Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6T/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114012161
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114012161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. februára 2015 v Trenčíne samosudcom
JUDr. Michalom Fialom takto

r o z h o d o l :

D. C.. D. X., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Z., ul. P. XXXX/X, okres Z., sa o s l o b
o d z u j e podľa § 285 písmeno b) Tr. poriadku spod obžaloby pre skutok právne
posúdený ako trestný čin prečinu porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.

zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa02.02.2013včasepribližneo19.00hod.vnikoldobytuč.Xnaul.F. č.XXXX/XXvTrenčíne
a to tak, že po tom, čo užívateľka bytu U.. M. V., trvale bytom Z., F. č. XXXX/XX pootvorila vstupné dvere
do bytu obvinený zatlačil rukou do dverí a vstúpil do bytu bez súhlasu a proti vôli oprávnenej užívateľky
U.. M. V. a byt opustil až po tom, čo z bytu odniesol ich spoločného maloletého syna L. X.,
pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C.. D. X., svedkyne

poškodenej U.. M. V., svedkov C.. U. V. a U.. R. P. a oboznámením listinných dôkazov založených vo
vyšetrovacom spise.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nevyužil svoje zákonné právo nevypovedať. Vo svojej výpovedi
uviedol, že je živnostník, má dve deti, je rozvedený. Obidve deti mu boli prisúdené. Starší syn D.
je po strednej škole, zarába, pracuje. Mladší L. je v súčasnosti prvákom na základnej škole. D. je

z rozvedeného manželstva a L. je ich syn (s poškodenou). Poškodená je v súčasnosti jeho bývalá
družka, ktorá v minulosti dva krát absolvovala protialkoholické liečenie. Je matkou jeho dieťaťa. V
podstate nechápe prečo ide o nejaké porušovanie domovej slobody, pretože viac krát tam prespal, bol
tam na návštevách kedykoľvek, akokoľvek, či bola v takom alebo onakom stave. Po predchádzajúcich
skúsenostiach, ktoré mal a ktoré dokladoval aj pri výsluchoch, mal nepríjemné skúsenosti so stavom
matky dieťaťa najmä v čase, keď bola s dieťaťom či jedným alebo druhým. Nebolo žiadne porušovanie,
pretože mu dobrovoľne otvorila, žiaľ volal mu človek, ktorý je priamo z toho domu, ktorý bohužiaľ nechce

byť menovaný vzhľadom na to, že tam už dlhoročne bývajú a keby sa nekonalo nechcel by niečo čítať
v Markíze alebo Jojke. Je to už dva roky dozadu a medzi tým sa už toho toľko udialo, že to je už stará
záležitosť. Prišiel, otvorila dvere, ešte suseda povedala, musíte dlhšie zvoniť, lebo nepočujú, ale suseda
je na tom už zle, takže nemohla byť ako svedok použitá. Otvorila dvere, dostal sa dovnútra a keď povedal
X. ideme preč, lebo videl, že matka je v žalostnom stave, poškodená povedala, ty tu nemáš čo robiť, si na
cudzomúzemí,zobralchlapcaamedzitýmzačalahonapádaťatď.Chlapecboloblečenýtakakopovedal

pri počítači. Na otázky prokurátorky uviedol, že do vchodových dverí bytového domu sa dostal tak, že mu
otvorila poškodená. Majú dohovorený signál, na ktorý jej zazvonil a otvorila mu bez toho, aby sa ozvala.
Na telefonát čo mal volal U. V., či mu v tejto veci môže nejako pomôcť, avšak nedvíhal telefón. Potomoslovil pani P., tá povedala, že sa ide pozrieť. Po polhodine jej volal naspäť, už nezdvíhala telefóny, takže
sa pýta čo mal robiť. Podozrenie, že sa niečo deje nadobudol na základe predchádzajúcich skúseností.
Napríklad v októbri roku 2010 vo svojom byte bola tiež opitá, boli prizvané dve policajné hliadky, na ktoré

osobne čakal a jej prvorodený syn bol pri tom, keď jednoznačne videl ako matka leží opitá v posteli a na
šporáku bol hrniec, ktorý bublal alebo čo a bol tam plyn. To bola jedna zo skúseností. Druhá skúsenosť,
že sa vrátil v máji na veľkú noc, už nevie ktorého roku a matka ležala opitá na sedačke. Starší chlapec
K. bol za počítačom a malý M. mu povedal, tatinko mama spadla na hlavu. Zavolal lekársku pomoc,
aby náhodou nebolo, že napadol niekoho vo vlastnom byte a či nemá niečo na hlave. Videli tiež, že

bola v takom stave ako bola. Tretia skúsenosť, keď jej zachraňoval, resuscitoval život, už nevie v ktorom
roku. Tak isto mala krvácanie z hlavy. Keď vošiel do bytu poškodená sa potácala po stene. Keď sa
stal skutok po otvorení dverí bytového domu išiel k dverám bytu. Byt je na prízemí. Tam mu povedala
suseda, že musíte dlhšie zvoniť, lebo nepočujú. Suseda rýchlo zatvorila dvere, pretože počula, že niekto
odomyká. Poškodená iba odomkla dvere a to bolo všetko, on ich potlačil. Na dverách je zvonka guľa a
vo vnútri kľučka. Otvorila kľučku, boli otvorené. Išiel dnu. Keď vošiel dnu, poškodená nijako nereagovala,

dlho nerozprávala nič, zahmlené pred očami, pohyby tak opierala sa o stenu, ledva stála na nohách.
Vydedukoval z toho, že je na šrot. Keď s niekým žijete viac ako šesť, sedem rokov, tak nemusíte ani
cítiť alkohol, aj cez telefón vie povedať, či je poškodená pod vplyvom, zvlášť človek, ktorý vychováva
vaše dieťa. Nie je povinný vykazovať objektívne dôkazy, že poškodená bola pod vplyvom alkoholu, túto
povinnosť mala policajná hliadka, ktorej sa to spýtal v tom momente keď prišli k nemu skontrolovať v

akom stave je dieťa a sa ich prvé čo bolo pýtal, či jej dali fúkať. Že nie. Na chodbe bolo rozsvietené. Keď
vošiel do bytu a videl v akom stave je poškodená, pozrel sa kde je chlapec, tým, že je chodba, priamo
obývačka a boli otvorené dvere, chlapec bol za malým stolom v spodnom termoprádle bez ponožiek, bez
všetkého a hral sa za počítačom. Nepamätá si koľkokrát v ten deň kontaktoval telefonicky poškodenú. Po
tom telefonáte, čo mu bolo zavolané, že je tam krik a plač, tak sa poškodenú snažil kontaktovať. Keďže

