunikáciizostranyžalovanéhoakokonateľaobchodnejspoločnostiRempkos.r.o.priplnení
jeho povinností vyplývajúcich z uvedeného vzťahu k obchodnej spoločnosti nemožno stotožňovať svýkonom práva prechodu zo strany žalovaného ako fyzickej osoby. V takomto prípade by totiž mohlo
bezdôvodné obohatenie vzniknúť iba na strane obchodnej spoločnosti.

S poukazom na tieto závery odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny vrátane

výroku o trovách konania potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v
odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z
odmeny za jeden úkon právnej pomoci advokátom, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu podľa § 10
ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Táto odmena predstavuje vychádzajúc z hodnoty predmetu odvolacieho konania 1.992,- eur sumu 91,20

eur a s pripočítaním režijného paušálu 8,04 eur a DPH v sume 19,87 eur predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalovaného v odvolacom konaní sumu 119,20 eur. Bude povinnosťou žalobcu túto sumu
uhradiť k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.