Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/221/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205636
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205636.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Prima

banka Slovensko, a. s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: C.I. D., F..
X. X. XXXX, T. R. A. U., Š. XXXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.860,47 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.860,47 eur, s 8% ročným úrokom z omeškania
od 10. 6. 2014 do zaplatenia a trovy konania 93,66 eur, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

Konanie sa čiastočne z a s t a v u j e o nezaplatené sankčné poplatky vo výške 1,31 eur, o poplatky
za upomienky vo výške 60 eur, o úrok z omeškania vo výške 8% z nesplatenej istiny a nezaplatených

úrokov od 8. 6. 2014 do 9. 6. 2014.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 12. 6. 2014 v spojení s jej doplnením zo dňa
24. 2. 2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.860,47 eur, zročné zmluvné
úroky 100 eur, nezaplatené sankčné poplatky 3,19 eur, zmluvný úrok 12,90% ročne z nezaplatenej
istiny od 12. 6. 2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny a z
nezaplatených úrokov od 8. 6. 2014 do zaplatenia, poplatky za upomienky vo výške 60 eur a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o úvere č. 10344 dňa 25. 10. 2012, na základe ktorej

žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať
úver mesačnými splátkami vo výške 29,84 eur, v počte splátok 120, do 13. dňa kalendárneho mesiaca.
Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným splácať úver riadne a včas, žalovaný bol vyzvaný
na predčasné splatenie úveru písomnosťou zo dňa 16. 5. 2014, so stanovením lehoty zaplatenia 7.
6. 2014. Suma 1.860,47 eur predstavuje nezaplatenú istinu úveru ku dňu 7. 6. 2014, zročný zmluvný
úrok vo výške 100 eur predstavuje dohodnutý úrok, ktorý bol žalovaný povinný splácať v rámci splátok
poskytnutého úveru. Sankčné poplatky predstavujú dohodnutý úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1

Obchodného zákonníka a poplatky za upomienky predstavujú 60 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného
s plnením dlhu, žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania, a to z istiny 1.860,47 eur, ako aj
z nezaplatených zmluvných úrokov od 8. 6. 2014 do zaplatenia. Zmluvného úroku sa žalobca domáhal
vo výške 12,90% ročne z nezaplatenej istiny taktiež od 10. 6. 2014 do zaplatenia. Písomnosťou zo dňa
24. 2. 2015 vzal žalobca žalobu čiastočne späť o zaplatenie sumy 60 eur, predstavujúcu poplatky za
upomienky, ako aj o zaplatenie 1,31 eur z nezaplatených sankčných poplatkov (zotrvávajúc na sume
1,88 eur), ako aj o čiastočné zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nesplatenej istinya nezaplatených úrokov za obdobie od 8. 6. 2014 do 9. 6. 2014. Posudzujúc podanie žalobcu podľa
obsahu, podanie žalobcu zo dňa 24. 2. 2015 obsahovalo aj návrh na zmenu žaloby, ktorá nebola
pripustená Uznesením súdu zo dňa 24. 3. 2015.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie listinami: úverovou zmluvou, výpisom z hlavnej knihy, výzvou na predčasné
splatenie úveru, obchodnými podmienkami pre úver, výpisom z účtu, zistiac nasledovné:

Zo zmluvy o úvere č. 10344 zo dňa 25. 10. 2012 bolo zistené, že účastníci konania uzavreli uvedenú
zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému splátkový bezúčelový úver vo výške 2.000 eur
vo forme pôžičky, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 29,84 eur, v počte

splátok 120, od 13. 11. 2012 do 13. 10. 2022. Dohodnutá výška úrokovej sadzby predstavovala 12,90%
ročne, RPMN činila 15,81%, priemerná RPMN 19,08%, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť
predstavovala 3.819,60 eur. Podľa článku 4 bod 2 zmluvy ak klient poruší, alebo nesplní akýkoľvek
záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy a vzniknutý kedykoľvek počas jej trvania vrátane omeškania
v zmysle predchádzajúce bodu 4.1, alebo nespláca riadne a včas iný úver alebo pôžičku poskytnutú