mu nezdvíhala telefón, volal jej bratovi, ten mu tiež nezdvíhal. Pani P. mu zdvihla. Povedala, že to ide
skontrolovať. Po polhodine jej chcel zavolať ako dopadla kontrola už mu nezdvíhala. Pani P. poškodenú
osobne,nevieužvktoromrokupredVianocamidoviedlanapsychiatrickéliečenietudonemocnice,nato
aby sa išla riadne liečiť, čiže ona vedela, že poškodená požíva alkohol. Je to predsa jej neter. Býva hneď
vo vedľajšom baráku. Dôveroval jej, že má k poškodenej ako tak rodinný vzťah. V ten deň nevolal políciu

po skúsenosti, keď volal na políciu a pýtal sa čo má robiť, že mu poškodená neotvára. Došla policajná
hliadka, tam sa nedostali ani cez hlavné dvere, ale počuli, ako poškodená nezrozumiteľne rozpráva cez
bytový telefón. Vtedy jej chceli dať dúchnuť, aby urobila alkoholovú skúšku. Bohužiaľ sa nedostali ani
do vnútra. Lenže keď takto vyvolával hliadke tri, alebo päť krát do roka, tak už vedeli, že je to F. alebo
V.. To koľkokrát mal žiadať nejaké orgány. Sociálka povie, že v sobotu nedeľu oni nepracujú len keď ide

o ohrozenie života. Chodil na sociálku, koľkokrát, všetko nahlasoval a boli veľké pochybenia. Prečo mu
súd dieťa prisúdil. V ten mesiac poškodená už vedela, že o dieťa príde, robila to len zo zúfalstva a preto
chľastala ako chľastala, lebo nemala riešenie. Že je na cudzom území mu poškodená povedala až keď
bol dnu. Keď povedal synovi poď zober sa ideme domov začala ho poškodená napádať, bola agresívna,
lebo poškodená je v podnapitom v silnom agresívnom stave. Má to aj na videách. Tak isto čo bolo keď

ju odviezla záchranka, ju zobrali na ARO, tam ju pripútali na psychiatrii, lebo bola silne agresívna, čo sa
jej stal ten druhý úraz hlavy. V tom čase nebola medzi nimi dohodnutá žiadna starostlivosť. Mal snahu o
striedavú starostlivosť do pojednávania, madam sa tomu vyhýbala. Chcela dieťa do plnej starostlivosti.
Až potom na súde priznala, že ide na liečenie na Prednú horu. Tiež sa stalo, že poškodená bola v takom
podnapitom stave, že doniesla staršiehoP. aj mladšieho L. oproti do domu, kde býva jeho mama s tým,

že na nech sa stará o svoje deti. Potom si zobral deti preč, lebo vtedy mal stretnutie maturitné nevie už.
Toto mohla urobiť aj v ten deň, alebo zavolať pani P. alebo brata. Mal zas čakať kým sa niečo stane.
Prečo dieťa utieklo takto z domu, volal mu chlapec, tatinko prídi si pre mňa maminka je opitá. Chlapec
má z toho takú traumu, po psychológoch s ním musí chodiť aké má on z toho zdravotné problémy. Chodí
po ulici, kde poškodenú zadržali v aute policajti napitú . Tatinko ja nechcem tadeto chodiť. Obžaloba bola

na neho podaná neoprávnene. Keby poškodená bola triezva, keby mu nikto nevolal, že je tam počuť to a
to tak by nešiel nikam. Poškodená po tom, čo povedal, že syna berie na neho zaútočila rukami, on na ňu
neútočil, pacifikoval ju. Chytil jej ruky okolo pása a držal ju aby ho nemohla udierať pred jeho dieťaťom.
Potom ju zaniesol do detskej izby, aby mohol ísť pre dieťa. Synovi povedal obliekaj sa ideme domov.
Poškodená vbehla do obývačky a začala ho napádať opätovne pred dieťaťom a vulgárne nadávať. Tak

ju zobral a odniesol ju zas do spálne. Potom zavrel tie dvere a držal kľučku, aby nemohla otvoriť. Potom
zobral syna, nechal otvorené bytové dvere a utekal. Potom zazvonil pani F.na bytový telefón a poďakoval
sa jej za pomoc. Zo F. až na P. celú cestu bežal domov. Svedkom toho ako vybehol z bytu bol syn Jakub.
Poškodenú v byte navštevoval nepravidelne aj z jeho aj z jej iniciatívy. Nikdy mu nikto nepovedal, žesi neželá, aby tam chodil. Dôvodom ich rozchodu bol alkoholizmus. Pomáhal jej z toho sa dostať. Aj ju
navštívil na psychiatrii pokiaľ bola tu, pokiaľ si tam nenašla amanta. Potom bol aj pár krát na Prednej
hore za ňou. Bol aj na jej terapii. Udržiaval s ňou telefonický kontakt. Videl ju aj pripútanú na psychiatrii.

Na otázky obhajcu uviedol, že telefón a notebook nerozbil, pretože to syn používal na komunikáciu s
ním a s poškodenou. Telefón po ňom viac krát hodila. Keď odišiel nevie čo robila s počítačom. Nešiel
by do bytu, keby mu pani B. volala, že je všetko v poriadku. Hlavným dôvodom prečo išiel pre syna boli
jednak skúsenosti z minulosti a telefonát, ktorý ho upozornil, že počuť odtiaľ krik a plač. S tým, že či je
ochotný alebo schopný sa o dieťa postarať sa na neho obrátila sociálka. Oni dávali takýto návrh.

Poškodená U.. M. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je otec jej
dieťaťa. V súčasnosti nie sú v žiadnom vzťahu. Uvedie ako si spomína. Z tmy sa vyrútila postava, čierna,
rozkopli sa dvere, rozleteli, ktoré ju odhodili. V priebehu niekoľkých sekúnd sa zomlela taká mela, že
sa našla na zemi dokopaná, dobitá. Keďže zistila, že je to bývalý druh, od ktorého boli nútení po násilí
utiecť, začala ho vyzývať, aby opustil byt, že tu nemá čo robiť, že sa dohodli, že malinký ten víkend

trávi s ňou. Na jej výzvu nereagoval, útočil stále. Snažila sa chrániť dieťa, lebo začal kričať, zľakol sa.
V podstate prišlo k zápasu, kedy sa snažila brániť, ale to bol taký nával zúrivosti, že sa ani nedalo. V
tom zápase sa porozbíjalo plno vecí. Posledné čo si pamätá je ako ju dusil o stenu, kopal jej do holeni a
prebrala sa na zemi kedy zistila, že vchodové dvere sú otvorené, mobil leží na zemi rozbitý na cucky a
snažila sa rozpamätať čo sa stalo a zavolať políciu. Na otázky prokurátorky uviedla, že keďže už dlhší

