Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212246
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212246.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej S. I., nar. X. X. XXXX, E. XXXX/X, D.,
o zaplatenie 1145,17 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, podal dňa 20. 10. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorú
upresnil podaním doručeným súdu dňa 26. 11. 2014 a ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 1145,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15% ročne od 15. 8. 2014 do zaplatenia a na

náhradu trov konania.

Zo odôvodnenia žaloby, ako aj z jej doplnení vyplýva, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 28. 2. 2007, žalobca poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 896,24
eur, z čoho však žalovanej vyplatil len 846,44 eur. Tento úver sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi
24mesačnými splátkami po 49,79 eur, splatnými v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve.

Vsúladesustanovenímzmluvy,žalobcaposkytolžalovanémudňa31.3.2009revolvingvovýške609,44
eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi 24mesačnými splátkami po 49,79 eur.

Dňa 16. 5. 2011 žalobca poskytol žalovanej ďalší revolving vo výške 609,44 eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť žalobcovi 24mesačnými splátkami po 49,79 eur.

Následne dňa 30. 4. 2013 žalobca poskytol žalovanej ďalší revolving vo výške 609,44 eur, ktorý sa

žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi 24mesačnými splátkami po 49,79 eur.

Žalovaná sa dostala do omeškania už s úhradou splátky úveru č. 5 a napokon zaplatila žalobcovi len
sumu 4232,15 eur (85splátok po 49,79 eur). Keďže so splátkou č. 86 sa žalovaná dostala do omeškania
o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil svoje právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitúsplatnosť úveru z dôvodu omeškania a dlh žalovanej vyčíslil na sumu 1145,17 eur, ktorú žalovaná mala
uhradiť do 14. 8. 2014. Keďže tak neučinila, žalobca podal na súd žalobu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi,

najmä so zmluvou o revolvingovom úvere, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere,
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, kartou klienta,
oznámením o zosplatnení + doručenkou, s výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový
stav.

Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 28. 2. 2007 č.
XXXXXXXXXX, žalobca ako veriteľ v bode 6 schválil pre žalovanú poskytnutie finančných prostriedkom

titulom úveru vo výške 1792,47 eur (54 000 Sk), pričom táto suma už obsahuje celkovú sumu splátok
úveru, úrokov a poplatku za uzatvorenie zmluvy). Poskytnutá čiastka titulom úveru bola však len vo
výške 896,23 (27 000 Sk), z čoho si žalobca ponechal sumu 49,79 eur (1500 Sk) ako poplatok za
poskytnutie úveru. Teda reálne žalovanej bola vyplatená suma vo výške 846,44 eur (25 500 Sk).
Žalovaná sa túto sumu zaviazala splatiť 36mesačnými splátkami, splatnými vždy k 22. dňu v mesiaci

po 49,79 eur (1500 Sk), t.j. zaviazala sa vrátiť žalobcovi sumu 1792,47 eur (54 000 Sk). Bod 6 Zmluvy
- údaje o schválenom revolvingovom úvere, neobsahoval údaj o výške úroku, len údaj o výške RPMN
za úver 77,06%. Po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, žalovane teda reálne boli vyplatené
finančné prostriedky titulom úveru vo výške 846,44 eur, pričom žalovaná sa zaviazala ich vrátiť žalobcovi
jednotlivými splátkami spolu vo výške 1792,47 eur.

Súčasťou zmluvy boli Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalobcu.

Podľabodu4.1.Zmluvnýchdojednaní,revolvingjeautomatickénavýšenieschválenéhoúveruodvanásť
násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 12, 18 a 24 mesiacov, resp.
osemnásť násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 30mesiacov, resp.
dvadsaťštyri násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 36mesiacov.

Podľa bodu 4.2. Zmluvných dojednaní, v prípade, že dlžník riadne splatí vždy každých 12 splátok pri
úvere so splatnosťou na 12 a 24 mesiacov, resp. vždy každých 18splátok pri úvere so splatnosťou
30 mesiacov, resp. vždy každých 24splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. riadne splatí
prvých 6splátok a následne každých ďalších 12splátok pri úvere so splatnosťou 18 mesiacov, bude mu
úver automaticky navýšený, t.j. veriteľ poskytne dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1..

