Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/589/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712208963
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712208963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.
r. o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, proti žalovanému U. S., nar. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom H., E. M. A. XXXX/XX, t. č. hlásený pobyt bezdomovca, zastúpenému Janou Sekerešovou,
tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 606,82

EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 16C/5/2013-151 zo dňa
05. 02. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy
606,82 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 399,75 EUR od 02. 08. 2012 do zaplatenia,
ktorú nadobudol od právneho predchodcu Československá obchodná banka, a. s., Bratislava zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 12. 12. 2011. Uvedená pohľadávka vyplývala zo zmluvy o vydaní a
používaní Pôžičkovej karty Triangel - domácej úverovej karty č. 630280 zo dňa 16. 07. 2003, na základe

ktorej poskytol právny predchodca postupcu, Istrobanka, a. s. žalovanému úverovú kartu s úverovým
rámcom 697,- EUR (21.000,- Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky splácať v
pravidelných mesačných splátkach po 23,23 EUR (700,- Sk). Žalovanému bola dňa 03. 08. 2005 vydaná
nová pôžičková karta. Žalobca tvrdil, že po vydaní novej karty sa žalovaný dostal do omeškania a neplnil
si povinnosti uvedené v pôvodnej zmluve zo dňa 16. 07. 2003 a právny predchodca postupcu vyhlásil
splatnosť celého úveru ku dňu 14. 04. 2009.

Okresnému súdu sa nepodarilo zistiť pobyt žalovaného, preto mu ustanovil opatrovníka pre konanie
uznesením č. k. 16C/5/13-83 zo dňa 17. 04. 2013. Opatrovník sa k žalobe nevyjadril. Do konania
vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania
uplatneného nároku v trojročnej premlčacej lehote s odôvodnením, že pohľadávka sa stala splatnou
14. 04. 2009 a žaloba bola podaná na súde 16. 04. 2012. Ďalej namietal, že žalovanému bola vydaná
nová karta na základe neplatného právneho úkonu, pretože ak žalovaný podpisoval pôvodnú úverovú
zmluvu, dodávateľ mu vydaním novej karty vnútil iný právny úkon. Po vydaní novej karty mali byť

peňažné prostriedky čerpané na základe novej zmluvy, ktorá mala byť so žalovaným ako spotrebiteľom
individuálnedojednaná,čosanestaloažalobcamaltaknárokibanavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
pri ktorom dvojročná premlčacia lehota plynie od výberu peňažných prostriedkov z bankomatu.Okresný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bol založený spotrebiteľský právny vzťah
úverovou zmluvou zo dňa 16. 07. 2003 a zmluvou o poskytnutí ďalšieho úveru zo dňa 30. 09.
2005. Žalobca si proti žalovanému nárokoval finančné prostriedky, ktoré mal žalovanému poskytnúť

na základe zmluvy zo dňa 30. 09. 2005. Žalobca zmluvu zo dňa 30. 09. 2005, ktorá bola uvedená
k úverovému prípadu v zmluve o postúpení pohľadávky, nevedel doložiť, lebo v písomnej podobe
neexistuje. Tvrdil, že finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté podľa pôvodnej zmluvy zo dňa
16. 07. 2003. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom adresovaným
žalovanému zo dňa 14. 04. 2009, kde vyčíslil dlžnú sumu 357,79 EUR ku dňu 31. 03. 2009. Ku dňu

01. 08. 2011 bola pohľadávka vyčíslená v sume 606,82 EUR, z toho istina 399,75 EUR, úrok 199,02
EUR a úrok z omeškania 8,05 EUR. Žalobca pripojil k návrhu zmluvu o postúpení pohľadávok, z ktorej
príloh vyplýva, že pohľadávka bola evidovaná na základe zmluvy uzavretej 30. 09. 2005. Z predloženej
zmluvy, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 16. 07. 2003 právny predchodca žalobcu, vyplýva, že sa
jedná o formulárovú zmluvu. V článku III bod 18 obchodných podmienok bolo uvedené, že ak klient
nepožiada najneskôr jeden kalendárny mesiac pred uplynutím doby platnosti pôvodnej úverovej karty o

zákaz vydania novej úverovej karty, banka alebo správca automaticky zabezpečí pred uplynutím doby
platnosti pôvodnej úverovej karty vydanie novej úverovej karty, ktorá bude klientovi zaslaná poštou.
Okresný súd mal preukázané, že Správa kreditných kariet, a. s., Kežmarok dňa 03. 08. 2005 písomne
oznámila žalovanému, že mu vystavili novú pôžičkovú kartu, ktorú môže používať namiesto súčasnej.
Okresný súd považoval úver dojednaný zmluvou z 30. 05. 2005, z ktorej žalobca odvodzoval svoj

nárok, za neplatný právny úkon. Všeobecné obchodné podmienky, z ktorých žalobca nárok odvodzuje,
ktoré boli súčasťou zmluvy zo dňa 16. 07. 2003, boli neprehľadné, napísané drobným, ťažko čitateľným
písmom s množstvom právne, terminológie. Žalovaný podpísaním uvedenej formulárovej zmluvy a v
zmysle čl. III bod 18 všeobecných obchodných podmienok súhlasil s ďalším záväzkovým vzťahom s
dodávateľom finančnej služby, ktorý mal vzniknúť v budúcnosti. Tento právny vzťah nebol dostatočne

individualizovaný osobitnou písomnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a neboli zachované ostatné
náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vzhľadom
na nedostatok vôle žalovaného spotrebiteľa vstúpiť s právnym predchodcom žalobcu aj do iného
zmluvného vzťahu, ako bola úverové zmluva zo dňa 16. 07. 2003. Zo strany žalovaného spotrebiteľa
ako účastníka právneho vzťahu chýbala vôľa pre uzavretie ďalšej zmluvy. Zo strany dodávateľa

(právnehopredchodcužalobcu)išloonekalúobchodnúpraktiku.Prevydaniebezdôvodnéhoobohatenia
je stanovená dvojročná subjektívna a trojročná objektívna premlčacia lehota, z ktorých každá plynie
nezávisle. Začiatok plynutia dvojročnej premlčacej doby okresný súd stanovil samostatne pre každú
čiastku výberu z bankomatu alebo platby kartou. Z výpisu z účtu žalovaného (č. l. 143 až 146) vyplývalo,
že žalovaný čerpal finančné prostriedky úverovou kartou od 04. 10. 2006 (sumu 500,- Sk) do 24. 01.

2007 (sumu 100,- Sk). Dvojročná premlčacia doba na základe posledného čerpania teda uplynula 25.
01. 2009. Žaloba bola podaná na súde až 13. 04. 2012 po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby. Vzhľadom na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane žalovaného, súd
nemohol premlčané právo žalobcovi priznať a žalobu zamietol.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, §
100 ods. 1, § 107, ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a čl. 3, čl. 5 Smernice rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa
§ 151 ods. 3 OSP.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne právne
posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Okresný súd na posudzovanú vec nesprávne

aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa premlčacej doby. Posudzovaná zmluva o
úvere je absolútnym obchodom a z toho dôvodu bolo preto potrebné aplikovať Obchodný zákonník.
Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, z ktorých vyplýva, že ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasil
so záverom okresného súdu, ktorý uplatnené právne nároky podriadil pod zmluvu zo dňa 30. 09. 2005

a ktorý tento záver založil na konštatovaní prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, hoci je súčasne
zrejmé, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu č. 630280, ktorá bola zosplatnená
k 14. 04. 2009. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel alebo zrušil
a vrátil na ďalšie konanie.Vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázal na to, že pri posudzovaní
úverových vzťahov teória absolútneho obchodu musí ustúpiť spotrebiteľskej právnej úprave, ktorá

má základ v smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá
nadobudla v Slovenskej republike účinnosť dňom vstupu do Európskej únie od 01. 05. 2004.
Dojednanie Obchodného zákonníka možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo
použitie Obchodného zákonníka ako podpornej právnej úpravy v spotrebiteľských právnych vzťahoch,
upravených v Občianskom zákonníku (§ 54 ods. 1) je pre spotrebiteľa znevýhodňujúce.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods.
1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie podľa §
219 ods. 1, 2 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Od 01. 04. 2015 bol uvedený

text právnej normy doplnený treťou vetou, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil, keď považoval
peňažné plnenia poskytnuté žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu na základe novej
úverovej karty, poskytnutej dňa 03. 08. 2005, za plnenia z neplatného právneho úkonu a teda za
bezdôvodné obohatenie, ktoré nemožno priznať z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Okresný súd
správne vychádzal zo zisteniua, že tento právny vzťah nebol dostatočne individualizovaný osobitnou

písomnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a neboli zachované ostatné náležitosti vyplývajúce z § 4
ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a vzhľadom na nedostatok vôle žalovaného
spotrebiteľa vstúpiť s právnym predchodcom žalobcu aj do iného zmluvného vzťahu ako bola úverové
zmluva zo dňa 16. 07. 2003. Právny predchodca žalobcu mal povinnosť po vstupe Slovenskej republiky
do Európskej únie zosúladiť podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov s právnou úpravou

spotrebiteľských vzťahov tak, aby úverová zmluva, na základe ktorej žalovanému vydal úverovú kartu,
bolavsúladesosmernicouRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách, § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v spojení s § 879f Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 2004. Okresný súd správnepoukázal na to, že čl. III bod 18 Všeobecných obchodných podmienok predloženej úverovej zmluvy,
podľa ktorého 1 kalendárny mesiac pred uplynutím doby platnosti pôvodnej úverovej karty banka alebo
správca kreditných kariet automaticky zabezpečí vydanie novej úverovej karty, uvedenej právnej úprave

prijatej na ochranu spotrebiteľa nevyhovoval. Postupom právneho predchodcu žalobcu sa obchádzali
ustanovenia písomnej formy spotrebiteľského úveru a povinne uvádzaných údajov podľa § 4 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Forma, obsah a právne vady právneho úkonu, z ktorého žalobca
vyvodil nárok idú na ťarchu žalobcu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané tak
v objektívnej ako aj subjektívnej lehote, ktorá vzhľadom na poskytnuté plnenia (výbery súm od 04. 10.

2006 do 24. 01. 2007) uplynula ešte pred postúpením pohľadávky na žalobcu.

Právne postavenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na ochranu kolektívnych
spotrebiteľských záujmov vyplýva z článku 1 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/
ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Podľa článku 3 na
účelytejtosmernicesa„oprávnenýmsubjektom“rozumiekaždýorgánaleboorganizáciariadnezriadená

podľa práva niektorého členského štátu, ktorá má legitímny záujem zabezpečovať plnenie ustanovení
uvedených v článku 1.

Okresný súd rešpektoval vyššie citovanú právnu úpravu, zohľadnil právne významné skutočnosti. Z
uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

O všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne okresný súd, ktorý si rozhodnutie o
trovách vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 OSP (§ 224
ods. 4 OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.