Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/142/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809206663
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3809206663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Romana Hargaša a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa T., Q., so sídlom v P. P., Ul.
K. č. XX, so sídlom Q. L., Ul. X. č . X, S.: XX XXX XXX, T. Q. Y. G. Q. T., T. v Q., so sídlom v T., Q. č.
XXXX, S.: XX XXX XXX, právne zast. J.. Y. Q., advokátom so sídlom v P. P., X. G. proti odporkyni S. S.,
bytom Y., P. č. XX/X, o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1.291,45 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. apríla 2011, č.k. 10C/132/2009 - 142, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči

odporkyni zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 1.291,45 Eur z dôvodu porušenia zmluvných povinností.
Zároveň rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy konania v sume 77 Eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 879f ods. 3, 4 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54
tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť aj s ustanovením §
55 ods. 1, ak ide o náležitosti a zmluvy aj s ustanoveniami § 57 tohto zákona do 3 mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Poukázal na názor Krajského súdu v Prešove, z ktorého vyplýva,

že zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy, t.j. 36,5 % ročne vysoko prevyšuje akékoľvek
produkty bánk na Slovensku, ktoré umožňujú dosiahnuť zisk a to v násobkoch. Podľa zmluvy si E.
vyhradil prevod vlastníctva nielen zaplatením splátok kúpnej ceny, ale aj zmluvnej pokuty. Dodávateľ
si teda poistil svoje postavenie vlastníka aj zmluvnou pokutou, a to bez ohľadu na jej výšku. Tak
vysoká zmluvná pokuta za nezaplatenie splátky kúpnej ceny je pri výhrade vlastníctva prehnaná. Z
týchto dôvodov považoval nijako nelimitovanú zmluvnú pokutu 0,1 % denne súd za pokutu, ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zmluvnú pokutu

36,5 % ročne považoval za značne neprimeranú oproti úrokom z omeškania, ktoré v roku 2000
predstavovali 17,6 % ročne a ktorá značne znevýhodňovala žalovanú spotrebiteľku. Nelimitovanú
percentuálnu zmluvnú pokutu považoval za obchádzanie úrokov z omeškania, ktoré lepšie vystihujú
sankcionovanie spotrebiteľa za jeho pridlhé omeškanie. Súčasne zmluvnú pokutu v uvedenej výške
považoval za dojednanú v rozpore s dobrými mravmi. Po oboznámení sa so Všeobecnými obchodnými
podmienkami kúpnej zmluvy zo spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. 13C/74/2010 a ich porovnaní
so Všeobecnými obchodnými podmienkami zo spisu 10C 132/2009 súd zistil, že tieto sú obsahovo

totožné so Všeobecnými obchodnými podmienkami kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela odporkyňa dňa
05.02.2001 so spoločnosťou E.. Pokiaľ Okresný súd v Poprade rozsudkom pod sp.zn. 13C/74/2010vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v článku I. Kúpna cena a spôsob jej platenia, bod
4., veta prvá o povinnosti kupujúceho zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu pri omeškaní vo výške
0,1 % denne z dlžnej sumy, táto podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach je

s poukazom na § 53 ods. 5 neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatná, a preto súd návrh ako
nedôvodný zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyňa, ktorá
bola v konaní úspešná, má právo na náhradu trov konania, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok
za odpor v sume 77 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zaviaže odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 308,67
Eur. Vyslovil presvedčenie, že nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu, že splnenie povinnosti zaplatiť
splátky kúpnej ceny je zároveň zabezpečené aj výhradou vlastníctva. Výhrada vlastníctva je vedľajším
dojednaním v kúpnej zmluve a svojou povahou ju nie je možné považovať za zabezpečovací právny
inštitút. Zákon nevylučuje, aby si zmluvné strany dohodli aj zmluvnú pokutu, ktorej predmetom bude
záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku.

Poukázal na ustanovenia § 517 ods. 2, § 544 ods. 1 a § 544 ods. 2 OZ. V prípade úrokov z omeškania
zmluvnej pokuty sa jedná o dva rozdielne právne inštitúty. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatňovanie
v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania. Naopak zaplatenie
úrokov z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zákon teda osobitne
nereguluje súbeh nárokov z omeškania a zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v

prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Čo sa týka primeranosti sadzby zmluvnej pokuty, k tomuto
sa vyjadrili už vo vyjadrení zo dňa 07.03.2001, poukázal na nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Mal preto za to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie. Čo sa týka spotrebiteľského zmluvného vzťahu, poukázal na zákon 129/2010 o
spotrebiteľskýchúverochainýchúveroch,stým,žetentozákonjesvojímobsahomúplnoutranspozíciou
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES s tým, že táto novela neponecháva celkom na
voľnej úvahe súdov ich rozhodovanie ohľadom primeranosti zmluvnej pokuty. Poukázal na ust. § 3a
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 281/2010, kde zákonodarca pri tvorbe tohto nariadenia určil maximálnu

