Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sža/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200329
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:1013200329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a

z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: H. T., bytom
G., zastúpený: REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o.,Office: Prievozská 4D, 821 09 Bratislava, so
sídlom Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36 783 188, proti žalovanému: Prezídium Policajného zboru,
Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom
Hrobákova44,85242Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhozodňa19.12.2012,
č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 a zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/43/2013-36 zo dňa 31. októbra

2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského v Bratislave č. k. 6S/43/2013-36 zo dňa 31.
októbra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet konania

Krajský súd napadnutý rozsudkom uvedeným vo výroku rozhodnutia zamietol žalobu žalobcu, ktorou
sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (bez dátumu), ktorým
bolo žalobcovi zrušené vízum č. 003349246 vydané dňa 28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-
AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo žalobcovi uložené administratívne vyhostenie a bol mu

určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011
Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov), ktoré
žalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-
BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.

V dôvodoch rozhodnutia krajský súd uviedol, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí v medziach
žaloby dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Z administratívneho spisu bolo podľa krajského súdu preukázané, že správne orgány, ktoré vo veci
zo zákona rozhodovali, boli dostatočne oboznámené s dôvodmi, pre ktoré mala byť žiadosť žalobcu

odopretá, vízum zrušené, resp. vznikli účinky zákonných podmienok na vyhostenie aj pre určenie dobypre zákaz vstupu. Podľa krajského súdu je treba prisvedčiť žalovanému, že žalobca bol upovedomený
o tom, že sa bude vykonávať výsluch v súvislosti s jeho žiadosťou o povolenie na prechodný pobyt na
účel podnikanie. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že pokiaľ v priebehu výsluchu žalobca uvádzal

protichodné informácie, tieto môžu a aj vyvolajú podozrenie správnych orgánov o možnosti zneužitia
nadobudnutého víza.

V rámci šetrenia žiadosti a po vyhodnotení dokladov priložených k žiadosti správny orgán zistil, že
žalobca sa neriadil vízovým kódexom a svoje tvrdenia o pobyte v Španielsku nijako nevedel preukázať.
Namietaný nátlak na jeho osobu tiež nijako nevedel preukázať, keďže do zápisníc uviedol, že na neho

nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak, preto tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové.

Pokiaľ ide o vydávané rozhodnutia, v tomto prípade sa žalovaný riadil postupom určeným kódexom,
keďže rozhodnutie o zrušení víza a dôvody, na ktorom sa zakladá, žiadateľovi oznámil prostredníctvom
štandardného formulára uvedeného v prílohe VI, ako aj § 46 a 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, pretože
sa riadne vysporiadal s námietkami v odôvodnení svojich rozhodnutí.

Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z

neho správne právne závery, ktoré náležité odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí
prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého
rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP.

II.

Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu

Žalobca podal proti rozsudku krajského súdu včas odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie
krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, krajský súd nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Žalobca poukázal na to, že sa žalobou zo dňa 20.02.2013 domáhal v zmysle § 244 a nasledujúcich OSP
preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava

ÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 (ďalej len „Rozhodnutie 1“) o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012, č.
p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 a súčasne rozhodnutia a postupu Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 (ďalej len
„Rozhodnutie 2") o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava bez

uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012.

Žalobca sa zároveň v zmysle § 245 ods. 1 OSP domáhal aj posúdenia zákonnosti prv urobených
správnych rozhodnutí, t. j. rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava zo dňa 17.07.2012,
č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 1“) a rozhodnutia bez
uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 (ďalej len „Prvostupňové rozhodnutie 2“) a to

z dôvodu, že podľa žalobcu Rozhodnutie 1 a Rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako „Rozhodnutie“)
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie 1 a Prvostupňové rozhodnutie 2 (ďalej spoločne aj ako
„Prvostupňové rozhodnutie“) vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového
stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci. Rozhodnutie

žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi
sankciami a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom
žalobca má za to že, zistenie skutkového stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je
dostatočné pre posúdenie veci. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca Rozhodnutie za
nezákonné a nepreskúmateľné.Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä z dôvodu, že
prvostupňové rozhodnutie 1 je v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s
prílohou Vízového kódexu neobsahuje ani len dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 1, t. j. je

nedatované, a rovnako s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku neobsahuje uvedenie mena,
priezviska a funkcie oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky
na vyhotovenie rozhodnutia.

Pričom odôvodnenie žalovaného k námietke o absencii dátumu vydania považuje za v rozpore s vyššie
uvedenými ustanoveniami, nakoľko podľa názoru žalovaného toto pochybenie prvostupňového orgánu

považuje len za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán
môže kedykoľvek odstrániť. Žalobca uviedol, že v prípade ak rozhodnutie neobsahuje svoje zákonné
náležitosti, považuje sa toto rozhodnutie za nezákonné, neurčité, zmätočné a nezrozumiteľné.

Žalobca poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu chýbajúcemu resp.
nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia pričom odôvodnenia
jednotlivých rozhodnutí sú v zjavnom rozpore, čo robí rozhodnutie neodôvodnené.