Schválenú výšku revolvingu oznámi veriteľ dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 týchto zmluvných
dojednaní.

Podľa bodu 5.1. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru, resp. každého revolvingu
je určená ako rozdiel medzi nominálnou (schválenou) výškou úveru, resp. každého revolvingu a
poskytnutou čiastkou úveru, resp. každého revolvingu. Poskytnutou čiastkou v prípade úveru sa rozumie

suma vyplatená. Dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.1. bez započítania poplatku
za uzatvorenie zmluvy podľa čl. 19 ods. 19.1.. Poskytnutou čiastkou v prípade každého revolvingu sa
rozumie suma vyplatená dlžníkovi po započítaní vykonanom podľa čl. 10 ods. 10.2..

Podľa bodu 5.2. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi
zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2. týchto

zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.

Podľa bodu 5.3. Zmluvných dojednaní, za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť
veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.
2.2. týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.Podľa bodu 5.4. Zmluvných dojednaní, zmluvná odmena za poskytnutie úveru (revolvingu) predstavuje
úročenie úveru (revolvingu), pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podiel
budúcej hodnoty úveru (revolvingu) a súčasnej hodnoty poskytnutého úveru (revolvingu) umocnený

hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer celkového počtu splátok poskytnutého úveru (revolvingu) a
počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota je schválená výška úveru; súčasná hodnota je
schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu.

Podľa bodu 13.1. písm. a) Zmluvných dojednaní, v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru
alebo iného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ, všetky záväzky dlžníka, ktoré sa podľa tejto

Zmluvy o RÚ mali stať splatnými v budúcnosti, sa stávajú okamžite splatnými, pokiaľ sa zmluvné strany
nedohodnú inak.

Listom zo dňa 28. 2. 2007 žalobca oznámil žalovanej, že došlo k schváleniu úveru na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol schválený úver vo výške 1792,47 eur (54 000
Sk) pri zmluvnej odmene za poskytnutie úveru výške 896,23 (27 000 Sk) a pri poplatku za uzatvorenie
zmluvy 49,79 eur (1500 Sk). Po odpočítaní zmluvnej odmeny a poplatku za uzatvorenie zmluvy teda

žalovanej bol vyplatený úver vo výške 846,44 eur (25 500 Sk). Tento úver žalovaná bola povinná vrátiť
žalobcovi 36mesačnými splátkami po 49,79 eur (1500 Sk), splatnými vždy k 22. dňu v mesiaci, t.j.
spolu sa zaviazala vrátiť žalobcovi sumu 1792,47 eur (54 000 Sk). Toto oznámenie o schválení úveru
neobsahovalo údaj o percentuálnej výške úroku, len údaj o RPMN úveru 77,06%.

Listom zo dňa 28. 2. 2007 žalobca oznámil žalovanej, že jej schválil aj výšku revolvingu 1194,98 eur (36

000 Sk, t.j. 24násobok mesačnej splátky 1500 Sk v súlade s bodom 4.1 Zmluvných dojednaní) a to pri
zmluvnej odmene z každého revolvingu 585,54 eur (17 640 Sk). Žalobca teda schválil žalovanej reálnu
výškukaždéhoprípadnéhoposkytnutéhorevolvingu609,44eur(36000Skmínu17640Sk=18360Sk),
ktorý žalovaná mala vrátiť žalobcovi jednotlivými splátkami vrátane zmluvnej odmeny vo výške 585,54
eur. Ani pri schválenom revolvingu uvedené oznámenie neobsahovalo údaj o percentuálnej výške úroku,

len údaj o RPMN po vykonaní revolvingu 65,34%.

