Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 19P/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215515
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gazdagová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514215515.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Andreou Gazdagovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého M. V., nar.XX.X.XXXX, bytom u otca, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Košice, dieťaťa rodičov matky E. N., nar.XX.X.XXXX, bytom L. XX, V. a otca K.
V., nar.XX.X.XXXX, bytom Y., J. XXX/XX, v konaní o zníženie výživného

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého M. V., nar.XX.X.XXXX návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.8.2014 žiadala,
aby súd rozhodol o znížení výživného na maloletého M., s odôvodnením, že od doby poslednej úpravy

vyživovacej povinnosti sa u nej podstatne zmenili pomery, nakoľko je nezamestnaná, pracuje na dohodu
o vykonaní práce, pričom jej príjem je v čistom 42,09,-Eur mesačne. Finančné prostriedky na úhradu
výživného si musí požičiavať od rodiny. Navrhla určiť vyživovaciu povinnosť k maloletému M. v sume
zákonného minimálneho výživného, od 1.2.2014.

Otec s podaným návrhom na zníženie výživného nesúhlasil.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zamietnuť návrh matky na zníženie výživného, keďže zníženie
výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa.

19P/303/2014
- 2 -

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, správou o prešetrení pomerov v rodine maloletého
dieťaťa, ako aj s ďalším obsahom spisu, obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie,
sp.zn.9P/101/2013 a zistil tento stav vo veci:

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, číslo konania 9P/101/2013 - 38 zo dňa 6.9.2013 bolo
zvýšené výživné zo strany matky na maloletého M. V. tak, že bola určená povinnosť matky prispievať na
výživu maloletého M. sumou 60,- Eur mesačne, vždy do 15.dňa v mesiaci vopred, k rukám otca, počnúc

16.4.2013. Súčasne bola určená povinnosť matky zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 16.4.2013
do 31.8.2013 v sume 148,-Eur, v pravidelných mesačných splátkach, až do vyrovnania. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 5.11.2013.Matka maloletého M.ije spolu s manželom M. N. na adrese trvalého bydliska, v jednoizbovom byte,
ktorý patrí manželovi matky. Návrh na zníženie výživného podala matka z dôvodu straty zamestnania,
naposledy bola v riadnom pracovnom pomere zamestnaná na Exekútorskom úrade JUDr. Uhríkovej

v Košiciach, podľa jej vyjadrenia došlo k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu znižovania stavu
zamestnancov. Pracovný pomer ukončila dohodou. Následne bola práceneschopná, od 13.2.2014 sa
zaevidovala na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie, zaevidovaná bola do 1.11.2014, kedy sa
zamestnala u súčasného zamestnávateľa - UPJŠ v Košiciach na kratší pracovný pomer, t.j. 20 hodín
týždenne ako upratovačka. Príjem z tejto práce má vo výške 165,-Eur mesačne v čistom. Okrem toho

pracuje na dohodu v spoločnosti Rizn, s.r.o., s príjmom 42,-Eur mesačne. Iný príjem matka nemá.
Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Má ukončené stredoškolské
vzdelanie s maturitou. Manžel matky je invalidný dôchodca, poberá čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 250,-Eur mesačne. Matka prispieva na bývanie sumou 100,-Eur mesačne, platí si mesačník na
MHD vo výške 20,-Eur mesačne, mobilný telefón vo výške 10,-Eur mesačne. S maloletým M. je v
pravidelnom kontakte, maloletý ju navštevuje 2-3krát do týždňa, keďže chodí do školy do Košíc. Matka

uviedla, že maloletému zakupuje rôzne veci, najmä oblečenie, naposledy mu kúpila bundu v hodnote
60,-Eur, topánky v hodnote 30,-Eur. Matka uviedla výdaje u maloletého M. v súvislosti s návštevou u
zubného lekára, ako aj výdaje spojené s kúpeľným pobytom maloletého. Iné vyživovacie povinnosti
matka nemá. Matka ďalej vo svojom vyjadrení uviedla, že uvažovala o podaní návrhu na zmenu vo
výchove maloletého, avšak maloletý sa vyjadril, že meniť nič nechce.

Otec maloletého M. vo svojom vyjadrení uviedol, že žije v rodinnom dome na adrese trvalého bydliska,
v domácnosti s priateľkou V. N. a maloletým M.. Je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie, asi po dobu troch rokov, naposledy pracoval v Hornbachu. Poberá dávku v
hmotnej núdzi vo výške 127,-Eur mesačne, spolu s rodinnými prídavkami. Iný príjem nemá. Priateľka

otca je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 160,-Eur mesačne. Priateľka
otca má určenú vyživovaciu povinnosť k dcére Kataríne vo výške 40,-Eur mesačne. Na bývanie platí
otec spolu s družkou náklady na elektrinu vo výške 100,-Eur mesačne, náklady na tuhé palivo ročne
vo výške 350,- až 400,-Eur. Zvyšné finančné prostriedky otec uviedol že idú na zabezpečenie stravy, v
súvislosti s diagnózou maloletého M., ktorý musí mať každý deň zabezpečenú kvalitnú stravu.