čas je pokazený u nich vo schode zatvárač ale zvončeky fungujú, nevie ako vošiel. Pamätá si, že zdvihla
telefón a pýtala sa kto je, lebo nečakane ju chodí navštevovať aj otec aj teta, príbuzný, takže myslela, že
ide asi otec. Pootvorila dvere do bytu a opýtala sa kto je. Asi 15 cm. Bola to sekunda čo vošiel do bytu.
Bol rozbehnutý a vrazil ruka noha súčasne. Prosto tie dvere to bolo vykopnutie, to bol náraz jak blázon.
Mierne ju to odhodilo do steny, lebo je tam taká úzka chodbička a potom na ňu hneď zaútočil. Bola v

šoku, kapucňu mal. Najprv začal udierať na tvár päsťami a potom kade tade a potom ju kopal, podrazil
ju a k zemi ju chcel dostať aj ju dostal. Najviac úderov bolo na tvár, na hlavu. Po spŕške úderov ho
žiadala, aby odišiel. Obžalovaný začal po nej vulgárne vykrikovať. Záver bol aj taký, že zomri ty mrcha.
Nie je pravda, že by mali dohodnutý signál na zvončeku. V tom čase sa chystali pomaly už spať, pozerali
rozprávku, myslí, že ešte niečo chystala pod zub. Chystali sa na hygienu a pomaly do postele. Slovne sa

dohodli, že ten víkend bude dieťa s ňou. V ten deň ju obžalovaný kontaktoval telefonicky niekoľko krát.
Chcel stále niečo iné. Nedá sa to popísať, boli to aké nepodstatné veci, na ktoré neviete ani reagovať.
Čo robia, nevie. Nespomínal, že príde za nimi. Spýtala sa kde je keď je tam taká hlasná hudba a on
povedal, že je u Bradáčov. Bol z neho cítiť alkohol. Bola taká otrasená, z predošlých skúseností ju to
neprekvapilo, prekvapilo ju to, že vôbec rok po odsťahovaní si dovolí vôbec prísť kde sa pokúša začať

nový život. Reakcie susedov nepostrehla, začala najprv upratovať. V podstate až na druhé ráno, keď
išla vyniesť smeti tak sa jej susedia pýtali a hovorili jej čo oni videli. S obžalovaným mala negatívne
skúsenosti, išlo o domáce násilie, ktoré sa prejavovalo neočakávanými, nepredvídateľnými výbuchmi
zlosti bývalého druha. Bolo to riešené dvakrát to stiahla, chcela zachovať rodinu a bolo jej prisľúbené z
jeho strany, že sa to polepší. Polepšilo sa to tak na chvíľu na mesiac, na dva, potom to prepuklo znovu

a čo sa týka priestupkov, tam myslí, že bola len nejaká pokuta, lebo chlapci sa báli vypovedať. Dôvod
rozchodu bolo, že napadol v jej neprítomnosti jej staršieho syna. Vtedy ušli a chceli začať nanovo. Na
chodbe bola tma a v priezore nevidela nikoho. Predtým než otvorila dvere sa pýtala kto je, ale nikto sa
neozval. Nevie ako reagoval na incident L., pamätá si, že kričal. Najprv to sledoval v obývačke. Potom
ho pán šedivý vysotil na chodbu, nakoniec až na ulicu. Potom sa pán X. vrátil, dorazil ju a utiekol s malým

preč. To sa odohrávalo už na chodbe, priškrtil ju, dusil ju a kopal do nôh, do chrbta, do hlavy. Nevie
či prestal až keď odpadla. Kontaktovala potom tetu, či ich nevidí, že P. ušiel s malým. Povedala, že o
chvíľu príde. Neskôr na telefonáty už nereagovala, pretože ju to obťažovalo. Pustila sa do zastavovania
krvácania na jej rukách a volala políciu. Požiadala tetu, aby chvíľu s ňou zostala. Potom prišiel starší syn
a len mávol rukou, že nič nového, ale že si aj sem trúfol prísť. V byte býva od mája 2012. Obžalovaný ju

v byte nenavštevoval, priamo do bytu nevchádzal. Vždy sa snažili riešiť veci ohľadom malého v rámci
chodby. Neprespával tam. Na otázky obhajcu uviedla, že býva v byte brata. Byt darovala mama bratovi,
lebo sa bála, že ju pán X. pripraví aj o tento byt aj o ten prvý, o ktorý ju už pripravil. Donútil ju prvý byt
predať fyzicky aj psychicky aj násilne, keď jej vytrhal všetky vlasy v ten večer. Políciu volala ona. Je
možné, že políciu volala aj pani P.. Na ošetrenie išla až na druhý deň myslí, že sama, nemohla chodiť,

bolela ju hlava. V ten večer nevolala zdravotnú pomoc, lebo keď osem rokov zažíva takéto tyranizovanie
nie je to podstatné, ale podstatné je udržať si chladnú hlavu, bolo pre ňu dôležitejšie si oddýchnuť. Bola
dobitá na smrť. Na ošetrenie išla keď vládala. Momentálne je práceneschopná. Nechcela odpovedať
na otázku odkedy a z akého dôvodu je práceneschopná, či bola hospitalizovaná na psychiatrii a či bolaodsúdená za jazdu pod vplyvom alkoholu. Na otázku obžalovaného uviedla, že všetky veci sa rozbili
tak, že on do všetkého búchal, kopal, sácal ju, v zápase boja rozbili tie veci. Rozbil sa mobilný telefón,
starší počítač, spálňové dvere, poškodila sa podlaha.

Svedok C.. U. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky poznatky o veci, ktoré
má sú sprostredkované, pretože nežije v Trenčíne, nebol prítomný a nezúčastnil sa toho incidentu. V
ten deň mu obžalovaný niekoľkokrát po sebe volal, asi dva alebo tri krát v krátkom časovom slede.
Mali nejakú návštevu s tým, že potom zdvihol, zháňal jeho sestru, kde je, kde je ich syn L., pretože

mu sestra nezdvíha, neotvára atď. Pokúšal sa sestre dovolať, nezdvihla mu. Potom sa to odmlčalo,
považoval tú vec za vybavenú a následne v takých neskorých večerných hodinách mu volala ich teta
pani P., ktorá sa mu do telefónu ospravedlňovala, že spôsobila to, že obžalovaný sa dostal do bytu a
vznikol incident, hádka, odniesol z bytu ich syna preč a v rámci tej hádky sú rozbité nejaké časti bytu.
Sestra je poranená zakrvavená, a že tam potrebujú poupratovať a potom sa mu ozve. Následne sa
v noci ešte raz spojil s tetou, že nie je to nič vážne tie zranenia, poupratovali, sestra si išla ľahnúť,