Žalobca ďalej poukázal v konaní na nezákonnosť postupu správneho orgánu najmä vo vzťahu ku
skutočnosti nedostatočného zistenia skutkového stavu, pretože napriek tomu, že žalobca predložil
viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia výlučne o domnienky
(resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického záveru, čím nedostatočne
zistil skutkový stav.

Žalovaný počas správneho konania ako aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol
niekoľko tvrdení a dôkazov, ktoré však žalovaný nevykonal, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa vôbec
nevysporiadal s námietkami a tvrdeniami žalobcu uplatnenými v odvolaní.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný nevzal do úvahy uplatňovanie neprimeranej tvrdosti zákona
najmä v súvislosti s tak závažným zásahom do práva žalobcu a to práva usadiť, pričom opomenul výklad

a aplikáciu Správneho poriadku ako Lex generalis k zákonu o pobyte cudzincov, keď žalovaný ako aj
prvostupňový orgán vo svojej prílišnej horlivosti v pátraní po nelegálnej aktivite cudzincov nedokázal
nijakoodlíšiťtakýtoprípad(pričomzvykonanéhodokazovaniajepodľanášhonázoruzrejmé,ženedošlo
k porušeniu zákona, resp. že prípadné porušenie zákona nebolo spôsobené okolnosťami spočívajúcimi
na strane žalobcu) od prípadov skutočného a nepochybného porušovania predpisov na úseku pobytu

cudzincov.

Žalobca ďalej poukázal, že žalovaný vytváral počas výsluchu žalobcu na neho nátlak, pričom žalovaný
nevykonal navrhované dôkazy na potvrdenie, resp. vyvrátenie tohto tvrdenia.

Na základe uvedených skutočností s poukazom na súvisiacu platnú judikatúru súdov Slovenskej
republiky (napr. Rozhodnutie NS SR č. k. 5 Sž 135/2002, č. R 42/2003) je podľa žalobcu dôvodom na

zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie, keďže takéto rozhodnutie je
pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné.

Žalobca zároveň oprel svoju žalobu o skutočnosť, že pochybenia žalovaného pri odôvodnení
rozhodnutia 2 sú rovnaké ako pri rozhodnutí 1, ktoré z dôvodu hospodárnosti konania, dopodrobna
nerozpísal, pričom navyše k rozhodnutiu 2 poukázal na chýbajúcu časť odôvodnenia rozhodnutia 2

a to v časti správnej úvahy. Žalovaný síce obšírne a formálne opísal skutkový stav v zmysle zistení
prvostupňového orgánu resp. v zmysle zistení v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia 2
(najmäovydaníprvostupňovéhorozhodnutia1)akoajprávnychpredpisov,ktorépoužiltakprvostupňový
ako aj žalovaný pri rozhodovaní, na druhej strane však v rozhodnutí 2 absentuje vysvetlenie dôvodov
uložených sankcií, a to

administratívnom vyhostení žalobcu,

zákazu vstupu žalobcu na územie Slovenskej republiky na 3 roky,kde žalovaný len výlučne formálne uvádza, že bola žalobcovi určená dĺžka trvania zákazu vstupu v
dolnej hranici sadzby bez akejkoľvek správnej úvahy žalovaného.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze vstupu (pričom

ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia 2 síce umožňoval avšak
správnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia by musela byť aj
riadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí 2 neodôvodnil.

Ani s touto žalobnou námietkou žalobcu sa krajsky súd vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal.
Žalobca má za to, že vydaním rozhodnutia žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 59 ods. 1
Správneho poriadku, keďže ustanovenie § 59 Správneho poriadku okrem iného reglementuje spôsob

rozhodovania odvolacieho orgánu, pričom žalovaný ako odvolací orgán nebol v žiadnom smere viazaný
závermi prvostupňového orgánu, keďže bol povinný samostatne hodnotiť vec zo skutkovej a právnej
stránky.

Táto okolnosť nebola braná do úvahy tak žalovaným ako odvolacím orgánom ako ani krajským súdom,
ktorý sa s touto okolnosťou nevysporiadal, resp. vysporiadal nesprávne, keďže sa tak žalovaný ako aj

krajský súd pridržiavali ustanovení zákona o pobyte cudzincov ako lex specialis bez aplikácie správneho
poriadku ako lex generalis, resp. Vízového kódexu ako lex specialis a zákona o pobyte cudzincov a
správneho poriadku ako lex generalis.

Žalobca poukázal na to, že na konanie podľa zákona o pobyte cudzincov sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ktorý priamo určuje tak zásady správneho konania, ktoré boli v tomto prípade

porušené ako spôsob dokazovanie, čím podľa názoru žalobcu mal žalovaný tieto zásady aplikovať aj
na žalobcu v tomto konaní.

Na základe vyššie uvedeného, bolo podľa žalobcu uvedené rozhodnutie vydané na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov, čím má žalobca za to, že krajský súd v rozpore s ustanovením § 250j ods. 2

písm. a) a d) OSP rozsudkom žalobu zamietol.

