Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113236006
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113236006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. H. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom O. Z. X, A., 2. O. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T.. V. X, A., právne zastúpených JUDr.
Tiborom Sásfaiom, advokátom so sídlom v Košiciach, Fejova 4 proti žalovanej: O. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytomN.Z.Y..Z.,S.XXXXX,X.,zastúpenejvkonaníopatrovníkomI.P.,súdnoutajomníčkouOkresného
súduZ.vkonaníonáhraduškodyvovýške19196,71Eur,oodvolanížalobcovprotirozsudkuOkresného
súdu Prešov zo dňa 09. 10. 2014, č. k. 7C/181/2013-85 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, cit.: „Účastníci konania sú dedičmi po poručiteľke H. C., rod. M.,
zomrelej XX. XX. XXXX. Dedičské konanie po poručiteľke vedené pred Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. D1880/2001 sa skončilo zastavením konania z dôvodu, že poručiteľka svoj majetok za
života vyporiadala a ďalší cennejší hnuteľný a nehnuteľný majetok zistený nebol. Dedičské konanie o
novoobjavenommajetkupoporučiteľkevedenépredOkresnýmsúdomPrešovpodsp.zn.26D217/2004
sa skončilo zastavením konania pre nemajetnosť. V uznesení o zastavení dedičského konania pre

nemajetnosť (sp. zn. 26D/217/2004) je konštatované, že medzi dedičmi vznikla sporná skutočnosť, čo
patrí do dedičstva (§ 175k ods. 3 O. s. p.), a preto každý z dedičov sa môže obrátiť na súd podaním
žaloby o určenie rozsahu dedičstva. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 10. 2012 sp. zn.
33T/46/2012 súd obžalovanú (žalovanú) O. F., rod. C. v konaní proti ušlému uznal vinnou z prečinu
podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 23. 10.
2001 na Notárskom úrade JUDr. Jána Marušina v dedičskom konaní po poručiteľke H. C. úmyselne
zatajila súdnemu komisárovi vklady vedené v Z. Z., čím takto spôsobila žalobcom škodu vo výške 19

196,71 Eur. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 02. 07. 2013, č. k. 1To/12/2013-569 bol
citovaný rozsudok Okresného súdu Prešov zrušený a trestné stíhanie voči žalovanej bolo zastavané.
Zároveň žalobcovia boli podľa § 281 ods. 3 Trestného poriadku odkázaní s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie. Odvolací súd v citovanom uznesení konštatoval, že trestné stíhanie je
premlčané a z tohto dôvodu rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a trestné stíhanie voči žalovanej
ako obžalovanej zastavil. V predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali náhrady škody vo výške 19196,71 Eur a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť im každému zo žalobcov škodu vo výške 9
598,35 Eur, t. j. polovicu zo sumy 19 196,71 Eur.

Po aplikácií ust.§ § 420 ods. 1, § 460, § 461 ods. 1, 2, § 473 ods. 1, 2, § 481, § 482 ods. 1, 2, §

483 a § 484 Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že v prejednávanej veci žalobcom nesvedčí aktívna
vecná legitimácia v tomto konaní. Skonštatoval, že žalobcovia boli oprávnení sa v predmetnom konaní
domáhať len určenia, že poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníkom pohľadávky vo výške 19 196,71
Eur, resp., že táto pohľadávka patrí do dedičstva po nej a v prípade, ak by boli v konaní úspešní
mohli žiadať na príslušnom súde o prejednanie náhradného dedičského konania. Naviac súdu vôbec

nie je zrejmé, prečo žalobcovia uplatňujú každý po 1/2 z pohľadávky 19 196,71 Eur, keď do úvahy
prichádzajúcou dedičkou zo zákona je aj žalovaná. Pokiaľ žalobcovia mali za to, že do dedičstva po
poručiteľke patrí aj sporná pohľadávka, do úvahy prichádzala iba žaloba na určenie, že poručiteľka
bola ku dňu smrti vlastníkom danej pohľadávky, resp. že táto pohľadávka patrí do dedičstva. Obrana
žalobcov, že pohľadávku nevedeli špecifikovať, a preto ju nemohli uplatniť v náhradnom dedičskom
konaní neobstojí. Vedomosť o spornej pohľadávke získali už v prebiehajúcom trestnom konaní, a preto

mali správne podať na súde žalobu o určenie rozsahu dedičstva a nie uplatniť žalobu o náhradu škody.
Z týchto dôvodov súd považoval žalobu žalobcov v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že neúspešní žalobcovia nemajú právo
na náhradu trov konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy konania nevznikli“.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia odôvodňujúc, že

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. d), f) O. s. p.). Uviedli, že súd nedostatočne v zmysle ust.§ 132 O. s. p. vyhodnotil listinné
dôkazy, a to uznesenie Okresného súdu Prešov v dedičskom konaní sp. zn. 26D 1946/2002, podľa
ktorého bol vyporiadaný vklad na fonde ochrany vkladov vo výške 144 049,40 Sk na meno poručiteľky

tak, že tento nadobudli žalobcovia v 1.a 2.rade bez povinnosti vyplatiť ustupujúcu spoludedičku. Z
dedičského konania vyplýva, že poručiteľka ešte počas života previedla na žalovanú nehnuteľnosť a
práve z dôvodu, že žalovaná počas života poručiteľky nadobudla od nej darom domovú nehnuteľnosť v
Prešove vo vysokej hodnote, bol v zmysle ust. § 484 Občianskeho zákonníka tento dar započítaný do
jej podielu. Pre žalobcov je preto nepochopiteľné, že súdu nebolo zrejmé, prečo žalobcovia uplatňujú

nárok na náhradu škody po 1/2, zo spornej pohľadávky. Neadekvátne súd poukázal aj na rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR 22Cdo 2290/2006 a 22Cdo 1826/2004, ktoré nie sú na tento prípad aplikovateľné.
Išlo v nich totiž o posúdenie, či určovacou žalobou podľa ust. § 80 písm. c) O. s. p. sa môže dedič
domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bol ku dňu smrti poručiteľ bez
toho, aby prebehlo o takejto nehnuteľnosti dedičské konanie. V tomto prípade totiž nejde o vec (či už

hnuteľnú alebo nehnuteľnú), ale o pohľadávku ktorú ku dňu smrti poručiteľka vlastnila a ktorá nebola
predmetom dedičského konania po nej. Peniaze, ktoré žalovaná z účtov poručiteľky vybrala nie sú
vecami, sú finančným ekvivalentom, pohľadávkou z vkladového vzťahu v banke, sú zameniteľné, a preto
po ich výbere žalovanou už nie je možné prejednať tieto finančné prostriedky, ktoré v čase smrti patrili
poručiteľke, lebo na týchto účtoch neexistujú. Záver súdu, že žalobcovia mali podať určovaciu žalobu o

rozsahu vkladových účtoch, ktoré patria do dedičstva po poručiteľke, je nesprávny a takýto rozsudok by
nebol ani vykonateľný. Žalovaná utajením vkladov po poručiteľke v dedičskom konaní a ich výberom
natrvalo úmyselne zmarila žalobcom možnosť prejednania vkladov v dedičskom konaní z dôvodu, že z
nich by už nededila pre zápočet darovanej nehnuteľnosti počas života od poručiteľky. Žalovaná konala
nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale jej zodpovednosť je daná aj podľa ust.§ 420 ods. 1 s použitím

ust.§ 415 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj trestné konanie proti
žalovanej, lebo bolo zastavené len z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. Zdôraznili, že ide o škodu
spôsobenú úmyselne a škoda spočíva v hodnote, ktorú by žalobcovia získali v dedičskom konaní, ak by
žalovaná nekonala protiprávne (§ 442 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka). Preto sa žalobcovia domáhajú
náhrady spôsobenej škody každý rovným dielom. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zmenil a žalobe vyhovel.Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§
201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s.

p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

V predmetnom konaní žalobcovia ako dedičia po poručiteľke H. C. zomrelej XX. XX. XXXX uplatňujú
náhradu škody voči žalovanej (tiež dedičke po poručiteľke). Zodpovednosť žalovanej za škodu

odôvodňujú tým, že žalovaná sa dopustila úmyselného prečinu podvodu, ak zamlčala vklady poručiteľky
vdedičskomkonaní,tietonáslednevybrala,čímsaobohatilanaškoducudziehomajetku.Vedenétrestné
stíhanie voči žalovanej bolo zastavené len z dôvodu premlčania. Žalobcovia tvrdia, že ide o škodu
spôsobenú úmyselne a škoda ako majetková ujma predstavuje žalovanou úmyselne zatajené vklady
vedené v Z. Z. v celkovej výške 19 196,71 Eur, ktoré žalovaná následne previedla na svoj účet.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti, postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bol návrh žalobcov zamietnutý a účastníkom nebola priznaná náhrada trov konania.

Žalobcovia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O. s. p.) a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle ust. §
205ods.2písm.d)O.s.p.jedaný,akvýsledokhodnoteniadôkazovsúdomprvéhostupňanezodpovedá

postupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p.,pretožesúdzobraldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický

rozpor, alebo ktoré odporujú ust.§ 122 - § 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle ust.§ 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.). Len pre zdôraznenie správnosti dodáva:

Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). K nadobudnutiu dedičstva
nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu
ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva; predpokladá okrem iného, že dedičstvo po každom
poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté (§ 175a a nasl. O. s. p.).

Jenepochybné,žeúčastnícikonaniasúdedičmipoporučiteľkeH.C.zomrelejXX.XX.XXXX,žalobcovia

v 1. a 2.rade a žalovaná sú deťmi poručiteľky.

Ako vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 26D 217/2004 uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 18. 02. 2005, č. k. 26D 217/2004-30 bolo náhradné dedičské konanie po poručiteľke
H. C. zastavené pre nemajetnosť. Z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, cit.: „poručiteľka
domový majetok darovala počas svojho života darovacou zmluvou žalovanej registrovanou v roku 1992

pod číslom RI 2777/92. Dedičia do konania nahlásili aj vklady na vkladných knižkách, ktoré však nevedelibližšie špecifikovať, ako aj hnuteľný majetok nachádzajúci sa v rodinnom dome. Medzi dedičmi vznikla
sporná skutočnosť - čo patrí do dedičstva podľa § 175k ods. 3 O. s. p., a preto každý z dedičov sa
môže obrátiť na súd podaním žaloby podľa § 175y, aby súd určil čo patrí a čo nepatrí do dedičstva.

Súdny komisár na základe zápisnice zo dňa 21. 01. 2005 zistil, že nie sú podmienky pre pokračovanie
v dedičskom konaní a z dôvodu nemajetnosti poručiteľky konanie zastavil“.

Žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhajú nároku na náhradu škody, ktorý nárok odôvodňujú tým,
že žalovaná sa dopustila úmyselného prečinu podvodu, lebo zamlčala vklady poručiteľky v dedičskom
konaní a tieto následne previedla na svoj účet vo výške 19 196,71 Eur, pričom škoda spočíva v hodnote,

ktorú by žalobcovia získali v dedičskom konaní zaradením majetku do aktíva, ak by žalovaná nekonala
protiprávne.

Podľa ust.§ 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škody sú:

a) porušenie právnej povinnosti,

b) existencia škody,

c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d) zavinenie.

Pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a
ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady

potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav), pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo poškodený
mohol získať nebyť vznikom škody.

Žalobcovia nárok na náhradu škody v predmetnom konaní odvodzujú v súvislosti so zavineným
protiprávnym konaním žalovanej (konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
33T/46/2012) a výšku škody uplatňujú vychádzajúc z pohľadávky 19 196,71 Eur predstavujúcej vklady

poručiteľky ku dňu jej smrti vedené v Z. Z. a. s. na sporoknižke č. XX-XXXXXX-X. vo výške 356 409,50
Sk a na sporoknižke č. XX-XXXXXX-X. vo výške 221 910,50 Sk.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia existenciu škody v konaní nepreukázali. Žalobcom v 1.a
2.rade doposiaľ škoda spočívajúca v zmenšení ich majetku nevznikla, lebo žalobcom nič nebráni, aby
pohľadávku 19 196,71 Eur prihlásili do dedičstva po poručiteľke H. C., zomrelej XX. XX. XXXX. V prípade

spornosti tejto pohľadávky súd dedičov uznesením v zmysle ust. § § 175k, y O. s. p. odkáže, aby sa
domáhali na súde určenia, že do majetku poručiteľky patria ďalšie aktíva.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobcovia ako dedičia môžu
požiadať príslušný súd o náhradné dedičské konanie a v prípade spornosti pohľadávky sú oprávnení sa
v konaní domáhať určenia, že poručiteľka H. C. bola ku dňu smrti vlastníčkou pohľadávky vo výške 19

196,71 Eur alebo, že táto pohľadávka patrí do dedičstva po nej. Ako vyplýva z obsahu spisu, náhradné
dedičské konanie vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 26D/217/2004 bolo zastavené pre
nemajetnosť poručiteľky a dedičia, aj keď nahlásili vklady na vkladných knižkách, tieto nevedeli bližšie
špecifikovať. Až v trestnom konaní vedenom proti žalovanej bolo špecifikované, že žalovaná úmyselne
zatajila súdnemu komisárovi vklady vedené v Z. Z. a. s. na sporoknižke č. XX-XXXXXX-X vo výške 356

409,50 Sk a na sporoknižke č. XX-XXXXXX-X vo výške 221 910,50 Sk, spolu 578 320 Sk (19 196,71
Eur).S prihliadnutím na vyššie uvedené považoval odvolací súd právne závery súdu prvého stupňa o
nedôvodnosti žaloby za správne, pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219
ods. 1 O. s. p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď tento rozhodol správne podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. i o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože žiadne preukázateľné trovy konania jej nevznikli a žalobcovia ako neúspešní účastníci nemajú

právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.