nevie kde odišiel obžalovaný s ich spoločným synom. Povedala, že tam boli prítomní policajti, a že ráno
pôjde sestra k lekárovi. Na otázky prokurátorky uviedol, že nevie ako sa obžalovaný dostal do bytu. P.
P. mu povedala, že keď sa nevedel dovolať alebo zohnať jeho sestru, tak potom následne volal jemu
a keď povedal, že tiež nevie kde sa nachádza alebo čo je s ňou, tak oslovil pani P. a požiadal ju, aby
išla pozrieť sestru, čo sa s ňou deje. Asi je dôležité povedať jednu vec, že v tom čase sestra čakala

na protialkoholické liečenie na Prednú horu. Boli v denno dennom kontakte, pretože s pani P. sa ju
snažili nejako pripraviť na to celé, lebo bol to proces dosť problematický. V každom prípade vraj bola
pozrieť sestru, nevie s akým výsledkom a potom už volala jemu. Takže nevie povedať ako sa dostal
do bytu. Čo sa týka vchodových dverí do baráku tak vrátnik vchodový je permanentne poškodený, na
byte sú bezpečnostné dvere. Nevie či pomohla otvoriť teta, alebo otvorila sestra. Pani P. mala v tom

čase kľúče aj od vchodu aj od bytu pokiaľ si pamätá. Obžalovaného pozná dlho, lebo spolu chodili
na základnú školu. V štrnásti rokoch odišiel z Trenčína odvtedy nežije v Trenčíne. Niekoľkokrát sa
sporadicky stretli a potom sa stretli po dlhom čase myslí, že v roku 2007 na Vianoce, keď ho sestra
prišla predstaviť mame. Vzťah obžalovaného s poškodenou bol poznačený rozličnými vecami, veľa vecí
mal len sprostredkovane väčšinou od sestry alebo od synovca alebo od otca. Nebol nikdy priamym

svedkom incidentu. V roku 2008 sa sestra nasťahovala k obžalovanému, asi v novembri sa narodil L.
a v slede niekoľkých rokov ju šesť krát sťahoval. Z Partizánskej na F., kde mala svoj byt, alebo neskôr
do bytu po ich mame. Dôvodom sťahovania boli ich nejaké vnútorné problémy spolužitia. Sestru bol dva
krát vyzdvihnúť v nemocnici, kde bola na ošetrení. Mala tam nejaké poranenia. Ich výchova bola taká,
že sa jeden druhému do rodiny nestarajú. V prípade, že ten druhý požiada o pomoc, tak to riešia. Keď

ho sestra požiadala o pomoc tak prišiel. Predposledný krát po maminej smrti, keď sa vrátila k pánovi
X. naspäť, tak s ňou prerušil akýkoľvek kontakt, pretože to sa neustále opakovalo. Prečo sa poškodená
stále vracala k obžalovanému nevie, nevedela mu to vysvetliť. Osobne si myslí, že to možnože bolo
dieťa, možnože chcela zachrániť vzťah. Sprostredkovane od sestry a od synovca má, že odišli preto,
že ich fyzicky napadol a po poslednej návšteve, prítomnosti policajtov dostala možnosť, aby odtiaľ

odišla, tak odišla. Podľa toho čo mu povedala sestra tak po určitom čase čo sa odsťahovala, tak sa ju
snažil obžalovaný nejako vyhľadávať a vrátiť vzťah naspäť, ale či chodil do bytu nevie. Nevie kto jej
spôsobil zranenia, pre ktoré bola v nemocnici. Podľa jej odpovede jej ich spôsobil pán X.. Na otázky
obhajcu uviedol, že postup poškodenej na protialkoholické liečenie bol problematický pretože klasicky
u alkoholikov, nechcela si priznať, že pije, ten proces bol dosť dlhý. Spomínal, že po tom poslednom

nasťahovaní sa späť k obžalovanému niekedy v 2011 jej povedal, že nevidí zmysel v tom, aby ďalej
zasahoval do toho vzťahu, pretože sa to stále vracalo do tých istých koľají. Prerušil s ňou komunikáciu.
Obnovilo sa to v novembri 2012, keď mu volala sestrenica, ktorá spolu s ňou učila, že sestra je na PN,
nevedia čo je s ňou. Zhodou okolností mal služobnú cestu okolo, zastavil sa v Trenčíne, zistil, že tá
situácia je kritická. Bol tu jeden a pol dňa a spolu s pani L. sa snažili, aby pochopila, že musí ísť na

to liečenie, lebo iná cesta nie je. Aj to nakoniec dosiahli. Keďže ten proces, aby sa človek dostal do
zariadenia na Prednej Hore je problematický časovo, potrebujete niekoľko dokumentov, vyšetrenia, tak
od 22. decembra 2012 do 4.1. 2013 bola na psychiatrickom oddelení v Trenčíne, kde ju spoločne odviezli
z jej súhlasom na to, oni tomu hovoria, že zastaviť ťah, takže strávila sviatky tam, aby nepokračovala
v pití. Odvtedy bola pod dozorom pani P., ktorá býva priamo vedľa, jeho na diaľku a pani psychiatričky,

ktorá ju pripravovala na pobyt na Prednej Hore. Udialo sa to 1. alebo 3. februára 2013 a on ju viezol na
Prednú Horu 25. Februára 2013. V Trenčíne jej liečenie nevybavoval. Má vedomosť o tom, že tam bola
liečená. Impulz prečo v novembri zasiahol, bol aj telefonát s lekárkou zo stacionáru v Trenčíne, ktorá mu
oznámila, že bola zo stacionáru vylúčená kvôli tomu, že na denný stacionár prišla v podnapitom stave,že porušila pravidlá a vtedy im doplo, že musí niekto zatiahnuť tú záchrannú brzdu, pretože ona ju už
nezatiahne. On nikdy nebol svedkom incidentu v ich domácnosti. Ako sa poškodená správala keď mala
vypité je myslí si zachytené v lekárskej dokumentácii, ale skôr má tendenciu plakať a vyčítať si, uzatvárať

sa do seba. Pani P. mala kľúče od bytu preto, že jeho mama mala rakovinu a chodila ju opatrovať. Jeho
komunikácia s pánom O. bola minimálna. Neobmedzoval ho, aby nemohol chodiť na návštevy do jeho
bytu. Vie o tom, že v apríli 2014 bola poškodená so synom L. zastavená hliadkou polície a mala 2,4
promile alkoholu. Po tom incidente sama opätovne vyhľadal pomoc na Prednej Hore. Bola opätovne na
liečení, ktoré sa skončilo asi v auguste. Na otázku obžalovaného uviedol, že bol na oslave 10 narodením

L. v byte obžalovaného. Dávali poškodenú s obžalovaným spoločne spať. Na posteľ ju nehodil. Pokiaľ
si pamätá tak tam zničili jednu poličku. Poškodená mu povedala, že nechce, aby obžalovaný chodil do
bytu, pretože v tom čase sa obžalovaného bála, nevie či nie doteraz. Od bytu nemal kľúče otec, prečo
to je ich súkromná vec.