Na základe uvedeného mal žalobca za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil aplikáciu zákona
o pobyte cudzincov a nevzal do úvahy ustanovenia § 250i ods. 1 OSP na rozhodnutie, t. j. že žalobca
najneskôrdňa07.10.2013predložilvkonanívšetkydoklady(spolusichoverenýmprekladom),opravosti
ktorých prekladov nemal ani žalovaný, ani prvostupňový orgán žiadne pochybnosti.

Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle §
250ja ods. 3 OSP vydal rozsudok, ktorým zmení rozsudok krajského tak, že zrušuje rozhodnutie
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 19.12.2012 č. p. PPZ-
HCP-BA2-2012/009375-010 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ
Bratislava zo dňa 17.07.2012, č. p. PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 a súčasne zrušuje rozhodnutie

Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ÚHaCP PPZ zo dňa 14.12.2012 č. p. PPZ-HCP-
BA2-2012/009374-006 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava
bez uvedenia dátumu, č. p. PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.Žalovaný poukázal na to, že vo vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie o zrušení víza bolo vydané v
súladesčl.34ods.1Vízovéhokódexu.Odvolacíorgánsauvedenýmiskutočnosťamipodrobnezaoberal
vo svojom rozhodnutí o odvolaní č.p.:PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 na str. 4.

Vsúvislostisuvedenounámietkouuviedol,žedátumnanapadnutomrozhodnutíchýba,alezospisového
materiálu je nesporné, že v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo dňa 17.07.2012
vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012, ktoré
žalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že celé dokazovanie a spísané
zápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto možno dátum 17.07.2012

považovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Uvedená formálna náležitosť, t.
j. dátum vydania, ako aj prevzatia v rozhodnutí chýba, avšak absencia formálnej náležitosti rozhodnutia
sa považuje za inú zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, správny orgán môže
takéto pochybenie kedykoľvek odstrániť. Uvedenou chybou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebolo
žalobcovi nijako ukrátené právo podať odvolanie, podané odvolanie bolo plne akceptované a bolo
považované za podané včas. Neuvedenie dátumu na napadnutom rozhodnutí preto nemalo vplyv

na jeho vydanie, ani na podanie odvolania. Čo sa týka odtlačku pečiatky príslušného orgánu, tento
na rozhodnutí neabsentuje, je možné ho prečítať aj z fotokópie, ktorá bola priložená k odvolaniu.
Zároveň napadnuté rozhodnutie obsahuje aj podpis žalobcu, preto je nesporné, že si žalobca napadnuté
rozhodnutie prevzal. Zo strany prvostupňového správneho orgánu nebola vykonaná oprava formálnej
chyby rozhodnutia, ale máme za to, že neopravenie formálnej chyby v rozhodnutí nie je dôvodom na

jeho zrušenie a vrátenie na nové konanie zo strany Krajského súdu v Bratislave.

Čo sa týka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na neexistujúci dôvod napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a dôvody, na ktorých sa
zakladá jeho zrušenie sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára uvedeného v
prílohe VI. vízového kódexu. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené, alebo odvolané, má právo na

odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva proti
členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení, alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym
právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu,
ktorý sa má dodržiavať v prípade odvolania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo rozhodnutie
o zrušení víza doručené v štandardnej forme a zároveň mu nebolo upreté právo na odvolanie,

kedy odvolací orgán postupuje podľa vnútroštátnych právnych noriem. Takouto normou je zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Zároveň tak, ako je vyššie uvedené, správny orgán I. stupňa
po nadobudnutí podozrenia, že účastník konania zneužil schengenské víza č. 003349246 vydané
GenerálnymkonzulátomŠpanielskehokráľovstvavMoskvepristúpilkjehozrušeniuzdôvodu,ženebolo
poskytnuté odôvodnenie účelu a podmienok plánovanej cesty, t.j. účastník konania sa nezdržiaval v

cieľovej destinácii, ktorú v žiadosti o udelenie víza na Generálnom konzuláte v Španielskom kráľovstve v
Moskve uviedol, resp. nebolo potvrdené, že by sa zdržiaval v Španielskom kráľovstve viac ako polovicu
pobytu víza (t. j. minimálne 46 dní), ale tak, ako sám potvrdil, jeho cieľovou destináciou bola Slovenská
republika, kde požiadal na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava dňa 08.06.2012 o udelenie
povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie.

Žalovaný zároveň uviedol, že pri zrušení víza sa podľa Vízového kódexu používa štandardný formulár,
v ktorom sa odôvodnenie neuvádza. Zastáva preto názor, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so
zákonom, zároveň bola dôkazová situácia zadokumentovaná tak, že nie je možné spochybniť, že exitujú
závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom tak, ako to uvádza Vízový kódex v
článku 34 ods. 1.

