Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/132/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710202912
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3710202912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci žalobcu C., s.r.o., IČO: 35 795 204, C. XX/XX, X.
B., právne zastúpeného JUDr. K. A., advokátom, Z.. A. O. XX/XX-XXX, X. B., proti žalovanému V. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. F. č. XXX, právne zastúpenému JUDr. L. A., advokátkou T. kancelárie, I. XX/XX,
X. B., o zaplatenie 1.967,99 eur s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 27. februára 2012, č. k. 6C/93/2010-193, v spojení s doplňujúcim rozsudkom
zo dňa 26. apríla 2012, č. k. 6C/93/2010-204, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 27. februára 2012, č. k. 6C/93/2010-193, v

spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 26. apríla 2012, č. k. 6C/93/2010-204, bolo rozhodnuté tak,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 423 eur a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 423
eur od 06.09.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamieta, súd
konanie o vzájomnej žalobe, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu, ktorá bude ustálená
znaleckým posudkom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zastavuje a o trovách konania súd rozhodne
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že právny predchodca žalobcu P. J., IČO: 10876014,
Q. žiadal súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 1.967,99 eur, s úrokom z omeškania 8 %

ročne od 06.09.2009 do zaplatenia. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy z 12.02.2007 pracoval
žalovaný pre P. J. ako vodič kamiónu aj v zahraničí. Uplatnený nárok 1.967,99 eur sa skladá z
nevyúčtovaných preddavkov 16.287,631Sk/540,65 eur, prevzatých žalovaným od zamestnávateľa, z
nevrátených pôžičiek, ktoré poskytol zamestnávateľ žalobcovi spolu v sume 38.000,- Sk/1261,37 eur
a zo škody na motorovom vozidle zamestnávateľa 5.000,- Sk/165,97 eur, ktorú spôsobil žalovaný.
Na pracovné cesty do zahraničia žalovaný prevzal od zamestnávateľa dňa 07.09.2007 zálohu 330,-
PLN a 1.000,- švéd. korún, pričom žalovaný 13.09.2007 vyúčtoval 316,- PLN, 82,- švéd. korún, dňa

14.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa zálohu 21.000,- Sk s tým, že 20.09.2007 vyúčtoval
1.081,- PLN, 216,- švéd. korún, dňa 25.09.2007 prevzal žalovaný zálohu 1.000,- švéd. korún, 1.08,-
PLN, pričom dňa 30.09.2007 vyúčtoval 1.069,50 PLN a 144,- švéd. korún. Nevrátené preddavky na
pracovné cesty činia po prepočte 16.287,631 Sk, t.j. 540,65 €. Dňa 19.09.2007 vložil zamestnávateľ
na účet žalovaného ako pôžičku sumu 30.000,- Sk /995,82 €, ktorú údajne žalovaný použil na úhradu
za pokutu, ktorú dostal za priestupok. Ďalšiu pôžičku v sume 8.000,- Sk/265,55 eur zamestnávateľ
vložil na účet žalovaného dňa 04.08.2008. Žalovaný je povinný uhradiť zamestnávateľovi aj spoluúčasť

na škode vo výške 5.000,- Sk/165,97 eur. Škoda vznikla na motorovom vozidle zamestnávateľa, keď
ho žalovaný dňa 22.05.2008 šoféroval. Poisťovateľ z havarijnej poistky neuhradil spoluúčasť 5.000,-Sk. Žalovaný dlh neuhradil ani v lehote podľa výzvy zamestnávateľa, a preto je žalovaný v omeškaní
s plnením peňažného dlhu od 06.09.2009. Právny zástupca pôvodného žalobcu a na pojednávaní
dňa 19.08.2010 uviedol, že žalovaný neprevzal mzdu za august 2008 a september 2008 a potvrdil,