bankou, banka je oprávnená žiadať predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, za podmienok
podľa úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok. Z výpisu z Hlavnej knihy H. T. zo dňa
9. 6. 2014 bolo zistené, že výška nezaplatenej istiny predstavuje 1.860,47 eur, nezaplatené úroky 98
eur, nezaplatené sankčné poplatky 1,88 eur. Písomnosťou zo dňa 16. 5. 2014 bol žalovaný vyzvaný na
zaplatenie celého úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností, vo výške 2.003,71 eur do 7. 6. 2014.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol aj v neprítomnosti
účastníkov konania, ktorí boli na súdne pojednávania riadne predvolaní. Nepožiadali o odročenie
súdneho pojednávania, nevzniesli dôkazné návrhy. Súd rozhodol prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy, keďže preukázaný skutkový stav umožňoval vydať meritórne rozhodnutie a nebol
zistený vážny dôvod odročenia pojednávania.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka:

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré:

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka:

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

v znení neskorších predpisov (do 31. 12. 2012):

Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka (v znení od 01. 01. 2009):

Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba L. B. T.
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti
o zaplatenie sumy 1.860,47 eur, keď vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť žaloby v
tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Žalobca listinnými dôkazmi

preukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 25. 10. 2012, na základe ktorej bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 2.000 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami riadne
a včas. Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť zmluvy,
a to výšku, počet a termíny splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, poskytnutý úver
sa zo zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie

jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžník
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné
uplatňovanie si nárokov veriteľom, ktorému neprislúchajú. Úroky sú pritom splatné so splatnosťou
jednotlivej splátky, možno ich však požadovať len do splatnosti dlhu. Keďže v zmluve nebola splnená
základná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať výšku, počet a termíny

splátok istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok, nielen výšku splátok,
zo zákona bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Logickým a teologickým
výkladom zákona o spotrebiteľských úveroch možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zo zmluvy
musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť
splatené jednorázovo (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25. 11. 2013, sp. zn. 11Co/256/2013),

keď spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť
pre spotrebiteľa a jeho ochrana) pritom zodpovedá len taký výklad zákona, ktorý každý z atribútov
vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokoma tiež k prípadným iným poplatkom (Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9. 8. 2011, sp. zn.
10Coe/313/2010).

S poukazom na uvedené žaloba bola zamietnutá o zaplatenie zmluvných úrokov a to zročných ako

aj uplatňovaných do zaplatenia, keďže poskytnutý úver sa zo zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Zmluvné úroky uplatňované žalobcom do zaplatenia nebolii priznané aj z ďalšieho dôvodu.
Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t. j. aj spolu s
istinou.Dobasplatnostiúrokovzaposkytnutiepeňazísatakzhodujesdobousplatnostiúveru.Obchodný
zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, ako aj spôsobu splatenia istiny

úveru, t. j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť vždy zaplatená najneskôr
do splatnosti dlžného zostatku úveru. Žalobca ako veriteľ preto v danom prípade nebol oprávnený
žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po splatnosti úverovej istiny. V danom prípade
žalobcovi prislúchajú len úroky z omeškania. Po vyhlásení celého úveru za splatný sa istina ďalej
zmluvne neúročí. Z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že predstavuje odplatu za užívanie finančných
prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. Veriteľ neposkytuje finančné prostriedky

po lehote splatnosti (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 6. 2013, č. konania 8Co/29/2013-98,
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/437/2013, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, č. konania 5Co/165/2013). Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Podľa publikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 59/1998 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné

úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a
je povinný platiť už iba úroky z omeškania (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014, č.
konania 10Co/108/2014-79). Z dôvodu, že žalobca si uplatňoval zmluvné úroky aj po lehote splatnosti
do zaplatenia, žaloba bola v uvedenej časti zamietnutá ako nedôvodná aj z vyššie uvedeného dôvodu.

Žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná aj v časti uplatňovania úrokov z omeškania zo zmluvných

úrokov. Právo požadovať od žalovaného ako dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania
zo zmluvných úrokov) žalobca nepreukázal. Tým, že dlžník včas neplatí úroky z istiny, dostáva sa do
omeškania s plnením príslušenstva, nie však do omeškania s plnením vlastného dlhu - istiny (podľa
§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka úroky predstavujú príslušenstvo pohľadávky). Názor, že možno
priznať úrok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka, by bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom
pohľadávky, ale novo vzniknutou pohľadávkou (Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 12. 2014,
č. k. 10Co 108/2014-79).

Z dôvodu, že úver bolo potrebné považovať zo zákona za bezúročný a bez poplatkov, žaloba bola

zamietnutá aj o zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 1,88 eur (v dôsledku späťvzatia žaloby
v tejto časti o sumu 1,31 eur). Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti bolo, že žalobca
napriek výzve súdu nekonkretizoval a ani nepreukázal nárok na zaplatenie uvedenej sumy. Sporové
konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity

účastníkov. Osobitne uvedený postup je dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, vo vzťahu ku ktorým
platí obligatórny prieskum neprijateľných zmluvných podmienok zo strany súdu. Podľa Rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu

k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky
predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s

judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby
bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné naplniť úradnúpovinnosť súdneho prieskumu a naplnenie právnych noriem na ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k
uvedenému uplatňovanému nároku. S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, opakované výzvy
súdu, odročovanie súdnych pojednávaní predstavuje narušenie rovnováhy medzi dodávateľom služby

a spotrebiteľom. Podľa hmotného práva dôkazné bremeno oprávnenosti výšky každej jednotlivej časti
žalovanej sumy zaťažuje žalobcu. Nebol daný žiaden dôvod nútiť žalobcu byť úspešný v sporovom
konaní. Takýto postup by predstavoval aj porušenie zásady rovnosti strán v konaní.

Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením dlhu a to s istinou nevráteného úveru vo výške 1.80,47 eur,
žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny

charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi
úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením 8
percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú L.. Žalovanému bola preto uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.860,47 eur od 10. 6. 2014 (ktorý
dátum bol žalobcom navrhovaný) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

V súlade s ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie čiastočne zastavil o

zaplatenie sankčných poplatkov vo výške 1,31 eur, o poplatky za upomienky vo výške 60 eur, o úrok
z omeškania vo výške 8% z nesplatenej istiny a nezaplatených úrokov od 8. 6. 2014 do 9. 6. 2014.
Žalobcovi prislúchal tento dispozitívny úkon, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby
sa nevyžadoval, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania. V časti týkajúcich sa zročných
zmluvných úrokov žalobca výslovne nevzal žalobu čiastočne späť, preto nebol dôvod na zastavenie

konania aj v tejto časti.

V súlade s ust. §160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd stanovil lehotu na zaplatenie v trvaní
30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, prihliadajúc na výšku peňažného plnenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia ak účastník mal v konaní úspech čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 92% (1.860,47 eur), v ktorej časti bol neúspešný
žalovaný. Úspech žalovaného predstavoval 8% (163,19 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca.
Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval vznik nároku žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu
84%. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu
vo výške 111,50 eur (položka č. 1 písmena a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona

č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov; t.j. 6% z ceny vymáhaného nároku).
Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84% t.j. 93,66 eur. Na účely
počítania pomeru úspechu a neúspechu procesných strán bolo potrebné čiastočné späťvzatie žaloby
posúdiť ako neúspech žalobcu v uvedenej časti, keďže k uvedenému čiastočnému zastaveniu konania
došlo v dôsledku zavinenia žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.