vloženú výšku súhrnu sankcii za omeškanie s platením peňažných prostriedkov v rámci spotrebiteľských
úverov, ktorá je zákonom dovolená za jeden kalendárny rok s tým, že maximálna výška všetkých sankcii
v prepočte na rok v percentuálnych bodoch nesmie byť vyššia ako 70,23 %, s tým, že v prejednávanej
veci je výška zmluvnej pokuty o 33,73 % nižšia ako je celkový priemer súhrn sankcii vzťahujúcich sa
na omeškanie dlžníka. Neprimeranosť zmluvnej pokuty preto nemožno posudzovať s poukazom na jej

výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania a inak primeranú dennú
sadzbu zmluvnej pokuty. Existuje preto dôvodný záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v kontexte
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že kúpna zmluva

medzi odporkyňou a spoločnosťou E. spĺňala v tom čase všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy a preto
ju bolo potrebné posúdiť podľa zákona 634/92 o ochrane spotrebiteľa. Jednou z charakteristických
čŕt zmlúv v náväznosti na § 23a ods. 1, 2 citovaného zákona je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku, t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V konkrétnej veci treba mať za to, že všeobecné zmluvné podmienky,

ktoré sú súčasťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou E. a odporkyňou obsahovali takútoneprijateľnú podmienku, ktorou bola zmluvná pokuta vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy pretože výška
tejto pokuty bola neprimerane vysoká.

Tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa podľa § 879f ods. 3, 4 OZ spotrebiteľské zmluvy podľa

§ 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami
§ 53 a § 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch aj s ustanoveniami § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy a s ust. § 57 tohto zákona do troch
mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie
sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 tohto zákona podľa odseku 3 sú neplatné po

uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť
od spotrebiteľskej zmluvy a o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa
odseku 3 daná do súladu s ust. § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy a to do troch
mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ účastníci spotrebiteľských zmlúv nedali tieto zmluvy do súladu s
ustanoveniami § 53, § 54 a § 57 OZ do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona č. 150/2004,

t.j. od 01.04.2004, považujú sa tieto zmluvy zo zákona za neplatné a ide len o absolútnu neplatnosť
podľa § 39 OZ, ktorá pôsobí ex tunc, to znamená od začiatku zmluvy.

Toto zákonné ustanovenie má dôsledok na všetky predtým uzavreté spotrebiteľské zmluvy, ktoré
obsahovali neprijateľnú podmienku. Takouto bola aj zmluva uzavretá medzi spoločnosťou E. a
odporkyňou. Preto táto obchodná spoločnosť mala svoje dovtedy uzavreté zmluvy zosúladiť s predtým

uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tak neurobila, stali sa po jej uplynutí
všeobecné podmienky neplatné v častiach obsahujúcich pre spotrebiteľa nevýhodné podmienky.
Takouto nevýhodnou podmienkou je aj dohoda zmluvných strán o uplatnení zmluvnej pokuty
vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Odvolací súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že vo
veciach spotrebiteľských zmlúv je súd povolaný aj z úradnej povinnosti skúmať primeranosť použitia

viacnásobného zabezpečenia povinnosti. Za predpokladu, že je splnenie povinnosti zaplatiť splátky
kúpnej ceny zabezpečené výhradou vlastníctva, úrokmi z omeškania a aj zmluvnou pokutou, je
následne dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy neprimeranou zmluvnou
podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán z hľadiska jej
kauzy, t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy a nie je ničím iným

ako obchádzaním kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ o najvyššej prípustnej výške úrokov
z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Z tohto dôvodu sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že o neprimeranosti zmluvnej podmienky, ktorá zakladá
značný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov. V danom prípade dohodnutá zmluvná
pokuta ako ďalšia sankcia spojená s nesplnením záväzku neprimerane presahuje hodnotu a význam

zabezpečovacej povinnosti a preto nárok z tohto neprijateľného dojednania nemožno od odporkyne ako
od spotrebiteľa uplatňovať.

Je síce pravdou, že režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku bol transformovaný až
novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 50/2004 Z.z. s účinnosťou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený až novelou zákona č. 634/92 o ochrane spotrebiteľa

zákonom č. 310/99 účinným od 01.01.2000. Na druhej strane už v čase uzatvárania zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi boli splatné smernice Rady 87/577/EHS zo dňa 20.12.1985 o ochrane spotrebiteľa
a smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Vo zvyšku ako bolo uvedené vyššie odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a

vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151
ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnej odporkyni v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko
táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .