Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 9C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209563
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814209563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Slovanet, a.s., so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 35 765 143, zast. STANĚK VETRÁK
& PARTNERI, s.r.o., so sídlom Vlčkova 18, 811 06 Bratislava, IČO: 36 795 038 proti žalovanej: U. Q., H.
XXX/XX, XXX XX W., S.. XX.X.XXXX o zaplatenie 71,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 51,60 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,50% ročne zo sumy 12,90 eur od 25.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 12,90 eur od 25.10.2013
do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy 12,90 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 12,90
eur od 24.12.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 26,02 eur a ostatné trovy

konania vo výške 7,26 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 71,96 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 15,30 eur od 25.9.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5,50% ročne zo sumy 25,38 eur od 25.10.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 15,30 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 13,58 eur od 24.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne
zo sumy 2,40 eur od 25.1.2014 do zaplatenia a trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa

31.5.2013 so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb
č. CG3135531450001, predmetom ktorej bolo zriadenie a poskytovanie služieb uvedených v špecifikácií
služby, ktorá je prílohou zmluvy. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému dodané služby, ktoré boli
vyfakturované uvedenými faktúrami: faktúra č. 6130453620 splatná dňa 24.9.2013 na sumu 15,30 eur,
faktúra č. 6130512356 splatná dňa 24.10.2013 na sumu 25,38 eur, faktúra č. 6130570797 splatná dňa
25.11.2013 na sumu 15,30 eur, faktúra č. 6130570797 splatná dňa 23.12.2013 na sumu 15,30 eur
(žalobca si uplatnil nárok na sumu 13,58 eur) a faktúra č. 6140020397 splatná dňa 24.01.2014 na sumu

15,30 eur (žalobca si uplatnil nárok na sumu 2,40 eur). Paušálny mesačný poplatok za službu Rýchlejší
internet Mini vo výške 10,75 eur bez DPH, ktorej poskytovanie bolo zmluvnými stranami dojednané
v bode 2 Špecifikácie služby k zmluve. Zároveň si uplatňuje úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov.Žalovaná uviedla, že vie čo je predmetom tohto konania. Má vedomosť o tom, že je dlžníčkou žalobcu,
výšku dlhu uviesť nevedela, rozhodnutie vo veci ponechala na zvážení súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2014

a jeho prílohami, faktúrami, zmluvou o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb,
špecifikáciou služieb, cenovým výmerom č. 109/2013, cenníkom administratívnych poplatkov a
poplatkov ostatných služieb, cenníkom prístupu do siete internet a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca ako poskytovateľ a žalovaný ako účastník - fyzická osoba uzavreli dňa 31.5.2013 zmluvu o
poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb č. CG3135531450001, ktorou sa v zmysle
bodu 1. poskytovateľ zaviazal zriadiť a poskytovať účastníkovi služby uvedené v špecifikácii. Podľa bodu

2. cena a platobné podmienky služieb a koncových zariadení sú uvedené v špecifikácii, v Cenníku,
Cenovom výmere a vo Všeobecných podmienkach. V bode 3. sa zmluvné strany dohodli, že zmluva
bola uzavretá na dobu určitú s viazanosťou 24 mesiacov s tým, že počas doby viazanosti nemôžu
zmluvné strany zmluvu vypovedať a odstúpiť od nej môžu len v prípadoch uvedených vo Všeobecných
podmienkach. Podľa bodu 4. zmluva nadobudla účinnosť dňom jej uzavretia a žalovaný ako účastník

vyhlásil, že pred uzavretím zmluvy sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami a Cenníkom a zaväzuje
sa ich dodržiavať ako súčasť zmluvy s tým, že Všeobecné podmienky a Cenník sú zverejnené na stránke
www.slovanet.sk a sú tiež k dispozícii v sídle poskytovateľa, jeho pobočkách
a u jeho zmluvných predajcov. Záverom zmluvné strany vyhlásili, že si zmluvu prečítali, že vyjadruje ich
slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpísali.

Zošpecifikácieslužiebkuvedenejzmluvevyplýva,žežalobcasazaviazalžalovanémuposkytnúťprístup
do siete internet a základný produkt Rýchlejší internet Mini G3.

Z predloženého cenového výmeru č. 109/2013 súd zistil, že tento upravoval zvýhodnené cenové
podmienky poskytovania prístupu do siete internet prostredníctvom produktového radu Rýchlejší
internet.

Podľa bodu 1.2. Cenového výmeru cenové podmienky uvedené v tomto cenovom výmere platia pre
všetkých nových účastníkov, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v tomto cenovom výmere.

Podľa bodu 2.1 písm. a) Cenníka administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb poplatok
za faktúru doručovanú poštou je 0 eur bez DPH, 0 eur s DPH.

Podľa bodu 6.4 Cenníka prístupu do siete internet, poplatok za upomienku je 1 euro bez DPH, 1,20

eur s DPH.

Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúru č. 6130453620 splatnú dňa 24.9.2013 na sumu 15,30 eur,
faktúru č. 6130512356 splatnú dňa 24.10.2013 na sumu 25,38 eur, faktúru č. 6130570797 splatnú dňa
25.11.2013 na sumu 15,30 eur, faktúru č. 6130629337 splatnú dňa 23.12.2013 na sumu 15,30 eur a
faktúru č. 6140020397 splatnú dňa 24.01.2014 na sumu 15,30 eur.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom od 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú

súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb č. CG3135531450001, na základe čoho
boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené

v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 51,60 eur je opodstatnený, preto žalobe v tejto časti
vyhovel, teda jednalo sa o poplatok z predložených faktúr za poskytnuté služby v sume 12,90 eur s
DPH, mimo nároku na zaplatenie poplatku za upomienku, poplatku za vyhotovenie faktúry a poplatku za
znovupripojenie/ odblokovanie prístupu, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb

a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v jednotlivých
faktúrach uvedený ako dátum splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to vo výške a z jednotlivých súm za predmetné obdobie omeškania tak ako sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma predstavujúca poplatok za znovupripojenie, ktorý si
žalobca uplatňoval v sume 12,90 eur s DPH a to vo faktúre č. 6130512356. Z predložených listinných
dôkazov vyplýva, že žalobca nezniesol dôkazné bremeno, keďže na výzvu súdu, aby doložil cenník
služieb, doložil iba jednu stranu Cenníka administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb,
na ktorej sú v bode 1 upravené všeobecné ustanovenia a v bode 2 upravené administratívne poplatky,

avšak podľa písm. a) iba za faktúru doručovanú poštou, podľa písm. b) za faktúru doručovanú poštou-
doplnková služba, podľa písm. c) za elektronickú faktúru doručovanú elektronickou poštou a podľa písm.
d) za jednorazový výpis služieb. Na základe uvedeného súd nemá za preukázané, či medzi žalobcom a
žalovaným došlo k individuálnej dohode o výške poplatku za znovupripojenie, taktiež nemôže posúdiť,
či uplatnený poplatok za znovupripojenie vystihuje možné náklady žalobcu súvisiace s vykonaním

takéhoto úkonu, alebo predstavuje „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho povinností včas
a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby. Rovnako žalobca nepreukázal, že
by žalovanej boli zaslané upomienky, ktoré žalobca vyfakturoval žalovanej v jednotlivých faktúrach vo
výške 1,20 eur s DPH. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním
návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť

dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a
práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a
v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho
záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú

v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo
uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného je súd toho názoru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v
časti nároku poplatku za znovupripojenie a upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými
by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti

žalobu zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,20 eur s DPH za faktúru
doručovanú poštou. Podľa bodu 2.1. písm. a) Cenníka administratívnych poplatkov a poplatkov
ostatných služieb poplatok za faktúru doručovanú poštou predstavuje mesačný poplatok za vyhotovenie
a pravidelné zasielanie faktúry za poskytované telekomunikačné služby, za jedno fakturované obdobie

resp. za predplatné. Faktúra je vystavená v tlačenej forme (papierová), doručovaná prostredníctvom
pošty (samostatná alebo s poštovou poukážkou), pričom cena za predmetný úkon bola dohodnutá v
sume 0,- eur. Na základe uvedeného súd nemá za preukázané podľa akých zmluvných ustanovení
žalobca vyfakturoval žalovanej sumu za doručenie faktúry, keďže ako poukázal na ustanovenie bodu
2.1. písm. a) Cenníka je táto služba žalobcu bezplatná, preto žalobcom uplatnený nárok v predmetnej

časti zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 51,60 eur.O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v

časti o zaplatenie sumy 51,60 eur, čo predstavuje pri žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie sumy
71,96 eur úspech 72% a neúspech v pomerne 28%. Takto po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu
žalovanej vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 44 %. Žalobca si trovy konania
vyčíslil v sume 59,14 eur (za 2 úkony právnej služby po 16,60 eur, 2 x paušálna náhrada za rok 2014
vo výške 8,04 eur a DPH a 20% DPH zo sumy 49,28 eur vo výške 9,86 eur) titulom trov právneho

zastúpenia a sume 16,50 eur titulom ostatných trov konania predstavujúcich súdny poplatok. Na základe
uvedeného súd priznal žalovanému náhradu trov zastúpenia v sume 26,02 eur a ostatných trov konania
v sume 7,26 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.