Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 30, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613206650
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613206650.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporcovi
P. W., nar. X.XX.XXXX, bytom D. F. XXX, o zaplatenie 2.248,59 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/162/2013-52 zo dňa
4. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku.

Rozsudok okresného súdu m e n í v časti o povolení splátok tak, že

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 1998,60 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 %
ročne z istiny 1736,59 eur od 19.6.2013 do zaplatenia a čiastku 348,34 eur, všetko v mesačných
splátkach po 30 eur, splatných vždy do 20 dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku; pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zastavení konania v časti
istiny 34,99 eur a v časti výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 1998,60 eur spolu s
úrokom z omeškania 9,25 % ročne z istiny 1736,59 eur od 19.6.2013 do zaplatenia a čiastku 348,34 eur.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 171, 22 eur
a titulom náhrady iných trov konania sumu 97,12 eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny 34,99 eur vzhľadom na
(čiastočné) späťvzatie návrhu navrhovateľom - § 96 ods. 1 O.s.p. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi istinu 1.998,60 eur s úrokom z omeškania 9,25 % zo sumy 1.736,59 eur od 19.6.2013 do
zaplatenia a čiastku 348,34 eur (všetko v mesačných splátkach po 20 eur) a vo zvyšku návrh zamietol.

Vychádzal z preukázanej existencie zmluvného vzťahu medzi účastníkmi založeného písomnou zmluvu
zo dňa 12.12.2008 po jej predošlom telefonickom dojednaní, na základe ktorej (zmluvy) navrhovateľ
poskytol odporcovi úver vo výške 1.991,64 eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť formou

72 mesačných splátok po 58,16 eur, t.j. celkovo 4.187,52 eur, pričom svoju povinnosť splnil len
čiastočne, keď od 1.2.2009 do 1.8.2010 uhradil celkovo 1.150,06 eur. Navrhovateľ písomnosťou zo dňa
28.3.2011využil oprávnenie odstúpiť od zmluvy, keď zároveň vyzval odporcu na zaplatenie dlhu 2.248,59
eur do 15 dní, pričom koniec lehoty na plnenie pripadol na 12.4.2011. Týmto dňom odporcovi vzniklapovinnosť zaplatiť dovtedy neuhradené splátky úveru (vrátane dojednaného poistného) pod poradovým
číslom 20 až 27 (posledná z nich splatná 1.4.2011), ako aj dlžnú istinu úveru bez úroku z úveru a
poistného. Okamihom zániku zmluvného vzťahu účastníkov totiž došlo nielen k zániku poistnej zmluvy,

ale aj k zániku práva navrhovateľa na zaplatenie úroku z úveru za dobu po 12.4.2011, kedy prestal
odporcovi peniaze požičiavať za dohodnutých podmienok (čoho dôsledkom je splatnosť celého úveru)
a vzniklo mu právo na zaplatenie úroku z omeškania ako sankcie za porušenie povinností odporcu.

Okresný súd konštatoval, že podľa splátkového kalendára dlhuje odporca navrhovateľovi splátky
poradové číslo 20 až 27 v celkovej výške 465,28 eur. Navrhovateľovi ale zaplatil nároky označené

ako Upomienka I., II. a Zmluvná pokuta II.; celkovo 45,02 eur, ktoré mu však nepatria. Navrhovateľ
nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zabezpečení záväzku zmluvnou pokutou; osobitne
ak úverová zmluva bola uzatvorená ako zmluva na diaľku. Dojednanie o povinnosti odporcu platiť
za upomienky je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, lebo upomínanie nie je služba poskytovaná
odporcovi na jeho požiadanie, ale služba poskytovaná navrhovateľom v snahe získať úhradu záväzku
jednoduchším, dobrovoľným spôsobom. Odporca vzhľadom na formulárový charakter úverových

zmluvných podmienok nemohol toto dojednanie, vrátane výšky poplatku, ovplyvniť. Z uvedených
dôvodov okresný súd z dlžných splátok úveru (465,28 eur) priznal navrhovateľovi sumu 420,26 eur (po
odpočítaní 45,02 eur).

Po 12.4.2011 vzniklo navrhovateľovi právo na nezaplatenú istinu úveru. Podľa štruktúry členenia
mesačných splátok úveru (predloženej navrhovateľom a odporcom nerozporovanej) z nezaplatených

splátok poradové číslo 28 až 72 pripadla na istinu suma 1.578,34 eur, na ktorej zaplatenie bol odporca
zaviazaný. Vo zvyšnej časti istiny, t.j. o zaplatenie 249,99 eur (2.248,59 - 420,26 - 1.578,34 =
249,99) - okresný súd návrh zamietol. Vzhľadom na omeškanie s úhradou celého záväzku od 13.4.2011
bol navrhovateľovi priznaný úrok z omeškania 9,25 % počnúc uvedeným dátumom až do 18.6.2013
(podanie návrhu na súd) zo sumy 1.736,59 eur ako nesplatenej istiny úveru, čo zodpovedá čiastke

348,34 eur. Úrok z omeškania však nepatrí z úroku z úveru, lebo odporca by bol za nesplnenie povinnosti
postihnutý duplicitne. Odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu do zaplatenia (na neurčitú dobu) priznal
okresný súd navrhovateľovi úrok z omeškania v rovnakej sadzbe 9,25 %. V časti úroku z omeškania z
uplatňovanej istiny 2.206,71 eur a istiny priznanej 1.736,59 eur (470,12 eur) návrh zamietol. Zároveň po
zistení nepriaznivej situácie odporcu umožnil tomuto splatiť dlh (všetky navrhovateľovi priznané sumy)

v splátkach.

Otrováchkonaniarozhodolokresnýsúdpodľa§142ods.2O.s.p.tak,žeodporcajepovinnýnahradiťich
navrhovateľovi vo výške 267,86 eur. Vychádzal pritom z prevažného úspechu navrhovateľa v rozsahu
71,94 %.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a v časti o povolení splátok podal v

zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Tvrdil, že využil „len“ právo na zosplatnenie úveru, čím k zániku
zmluvného vzťahu nedošlo. Navrhovateľ má preto právo na úroky z úveru aj po dátume zosplatnenia, t.j.
po 12.4.2011, v ktorej súvislosti odvolateľ poukázal najmä na § 503 ods. 3 Obch. zák. Aj s odkazom na
§ 497, § 502, § 503 a § 369 Obch. zák. je (podľa navrhovateľa) zrejmé, že úroky sú v rámci úverového

vzťahu zmluvne dohodnutou odmenou za poskytnutie úveru a dlžník je povinný ich platiť až do úplného
vrátenia peňažných prostriedkov. Odvolateľ poznamenal, že si nenárokuje úrok z úveru až do vrátenia
(všetkých) peňažných prostriedkov, ale len do výšky 1.213,03 eur, teda menej, než by bol odporca
povinný zaplatiť pri riadnom plnení svojho záväzku.

Za nepreskúmateľné navrhovateľ označil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia na str. 7, lebo nie je

zrejmé, prečo okresný súd uviedol ako nesporne nezaplatené splátky poradové číslo 28 až 72, keď
do zosplatnenia bolo „vyrubených“ iba 26 (a nie 27) splátok; rovnako nie je zrejmé, ako súd dospel k
sume 1.578,34 eur (po výpočte 2.248,59 - 420,26 - 1.578,34 = 249,99), keď nezdôvodnil, prečo uvedené
sumy odpočítaval. Súčasne odvolateľ namietal nepriznanie úroku z omeškania aj z úrokov úveru, lebo
v prípade úroku z úveru nejde o sankciu, ale o dohodnutú odmenu za poskytnutie úveru. Uvedené

potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obo 143/1998. Pokiaľ by mal po zosplatnení
úveru veriteľ nárok len na úrok z omeškania, dlžník by sa dostal v dôsledku nesplácania do pre neho
výhodnejšej situácie.Dojednanie o zmluvnej pokuty (§ 3 Hlavy 14 úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťouzmluvy)odvolateľpovažovalzaplatné,vrátanedodržaniapísomnejformy.Kdohodeouzavretí
zmluvysícedošlotelefonicky,nozmluvnéstranyzmluvunásledneriadnepodpísali/uzavreli,atedanejde

o zmluvu uzavretú na diaľku. Navrhovateľ tvrdil, že okresný súd neuviedol, v čom vidí rozpor poplatkov
za upomienky s dobrými mravmi. Vzhľadom na konkrétne okolnosti veci, písomne dohodnutý záväzok
platiť poplatky, vedomý súhlas so zmluvou vyjadrený podpisom odporcu, bežnosť dojednania tohto
typu poplatkov a súlad jednotlivých zmluvných dojednaní s právnym poriadkom nemôže byť uvedené
posúdené ako rozpor s dobrými mravmi. Napokon odvolateľ namietal i umožnenie odporcovi uhradiť dlh

v splátkach, lebo okresný súd nevykonal v danom smere nijaké dôkazy a spoľahol sa iba na tvrdenia
odporcu o jeho nepriaznivej sociálnej situácii.

Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1
O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v nenapadnutom výroku o čiastočnom
zastavení konania a v časti výroku o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.998,60

eursúrokomzomeškania9,25%zosumy1.736,59eurod19.6.2013dozaplateniaačiastku348,34eur)
abeznariadeniapojednávania(§214ods.2zasúčasnéhopoužitia§156ods.3O.s.p.)vpreskúmavanej
časti rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku potvrdil podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny a v časti výroku o povolení splátok zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Z hľadiska nároku navrhovateľa na úrok z úveru aj po zosplatnení úveru nie je významné, či veriteľ
odstúpil od zmluvy alebo „len“ zosplatnil dlžníkovi úver. Zosplatnením úveru, ako už zo samotného
pomenovania danej právnej skutočnosti vyplýva, nastáva predčasne splatnosť úveru, dochádza teda k
zmene pôvodných podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ
v určenej lehote neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

Odvolací súd tu poukazuje na závery odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR publikované pod R
59/1998, z ktorého vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
iba do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť už iba úroky z
omeškania.

Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi/veriteľovi právo na zaplatenie

dohodnutého úroku z úveru len do 12.4.2011, teda posledného dňa 15-dňovej lehoty určenej
navrhovateľom odporcovi ako dlžníkovi na úhradu celého dlhu. Inými slovami, správne zamietol návrh
v časti o zaplatenie „ušlého“ úroku, t.j. úroku z úveru po 12.4.2011. Nadväzne je bez významu, že si
navrhovateľ neuplatnil celý „ušlý“ úrok, ale len jeho časť. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obch. zák., na
ktoré (predovšetkým) odvolateľ poukazoval, aj v kontexte vyššie uvedeného, len vymedzuje koniec doby,

za ktorú je dlžník povinný platiť úroky, a to v prípade predčasného vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov; na prejednávaný prípad sa však vôbec neuplatní.

Neobstojí ani námietka odvolateľa, že mu súd prvého stupňa nesprávne nepriznal úrok z omeškania zo
zmluvného úroku z úveru. Správnou je totiž úvaha okresného súdu o dvojitom „sankcionovaní“ dlžníka
v prípade, že sa dostane do omeškania. V celom rozsahu aplikovateľnými sú v danej spojitosti závery

Najvyššieho súdu ČR, ktorý v rozsudku sp. zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 (vychádzajúc z
právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou) uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného
súdnou praxou definícia príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v § 121 ods. 3 Obč. zák. platí aj pre
obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121
ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa rozumie peňažné plnenie (istina), ku ktorého

zmene (tým, že možno nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona
práve až omeškaním dlžníka. Splnením hlavného záväzku (alebo iným zo spôsobov jeho zániku) zaniká
(končí) aj akcesorický úrokový záväzok; pretrváva len povinnosť zaplatiť už „dospelé“ úroky. Tým, že
včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie však do
omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva

(v súdenej veci úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) potom veriteľ nemá preto, že ani občianskyani obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Inak povedané, ani obchodný ani občiansky
zákonník nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky.

Ak je pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ustanovení § 121 ods. 3 Obč. zák. istina (plnenie

z hlavného peňažného záväzku), potom nemôže nárok na príslušenstvo z príslušenstva
pohľadávky plynúť ani z dikcie § 517 ods. 2 Obč. zák. Názor, že možno priznať úrok z omeškania
z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v § 517 ods. 2 Obč. zák., by totiž
bez väzby na ustanovenie § 121 ods. 3 Obč. zák. viedol k neakceptovateľnému záveru, že takto
priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou (samostatnou)

pohľadávkou. Ustanovenie § 517 ods. 2 Obč. zák. ako úprava všeobecná vo vzťahu ku všetkým
občianskoprávnym záväzkom, jasne pomenováva príslušenstvo, ktoré možno pri omeškaní s plnením
peňažného dlhu (s plnením hlavného peňažného záväzku) žiadať vedľa istiny. Zároveň dikcia § 369 ods.
1 Obch. zák. (čo do slovného spojenia „peňažný záväzok“) nie je podkladom pre iný výklad riešeného
problému.

Odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ netvrdil, že by existovalo (platné) dojednanie medzi ním a

odporcom o tom, že sa zmluvný úrok stane súčasťou istiny.

Neopodstatnenou je tiež námietka odvolateľa, že prvostupňový súd neuviedol, v čom vidí rozpornosť
poplatkovzaupomienkysdobrýmimravmi.Naopak,okresnýsúdjednoznačnekonštatoval,žezasielanie
upomienok nepovažoval za službu dlžníkovi, ale (iba) za spôsob, akým sa veriteľ snaží získať úhradu
záväzku jednoduchším a dobrovoľným spôsobom. Rozpor s dobrými mravmi teda spočíva v tom, že

dlžník má platiť za niečo, čo vlastne je na prospech veriteľa. Zároveň okresný súd náležite poukázal
aj na spôsob dojednania predmetnej povinnosti - nemožnosť dlžníka akokoľvek ovplyvniť existenciu
samotného dojednania i výšku poplatku.

Nad nevyhnutný rámec odvolacieho konania (vymedzenými odvolacími dôvodmi) krajský súd dodáva,
že navrhovateľ ani nepreukázal doručenie dotknutých upomienok odporcovi.

