Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/786/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113230511
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113230511.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa C. L. F., s.r.o, so sídlom V., M.
X, IČO 35 831 154, v konaní zastúpeného JUDr. L. X., advokátom so sídlom V., M. X, P.O.BOX 205
proti odporkyni L. Y., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom O. Y., F. N. a U. XX/ X o zaplatenie
1.271,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
27C/63/2014-45 zo dňa 08. augusta 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 632,48

eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.11.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy
39,53 eur od 10.12.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.01.20111 do zaplatenia, 9
% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.02.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.03.2011
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.04.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53
eur od 10.05.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.06.2011 do zaplatenia, 9,25%
ročne zo sumy 39,53 eur od 10.07.2011 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.08.2011
do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.09.2011 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 39,53
eur od 10.10.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.11.2011 do zaplatenia, 9,25%

ročne zo sumy 39,53 eur od 10.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.01.2012
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.02.2012 do zaplatenia, tak, že túto sumu jej súd
povolil splácať v splátkach po 60,-eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku, vždy k 25-temu dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody plnenia v splátkach v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia; vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol
a o náhrade trov konania účastníkov rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia vo veci samej súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ

sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia čiastky 1.271,83 eur s príslušenstvom titulom
zmluvyoúvere č.0363318843,ktorúuzavreljehoprávnypredchodca(F.F.,a.s., IČO:00
151 653) ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom. Na základe predmetnej zmluvy poskytol jeho právny
predchodca odporkyni úver, ktorý sa menovaná zaviazala splatiť pravidelnými mesačnými splátkami.
Odporkyňa dlh nesplácala v súlade so zmluvou, v čase určenom v zmluve, t.j. do 10.02.2012 a dostala
sa do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny 1.200,86 eur, nesplatených úrokov z úveru 62,-
eur a poplatkov za správu úveru 8,97 eur. Pohľadávka proti odporkyni bola postúpená na navrhovateľa

zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.03.2013. Postúpenie pohľadávky bolo odporkyni oznámené
listom. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 20.02.2007 bola medzi spoločnosťou F. F., a.s.,so sídlom V., F. U. X, IČO: 00 151 653 ako veriteľom (ďalej len "veriteľ") a odporkyňou ako dlžníkom,
uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na ktorej základe veriteľ poskytol odporkyni úver 1.394,14 eur/
42 000,- Sk, ktorý sa zaviazala splatiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 67,54 eur/ 1 131,- Sk

vždy k 10. dňu v mesiaci. Poplatok za poskytnutie úveru nebol dojednaný. Prvá splátka bola stanovená
na deň 10.03.2007 a posledná na deň 10.02.2012. Výška úrokovej sadzby bola pevná - 18,40 % ročne,
poplatok za správu úveru bol 1,99 eur/60,- Sk mesačne. Ročná percentuálna miera nákladov bola 23,55
%. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj Všeobecné obchodné podmienky v ktorých v bode
7.6.1 je dojednané oprávnenie veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere

okrem iného v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré
trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac
ako 10 dní. Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne a podrobného výpisu z úverového účtu
vyplýva, že veriteľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky titulom zmluvy o úvere dňa 20.02.2007.
Odporkyňa dlh nesplácala v dohodnutých splátkach včas hneď od počiatku, do omeškania sa dostala už
s plnením druhej splátky, ktorú zaplatila dňa 11.04.2007. Celkovo na úver zaplatila sumu 1.236,42,

pričom posledná úhrada z jej strany bola vykonaná dňa 10.10.2009. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči odporcovi postúpená postupcom- F. F., a.s., na
postupníka- navrhovateľa, ktorá skutočnosť bola odporkyni oznámená listom zo dňa 05.04.2013. Podľa
špecifikácie odovzdanej pohľadávky predstavoval zostatok pohľadávky odporkyne ku dňu postúpenia
sumu 1.736,76 eur, z toho istina 1.200,86 eur, príslušenstvo pohľadávky spolu 535,90 eur (úrok 62,- eur,

úrok z omeškania 90,- eur, "UZNZ" 374,93 eur, poplatky 8,97 eur). Splatnosť úveru bola 10.02.2012.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že si zo F. F. vzala úver, ktorý asi do roku 2010 splácala, ale potom
prišla o prácu a nemala z čoho dlh platiť. Od 01.07.2014 sa zamestnala, zatiaľ len na dohodu, na
pomocné práce. Príjem bude dosahovať asi 300-320,- eur mesačne. Žije v podnájme s babkou, ktorá je
dôchodkyňa a poberá dôchodok 320,- eur mesačne, nájomné platia 170,- eur mesačne a za energie 30,-

eur mesačne. Dlh by navrhovateľovi platila, ale nemôže ho zaplatiť celý naraz. Uvedené skutočnosti súd
prvéhostupňaposúdilpodľaprávnychpredpisovúčinnýchkudňuvznikuzmluvnéhovzťahu,20.02.2007,
konkrétne podľa § 497, § 503 ods. 1 až 3, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa § 2 ods. 1 písm.
a/, b/, § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, podľa § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 2

písm. a), b), § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 52 ods. 1 až 3,
§ 53 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 20.02.2007
obsahuje všetky základné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a zároveň

predstavuje typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva
jevyhotovenávoformepredtlačeajejsúčasťou bolibezakýchkoľvekpochybnostíVšeobecnéobchodné
podmienky a sadzobník poplatkov (čl. VIII bod 7 zmluvy). Texty dokumentov odporkyňa ovplyvniť

nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva zo dňa 20.02.2007
je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Odporkyňa zmluvu podpísala ako fyzická osoba a zo samotnej zmluvy nevyplýva účel použitia
poskytnutých peňažných prostriedkov. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského
úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne

vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno
podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona. Súd konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky
náležitosti, ustanovené v § 4 ods. 1,2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Do Občianskeho
zákonníka pojem spotrebiteľská zmluva zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr
výrazne pozmenil z.č. 568/2007 Z.z. ( a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva

nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky
zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy
tvoríprávnyzákladochranyspotrebiteľavsúkromnoprávnychvzťahoch.Akojeuvedenévyššie,zmluvný
vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom,
čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah

i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa
pritom pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka
z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských
zmlúv podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008. Ustanovenie§ 52 ods. 1 Obč.zák. účinné do 31.12.2007 pritom znamenalo zúženú aplikáciu smernice 93/13/
EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú štandardnú zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorej obsah

spotrebiteľ nemohol podstatne ovplyvniť, nakoľko bola vopred pripravená dodávateľom. Keďže citovaná
smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom
časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy
účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami.
V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero

(C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano
Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98) Súdny dvor ES
konštatujepovinnosťnárodnéhosúdupriaplikáciiustanovenínárodnéhopráva,ktorésúskoršiehoalebo
neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného
znenia a účelu smernice. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských
zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 20.02.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1

prvá veta Občianskeho zákonníka prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a
povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy
aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu
súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka o

premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a zabezpečujú jeho
ochranu. Povinnosť súdu aplikovať na vec ustanovenia Občianskeho zákonníka napokon vyplýva i z
dikcie § 3 ods. 3 samotného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, podľa ktorého aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Uvedené

má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keď novelou, z.č. 102/2014 Z.z., účinnou od 14.06.2014,
Občiansky zákonník výslovne v § 52 ods. 2 zaviedol pravidlo, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na ustanovenie § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, bolo potrebné vysporiadať sa v konaní najskôr s otázkou, či nie je daná okolnosť,

ktorá by zakladala nemožnosť uplatnenia práva, oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o premlčanie, v konaní nebolo
zistené, že by pôvodný veriteľ odo dňa uzavretia zmluvy 20.02.2007 do dňa splatnosti poslednej splátky
10.02.2012 ( s prihliadnutím na skutočnosť, že na navrhovateľa bola pohľadávka postúpená až dňom