Podľa Karty klienta, predloženej súdu s podanou žalobou, žalovaná čerpala od žalobcu spolu sumu vo
výške 2674,76 eur a to úver vo výške 846,44 eur dňa 28. 2. 2007 a následne 3krát revolving po 609,44
eur (dňa 31. 3. 2009, 16. 5. 2011 a dňa 30. 4. 2013). Jednotlivými splátkami splatila žalobcovi ku dňu
podania žaloby sumu 4232,15 eur.

Oznámením o zosplatnení zo dňa 6. 7. 2014, žalobca upovedomil žalovanú o zosplatnení úveru po
uplynutí 15 dní od doručenia tohto oznámenia. Zásielku žalovaná neprevzala v odbernej lehote a táto
bola uložená na pošte dňa 10. 7. 2014 a vrátená žalobcovi dňa 31. 7. 2014.

Žalovaná doručila súd dňa 14. 4. 2015 podanie, ako aj sa zúčastnila pojednávania dňa 21. 4. 2015,
kde vypovedala. Z jej vyjadrení vyplýva, že žiada žalobu zamietnuť. Potvrdila, že so žalobcom ešte v r.

2007 uzatvorila zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 896,24 eur. Následne na jej účet jej žalobca ešte 3krát poskytol finančné prostriedky vo výške
609,44 eur. Najprv nerozumela, prečo jej táto suma bola pripísaná na účet, dokonca sa bola pýtať aj vo
svojej banke, či jej náhodou nepripísali cudzie peniaze. Z týchto troch poskytnutých revolvingov len raz
žiadala žalobcu o ďalší revolving. Peniaze zo všetkých troch revolvingov použila a následne splácala

prostredníctvom trvalého príkazu, pričom spolu mu uhradila sumu 4182,38 eur. Mala za to, že poskytnutý
úver preplatila o 50%, preto dňa 10. 6. 2014 trvalý príkaz zrušila, čo aj oznámila žalobcovi. Reakcia
žalobcu bola taká, že každý druhý deň jej zasielal výhražné SMSky, obťažoval ju telefonátmi, nechával
listy zastrčené v dverách bytu, ktorými ju žalobca zastrašoval vymáhaním pohľadávky. Žalovaná má za
to, že ak jej bolo poskytnutých 2674,76 eur, tieto už žalobcovi vrátila a aj preplatila, preto žiadala žalobu

zamietnuť, pričom náhradu trov konania si neuplatnila.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2. 2007, na
účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2.
2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2.
2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2.
2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2.
2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy dňa 28. 2.
2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V danej veci súd mal za preukázané, že žalovaná dňa 26. 2. 2007 požiadali žalobcu o poskytnutie úveru.

Žalobca dňa 28. 2. 2007 poskytol žalovanej úver vo výške 1792,47 eur. Z tejto schválenej výšky úveru
však žalobca si ponechal poplatok za uzatvorenie zmluvy vo výške 49,79 eur a odmenu za poskytnutie
úveru vo výške 896,23 eur a vyplatil žalovanej reálne len sumu 846,44 eur, čo vyplýva aj zo žalobcom
predloženej karty klienta. Ďalej súd mal za preukázané, že uvedený vyplatený úver vo výške 846,44 eur
sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi 36mesačnými splátkami po 84,79 eur, t.j. spolu vo výške 1792,47

eur.

Ďalej súd mal za preukázané, že Zmluva, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 28. 2. 2007,
neobsahovala náležitosti podľa ustanovenia §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného ku dňu
uzatvorenia tento zmluvy. Neobsahovala najmä údaj o výške úroku. Nič nemení na danej skutočnosti
ani to, že úrok podľa bodu 5 Všeobecných podmienok, je ukrytý v označení „zmluvná odmena“ a ani

to, že spôsob výpočtu úroku, je uvedený v bode 5.4. Všeobecných podmienok. Súd má za to, že ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú veriteľ vopred predtlačil drobným písmom za účelom ukryť
pred dlžníkom údaj, o koľko úver preplatí, resp. za účelom zbaviť ho možnosti porovnania úveru s inými
úvermiodinýchdodávateľov.Uvedenýspôsobvýpočtuvýškyúrokuprebežnéhospotrebiteľanemusíbyť
zrozumiteľný. V zmysle ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z. takýto úrok nemožno od žalovaných

požadovať.

Súd má pripomienku aj k výške zmluvnej odmeny, ktorá mala byť dohodnutá medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu. Žalovanej bol vyplatený úver vo výške 846,44 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť
žalobcovi vo výške 1792,47 eur za obdobie 36mesiacov. Za daných zmluvných podmienok súd vypočítal
výšku ročnej odplaty za poskytnuté financie 70,59% (49,79 mesačne x 12mesiacov = 597,48 eur, čo k

poskytnutej sume 846,44 eur predstavuje 70,59% ročne). Zo súdnej praxe je známe, že žalobca bežne
spotrebiteľom poskytuje úvery pri obdobných ročných úrokových sadzbách.

Súd má však za to, že takto dojednaná výška zmluvnej odmeny za poskytnutý úver je v nepomere v
porovnaní s priemernými úrokovými mierami z úverov poskytovaných v obchodných bankách. Podľa
priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách vypočítaných podľa Nariadenia

(R.) L./XXXX R., bola priemerná úroková miera z úverov od 1 do 5 rokov v čase uzavretia zmluvy o
úvere v mesiaci február 2007 bola v hodnote 13,39 % ročne.V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna
úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z

Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu, pričom touto
odmenou je spravidla zmluvný, resp. dohodnutý úrok, ktorý vyjadruje odmenu za poskytnutý úver. V

danej veci výška zmluvnej odmeny je niekoľkonásobne vyššia, ako obvyklá priemerná výška úrokov
poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Dojednanie o výške
zmluvnej odmeny súd považuje pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odmena je zjavne
vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období.
Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o
neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. V danom prípade

sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi a nejde o
zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká výška
odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbámktoréuplatňujú
banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj s právnym

názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. XCdo/XX/
XXXX.Dobrýmimravmivobčianskoprávnychvzťahoch savsúdnejpraxirozumie súborspoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou

spoločnosti a majú povahu základných noriem. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby bol dlžníkom,
t.j. žalovanej bol schválený úver vo výške 1792,47 eur a reálne do jej dispozície je vyplatených len
vo výške 846,44 eur z dôvodu, že v celkovej výške schváleného úveru je započítaný poplatok za
uzatvorenie zmluvy vo výške 49,79 eur a odmena za poskytnutie úveru vo výške 896,23 eur. Súd má
za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o úžernícke praktiky, ktoré nemá možnosť

dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je v zmluve už vopred pripravený na predtlačených
formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že úver, poskytnutý žalovanej na základe Zmluvy zo dňa
28. 2. 2007 je bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca poskytol žalovanej na základe uvedenej zmluvy ďalšie tri revolvingové úvery a to dňa 31. 3.

2009 revolving vo výške 609,44 eur, dňa 16. 5. 2011 revolving vo výške 609,44 eur a dňa 30. 4. 201
revolving vo výške 609,44 eur. Každý z týchto revolvingov žalovaná mala vrátiť žalobcovi 24mesačnými
splátkami po 49,79 eur. Žalovanej teda titulom revolvingových úverov bola vyplatená suma vo výške
1828,32 eur a táto mala vrátiť jednotlivými splátkami žalobcovi sumu vo výške 3584,88 eur.

Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia

úverovej zmluvy zo dňa 28. 2. 2007, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu
rovnakéhozaobchádzaniavposkytovanítovarovaslužiebustanovenúosobitnýmzákonom.Predávajúci
najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na
predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto
viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných

služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí
v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie dlhu na základe spotrebiteľskej zmluvy,
ktorej súčasťou mali byť zmluvné podmienky, kde v bode 4.1. malo byť ustanovené automatické
navyšovanie schváleného úveru za splnenia určitých podmienok.Zmluvu zo dňa 28. 2. 2007 súd posúdil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, uzatvorenú podľa
Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Tento právny vzťah teda nie je
možné posudzovať len podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu

pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaní uzatvárali
danú zmluvu s cieľom nevzťahujúcim sa k obchodnej činnosti, podnikaniu alebo povolaniu. Preto na
daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj citovanú Smernicu rady 93/13/EHS, ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalovaných priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v Občianskom

zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené
aj poskytnutie automatického navyšovania schváleného úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť
vylúčiť toto ustanovenie zo zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver nebol ani špecifikovaný v súlade s
ustanovením §4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z., teda žalovanému ako spotrebiteľovi bol vnútený produkt
- úver, o ktorý nežiadal a v čase žiadosti nemal o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce

informácie. Najmä zodpovedajúcim spôsobom na uzatvorenie zmluvy mu nebol predložený taký návrh,
ktorýbyobsahovalzákladnénáležitostizmluvyospotrebiteľskomúveresuvedenímvšetkýchpodmienok
poskytnutia úveru, pričom nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemal ako vylúčiť automatické
navyšovanie schváleného úveru. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená vo
všeobecných podmienkach v inej úverovej zmluve, neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o
poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie
spotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,

ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde
k čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky
a poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa, pretože fakticky schválením „žiadosti o

úver“, je daný spotrebiteľovi k dispozícii aj revolving úver (produkt, služba), o ktorý nežiadal. Popri
tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie takéhoto
úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného revolvingového úveru a môže
sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto spotrebiteľ začne čerpať takýto úver, nemá prehľad o
jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná

formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti
aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa
zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie
záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu, ale
hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru prevodom na účet spotrebiteľa, nabáda

k čerpaniu finančných prostriedkov, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient -
spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými
zvyklosťami a zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým,
aj v prípade neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými
ponukami obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že daná

zmluvná podmienka je neprijateľná.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotná neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy, nemávplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej podmienky vznikla
mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto

bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch Q.-XXX/XX, Q.-XXX/XX,
Q.-XXX/XX, Q.-XXX/XX S. Q.-XXX/XX, M. N. R. D. proti O.Ó. C. U. A. D. R. D. proti I. C.. D. S. G., I.
B. Q. J., C. J. a R. E. V., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený podľa
zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol tým, že žalovaná čerpala poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré jej

boli poskytnuté dňa 31. 3. 2009, dňa 16. 5. 2011 a dňa 30. 4. 2013, t.j. 3x po 609,44 eur.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v

ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho
zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,
než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankciía vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani
vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy

vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a
len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola
súčasne a automaticky uzatvorená s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods.

2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4
ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..
Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový
úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho

zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný
podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany
žalovanej.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľka začala čerpať
úver a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal

žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, poplatkov a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. považoval
spotrebiteľský úver poskytnutý dňa 31. 3. 2009, 16. 5. 2011 a dňa 30. 4. 2013.

Súd mal za preukázané, že v danom zmluvnom vzťahu žalobca poskytol žalovanej titulom úveru sumu
846,44 eur a titulom revolvingu 3x sumu 609,44 eur, t.j. spolu vyplatil žalovanej sumu 2674,76 eur,

pričom každý z týchto poskytnutých úverov súd považoval za bezúročný a bez poplatkov na základe
vyššie uvedeného odôvodnenia. Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaná jednotlivými splátkami už
uhradila žalobcovi sumu 4232,15 eur, teda viac ako jej bolo reálne poskytnuté, teda na strane žalovanej
nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu. Preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu a to aj vrátane
požadovaného úroku z omeškania.

V súlade s ustanovením §5b Zák. č. 250/2007 Z.z. je súd povinný skúmať pri spotrebiteľských zmluvách
ex offo premlčanie. V danej veci toto však neskúmal, pretože dospel k záveru, že žalobu žalobcu je
potrebné zamietnuť z vyššie uvedených dôvodov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie

práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej bola v konaní úspešná v plnom rozsahu žalovaná, preto jej patrí náhrada trov konania. Táto
si však náhradu trov konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).