K námietke žalobcu, že rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 nemá odôvodnenie žalovaný
uviedol, že k tejto námietke sa vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. Zároveň vyjadril presvedčenie,
že ďalšie rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu
vstupu bolo odôvodnené dostatočne. Čo sa týka rozhodnutí odvolacieho orgánu, v konaní bolo doplnené
dokazovanie, boli oslovené príslušné inštitúcie v Španielsku, aby bolo dôkladne preverené, či žalobca

naozaj vízum zneužil. Zo spisového materiálu je možné si uvedenú korešpondenciu preveriť. Nevidí
preto dôvod na akceptovanie uvedenej námietky.Žalovaný uviedol, že nemá vedomosť, že by prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán konal
bez zabezpečenia dôkazovej situácie. Celá dôkazová situácia tvorí obsah spisu.

V predchádzajúcich odsekoch žalovaný uviedol, že správny orgán v odvolacom konaní preveril či

žalobca zneužil udelené vízum, celá dokumentácia je obsahom spisu.

Podľa žalovaného správne orgány postupovali v súlade so zákonom. Aplikácia príslušných právnych
predpisov je rozpísaná aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.05.2013.

K námietke žalobcu, že bol na neho počas výsluchu vytváraný nátlak, žalovaný uviedol, že ide o
nepodložené tvrdenie žalobcu. Poukázal na to, že žalobca bol dňa 17.07.2012 o 08.00 hod. predvolaný
z dôvodu konania v jeho žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie. Z

uvedeného je zrejmé, že vedel o tom, že bude vypočutý na OCP PZ Bratislava k okolnostiam jeho
pobytu na území Slovenskej republiky. Pri spísaní Zápisnice o vyjadrení účastníka konania vzniklo zo
strany správneho orgánu I. stupňa podozrenie, že zneužil schengenské vízum č. 003349246 vydané
Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 810/2009, ktorým je vízový kódex Spoločenstva („ďalej len vízový kódex“), článku 34 ods.

1, vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli splnené podmienky na jeho udelenie, a
predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom. V súvislosti
s uvedenými skutočnosťami poukázal aj na to, že v rámci jeho vypočutia pre účely správneho konania
policajný útvar zistil, že sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu na
základe víza, ktoré mu udelil iný členský štát (Španielsko) a zároveň v zápisnici uviedol, že jeho jediným

cieľom cesty v rámci schengenského priestoru je Slovenská republika.

Pretopodľažalovaného bolďalšípostupsprávnehoorgánuI.stupňaplnesplatnýmiprávnymipredpismi
a bolo pristúpené k zrušeniu víza. Podľa čl. 34 ods. 6 vízového kódexu rozhodnutie o zrušení víza
a dôvody, na ktorých sa zakladá zrušenie víza sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného
formulára, ktorý je uvedený v prílohách vízového kódexu.

Čo sa týka namietaného pochybenia pri odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení žalovaný
uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012
zo dňa 17.07.2012 správny orgán I. stupňa uvádza okolnosti za ktorých bol žalobca vypočutý k jeho
pobytu na území schengenského priestoru, jeho príchodu na územie Slovenskej republiky, ako aj pobytu
vštátochschengenskéhopriestoru.Zároveňjevodôvodneníuvedené,žebolinaplnenédôvodyzrušenia

schengenského víza číslo 003349246 vydaného dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho
kráľovstva v Moskve, na základe ktorého sa žalobca zdržiaval na území schengenského priestoru.
Žalobcovi bolo dňa 17.07.2012 jeho vízum číslo 003349246 v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex
Spoločenstva zrušené. Správny orgán I. stupňa sa v odôvodnení uvedeného rozhodnutia vysporiadal aj

s existenciou prekážok administratívneho vyhostenia účastníka konania podľa ust. § 81 ods. 1,2 zákona
č. 404/2011 Z.z.. Zároveň sa zaoberal aj rešpektovaním súkromného a rodinného života účastníka
konania v zmysle článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočnosti týkajúce sa
uvedených otázok sú zadokumentované aj v zápisnici o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-
BA6-AV-85-4/2012 zo dňa 17.07.2012. Odvolací orgán zároveň vo svojom rozhodnutí preveril všetky

okolnosti konania a zároveň posúdil všetky námietky uvedené v odvolaní.

Z vyššie uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že správny orgán I. stupňa zrušil žalobcovi
vízum v súlade s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že mal vízum udelené iným členským
štátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a
zároveň sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského

priestorubolaSlovenskárepublika.Nazákladeuvedenýchskutočnostíbolokonštatované,ženapadnuté
rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto
územie bolo vydané v súlade so zákonom.

Podľa žalovaného OCP PZ Bratislava postupovalo v súlade so zákonom, nakoľko mu ako správnemu
orgánu prináleží povinnosť zistiť presne a úplne skutkový stav veci a za týmto účelom si obstaraťpotrebné podklady pre rozhodnutie. Podkladmi boli najmä vyjadrenia účastníka konania, známe
skutočnosti a skutočnosti zistené služobnou činnosťou. Žalobca bol oboznámený s celou dôkazovou
situáciou, zároveň mu bolo v zápisnici oznámené, že sa voči nemu začína správne konanie vo veci

administratívneho vyhostenia, podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z., nakoľko bolo zrušené
jeho vízum.