Takisto nie je dôvodná odvolacia námietka, že okresný súd neozrejmil, ako dospel k sume 1.578,34
eur. Ohľadne tejto sumy výslovne uviedol, že ide istinu úveru v zmysle štruktúry členenia mesačných
splátok úveru predloženej navrhovateľom a odporcom nerozporovanej, a to splátok poradové číslo 28 až
72. Obdobný záver platí aj pre námietku, prečo súd prvého stupňa uvádza ako nesporne nezaplatené
splátky poradové číslo 28 až 72, keď do zosplatnenia bolo „vyrubených“ iba 26 splátok. Vychádzajúc

zo splátkového kalendára predloženého samotným navrhovateľom, splatnosť splátky č. 27 nastala
1.4.2011, pričom k zosplatneniu dlhu došlo až k 12.4.2011. Splátka č. 27 bola zároveň zahrnutá do dlžnej
sumy vzniknutej do zosplatnenia dlhu.

Čo sa týka namietanej nejasnosti výpočtu zamietnutej časti uplatňovanej istiny, súd I. stupňa od celkovej
uplatňovanej istiny 2.248,59 eur odpočítal čiastku 420,26 eur (išlo o rozdiel súčtu nezaplatených splátok

poradové číslo 20 až 27 vo výške 465,28 eur a odporcom bezdôvodne uhradených plnení za Upomienky
I., II. a zmluvnej pokuty; v úhrne 45,02 eur) a tiež čiastku 1.578,34 eur, ktorá predstavuje istinu
úveru v zmysle splátok poradové číslo 28 až 72. Po odpočítaní týchto čiastok, právo na zaplatenie
ktorých navrhovateľovi priznal, od celkovo uplatňovanej istiny, dospel okresný súd k neopodstatnene
uplatňovanému nároku 249,99 eur a v danej časti návrh ohľadom istiny zamietol.

Pokiaľ odvolateľ spochybňuje závery prvostupňového súdu o (nevyhnutnosti) písomnej formy
dojednania zmluvnej pokuty (pod sankciou neplatnosti), predmetné závery majú svoju oporu priamo
v ustanovení § 544 a nasl. Obč. zák. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom, keďže dohoda o zmluvnej pokute nebola dojednaná individuálne, ale bola
len súčasťou (formulárových) zmluvných podmienok navrhovateľa, nebola požiadavka na písomnú

formu tohto dojednania rešpektovaná. Písomná forma totiž nemôže byť dodržaná odkazom zmluvy na
všeobecné obchodné podmienky (alebo sadzobníky a podobne). Takáto forma je zachovaná len vtedy,
ak je dohoda o zmluvnej pokute (sankčnom úroku) obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami. Z uvedeného je preto zrejmé, že zmluvná pokuta nebola v danom vzťahu výsledkom dohody
účastníkov, ale jednostranne prejavenej vôle navrhovateľa.Ako čiastočne opodstatnenú krajský súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa výšky mesačnej splátky
povolenejodporcovi.Celkovádoba,zaktorúbyprisplátkeurčenejokresnýmsúdomodporcadlžnúsumu
uhradil, predstavuje viac než 10 rokov. Hoci odvolateľ len všeobecne/nekonkrétne namieta (okresným

súdom prezentované) zistenia majetkových pomerov odporcu, možno prijať záver, že požiadavke
spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov viac zodpovedá stanovenie vyššej mesačnej splátky
- 30 eur. Takáto výška splátky primerane zohľadňuje nielen okolnosti na strane dlžníka, ale i pozíciu
veriteľa.

V dôsledku čiastočnej zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2

O.s.p. rozhodoval o náhrade trov celého (prvo - i druhostupňového) konania. Nakoľko však úspech
navrhovateľa v odvolacom štádiu predstavoval „len“ zmenu vo výške mesačnej splátky pri nezmenenej
(celkovej) čiastke, ktorá mu bola priznaná, krajský súd prevzal vecne správne závery okresného súdu
týkajúce sa trov konania (§ 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.). Percentuálny pomer úspechu a
neúspechu navrhovateľa predstavuje 85,97 % : 14,03 %, t.j. tzv. čistý úspech 71,94 %. Nadväzne,
z dôvodne uplatnených trov právneho zastúpenia (za 2 úkony právnej služby po 91,29 eur + 2 x režijný

paušál po 7,81 eur + DPH 20% - 39,64 eur, spolu 237,84 eur) a ostaných trov (súdny poplatok 134,50
eur) uvedený pomer (71,94 %) zodpovedá čiastkam 171,22 eur, resp. 97,12 eur (§ 151 ods. 8 O.s.p.).
Predmetné sumy je odporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149 ods. 1
O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.