Svedkyňa R. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že k obžalovanému nemá žiadny

vzťah, poškodená je dcéra jej sestry, ktorá zomrela. Okolo 18:30 jej zatelefonoval pán X., požiadal ju, aby
sa išla pozrieť na pani V., lebo si myslí, že tam niečo nie je v poriadku. Nevedela prečo ju oslovil, bola to
pre ňu nevšedná požiadavka, napriek tomu sa obliekla, keďže to bolo blízko a išla sa pozrieť, či sa niečo
nedeje. Nie je vysoká, čiže nevidí cez obloky, ale to čo videla, keby niečo zaujímavého videla, alebo
nevšedné, tak by videla nejaký pohyb osobitý, alebo zvláštny, alebo krik, alebo niečo podobného, je to

na prízemní. Nič podobného nevidela. Uvažovala o tom, ako má konať ďalej. Obišla dom, pokúsila sa
vstúpiťeštedodomu,vktorombývapaniV.,alespreddverísavrátila,pretoženepočulažiadnepodozrivé
zvuky. Pretože tá situácia bola pre ňu absurdná, aby chodila a pozerala čo sa deje, zobrala sa a išla
domov. Neuplynula ani minúta, nestihla sa ani vyzliecť, keď jej zazvonil na zvonček pán X. s tým, že jej
oznámil vy ste mi ale pomohli. Vybehla na balkón pretože nerozumela a chcela sa s ním porozprávať, čo

mu pomohla, pán X. utekal po záhradníckej ulici a v náručí mal chlapca. Na otázky prokurátorky uviedla,
že nevie ako sa obžalovaný dostal do obytného domu a bytu, pretože pri tom nebola, ani nič nevidela ako
sa do bytu dostal. Prišla priamo k bytu, mávala kľúče od pána V.. Nepovažovala za správne vstupovať
do bytu, keď je neohlásená, je u nich zvykom sa vždy ohlásiť. Než tam išla telefonovala poškodenej, ona
nereagovala. V minulosti ju obžalovaný o takúto službu nepožiadal. Boli dohodnutí, že keď nezdvihne

telefón tak má povinnosti, prácu alebo niečo. Potom sa oblieka, nanovo išla do bytu. V bytovom dome
kde býva pani V. sú nepríjemné dve tmavé chodby. Cez tú prvú prešla, pretože sa z dvier poškodenej už
svietilo, dvere boli pootvorené. To čo uvidela vo vnútri bolo rovnako prekvapujúce, nepríjemné, pretože
nemožno inak tomu povedať ako veľký neporiadok. Na chodbe vľavo bol poškodený telefón, v izbe bol
neporiadok. Išla do kuchyne, pretože poškodená jej oznámila, že volala policajtov. Prišla polícia, počkala

kým byt prehliadli a spravia svoju prácu. Potom sa rozhodla, pretože pani V. mala vtedy ešte 16 ročného
syna, že to nesmie vedieť, čo je v tom byte, pretože jeho sa to vôbec netýka a požiadala pani V., aby
spolu poupratovali byt. Urobili to. Chlapec prišiel o 22 hodine, byt bol uprataný a odišla. Keď vošla do
bytu, poškodená stála oproti nej vo dverách medzi obývacou izbou a chodbou, pretože dvere obývacej
izby sú presne oproti vchodu. Poškodená bola zranená, zakrvavená, navrhla, aby ošetrili ruku. Z jej

konania nevyplývalo, že by požila alkohol. Obžalovaný jej povedal, vy ste mi ale pomohli, nahnevane,
rozrušene. Do bytu chodila podľa potreby, keď sa dohodli. Zo svojich skúseností môže povedať, že vzťah
medzi obžalovaným a poškodenou nespĺňal funkciu harmonického partnerstva. Nevie, či obžalovaný v
minulosti vstupoval do bytu. Poškodená jej povedala toto jej spravil X., veľa nekomunikovali, pre ňu bola
situácia veľmi vážna. Na otázky obhajcu uviedla, že na otázku prečo nevošla do bytu už odpovedala.

Či je poškodená alkoholička je otázka pre lekára. Poškodená mala krvavú tvár a ruku, ošetrili ju a na
základe toho, čo videla, že to zranenie nie je na odvoz do nemocnice sa rozhodla, že vykoná to, čo
bolo v byte potrebné. Poškodená sa sťažovala, že ju bolí noha a ruka. Nevie prečo bola poškodená
prepustená zo stacionára. Nevie koľkokrát bola poškodená na psychiatrickom ambulantnom liečení v
Trenčianskej nemocnici. Dva krát bola na liečení na Prednej Hore. Vie o tom, že pred druhým liečením

poškodená šoférovala auto aj s maloletým s 2,7 promile alkoholu. Tomu nevenovala takú pozornosť.
Nabádala ju k tomu, aby opakovane šla na liečenie. Na otázky obžalovaného uviedla, že mu nebola
povinná telefonovať, že M. je v poriadku. Nesledovala čo polícia v byte robila, bola v kuchyni.
Svedok Enver Bajramoski vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
oboznámená uviedol, že dňa 2.2.2013 okolo 19 hodiny vykonával hliadkovú službu. Bol vyslaný na

preverenie oznámenia niekde na Soblahovskej ulici. Už si nepamätá vzhľadom na odstup času, bol v
tejto veci vypočutý a tejto výpovedi na pridržiava, no nevie ju zopakovať vzhľadom k množstvu zákrokov,
ktoré za vyše roky vyšetroval. Na otázky uviedol, nevie uviesť či poškodená bola pod vplyvom alkoholu.
Bol na mieste činu, kde dotazoval oznamovateľku a dokumentoval dané miesto. U obvineného nebol.Svedok Y. V. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená
uviedol, že dňa 2.2.2013 okolo 19 hodiny bol vykonať asistenciu druhej hliadke PMJ, ktorá mala za