Správny orgán pri posudzovaní a rozhodovaní danej veci prihliadal k všeobecne uznávaným právnym
princípom administratívneho konania, ako je právo účastníka konania byť vypočutý, právo vyjadriť sa k
podkladom rozhodnutia, právo navrhovať v konaní dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca si v

plnom rozsahu tieto práva uplatnil, bol riadne oboznámený s prebiehajúcim konaní o administratívnom
konaní.

Čo sa týka výšky uložených sankcií, tieto boli uložené v súlade s ust. § 82 ods. 2 písm. b) zákona č.
404/2011 Z. z.. Žalovaný prvostupňový správny orgán v rámci svojho konania nezistil také skutočnosti,
nazákladektorýchbymoholupustiťoduloženiazákazuvstupunaúzemieSlovenskejrepubliky.Zároveň
v intenciách zákona uložil výšku zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby určenej zákonom.

Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že správny orgán nepostupoval v súlade so
Správnym poriadkom. Čo sa týka uloženej dĺžky zákazu vstupu, správny orgán tak urobil v súlade so
zákonom, ktorý mu v tom čase umožňoval uložiť v tomto prípade zákaz vstupu minimálne vo výške 3
roky. Zároveň správny orgán I. a rovnako aj II. stupňa nezistil také skutočnosti, ktoré by ich viedli k tomu,
aby u žalobcu upustili od zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky. Má za to, že obsah spisov

a dôkazová situácia je dostatočná na to, aby bolo žalobcovi zrušené vízum, udelené administratívne
vyhostenie a uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky vo výške 3 roky.

IV.

Argumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.212

Žalovaný rozhodnutím č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.212 potvrdil rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa
17.07.2012ozrušenívízapodľačl.34ods.1NariadeniaEurópskehoparlamentuarady(ES)č.810/2009
z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva a odvolanie žalobcu zamietol.

Žalovaný v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj zákonnosť a vecnú

správnosť rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového
orgánu a administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o zrušení
víza bola skutočnosť, že účastník konania nenaplnil účel plánovanej cesty, na ktorú mu bolo predmetné
vízum udelené, zdržiaval sa viac ako polovicu času platnosti udeleného víza na území Slovenskej
republiky, aj keď mu vízum bolo udelené iným členským štátom a účastník konania sám uviedol, že

cieľovou destináciou bola Slovenská republika. Preto v súlade s článkom 34 ods. 1 vízového kódexu,
vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza nebolí splnené podmienky na jeho udelenie, a
predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že vízum bolo získané podvodom.

Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe vyhodnotenej dôkazovej
situácie konštatoval, že správny orgán I. stupňa zrušil účastníkovi vízum v súlade s vízovým kódexom,

nakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským štátom a aj napriek
tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň sám vo výpovedi
do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenského priestoru bola Slovenská
republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie o
zrušení víza bolo vydané v súlade so zákonom.Žalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový
správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci
a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného

dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k
presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné
dôkazy, preskúmaním ktorých dospel žalovaný k názoru, že zrušenie víza je dôvodné a skutočnosti
zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán za nepochybné. Zároveň
boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil v rámci odvolacieho

konania.

Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný orgán k záveru, že prvostupňový správny orgán
vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové
skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a
preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častí tohto rozhodnutia.

V.

Argumentácia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ -HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.212

Žalovaný potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava, č. p.: PPZ-
HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým žalobca administratívne vyhostený z územia SR a
bol mu určený zákaz na územie SR na dobu troch rokov a odvolanie žalobcu zamietol.

Vdôvodochrozhodnutiauviedol,že preskúmalnapadnutérozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňa

v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Zákona č. 71/1967 Zb., ako aj zákonnosť a vecnú správnosť
rozhodnutia po stránke právnej a skutkovej. Preskúmaním rozhodnutia prvostupňového orgánu a
administratívneho spisu žalovaný konštatoval, že dôvodom vydania rozhodnutia o administratívnom
vyhostení a určení zákazu vstupu bola skutočnosť, že policajný útvar účastníkovi konania zrušil vízum.

Žalovaný uviedol, že správny orgán I. stupňa sa vysporiadal s prekážkami administratívneho vyhostenia,

ako aj prípadným zásahom do súkromného a rodinného života účastníka konania. Účastník konania sám
potvrdil, že na území Slovenskej republiky nemá žiadne rodinné väzby v zápisnici o podaní vyjadrenia
účastníka konania. Zároveň konštatuje, že pri uložení dĺžky zákazu vstupu na územie Slovenskej
republiky bola účastníkovi konania určená dĺžka trvania zákazu vstupu v dolnej hranici sadzby.

Žalovaný konštatoval, že po preskúmaní spisového materiálu účastníka konania a na základe

vyhodnotenejdôkazovejsituáciekonštatuje,žesprávnyorgánI.stupňazrušilúčastníkovivízumvsúlade
s vízovým kódexom, nakoľko bolo preukázané, že účastník konania mal vízum udelené iným členským
štátom a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu pobytu a zároveň
sám vo výpovedi do zápisnice uviedol, že jediným cieľom jeho cesty v rámci Schengenskeho priestoru
bola Slovenská republika. Na základe uvedených skutočností je dôvodné konštatovať, že napadnuté

rozhodnutie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky a určení zákazu vstupu na toto
územie bolo vydané v súlade so zákonom.