19P/303/2014
- 3 -

Maloletý Tibor navštevuje 1. ročník na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Košiciach, do školy
cestuje autobusom, náklady na cestovanie mu platí otec v sume 55,-Eur mesačne. Stravuje sa doma.

Maloletý má diagnózu diabetes mellitus, pichá si pravidelne inzulín, náklady na liečbu sú cca vo výške
20,-Eur mesačne. Maloletý mal zvýšené výdaje na začiatku školského roka v súvislosti so zaplatením
poplatku za ZRPŠ, nákupom učebnice z anglického jazyka, zabezpečením pracovného oblečenia na
prax.

ZpotvrdeniaošetrujúcejlekárkyMUDr.Greškovičovejvyplýva,žematkamaloletéhobolaPNod2.1.2014
do 17.2.2014.

Z potvrdenia ÚPSVaR v Košiciach vyplýva, že matka maloletého bola zaradená do evidencie
nezamestnaných dňa 17.2.2014.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.2.2014 vyplýva, že matka maloletého nemá nárok na dávku
v nezamestnanosti.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.2.2014 vyplýva, že matka maloletého má nárok na

nemocenské počas doby trvania jej PN. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.1.2015 vyplýva,
že matke maloletého bolo vyplatené nemocenské za dobu od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške spolu
407,60,-Eur.

Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 60 ZP medzi zamestnávateľom JUDr. Vierou

Uhríkovou, súdnou exekútorkou a matkou maloletého vyplýva, že sa dohodli na rozviazaní pracovného
pomeru podľa § 60 ods.1 ZP dohodou, pracovný pomer končí 31.12.2013. Z potvrdenia vystaveného
JUDr. Vierou Uhríkovou, súdnou exekútorkou vyplýva, že matka maloletého mala za rok 2013 priemernú
čistú mesačnú mzdu vo výške 397,66,-Eur.Z písomného vyjadrenia JUDr. Uhríkovej zo dňa 9.3.2015 vyplýva, že zamestnankyňa Agáta Luptáková
prejavilanespokojnosťsvýškouplatuažiadalavyššieohodnotenie.Vzhľadomnahospodárskyvýsledok

exekútorského úradu a skoro žiadny nápad nových vecí jej plat zvýšiť nemohla. Zamestnávateľ jej
preto navrhol skončenie pracovného pomeru dohodou, s ktorou súhlasila. Iný druh práce, kde by mohla
dosiahnuť vyššiu mzdu jej zamestnávateľ ponúknuť nevedel.

Z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi zamestnávateľom Rizn, s.r.o. Košice a matkou

maloletého vyplýva, že od 18.3.2014 matka maloletého je na dohodu zamestnaná u tohto
zamestnávateľa ako upratovačka za dojednanú odmenu 60,-Eur.

Zo mzdového listu vystaveného zamestnávateľom Rizn, s.r.o. Košice vyplýva, že za dobu od 3/2014 do
8/2014 mala matka priemerný mesačný príjem v čistom vo výške 42,09,-Eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom Univerzitou P.J.Šafárika v Košiciach a matkou
maloletého vyplýva, že od 1.11.2014 matka nastúpila do pracovného pomeru na kratší pracovný čas v
rozsahu 20 hodín týždenne, s funkčným mesačným platom 190,66,-Eur.
19P/303/2014
- 4 -

Z rozhodnutia ÚPSVaR v Košiciach zo dňa 10.2.2015 vyplýva, že otec maloletého poberá od 1.1.2015
dávku v hmotnej núdzi vo výške 93,90,-Eur mesačne.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Z vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že od posledného rozhodnutia súdu o

výživnom sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane matky maloletého dieťaťa.

U maloletého Tibora sa zmenili pomery v tom smere, že podrástol, v čase posledného súdneho
rozhodnutia navštevoval základnú školu, toho času navštevuje strednú školu, je starší, čím vzrástli aj
náklady na uspokojovanie jeho osobných potrieb, vzhľadom k veku. Zvýšenie životných nákladov na

výchovuavýživumaloletéhodieťaťajeobjektívnaokolnosť,ktorásamaosebeodôvodňujezmenuvýšky
výživného, smerom k jeho zvýšeniu.