úlohu preveriť, či sa u obžalovaného nachádza jeho syn na Partizánskej a či je v poriadku. Pokúšali sa
obžalovanému zazvoniť od hlavného vchodu, avšak nikto im neotváral, ani sa neozýval. Po chvíli nejaký
mladý muž vchádzal do bytového domu, tak ho požiadali, aby mohli ísť dnu. Následne prišli k dverám
bytu obžalovaného kde zvonili a klopali. Po chvíli im otvoril nejaký muž požiadali ho o to, aby im predložil
doklad totožnosti a uviedli dôvod prečo to požadujú. Prišli z dôvodu, že chceli preveriť, či je syn L. v

poriadku. Obžalovaný ich nechcel pustiť do bytu, tak ho požiadali, aby im syna ukázal v byte tak, aby ho
videli. Následne ho aj videli. Chlapec bol v poriadku, nespal, stál na chodbe a potom si sadol na gauč pri
telku. Následne sa obžalovaného pýtali čo sa stalo predtým. On im tvrdil, že klopal, búchal u manželky, tá
mu neotvárala a až potom keď otvorila, tak jej nasilu vošiel do bytu a zobral syna, alebo sa obával o jeho
zdravie a život. Následne obžalovaného požiadali, či bol ochotný s nimi ísť na OO PZ, na čo on uviedol,
že nemôže, nakoľko sa mu nemá kto postarať o syna. Potom odišli. Na otázky uviedol, že obžalovanému

nedávali fúkať, nejavil známky požitia alkoholu. Svoje správanie vedel ovládať a nevyzeral tak, že by bol
schopný ohroziť dieťa. U poškodenej nebol. Obžalovaný bol podráždený, vadilo mu, že sú tam. Najskôr
s nimi odmietal komunikovať so slovami, že sa nemá s nimi o čom rozprávať. Dosť dlho vlastne trvalo,
kým im dal občiansky preukaz. Dlho ho presviedčali a vysvetľovali mu, že prečo sú tam a celé to trvalo
asi pol hodinu. Vec, ktorá sa mohla dať vybaviť za dobu piatich minút. Ako stáli vo dverách, on stál na

prahu dverí bytu. Ako obžalovaný išiel pre občiansky preukaz, tak chcel prudko zavrieť dvere. Ak by
kolega nemal nohu medzi dverami, tak mu asi s tými dverami aj jednu vrazí. Povedal, že poškodená
bola opitá, a že sa bál o syna.

Svedok Z. X. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená

uviedol, že s obžalovaným nie je v príbuzenskom pomere. Pracuje na PMJ Trenčín ako referent druhej
čaty. Ku skutku, ktorý sa stal dňa 2.2.2013 okolo 19 hodiny boli poslaný na preverenie oznámenia, už
si nepamätá komu. Malo sa jednať o to, že obžalovaný mal vojsť do bytu násilím a zobrať chlapca. S
oznamovateľkou sa skontaktovali a tá im povedala, že sa tam mal dostať násilím, že bolo rozbité sklo
na dverách do izby. Bližšie okolnosti si nepamätal. Na oznamovateľke nebolo vidieť, že by bola fyzicky

napadnutá. Nevie, či robil obhliadku. Ona im stále tvrdila, že on jej zobral syna a že to nemohol. Prišli
na adresu obžalovaného, tak u neho boli dve hliadky. Najskôr to vyzeralo tak, že je nejako agresívny.
Zazvonili, tam im otvoril, ale zo začiatku bol na nich nepríjemnejší, ale mu to vysvetlili, čo tam chcú.
Chlapec sedel na gauči, pozeral rozprávky, nič mu nehrozilo, žiadne opatrenie tam nebolo súdom
vydané, takže tým to pre nich skončilo. Na otázky uviedol, že či mala poškodená vypité nevie. Že by

bola nejak zjavne opitá sa nedá povedať. On na nej nebadal známky požitia alkoholu. Sťažovala sa.
Povedala, že ju udrel. Ale nepamätá sa, že by mala niekde krv. Viditeľné zranenia si nevšimol. Ich
hliadka nedávala fúkať ani jednému. Nejavilo sa im, že by boli nejak pod vplyvom alkoholu. Chovali sa
celkom v norme, tak nemali dôvod. Obžalovaný im povedal, že v byte poškodenej bol, lebo ona má
požívať alkoholické nápoje a preto ho od nej zobral. Keď mal dieťa od nej zobral, tak uviedol, že bola

pod vplyvom alkoholu.

Z odborného vyjadrenia MUDr. Jaroslava Ridoška, PhD. Odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Chirurgia, Traumatológia č. XXXIV/2013 zo dňa 15.12.2013, ktoré bolo na hlavnom pojednávaní
oboznámené vyplýva, že poškodená dňa 2.2.2013 utrpela zmliaždenie predkolení s krvnými výronmi,

zmliaždenie chrbta vľavo, odreniny pravej ruky a predlaktia. Zmienka o poraneniach poškodenej znalec
našiel len pri jednom vyšetrení a to praktickým lekárom MUDr. U. U. zo dňa 4.2.2013, teda 2 dni po
napadnutí. Zrejme išlo len o drobné poranenia, keďže nebola potrebná ani realizovaná žiadna liečba, len
doporučené analgetiká. Taktiež nebola doporučená kontrola chirurgom, ani traumatológom, ani žiadna
iná kontrola poranení z čoho sa dá domnievať, že poranenia boli len minimálne. Zranenia mohli vzniknúť

tak ako poškodená uviedla v zápisnici o výsluchu zo dňa 4.4.2013. Z medicínskeho hľadiska ide o
poranenie ľahké. Poškodená nebola obmedzená pri vykonávaní bežných životných činností. Zranenia
nezanechajú prechodné ani trvalé následky. Poranenie ruky si mohla poškodená spôsobiť aj sama, ale
v kombinácii so zmliaždením predkolení je viac pravdepodobné, že na úrazovom deji participovala aj
druhý osoba. Mechanitmus zranenia ako ho popisuje vo svojej výpovedi obžalovaný zo dňa 4.4.2013

vysvetľuje, krvné výrony oboch predkolení. Pri rozbití sklenenej výplne rukou nevznikajú spravidla len
povrchové ranky, ale hlbšie až hlboké rany nezriedka s prerušením šliach.Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 34P/139/2012-91 zo dňa 20.2.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 18.3.2013, bol maloletý L. zverený do osobnej starostlivosti otca. Zároveň bola
poškodená zaviazaná prispievať na výživu maloletého a bol upravený styk maloletého s poškodenou

tak, že bola oprávnená sa ním stýkať v každom nepárnom týždni od štvrtka od 15 hod do nedele do
19 hodiny.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/98/2014-16 zo dňa 4.11.2014, bol zmenený vyššie
uvedený rozsudok v časti styku poškodenej s maloletým tak, že poškodená je oprávnená stretávať sa s

ním v každom nepárnom týždni v piatok v čase od 16 do 19 hodiny a každú nepárnu sobotu a nedeľu
v čase od 9 do 19 hodiny.

Z odpisov registrov trestov obžalovaného a poškodenej a z ich priestupkových správ súd zistil, že
obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný. V rokoch 2010, 2012 a 2013 bol 3x obvinený z priestupku
proti občianskemu spolu nažívaniu, pričom 2x bolo konanie zastavená a raz bol uznaný vinným.

Poškodená bola v roku 2014 odsúdená pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §
289 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest 300 Eur, s náhradným tretom odňatia slobody 3 mesiace a trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidla na 2 roky. V roku 2009 a 2010 bola 2x riešená za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, pričom 1x bola uznaná za vinnú a 1x bolo konanie zastavené.

Z takto vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 2.2.2013 sa v byte poškodenej odohral konflikt medzi
obžalovaným a poškodenou, pričom svedkom tohto konfliktu bol iba ich mal. syn L., ktorý vzhľadom na
jeho vek vo veci nebol vypočutý. Súd tak nemá k dispozícii žiadny nezávislý priamy dôkaz priebehu
konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou a môže tak vychádzať iba z ich výpovedí a ostatných iba
nepriamych dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.

Poškodená vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní ku skutku, ktorý je obžalovanému kladený
uviedla, že z tmy sa vyrútila postava, čierna, rozkopli sa dvere, rozleteli, ktoré ju odhodili. V priebehu
niekoľkých sekúnd sa zomlela taká mela, že sa našla na zemi dokopaná, dobitá. Dusil ju o stenu, kopal
jej do holeni a prebrala sa na zemi. Najprv ju začal udierať na tvár päsťami a potom kade tade a potom ju

kopal, podrazil ju a k zemi ju chcel dostať aj ju dostal. Najviac úderov bolo na tvár, na hlavu. Na chodbe
ju priškrtil, dusil ju a kopal do nôh, do chrbta, do hlavy.

Takáto výpoveď poškodenej, z ktorej vyplýva pomerne brutálny útok obžalovaného na poškodenú,
ktorý by musel zanechať stopy na tele poškodenej, nekorešponduje odborným vyjadrením znalca,

ktorý na podklade vyšetrenia praktickým lekárom, ktoré bolo vykonané dva dni po skutku, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu konštatoval, že poškodená utrpela zmliaždenie predkolení s krvnými
výronmi, zmliaždenie chrbta vľavo, odreniny pravej ruky a predlaktia, pričom išlo zrejme iba drobné
poranenia. Takáto výpoveď poškodenej nekorešponduje ani s výpoveďou svedkyne P., ktorá bola s
poškodenou bezprostredne po skutku, a ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na základe toho, čo videla,

zranenie nebolo na odvoz do nemocnice. Ani z výpovedí členov PMJ nevyplýva, že by si na poškodenej
všimli nejaké výrazné zranenia, ktoré by zodpovedali útoku obžalovaného tak ako ho popísala vo svojej
výpovedi poškodená. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že znalcom neboli zistené žiadne poranenia
hlavy, ktoré by po úderoch päsťou, alebo dokonca kopaní nohou museli vzniknúť.

Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva nespochybniteľný fakt, že poškodená už v danom
čase trpela zdravotným problémom - alkoholizmom. Táto skutočnosť vyplýva nielen z výpovede
obžalovaného, ale aj z výpovedi svedka U. V. a R. P., ktorí zhodne uviedli, že poškodená bola liečená 2x
na Prednej hore, pričom je nepochybné, že poškodená trpela uvedeným zdravotným problémom už pred
incidentom, nakoľko z výpovede U. V. vyplýva, že situácia už predtým bola u poškodenej kritická a od

22. decembra 2012 do 4.1. 2013 bola na psychiatrickom oddelení v Trenčíne, kde ju spoločne odviezli s
jej súhlasom na to, oni tomu hovoria, že zastaviť ťah, takže strávila sviatky tam, aby nepokračovala v pití.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a to, že je výpoveď odporuje iným oboznámeným nepriamym
dôkazom a alkoholizmus poškodenej, súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nedôveryhodnú.

Pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného, súd nemá dôvod neveriť výpovedi obžalovaného, že poškodená po
tom, čo povedal, že syna berie na neho zaútočila rukami, on na ňu neútočil, ale iba ju pacifikoval. Možno
totiž konštatovať, že zranenia, ktoré poškodená pri konflikte utrpela mohli vzniknúť v rámci pacifikáciipoškodenej, tak ako uviedol vo svojej výpovedi. Preto súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného v tejto časti
ako vierohodnú.

Na podklade vykonaného dokazovania, aj napriek nedôveryhodnosti výpovede poškodenej, súd nemá
dôvod neveriť tomu, že obžalovaný sa v byte poškodenej nachádzal bez jej súhlasu, prípadne zatlačil
do dverí a vstúpil do bytu bez jej súhlasu. Obžalovaný vo svojej výpovedi dokonca priznal, že po tom čo
mu mala poškodená povedať, ty tu nemáš čo robiť, si na cudzom území a po tom čo ho začala napádať,
na čo by poškodená za bežných okolností vo svojom byte za účelom vytlačenia obžalovaného z bytu

bola oprávnená, ktoré takéto konanie poškodenej by bolo možné považovať za konanie v krajnej núdzi,
ju dokonca začal pacifikovať a aj násilne zavrel do izby, a teda je možné dokonca hovoriť o tom, že
obžalovaný požil na spáchanie činu dokonca násilie.

Za bežných okolností by tak bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať ako prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) prípadne b) Tr. zákona.

Súd však poukazuje na skutočnosť, že trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,
ods. 2 Tr. zákona je iba prečinom, pričom v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona nejde o prečin, ak vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Obžalovaný na svoju obranu uviedol, že pohnútkou jeho konania bola skutočnosť, že chcel maloletého
zobrať so sebou, nakoľko poškodená bola pod vplyvom alkoholu, pričom mal predchádzajúce negatívne
skúsenosti so stavom poškodenej v čase keď bola s maloletým sama. Po zohľadnení okolnosti prípadu,
že poškodená už predtým trpela zdravotnými problémami - alkoholizmom, v dôsledku čoho nebola

ani schopná pracovať, dokonca mesiac predtým mala byť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení
za účelom zastaviť ťah v pití, ktorá okolnosť podľa názoru súdu poškodenú zásadným spôsobom
diskvalifikovala v možnosti samostatne sa starať o maloletého L. v tak útlom veku 4 rokov, ktoré mal
v čase spáchania skutku, pričom konanie obžalovaného nebolo zamerané na porušovanie domovej
slobody poškodenej, ale výlučne na to, aby mohol zobrať maloletého so sebou, aby bolo o neho riadne

postarané, súd dospel k záveru, že spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného je nepatrná.
Súd totiž považuje záujmy maloletého na riadnej starostlivosti, ktoré sa snažil svojim konaním ochrániť
obžalovaný, za daných okolností za nadradené záujmu poškodenej na ochrane jej domovej slobody.
Okrem toho podľa § 206 ods. 1 Tr. zákona sa trestného činu opustenia dieťaťa dopustí ten, kto
opustí dieťa, o ktoré má povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, a vystaví ho tým

nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví. Kvalifikovanú skutkovú podstatu uvedeného trestného
činupodľa§206ods.2písm.b)Tr.zákonanaplníten,spáchatakýčinnadieťatimladšomakošesťrokov.