Žalovaný preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový
správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci
a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo spisového materiálu a z vykonaného

dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú k
presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné
dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že administratívne vyhostenie účastníka
konania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací
orgán za nepochybné. Zároveň boli v odvolacom konaní posúdené aj listinné dôkazy, ktoré účastník

konania predložil v rámci odvolacieho konania.

Na základe uvedených skutočností dospel žalovaný k záveru, že prvostupňový správny orgán vydaním
napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom a zistil, že nevyšli najavo nové skutočnosti,
alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.VI.

Právny názor NS SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie

krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15. apríla 2015 (§ 156
ods. 1 a ods. 3 OSP).

Vpredmetnejvecibolopotrebnépredostrieť,žepredmetomodvolaciehokonaniabolrozsudokkrajského
súdu, ktorým zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PPZ-
HCP-BA6-KZ-242-8/2012(bezdátumu),ktorýmboložalobcovizrušenévízumč.003349246vydanédňa
28.04.2012 a rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým bolo žalobcovi
uložené administratívne vyhostenie a bol mu určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa

§ 82 ods. 1 písm. j) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len zákon o pobyte cudzincov), ktoré žalovaný rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo
dňa 14.12.2012 a č. p. PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012 potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa čl. 34 ods. 1 vízového kódexu vízum sa zruší, ak sa preukáže, že v čase udelenia víza neboli
splnené podmienky na jeho udelenie, a predovšetkým ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že
vízum bolo získané podvodom. Vízum zrušia v zásade príslušné orgány členského štátu, ktoré vízum
udelili. Zrušiť ho môžu aj príslušné orgány iného členského štátu, pričom v tomto prípade sa o takomto
zrušení informujú orgány členského štátu, ktoré vízum udelili. Rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní

víza a dôvody, na ktorom sa zakladá sa žiadateľovi oznámia prostredníctvom štandardného formulára
uvedeného v prílohe VI. vízového kódexu. Držiteľ víza, ktorého vízum bolo zrušené alebo odvolané, má
právo na odvolanie, pokiaľ vízum nebolo odvolané na jeho žiadosť podľa odseku 3. Odvolanie sa podáva
proti členskému štátu, ktorý prijal rozhodnutie o zrušení alebo odvolaní víza a v súlade s vnútroštátnym
právom tohto členského štátu. Členské štáty poskytujú žiadateľovi informácie týkajúce sa postupu, ktorý

sa má dodržiavať v prípade odvolania.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru
otom,žecudzinecnemáalebostratiloprávneniezdržiavaťsanaúzemíSlovenskejrepublikyajepovinný
opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny
pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu,

v ktorom má udelené právo na pobyt. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení sa uvedie aj krajina,
do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o administratívnom
vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie
všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení, uloží zákaz
vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v rozhodnutí o

administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

Podľa§82ods.1písm.j)zákonač.404/2011Z.z.policajnýútvarmôžeadministratívnevyhostiťštátneho
príslušníka tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum.

Podľa odseku 2 písm. b) cit. zákona policajný útvar môže v rozhodnutí o administratívnom vyhostení
uložiť zákaz vstupu podľa odseku 1 písm. b) až k) na tri roky až päť rokov.Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca vstúpil na územie Slovenskej republiky dňa
12.05.2012 cez letisko Viedeň-Schwechat na základe schengenského víza č. 003349246 vydaného
Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve typu „C“, „MULT“ s platnosťou od

06.05.2012 do 01.11.2012 na 90 dní. Dňa 08.06.2012 žalobca požiadal na Oddelení cudzineckej polície
PZ Bratislava o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikanie. Za
týmto účelom bol aj predvolaný a o výsluchu bola spísaná zápisnica o 8,00 hod. dňa 17.07.2012
pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-Ž-3557-15/2012. Zápisnica bola spísaná za prítomnosti tlmočníka z jazyka
ruského do jazyka slovenského. Z obsahu zápisnice vyplývajú okolnosti podnikania žalobcu, ktoré

chcel začať na území Slovenskej republiky a popísal svoje podnikanie na území Ruskej federácie.
Uviedol, že o vízum vydané Španielskym veľvyslanectvom v Moskve žiadal prostredníctvom cestovnej
kancelárie. Prevažne sa zdržiava na území Slovenskej republiky avšak na územie Španielska počas
svojho pobytu v schengenskom priestore nevycestoval. Zo zápisnice z uvedeného dňa spísanej o 12.30
hod. o vyjadrení účastníka konania č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-7/2012 sa opäť vyjadril k svojmu pobytu
v schengenskom priestore, tu uviedol, že v Španielsku bol avšak neuviedol žiadne podrobnosti, rovnako

ani o ceste v Čechách neuviedol žiadne podrobnosti. Do zápisnice spísanej v totožný deň o 16.45
hod. pod č. PPZ-HCP-BA6-AV-85-4/2012 vypovedal žalobca za prítomnosti splnomocneného zástupcu
J.H. a bolo mu zároveň oznámené, že mu bolo zrušené vízum č. 003349246. Ďalšia zápisnica bola v
uvedený deň so žalobcom spísaná o 17.35 hod. pod č. p. : PPZ-HCP-BA6-AV-85-5/2012 za prítomnosti
zástupcu. V zápisnici je uvedené, že sa pridržiava svojich vyjadrení, že okrem už povedaného o pobyte

v schengenskom priestore má potvrdenia z hotelov a od priateľov, ktoré však nemal pri sebe. Bolo mu
umožnené oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že
na neho nebol vyvíjaný žiadny psychický ani fyzický nátlak. Následne prvostupňový správny orgán dňa
17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p. : PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a
určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil

do Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené
vízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva v
Moskve.Oberozhodnutiažalobcaprevzaldňa17.07.2012.Odvolacíorgánodvolaniažalobcuvočiobom
rozhodnutiam zamietol rozhodnutiami č. p.: PPZ-HCP-BA2-2012/009374-006 zo dňa 14.12.2012 a č. p.
PPZ-HCP-BA2-2012/009375-010 zo dňa 19.12.2012. Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť

dňom 04.01.2013.

Odvolacie námietky žalobcu boli totožné s námietkami, ktoré uplatnil v žalobe proti napadnutým
rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, postihuje žalobcu neprimerane prísnymi sankciami a je nepreskúmateľné pre
jeho nezrozumiteľnosť ako i pre nedostatok dôvodov, pričom žalobca má za to že, zistenie skutkového

stavu žalovaným ako i prvostupňovým orgánom nie je dostatočné pre posúdenie veci.

Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci,krajskýsúdnesprávnevecprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.

Pred hodnotením veci samej sa najvyšší súd zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti prvostupňového

rozhodnutiasprávnehoorgánu,ktorýmboložalobcovizrušenévízumč.003349246(udelené28.4.2012),
ktoré je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku a subsidiárne s prílohou
Vízového kódexu nakoľko neobsahuje ani len dátum vydania rozhodnutia 1, t. j. je nedatované, a
rovnakosustanovením§47ods.5Správnehoporiadkuneobsahujeuvedeniemena,priezviskaafunkcie
oprávnenej osoby prvostupňového orgánu, čím nespĺňa ani len základné podmienky na vyhotovenie

rozhodnutia.

Podľa odvolacieho súdu sa žalovaný uvedenou námietkou zaoberal, k vyhodnoteniu uvedenej námietky
zo strany žalovaného rovnako ako aj zo strany krajského súdu nemá odvolací súd žiadne výhrady.

Podľa odvolacieho súdu neuvedenie dátumu rozhodnutia a neuvedenie mena, priezviska a funkcie
oprávnenej osoby prvostupňového orgánu nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho

orgánu, ale ide o nepresnosť, ktorú je možné opraviť postupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku.Spomínané čiastkové nedostatky však nespôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,
keďže žiadnym spôsobom nemôžu mať vplyv na záver správneho orgánu, o tom, že vízum žalobcovi
bolo zrušené.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že v spojitosti s napadnutým rozhodnutím o zrušení víza bolo
dňa 17.07.2012 vydané aj rozhodnutie o administratívnom vyhostení pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-
AV-85-6/2012, ktoré žalobca riadne prevzal, zároveň je zo spisového materiálu zrejmé, že celé
dokazovanie a spísané zápisnice o vyjadrení účastníka konania boli spísané dňa 17.07.2012, preto
možno dátum 17.07.2012 považovať za deň vydania, ako aj prevzatia rozhodnutia o zrušení víza. Dňa

30.7.2012 žalobca podal proti rozhodnutiu o zrušení víza odvolanie.

Neuvedenie dátumu vydania rozhodnutia o zrušení víza je potrebné aj podľa odvolacieho súdu
považovať za zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môže
postupom podľa § 47 ods. 6 SP kedykoľvek odstrániť.

Uvedenou nesprávnosťou v písomnom vyhotovení rozhodnutia nebol žalobca ukrátený na svojich
právach, ako je právo podať odvolanie, o čom svedčí skutočnosť, že žalobcom podané odvolanie bolo

plne akceptované, bolo považované za podané včas a žalovaný sa námietkami žalobcu uvedenými v
odvolaní starostlivo zaoberal.

Námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu preto správne vyhodnotil
žalovaný ako aj krajský súd za nedôvodnú.

Námietka žalobcu, vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkového stavu, (pretože napriek tomu,

že žalobca predložil viacero dokladov preukazujúcich svoje tvrdenia, žalovaný oprel svoje rozhodnutia
výlučne o domnienky resp. o dôkazy, ktoré sa v spise ani nenachádzali) bez zjavného logického
záveru, čím nedostatočne zistil skutkový stav a námietku, že bol na neho vyvíjaný nátlak počas výsluchu
vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú.

Najvyšší súd má za to, že skutkový stav zistený v správnom konaní je možné považovať za dostatočný.

Tvrdenie žalobcu, že bol na neho vyvíjaný nátlak sa nijako nepreukázalo.