U matky maloletého Tibora sa zmenili pomery v jej súčasnom preukázanom príjme. Pri poslednom
rozhodovaní súdu súd vychádzal z príjmu matky, ktorý mala u zamestnávateľa JUDr. Viera Uhríková,

súdna exekútorka, t.j. z príjmu vo výške 390,-Eur priemerne mesačne netto, kde pracovný pomer
ukončila matka maloletého dohodou. Následne sa matka zaevidovala na úrade práce, ako uchádzačka
o zamestnanie, v súčasnej dobe dosahuje príjem vo výške mesačne v čistom 165,-Eur mesačne a 42,-
Eur mesačne, t.j. súčasný preukázaný príjem matky je 207,-Eur mesačne.

Súd poukazuje na to, že výška výživného sa odvodzuje aj z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú
reálne možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby maloletého dieťaťa, ktoré
nepresahujú mieru nevyhnutných potrieb pre život človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti
rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,

ale sú prospešné pre všestranný vývoj a rozvoj dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19P/303/2014
- 5 -

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj

na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktorý povinný na seba berie.

Nazákladevykonanéhodokazovaniaazistenéhoskutkovéhostavusúddospelkzáveru,ženávrhmatky
na zníženie výživného nie je dôvodný.

Predpokladomzmenyprávoplatnéhorozhodnutiaovýživnommôžebyťibazávažnejšiazmenapomerov.
Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné nie je primerané, išlo by o neprípustnú reparáciu

právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmenou pomerov sa má na mysli výrazná zmena tých okolností, či
už na strane oprávnenej osoby, alebo povinnej osoby, ktoré boli podkladom predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia.

Pri určení výšky výživného súd má vychádzať z možností a schopností oboch rodičov, ako aj z

odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti nemožno
určovať podľa posledného príjmu povinnej osoby, bez toho, že by sa prihliadalo na jeho schopnosti.
Súd musí skúmať, či povinný neopustil zamestnanie pre neho výhodné a poskytujúce mu väčší príjem
bezdôvodne. V prípade zmeny príjmu povinnej osoby je potrebné skúmať, či k takejto zmene došlo
z dôležitého dôvodu. Ak povinný zmenil alebo opustil zamestnanie s vyšším príjmom, z vlastnej

iniciatívy, treba posudzovať schopnosti a možnosti povinného podľa príjmu pred zmenou resp. stratou
zamestnania.

V danom prípade síce došlo od posledného určenia výživného súdom k zmene príjmu u matky
maloletého dieťaťa a to výrazne, nakoľko v súčasnej dobe jej preukázaný príjem tvorí iba príjem vo výške

200,-Eur mesačne, v čistom. Bolo preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia matka odišla zo
zamestnania, v ktorom mala riadne uzavretý pracovný pomer, s perspektívou pracovného miesta a to u
zamestnávateľa JUDr. Viera Uhríková, súdna exekútorka. V poslednom súdnom rozhodnutí, ktorým bola
určovaná vyživovacia povinnosť matky, súd konštatoval, že dosahovala dostatočný príjem na to, aby
si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom mohla plniť bez akejkoľvek finančnej a existenčnej

ujmy.

Súd má za to, že matka svojim konaním, ktorým odišla zo zamestnania z vlastnej vôle, konala
spôsobom uvedeným v § 75 ods.1 Zákona o rodine, keď sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho
zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.

Výživné je prednostnou pohľadávkou a z uvedeného dôvodu a až v prípade, keď sú uspokojené
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, môže matka uspokojovať aj svoje iné potreby, náklady, ktoré
nemajú charakter nevyhnutných výdavkov. Súd poukazuje na to, že
19P/303/2014

- 6 -

povinnosťou každého rodiča je vyživovať svoje dieťa, rodič však nemá zakotvenú povinnosť pracovať,
a to žiadnym zákonom. Je však povinný si prispôsobiť majetkové pomery tak, aby jemu určené výživnéohrozené nebolo. Ak mu postačuje pracovať s mesačnou mzdou vo výške 200,-Eur, nesmie to ísť na
úkor výživného, určeného zákonom. Matka maloletého nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, či inú
odkázanúosobu.Nemáaniinévyživovaciepovinnosti.Navyšeneuviedlatakézdravotnéproblémy,ktoré

by jej bránili nájsť si adekvátne zamestnanie svojmu veku, vzdelaniu, zdravotnému stavu, situácii na trhu
práce, prípadne aj vo vzdialenejšom regióne od miesta bydliska. Zníženie výživného pre maloletého M.
by znamenalo posunúť zodpovednosť za výživu maloletého výslovne na otca maloletého dieťaťa, ktorý
sa o maloletého každodenne stará a každodenne mu uhrádza všetky riadne a mimoriadne výdaje.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. podľa ktorého
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa
začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice -
okolie v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia podľa O. s.

p. alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa z č. 233 / 1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.