že žalovanému boli zo mzdy strhávané peniaze. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že P. J.
výšku dlhu nepreukázal, jeho tvrdenia nie sú pravdivé. Dňa 19.09.2007 bola žalovanému v Poľsku
uložená pokuta 30.000,- Sk, pretože nedodržal režim oddychu o 8 minút. Zamestnávateľ ho totiž nútil
stihnúť vykládku vozidla v ním dohodnutom termíne. Keďže žalovaný nemal pri sebe peniaze, poslal mu
zamestnávateľ sumu 30.000,- Sk na účet, z ktorého žalovaný pokutu zaplatil. Žalovaný pokutu splácal

zamestnávateľovi v roku 2008 a uhradil aj polovicu spoluúčasti za dopravnú nehodu, ktorú žalovaný
spôsobil. Keď 22.05.2008 došlo ku škode na motorovom vozidle zamestnávateľa, žalovaný plnil príkaz
zamestnávateľa, ktorý trval, aby žalovaný autom šiel na miesto určenia, hoci ho žalovaný upozorňoval,
žecestoumôžebyťpoškodenáolejovávaňamotorovéhovozidla.Sumu8.000,-Skposlalzamestnávateľ
žalovanému na úhradu cestných výdavkov, spojených s pracovnou cestou do Čiech. Žalovaný poukázal
na to, že mu zamestnávateľ nevyplácal diéty. Vzájomnou žalobou sa domáhal, aby bol zamestnávateľ

zaviazaný vyplatiť mu diéty vo výške podľa znaleckého posudku. Vzájomnú žalobu vzal napokon späť,
netrval, aby o nej súd rozhodol. Žalovaný uviedol, že v záznamoch o prevádzke vozidla nevyplňoval
časy príjazdu a odjazdu z jednotlivých miest, ale len počet ubehnutých kilometrov, pretože medzi ním
a zamestnávateľom bola dohoda, že jeho mzda bude minimálna a okrem toho bude dostávať načierno
3,- Sk za každý jeden prejdený kilometer. Zamestnávateľ dával žalovanému a ostatným zamestnancom

príkaz, aby na niektorých úsekoch jazdy vypli tachografické karty merajúce počet prejdených kilometrov.
Zamestnanci tak postupovali podľa pokynu zamestnávateľa pri prejazde cez Čechy a ak by ich zastavili
policajti, dostali by za to pokutu.

OkresnýsúdpoukázalnavýpoveďsvedkaX.X.,ktorýtiežpracovaluP.J.akovodičkamiónu,nazáklade
pracovnejzmluvyod11.07.2007do31.01.2008.Svedokpotvrdil,žezamestnávateľstrhávalžalovanému

zo mzdy sumu 30.000,- Sk, poskytnutú na úhradu pokuty uloženej v Poľsku. X. X. pri pracovnej ceste
v novembri 2007 šoféroval vozidlo zamestnávateľa v Rakúsku a na vozidlo bola uložená pokuta cca
14.500,- Sk za to, že nemal zakúpenú diaľničnú známku, pričom túto pokutu splácal svedok tak, že mu ju
P. J. strhával zo mzdy mesačne po cca 1.000,- Sk. Svedok dodal, že výplatné pásky mu zamestnávateľ
nedával každý mesiac, ale odovzdal mu ich až po skončení pracovného pomeru.

Okresný súd ustanovil znalkyňu z odboru ekonómia a manažment T. U., ktorej uložil určiť, ako bolo
nakladané so zálohami poskytnutými na pracovné cesty, aké diéty vyplatil zamestnávateľ žalovanému
za pracovné cesty, či výška poskytnutých diét korešponduje s platnými právnymi predpismi. Znalkyňa
dňa 19.05.2011 vypracovala posudok č. 3/2011. Znalkyňa zistila, že zamestnávateľ poskytol v mesiaci
september 2007 žalovanému preddavky na cestovné náhrady spolu v sume 3.657,- PLN a 2.000,-

švéd. korún a uznal žalovanému cestovné výdavky v sume 1.190,50 PLN a 1.558,- švéd. korún.
Preplatok teda predstavuje 16.288,- Sk. Znalkyňa zistila, že zamestnávateľ žalovanému neposkytoval
diéty /stravné a vreckové/, vo výške prislúchajúcej podľa § 4 a nasl. zákona č. 283/2002 Z.z. o
cestovných náhradách. Vyrátala stravné a vreckové za sporný mesiac september 2007. Preplatok
na zálohách v rámci zúčtovania cestovných náhrad sa znížil o 4.172,- Sk na sumu 12.116,- Sk.