28.03.2013) využil svoje oprávnenie podľa bodu 7.6. Všeobecných obchodných podmienok požadovať
okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a táto
skutočnosť nevyplýva ani z prehľadu platobnej histórie na úverovom účte odporkyne. Taktiež nebolo
istené, že by pôvodný veriteľ v uvedenom období od zmluvy o úvere odstúpil alebo ju vypovedal,
čím by sa dlh odporkyne stal splatným v celosti. Pokiaľ odporkyňa svoj existujúci dlh plnila vo vopred

dohodnutých splátkach ( a to bez ohľadu na to, či v dojednanom termíne splatnosti alebo v dojednanej
výške), nešlo o čiastočné plnenie dlhu v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorým by
malo dôjsť k uznaniu celého dlhu. Uvedené zodpovedá aj samotnej podstate inštitútu plnenia dlhu vo
vopred dojednaných splátkach, pretože, pri takejto právnej konštrukcii by vždy, s každou splátkou
dochádzalo k uznaniu aj zvyšku dlhu, čím by sa absolútne vylúčila možnosť premlčania dlhu, resp. jeho

splátok, čo je v príkrom rozpore s ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý je na vec potrebné
použiť v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. V tohto zákonného ustanovenia začala plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok úveru
odo dňa ich zročnosti a uplynula po troch rokoch odo dňa splatnosti tej- ktorej splátky, čo znamená, že

premlčacia doba pre uplatnenie nároku na splátku splatnú dňa 10.03.2007 uplynula dňom 10.03.2010,
pre splátku splatnú dňa 10.04.2007 dňa 10.04.2010, a tak ďalej, až po splátku splatnú dňa 10.10.2010,
pri ktorej premlčacia doba uplynula dňom 10.10.2013. Keďže navrhovateľ podal na súd žalobný návrh
až dňa 28.10.2013, súdu nezostávalo iné ako konštatovať, že právo žalobcu na zaplatenie vyššie
popísaných 44 splátok vrátane príslušenstva k nim je premlčané a nemožno ho s poukazom na § 5b z.č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení v spojení s § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
priznať. S ohľadom na zákonnú trojročnú premlčaciu dobu, nepremlčaný zostal nárok navrhovateľa na
zaplatenie šestnástich posledných splátok úveru, splatných dňa 10.11.2010, 10.12.2010, 10.01.2011,
10.02.2011, 10.03.2011, 10.04.2011, 10.05.2011, 10.06.2011, 10.07.2011, 10.08.2011, 10.09.2011,10.10.2011, 10.11.2011, 10.12.2011, 10.01.2012, 10.02.2012 po 37,54 eur, teda suma spolu 600,64
eur, ktorú súd navrhovateľovi aj priznal. Z dôvodu premlčania nároku pre uplynutie zákonnej 3-ročnej
premlčacej doby nepriznal súd navrhovateľovi ani právo na zaplatenie poplatkov za správu úveru vo

výške 1,99 eur mesačne za obdobie do 10.10.2010. Navrhovateľovi ale patria nepremlčané poplatky
za vedenie účtu za obdobie od 10.11.2010 do 10.02.2012 vo výške 16 x 1,99 eur, teda 31,84 eur,
ktoré poplatky boli splatné súčasne so splátkami úveru (dňa 20.07.2009, 20.08.2009 a 20.09.2009).
Odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi nezaplatila včas, a je preto
v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej- ktorej súdom priznanej

splátky. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku dlhu 703,43 eur vzniklo podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná od 13.05.2009 do
12.04.2011 bola 1%, od 13.04.2011 do 12.07.2011 bol 1,25 % , od 13.07.2011 do 08.11.2011 bola 1,50
%, od 09.11.2011 do 13.12.2011 bola 1,25 % a od 14.12.2011 do 10.07.2012 1 % a navrhovateľovi tak
súd priznal úrok z omeškania nasledovne: 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.11.2010 do zaplatenia,

9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.12.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.01.2011
do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.02.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur
od 10.03.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.04.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne
zo sumy 39,53 eur od 10.05.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.06.2011 do
zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.07.2011 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 39,53

eur od 10.08.2011 do zaplatenia, 9,5% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.09.2011 do zaplatenia, 9,5%
ročne zo sumy 39,53 eur od 10.10.2011 do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.11.2011
do zaplatenia, 9,25% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.12.2011 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53
eur od 10.01.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 39,53 eur od 10.02.2012 do zaplatenia. Súd podľa
§ 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. povolil odporkyni splácať dlh navrhovateľovi v mesačných splátkach po

60- eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, vždy k 25. dňu v mesiaci tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd sa pri posudzovaní žiadosti odporkyne o plnenie dlžnej sumy v
splátkach neriadil len jej žiadosťou, ale i výškou priznaného plnenia, pre ktorú je výška určených splátok
primeraná, osobnými a majetkovými pomermi odporkyne a skutočnosťou, že pre navrhovateľa nebude
plnenie dlhu v splátkach ťaživé. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil podľa

§ 142 ods. 2 O.s.p. a tým, že navrhovateľ aj odporkyňa mali vo veci v zásade rovnaký pomer úspechu
a neúspechu, a preto žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho právny názor súdu prvého stupňa,
ktorý vyslovil, že splátky úveru splatné pred 28.10.2010 sú premlčané je nesprávny. Úver poskytnutý
odporkyni bol splatný 10.02.2012. Premlčacia lehota tak začala plynúť po konečnej splatnosti úveru až

dňa 11.2.2012. Zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa
§ 103 Občianskeho zákonníka, práve preto, že zmluvné strany si dohodli konečnú splatnosť úveru na
10.02.2012. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/54/2007, z ktorého
vyslovený právny názor vychádza. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že jeho návrhu na začatie konania v celkom rozsahu vyhovie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potrebné ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu
si odvolací súd osvojil obsiahle a podrobné dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne
poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné:

Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa vyplýva, že odporkyňa
uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, na základe ktorej jej bol úver

poskytnutý a ona si následne nesplnila svoju povinnosť splatiť tento úver podľa dohodnutých zmluvnýchpodmienok.Súdprvéhostupňaodporkyňuzaviazalnazaplateniesplatnýchnezaplatenýchsplátokúveru
v celkovej sume 600,64 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a poplatkom za správu úveru v
celkovej sume 31,84 eur a v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol, vychádzajúc z toho, že

splátky úveru ako aj poplatky za správu úveru, ktoré boli splatné pred 28.10.2010 /teda tri roky spätne
od podania návrhu navrhovateľa na začatie konania na súd/ sú premlčané.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa o premlčaní
splátok úveru, ktoré boli splatné pred 28.10.2010 nesúhlasí a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/54/2007 s tým, že úver poskytnutý odporkyni bol splatný až dňa 10.02.2012 a dohoda

o hradení úveru v splátkach nie je dohodou o plnení v splátkach podľa § 103 Občianskeho zákonníka.

S uvedeným názorom navrhovateľa odvolací súd nesúhlasí. V prvom rade je potrebné uviesť, že
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal
odvolací súd chápe ako exces z dovtedajšej i následnej súdnej praxe, podľa ktorej dojednané splátky
úveru predstavujú čiastkové plnenia, ktoré sa premlčujú samostatne. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo/54/2007 vyslovený opačný právny názor teda nie je dôvodný a podľa odôvodnenia tohto

rozhodnutia ani ničím odôvodnený. Okrem toho sa uvedené rozhodnutie zaoberá splatnosťou úveru z
hľadiska § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie pojednáva o premlčaní čiastkového
plnenia. V predmetnej právnej veci však bolo premlčanie uplatnených práv navrhovateľa posúdené
správne súdom prvého stupňa podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 100
ods. 1, § 101 a § 103, s ohľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu.

Podľa odvolacieho súdu nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že dojednanie splatnosti poskytnutého
úveru v splátkach predstavuje dohodu o plnení v splátkach, čo má podľa § 103 Občianskeho zákonníka
za následok, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti. Odvolacie
tvrdenie navrhovateľa, že zmluvná dohoda o uhradení úveru v splátkach, nie je dohodou o plnení v
splátkach je nelogické a ničím nepodložené.

Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom
rozsudku súdom prvého stupňa, že právo navrhovateľa na zaplatenie splátok úveru so splatnosťou pred
28.10.2010bolopremlčané.Ztohtodôvodupotomodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňaakovecne
správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §

150 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože táto nepodala
návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, hoci by jej inak náhrada trov odvolacieho konania
ako úspešnému účastníkovi patrila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .