Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613206389
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2015:1613206389.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: J.

J., nar. XX.XX.XXXX., bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Malackách, dieťa rodičov : matky X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. K. XXX/XX, Y. a otca J. Q.,
nar.XX.XX.XXXX.,trvalebytomI.XXX/X,Q.,tohočasunaneznámommieste,zastúpenýopatrovníčkou:
Martinou Murčekovou, zamestnankyňou Okresného súdu Pezinok, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. J. zo sumy 9,96 eur (300 SKK) mesačne na sumu 80,- eur
mesačne, s účinnosťou od 29.04.2015.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 33/02 - 14 zo dňa 22.10.2002 v časti
výšky výživného otca na mal. J..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka mal. dieťaťa podala dňa 28.05.2013 na Okresný súd Malacky návrh na zvýšenie výživného na
mal. Lýdiu, v ktorom žiadala zvýšiť výživné otca zo sumy 9,96 € (300,- Sk) na sumu 100,- €, počnúc dňom
podania návrhu. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc
33/02 - 14 zo dňa 22.10.2002 bolo naposledy určené výživné na mal. J. v sume 9,96 € (300,- Sk). Matka
uviedla, že od právoplatnosti rozsudku prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa,
nakoľko t.č. navštevujú už druhý stupeň ZŠ. Matka ďalej uviedla, že nakoľko od posledného určenia
výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa, navrhuje súdu zvýšiť výživné na

požadovanú sumu.

Matka na svojom návrhu trvala s tým, že žiada zvýšiť výživné aspoň na 80 €.

Otec sa na pojednávanie nedostavil, toho času sa nachádza na neznámom mieste, má hlásený trvalý
pobyt v meste Myjava a jeho pobyt nie je známy, preto mu súd uznesením č.k. 9P/106/2013 - 38 zo dňa
21.10.2014 v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa tak ako požiadala matka.Opatrovník ustanovený otcovi sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný,
svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o prejednanie veci bez jeho prítomnosti. Keďže boli splnené
podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky a zástupcu kolízneho opatrovníka, správami o
pobyte otca, spisom OS Malacky sp.zn. 8Nc 33/02 - 14 zo dňa 22.10.2002, potvrdením o zárobku matky,
správami ÚPSVaR Malacky a Sociálnej poisťovne pobočka Malacky, rodnými listami mal. dieťaťa a zistil
tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. č.k. 8Nc 33/02 - 14 zo dňa 22.10.2002 súd zveril mal J. do
osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 300,-Sk mesačne, počínajúc od 03.10.2001.

V čase poslednej úpravy výživného bola matka na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok
vo výške 2.740,- Sk mesačne . Otec bol nezamestnaný, poberal dávku sociálnej pomoci v sume 1.895.-
SK, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Mal. J. v čase poslednej úpravy bola v celodennej starostlivosti
svojej matky.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa Ikea Components, s.r.o. zo dňa 10.02.2015 mal súd preukázané,

že matka pracuje v menovanej spoločnosti a za obdobie 02/2014 do 01/2015 tu dosiahla priemerný
mesačný príjem vo výške 812,19 eura netto.

Zvýsluchumatkyvyplýva,žežiada,abybolozvýšenévýživnéaspoňnasumu80eur.Sotcomdieťaťanie
je dlhodobo v žiadnom kontakte. Od roku 2003 otec na mal. J. vôbec neprispieva, žiadnym spôsobom sa
na ňu nekontaktuje. So starostlivosťou o mal. J. jej pomáha priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti.

Priateľ má príjem cca. 600 eur. Matka je zamestnaná v spoločnosti H. ako operátor výroby, dosahuje
mesačný príjem cca. 600 eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Mal. J. v súčasnosti navštevuje 7. ročník
ZŠ v Y., je zdravá, výchovné problémy nespôsobuje. V škole sa nestravuje, stravu jej na celý deň
zabezpečuje matka. Spoplatnené krúžky nenavštevuje, navštevuje krúžok hádzanej, avšak náklady s
tým nie sú žiadne.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na mal. dieťa, nakoľko
saodposlednejúpravyvýživnéhopodstatnezmenilipomerynastranemal.J.,výškuvýživnéhoponechal
na úvahe súdu.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na

plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,

ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal,
či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou
zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle §
78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými

pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré
zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého
času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata
zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane

oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň
školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom
životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho
fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho

uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri
rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí apodieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú
z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky

na zvýšenie výživného dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu
závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je
potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy
bola výška výživného na mal. J. určovaná rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. 8Nc 33/02 - 14
zo dňa 22.10.2002 v sume 300,-Sk mesačne, počínajúc od 03.10.2001. Od tohto času uplynula doba

takmer 13 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné v sume 300,- Sk
(9,96 €) na mal. J. je v súčasnej dobe pre dieťa absolútne nedostačujúca a nezohľadňujúca jej zvýšené
životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré
odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného maloletého dieťaťa, a
to z toho dôvodu, že mal. J. už navštevujú druhý stupeň ZŠ (v čase poslednej úpravy bola ako dojča v
celodennej starostlivosti svojej matky), čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby,

životné náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod na iný stupeň školského systému je považovaný za objektívnu
skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods.
1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Otcove majetkové

a osobné pomery pri poslednej úprave boli také, že tento bol nezamestnaný, poberal sociálnu dávku
vo výške 1.895.- SK, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Súd v konaní nemal preukázané príjmové a
majetkové pomery otca a to z dôvodu jeho neznámeho pobytu. Otec sa o mal. J. dlhodobo absolútne
nezaujíma, výživné na dieťa neplatí. Matka pri poslednej úprave výživného bola na materskej dovolenke,
poberala rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk mesačne. V súčasnosti je matka zamestnaná v

spoločnosti H. D., s.r.o. kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 812,19 eura netto. Matka
nepoberá náhradné výživné na mal. dieťa.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal.
Lýdiu zo sumy 300,-Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Súd za podstatnú zmenu pomerov
odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval postupný

prechod z celodennej starostlivosti matky do materskej školy cez prvý stupeň ZŠ až na druhý stupeň
ZŠ a s tým súvisiace zvýšené výdavky na školné a stravné, ale i na jej výživu, školské potreby, životné
náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a všestranný vývoj mal. dieťaťa. Súd má za to, že
takto určeným (zvýšeným) výživným bude zabezpečená možnosť, aby mal. J. jednak rozvíjala svoje
schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke

na zvýšených nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. dieťa, keďže otec o mal. Lýdiu
dlhodobo neprejavuje žiadny záujem (nenavštevuje ju, neplatí výživné, nezaujíma sa o jej zdravotný
stav, atď.). Skutočnosť, že pobyt otca nie je v súčasnosti známy, nie je známe či a kde je zamestnaný
(tieto skutočnosti nie je možné objektívne z dôvodu jeho neznámeho pobytu zistiť) neodôvodňujú neurčiť
výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že takto požadovaná

výška výživného je vzhľadom na vek mal. dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň primeraná a
odôvodnená. Otec vie o tom, že je otcom mal. Lýdie, a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svojmu dieťaťu, resp. podieľať sa na zvýšených nákladoch na výživu mal. dieťaťa. Jeho
súčasný neznámy pobyt nezbavuje otca tejto jeho vyživovacej povinnosti a bolo by nespravodlivé, aby
matka len z dôvodu neznámeho pobytu otca sama znášala náklady (zvýšené náklady) na výživu dieťaťa.

Súd po zohľadnení všetkých vyššie uvedených okolností má za to, že výživné na mal. J. je možné zvýšiť
tak ako to uviedol vo výroku tohto rozhodnutia, pretože je potrebné prihliadnuť na zvýšené náklady
na zabezpečenie životných potrieb mal. dieťaťa, najmä v súvislosti s postupným prechodom na vyšší
stupeňškolskéhosystému.Vzhľadomnavšetkyuvedenéskutočnostimalsúdzato,žejedôvodnézvýšiť
výživné a to na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 29.04.2015, teda od vyhlásenia rozhodnutia

tak, ako žiadala matka.O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len ustanovený opatrovník otca, a to do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v piatich vyhotoveniach.
Matka a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)