V prvom rade z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobcovi bolo mu umožnené oboznámiť sa s
kompletným spisovým materiálom a vo všetkých zápisniciach potvrdil, že na neho nebol vyvíjaný žiadny
psychický ani fyzický nátlak.

Následne prvostupňový správny orgán dňa 17.07.2012 vydal rozhodnutia pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-

AV-85-6/2012 o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky
na dobu troch rokov a administratívne ho vyhostil do Ruskej federácie. Zároveň mu bolo rozhodnutím
č.p.: PPZ-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zrušené vízum č. 003349246 udelené dňa 28.04.2012 Generálnym
konzulátom Španielskeho kráľovstva v Moskve. Obe rozhodnutia žalobca prevzal dňa 17.07.2012.

Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie OCP PZ Bratislava č.p.:

PPz-HCP-BA6-KZ-242-8/2012 zo dňa 17.7.2012 obsahuje úvahy, ktorými transparentným spôsobom
popisuje zhodnotenie dôkazov a výsledkov konaní.

V správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom žalobca neuviedol žiadne argumenty stojace
proti úvahám žalovaného ohľadne jeho zistenia, že jeho cieľovou destináciou bola Slovenská republika
a že sa počas svojho pobytu v schengenskom priestore nezdržiaval na území Španielskeho kráľovstva,

preto jeho záver o zrušení víza udeleného žalobcovi Generálnym konzulátom Španielskeho kráľovstva
v Moskve nachádza oporu v dostatočne vykonanom dokazovaní.

Námietkunesprávnehoprávnehoposúdeniaotázkyprimeranostiadministratívnehovyhosteniaazákazu
vstupu, keď žalobca poukázal na skutočnosť, že tak pri administratívnom vyhostení ako aj pri zákaze
vstupu (pričom ide o 2 samostatné sankcie) zákon o pobyte účinný v čase vydania rozhodnutia síce

umožňoval avšak správnemu orgánu neprikazoval uložiť takúto sankciu, pričom v prípade jej uloženia bymusela byť aj riadne a dostatočne odôvodnená, čo však žalovaný podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí
neodôvodnil, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu podľa § 82 ods. 1 písm. j) zákona o

pobyte cudzincov, ktorý umožňuje policajnému útvaru administratívne vyhostiť štátneho príslušníka
tretej krajiny, ak policajný útvar zrušil alebo odvolal jeho vízum, pričom náležite odôvodnil aplikáciu
uvedeného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, keď uviedol, že zohľadnil závažnosť porušenia
právnych predpisov, dĺžku protiprávneho konania ako aj okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo.

Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, ktorému
predchádzalo rozhodnutie o zrušení víza správny orgán skúmal existenciu prekážok vyhostenia podľa

§ 81 ods.1, 2 zákona o pobyte cudzincov ako aj z pohľadu existencie prekážok podľa čl. 3 a 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a po zistení, že v prípade žalobcu neexistujú prekážky jeho
vyhostenia rozhodnutím zo dňa 17.07.2012 pod č. p.: PPZ-HCP-BA6-AV-85-6/2012 vydal rozhodnutie
o administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR na dobu troch rokov.

Žalobca sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v pobyte na území SR bez platného víza,

ktoré bolo žalobcovi podľa čl. 34 ods. 1 vízového kódexu zrušené, čo bolo žalobcovi preukázané.

Administratívne vyhostenie bolo žalobcovi uložené v dolnej hranici sadzby určenej zákonom.

So skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, ktorý žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú,
sa stotožnil aj súd odvolací a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu neboli
spôsobilé spochybniť jeho vecnú správnosť, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa krajský súd dostatočne vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu. Odvolací súd považoval aj námietky žalobcu, týkajúce sa výhrad ku konaniu o jej
administratívnom vyhostení za nedôvodné. Odvolací súd vzhľadom na rozsah dokazovania vykonaného
v administratívnom konaní, ktorý považoval za dostatočný a ktorý nasvedčuje tomu, že prvostupňový

ale aj druhostupňový správny orgán si zadovážili dostatok skutkových podkladov, z ktorých pri
svojom rozhodovaní vychádzali, nemal žiadne pochybnosti o legálnosti vykonaných dôkazov, spôsobe
vykonania a vyhodnotenia dôkazov, ktoré viedli správne orgány k správnym záverom o tom, že bolo
spoľahlivo zistené, že boli splnené dôvody pre zrušenia víza čl. 34 ods. 1 vízového kódexu ako dôvody
pre administratívne vyhostenie žalobcu a uloženie zákazu vstupu na územie SR. Odvolací súd preto

nemal pochybnosti o správnosti zistenia správnych orgánov, že žalobkyňa naplnila ustanovenie § 26
ods. 2 písm. g) v spojení s ustanovením § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov.

Podľa odvolacieho súdu krajský súd dospel k správnym záverom, keď konštatoval, že správne orgány
v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodili z neho správne právne závery, ktoré náležité
odôvodnili, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko

námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú dôvodne
zamietol.

Odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku, preto rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP
v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.