Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7T/248/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510010299
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8510010299.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a prísediacich

Mgr. Jána Hrica a Bohumila Živčáka, na hlavnom pojednávaní dňa 27. apríla 2015 v Starej Ľubovni, v
trestnej veci proti obžalovanému Z. G. a I. I., pre prečin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa§ 20 k §212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1. Z. G., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., I. XXXX/X, toho času vo výkone trestu v ÚVV a ÚVTOS
Prešov,
2. I. I., nar. XX.X.XXXX v H., trvale bytom H. - O. E.,

s ú v i n n í , ž e

obžalovaní Z. G. a I. I. po predchádzajúcej spoločnej dohode, prišli dňa 22.5.2010 v čase okolo 02.00
hod. na OMV zn. Škoda Felícia, tmavomodrej farby s MPZ Českej republiky do obce Kamienka, okres
Stará Ľubovňa, kde uvedené osobné motorové vozidlo zaparkovali na okraji parkoviska, pri potoku za
miestnym kostolom, v ktorom obžalovaný Z. G. ostal dávať pozor a obžalovaný I. I. odišiel s ruksakom

tmavej farby po chodníku, okolo hlavnej cesty k predajni COOP Jednota v obci Kamienka č. 124, okres
Stará Ľubovňa, kde nezisteným predmetom a spôsobom vylomil 2 ks cylindrických vložiek zámku FAB
a petlicu na vonkajších vchodových presklených dvojkrídlových dverách, následne vošiel do vstupnej
chodby predajne, kde na vnútorných vchodových presklených dverách, nezisteným spôsobom rozbil
sklenenú výplň v ľavej spodnej časti dverí, vošiel do predajne, odkiaľ odcudzil rôzny tovar, ktorý vložil
do dvoch čiernych igelitových vriec, ktoré následne obžalovaní spolu naložili do motorového vozidla a
odišli do H., kde ich vyložili na K. č. X do vchodu obytného domu, odkiaľ s odcudzenými vecami odišiel
obžalovaný I. I. na neznáme miesto, naviac obžalovaný I. I. sa uvedeného konania dopustil aj napriek

tomu, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/52/2008 zo dňa 4.9.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť taktiež dňa 4.9.2008, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 20 k
§ 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok, so zaradením pre jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia a ktorý vykonal dňa 9.3.2009,

t e d a

1. obžalovaný Z. G.
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

2. obžalovaný I. I.
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním, hoci bol za
obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l i1. obžalovaný Z. G.
prečinkrádežespáchanýformouspolupáchateľstvapodľa§20k§212ods.2písm.a/Trestnéhozákona,

2. obžalovaný I. I.
prečin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

1. Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a u obžalovaného Z. G. od uloženia súhrnného trestu, lebo
pokladá nepodmienečný trest odňatia slobody na 8 (osem) mesiacov, so zaradením na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/190/2014 zo dňa 3.12.2014, za dostatočný na ochranu

spoločnosti a nápravu páchateľa.

2. Podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a u obžalovaného I. I. od uloženia súhrnného trestu, lebo
pokladá nepodmienečný trest odňatia slobody na 12 (dvanásť) mesiacov, so zaradením na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom

Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5T/54/2014 zo dňa 4.7.2014, za dostatočný na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú stranu: COOP Jednota Prešov, spotrebné

družstvo, Konštantínova 3, 081 77 Prešov, IČO: 0016911 s nárokom na náhradu škody odkazuje na
občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Vtejtotrestnejveci30.12.2010podalprokurátorOkresnejprokuratúryStaráĽubovňanaobžalovaných
Z. G. a I. I. obžalobu pod č. k. Pv 299/10, u obž. Z. G. za prečin krádeže formou spolupáchateľstva

podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a u obž. I. I. za prečin krádeže spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2, písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom
základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, s tým rozdielom, že v obžalobe je v skutkovej
vete špecifikovaný odcudzený tovar ako cigarety, alkohol, drogistický tovar a cukrovinky rôznych značiek
v celkovej hodnote 3 168,85 € a súčasne je uvedené, že týmto svojím konaním spôsobili spoločnosti

COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, Konštantínova č. 3, Prešov škodu na odcudzených veciach
vo výške 3 168,85 € a poškodením zariadenia škodu vo výške 248,45 €.

2. Súd nariadil hlavné pojednávanie. Obžalovaný I. I. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, dal však
písomný súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Pretože v danom prípade

boli splnené podmienky uložené § 252 ods. 2 Trestného poriadku, bolo hlavné pojednávanie vykonané
v neprítomnosti obžalovaného I. I..

3. Obžalovaný Z. G. na hlavnom pojednávaní dňa 27.4.2015 po prednesení obžaloby a po príslušnom
poučení urobil vyhlásenie podľa ust. § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku účinného do 31.8.2011,

teda uznal vinu za spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Následne odpovedal
pri postupe súdu podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku na všetky položené otázky „áno“. Prijať
jeho vyhlásenie navrhli zhodne prokurátor i obhajca obžalovaného. Keďže neboli zistené iné závažné
okolnosti brániace súdu vyhlásenie obžalovaného prijať, súd tak vyhlásenie obžalovaného Z. G.
postupujúc podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku účinného do 31.8.2011 uznesením prijal, pričom

zároveň postupujúc podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku účinného do 31.8.2011 vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutkov nevykoná a vykoná iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

4. Za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, právneho posúdenia veci a ustálenia otázky o

vine obžalovaného I. I., otázky o výške spôsobenej škody a otázky prijatia sankcie ako následkuza protiprávne konanie obžalovaných súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní čítaním
nasledovných listinných dôkazov: vyčíslenia škody z č. l. 93, zúčtovania inventúry z č. l. 94, faktúry z č.
l. 95, pracovného príkazu z č. l. 96-97, dodacieho listu z č. l. 98, žiadaniek na prepravu z č. l. 99-100,

zápisnice o škode z krádeže z č. l. 101, prehlásenia z č. l. 102, vypracovania posudku na obžalovaného
G. z č. l. 104, oznámenia Obvodného úradu Prešov z č. l. 107, odpisu z RT z č. l. 402 - 403, záveru
znaleckého posudku KEÚ PZ Košice z č.l. 64-70, zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie
z č.l. 71-92, správ a charakteristík vo vzťahu k obžalovanému I. I. z č.l. 103, odpisu z Registra trestov
obžalovaného I. I. z č.l. 435-437, uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Tos/22/2015 zo dňa

22.4.2015. Súd súčasne vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obvineného Z. G.,
prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného I. I. z č.l. 24-28 vyšetrovacieho spisu zo dňa 15.11.2010,
prečítaním výpovedí svedkyne S. N. z č.l. 42-50 vyšetrovacieho spisu zo dňa 22.5.2010 a 2.12.2010 a
prečítaním výpovede svedkyne S. J. z č.l. 51-53 vyšetrovacieho spisu zo dňa 22.5.2010.

5. Obžalovaný Z. G. poprel výšku škody za tovar s odôvodnením, že vo vreciach, ktoré obžalovaný I.

I. zobral, nebolo až tak veľa vecí. Boli tam cigarety rôznej značky, tri alebo štyri fľaše koňaku a nebolo
tam toľko vecí, aby škoda mohla byť až v poškodeným uvádzanej výške.

6. Obžalovaný I. I. v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal (čl. 24-28).

7. Výpoveď Z. G. na hlavnom pojednávaní, ktorá sa zhoduje v podstatných črtách s výpoveďou
obžalovaného v prípravnom konaní, usvedčuje zo spáchania predmetného prečinu i obžalovaného I. I..
Obžalovaný Z. G. spontánne a nemenne vypovedal o okolnostiach spáchania trestného činu. Súd preto
považuje jeho výpoveď za presvedčivú a hodnovernú a z tohto dôvodu za rozhodujúci usvedčujúci dôkaz
i vo vzťahu k obžalovanému I. I.. Rozhodujúci dôkaz je navyše podporený/umocnený ďalšími dôkazmi,

konkrétne závermi znaleckého dokazovania, ohliadkou miesta činu a fotodokumentáciou, ktoré svedčia
v súhre o vine oboch obžalovaných. Ostatné vykonané dôkazy do prípadu nevniesli podstatné svetlo.

8. V súlade so zásadami uvedenými v § 2 ods. 10, ods. 12 a ods. 19 Trestného poriadku súd vyhodnotil
dôkazy popísane v bode 7. podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo i v ich súhrne, a dospel

k záveru, že tieto tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu, ktoré sa
vzájomnedoplňujúanasebanadväzujú,ažeznichmožnovyvodiťjedinýaspoľahlivýzáver,žežalovaný
skutok, ktorý je trestným činom, spáchali obžalovaní.

9. Z pohľadu právnej kvalifikácie je potrebné konanie obžalovaného Z. G. kvalifikovať ako prečin krádeže

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a konanie
obžalovaného I. I. ako prečin krádeže spáchaná formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2
písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.

10. Skutkovú podstatu uvedených trestných činov naplnili obžalovaní svojím konaním tak po stránke

objektívnej ako aj po stránke subjektívnej. Subjektívna stránka bola naplnená vo forme priameho úmyslu
podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.

11. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných je daný záujmom, ktorý ohrozili svojím
konaním - cudzí majetok, spôsobom jeho spáchania - vlámaním, kde spôsobili minimálne škodu malú,

pričom v prípade obžalovaného I. I. bol tento už za obdobnú trestnú činnosť v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a teda napĺňa i znak trestného činu podľa § 212 ods. 3 písm.
b/ Trestného zákona.

12. Pokiaľ ide o výšku škody a druh tovaru, ktorý mal byť odcudzený, súd nevzal za smerodajné

zúčtovanie inventúry predložené poškodeným, nakoľko z predmetného listinného dôkazu jednak
nevyplýva, kedy naposledy bola vykonaná inventúra, a teda za aké obdobie bola inventúra vykonaná a
súčasne pri vykonanej mimoriadnej inventúre môže rozdiel v tržbách zahŕňať nielen škodu spôsobenú
žalovaným trestným činom, ale i manko spôsobené inými drobnými krádežami v predajni, či inými
stratami tovaru. Totožnosť skutku je však i bez presného vyčíslenia škody a označenia druhu tovaru

zachovaná, keďže predmetom odsúdenia je čo do konania i následku zhodný skutok, kde navyše u
trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, spôsobenie škody nie je jeho zákonným
znakom.13. Obžalovaný Z. G. bol hodnotený Ústavom na výkon väzby Prešov pozitívne ako v správaní sa k
ostatným obvineným v cele, tak aj vo vzťahu stanovenému ústavnému poriadku, pokynom príslušníkov
ZVJS, i vo vzťahu k osobným veciam, či zásadám osobnej a kolektívnej hygieny (č.l. 105). Zo správy

ObvodnéhoúraduPrešovvyplýva,žekudňuvyhotoveniasprávy(6.12.2010)nebolpriestupkovoriešený
ich správnym orgánom (č.l. 107). Z odpisu z registra trestov vyplýva, že bol doposiaľ osemkrát súdne
trestaný súdmi Slovenskej republiky a jedenkrát súdom Spolkovej republiky Nemecko. Posledný krát
bol odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/190/2014 zo dňa 3.12.2014 pre
pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného poriadku, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

14. Obžalovaný I. I. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne (č.l. 103). Zo správy Obvodného úradu
Košice vyplýva, že ku dňu vyhotovenia správy (7.12.2010) bol trikrát priestupkovo riešený. Doposiaľ
bol celkovo 18x súdne trestaný, predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť. Posledný krát rozsudkom

Okresného súdu Košice II sp. zn. 5T 54/2014 zo dňa 4.7.2014 pre prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a/ ods. 3 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 212 ods. 3 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov nepodmienečne so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

15. Pretože obžalovaní spáchali žalované trestné činy skôr (rok 2010), ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iné ich trestné činy (rok 2014), bolo by na mieste uloženie súhrnných
trestov postupom podľa § 42 Trestného zákona. Súd má však za to, že v danom prípade je u oboch
obžalovaných možná aplikácia § 44 Trestného zákona, ktorá súdu umožňuje upustiť od uloženia
súhrnného trestu za predpokladu, že tresty uložené obžalovaným skoršími rozhodnutiami súdov sú na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľov dostatočné.

16. Súd pritom považuje za dôležité uviesť, že samotná dĺžka trestného konania takmer 5 rokov od
vznesenia obvinenia je z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle už uvádzaného článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neprimeraná a odôvodňuje satisfakciu

páchateľa - obžalovaného. Článok 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd umožňuje
Európskemu súdu priznať poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie, ak vnútroštátne právo plne
nezabezpečuje túto nápravu. Predpokladom na spravodlivé zadosťučinenie je, že dotknutá osoba má
štatút poškodenej osoby v zmysle článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
judikatúry Štrasburského súdu celkom jednoznačne vyplýva, že v dôsledku zistenia neprimeranej dĺžky

trestného konania je potrebné páchateľovi uložiť minimálne tresty, aké povoľujú príslušné ustanovenia
vnútroštátnych trestnoprávnych predpisov, ako formu zadosťučinenia. Aj vzhľadom k uvedenému
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so zreteľom na obsah článkov 6,13 a 41 je
nevyhnutné postupovať tak, aby obžalovaný neúmernou dĺžkou trestného konania nebol šikanovaný,
čím by sa porušenie jeho práva uvedeného v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ešte viac prehĺbilo. Nie len vinou obžalovaných za viac ako 4 roky od podania obžaloby, nebolo
vo veci ani otvorené hlavné pojednávanie. Toto je potrebné taktiež brať na zreteľ pri ukladaní trestov.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistené pomery páchateľov, pri zhodnotení stupňa spoločenskej
nebezpečnosti spáchaného trestného činu, ako aj zohľadnení skutočnosti, že prejednávaného skutku

sa obžalovaní dopustili ešte v máji roku 2010, súd upustil u oboch obžalovaných od uloženia súhrnných
trestov, nakoľko trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia uložený obžalovanému Z. G.
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/190/2014 zo dňa 3.12.2014, ktorý si obžalovaný
nateraz vykonáva, ako i trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne

so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia uložený
obžalovanému I. I. rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp. zn. 5T/54/2014 zo dňa 4.7.2014, ktorý
už obžalovaný vykonal, považuje súd za plne postačujúce na dosiahnutie účelu trestu s poukazom na
funkcie trestu, ktoré má každý trest ako taký plniť v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.

18. Poškodená spoločnosť COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo si uplatnila nárok na náhradu
škody riadne a včas. Ako však už súd uviedol vyššie, výška škody v poškodeným požadovanej sume
nebola spoľahlivo preukázaná a na jej preukázanie by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Preto
súd odkázal poškodenú s jej nárok na náhradu škody na občianske súdne konanie.19. Pre tieto dôvody rozhodol súd v prejednávanej veci tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Stará
Ľubovňa. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Odvolanie má odkladný účinok.