Predmetom útoku tohto trestného činu je dieťa, ktoré si samo nemôže zadovážiť pomoc. Pôjde spravidla
odieťapredškolskéhoveku.Zákonnúochranumápredovšetkýmdieťavútlomveku,ktoréniejeschopné

vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii, v ktorej sa ocitlo. Môže však ísť aj o staršie dieťa, ak pre svoju
nesamostatnosť, ako aj podmienky prostredia, kde zostalo opustené, nie je schopné samo sa vymaniť
z hroziaceho nebezpečenstva (porovnaj R 47/1978).

Pod pojmom opustenie dieťaťa podľa odseku 1 treba rozumieť konanie, následkom ktorého nie je dieťa

samo schopné si pomôcť a je ponechané svojmu osudu, teda prerušenie starostlivosti o dieťa za takých
okolností, keď pre dieťa vzniká nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo smrti (porovnaj R 47/1978).
Konanie môže spočívať nielen v konaní (páchateľ odnesie dieťa na opustené miesto a ponechá ho
tam), ale aj v opomenutí (páchateľ nedopraví dieťa z takého miesta do bezpečia a ponechá ho tam).
Pojem vystavenie dieťaťa nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví treba vykladať ako stav

nebezpečenstva, pri ktorom je záchrana dieťaťa ponechaná iba na náhodu. Tak je to aj vtedy, keď dieťa
by mohlo byť zachránené inou osobou, ale nie je isté, či sa táto osoba dieťaťa skutočne ujme a poskytne
mu potrebnú pomoc (porovnaj R 47/1978). Páchateľom môže byť iba osoba, ktorá má povinnosť o dieťa
sa starať a takou osobou je aj rodič.

Súd dodáva, že za prerušenie starostlivosti je potrebné považovať súhrn všetkých okolností, za ktorých
je dieťa ponechané bez zodpovedajúcej povinnej starostlivosti. Súd zároveň konštatuje, že pod pojmom
vystavenia dieťaťa nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví je potrebné rozumieť aj zanechanie
dieťaťa v útlom veku 4 rokov samého v prostredí s osobou, ktorá preukázateľne trpí alkoholizmom.Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a
dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

Súd konštatuje, že za daných okolností osobná starostlivosť poškodenej o dieťa v tak útlom veku 4
rokov, ktorá poškodená sama potrebuje odbornú pomoc, nielen ohrozovala výchovu a všestranný vývoj
maloletého, ale za istých okolností, reálne nebezpečenstvo ďalšieho alkoholového ťahu poškodenej,
pričom vôbec nie je isté, či by v tomto stave bola schopná poskytnúť maloletému v prípade ohrozenia

jeho zdravia potrebnú pomoc, a teda záchrana dieťaťa by bola ponechaná iba na náhodu, je spôsobilá
ohroziť nielen jeho psychické ale aj fyzické zdravie.

Vzhľadom k tomu, že v čase spáchania skutku nebolo rozhodnuté o zverení maloletého L. do osobnej
starostlivosti niektorého z rodičov, v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia mal obžalovaný
zákonom uloženú povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o východu, zdravie, výživu a všestranný

vývoj maloletého.

Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že prípade ak by obžalovaný prerušil starostlivosť o dieťa za
situácie, keď by ho zanechal v prostredí s poškodenou, ktorá by bola pod vplyvom alkoholu, vystavoval
sa tak aj riziku spáchania trestného činu opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.

Okrem toho súd poukazuje aj na skutočnosť, že za "porušenie dôležitej povinnosti uloženej podľa
zákona" možno považovať aj porušenie základných povinností uložených rodičom vo vzťahu k deťom
zákonom o rodine, ak takéto porušenie môže ľahko viesť k vážnym následkom pre život alebo zdravie
maloletého dieťaťa.

Súd zároveň konštatuje, že obžalovaný by za daných okolností mohol niesť aj prípadnú trestnoprávnu
zodpovednosť za spáchanie trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, ak by maloletému vznikla
ujma na zdraví v dôsledku zanedbania starostlivosti.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že konanie obžalovaného bolo konaním v krajnej núdzi.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že opakovane žiadal príslušné orgány, aby vo veci zjednali
nápravu. Je nepochybné, že odobrať dieťa zo starostlivosti matky, príslušnými orgánmi štátu nie je
jednoduchá záležitosť a trvá určitý čas, pričom už v danom čase prebiehalo konanie začaté na návrh

ÚPSVaR o zverenie dieťaťa do starostlivosti obžalovaného, pričom v krátkej dobe bolo tomuto návrhu
aj vyhovené.

Ako obžalovaný uviedol, poškodená bola v čase skutku pod vplyvom alkoholu, pričom súd nemá dôvod
neveriť tomu, vzhľadom na to, že poškodenú dôverne pozná vie povedať, či je poškodená pod vplyvom

alkoholuajceztelefónadokoncavedieťotomužvtedy,keďsitoinánezainteresovanáosobaaninemusí
všimnúť, napr. príslušníci PZ. Zároveň je nepochybné, že aj malé množstvo alkoholu u alkoholika môže
spôsobiť ďalší ťah. Skutočnosť, že poškodená nebola pod vplyvom alkoholu zaťažuje v tomto prípade
orgány činné v trestnom konaní. Vzhľadom na to, že u poškodenej nebola po skutku robená skúška na
alkohol, obrana obžalovaného vykonaným dokazovaním nebola objektívne vyvrátená.

Za takýchto okolností súd musí konštatovať, že konanie obžalovaného nemalo zjavne závažnejší
následok a za daných okolností nebolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
trestnému zákonu odvrátiť inak.

Vzhľadom k tomu, že na podklade vykonaného dokazovania je nepochybné, že skutok sa stal, avšak
vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná, ako aj skutočnosť, že obžalovaný konal
v krajnej núdzi súd obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zákona oslobodil spod obžaloby, pretože
skutok nie je trestným činom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia (vyhlásenia) odvolanie
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie n e m ô ž e podať
ten, kto sa ho výslovne vzdal.