Konštatovala, že zamestnávateľ mal zúčtovať všetky cestovné náhrady spolu, nie oddelene. Preplatok
navyplatenýchzáloháchzamesiac2007malzamestnávateľmožnosťodžalovanéhozískať09.10.2007,
kedy žalovanému vyplatil mzdu 6.582,- Sk a náhrady stravného vo výške 20.565,- Sk. Zamestnávateľ
nezabezpečil evidenciu o pracovných cestách v takom rozsahu, aby bola podkladom pre zistenie
presnéhonárokunavýškustravného. Napojednávaníznalkyňatrvalanazáverochposudku.Záznamyo

prevádzke motorových vozidiel boli neúplne vyplnené, chýbali na nich presné dátumy a hodiny ohľadom
vykonania jednotlivých ciest. Zamestnávateľ mal viesť žalovaného k riadnej evidencii pracovných ciest.
Preto znalkyňa z predložených dokladov fiktívne vypočítala stravné a vreckové, ktoré by žalovanému
za vykonané pracovné cesty patrilo.

Okresný súd poukázal na to, že v priebehu konania pôvodný žalobca P. J. zmluvou o postúpení zo

dňa 12.09.2011, postúpil celú pohľadávku na žalobcu a súd uznesením zo dňa 07.11.2011, č.k. 6C
93/2010-183, pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu. Konateľ nového žalobcu trval na podanej
žalobe. Po postúpení pohľadávky a pripustení zmeny na strane žalobcu bol P. J. vypočutý ako svedok.
Uviedol, že nedisponuje dokladom o tom, žeby žalovaný podpísal vyplatenie mzdy za mesiace august2008 a september 2008. Nevedel sa vyjadriť k tomu, akým spôsobom bola zúčtovaná suma 8.000,- Sk,
ktorá bola žalovanému vyplatená dňa 04.08.2008.

Okresný súd ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, žalovaného, svedkov

X. X., P. J., znalkyne T. U., oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 12.02.2007, výziev P. J. z
27.08.2009 na úhradu peňažného dlhu, výdavkových pokladničných dokladov zo dňa 07.09.2007,
14.09.2007, 25.09.2007, potvrdení o vložení peňažných súm na účet žalovaného z 19.09.2007,
04.08.2008, oznámenia o poistnom plnení z 25.07.2008, oznámenia o vzniku škodovej udalosti, zápisu
o obhliadke vozidla, správy o šetrení škodovej udalosti, odporu žalovaného, čestného prehlásenia P. J.

z 18.08.2010, výplatnej listiny miezd za mesiac september 2008, listu žalovaného z 03.09.2009, listu
A. B. z 16.12.2008, vyúčtovaní pracovných ciest s dokladmi o vynaložených nákladoch a záznamami
o prevádzke vozidla, výplatných lístkov žalovaného za obdobie od januára 2008 do septembra 2008,
výdavkových pokladničných dokladov o vyplatení diét žalovanému, dokladu o uložení pokuty poľským
orgánom, výdavkových pokladničných dokladov o vyplatení mzdy žalovanému za obdobie od januára
2008 do júna 2008, znaleckého posudku č. 3/2011 znalkyne T. U., vzájomnej žaloby žalovaného,

zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.09.2011, oznámenia o postúpení pohľadávok z 12.09.2011,
písomného vyjadrenia žalovaného z 27.09.2011, výpisu z účtu žalovaného z 30.09.2008, výpiskov
z evidencie žalovaného, pracovnej zmluvy svedka X. X., dohody o skončení pracovného pomeru a
výplatných pások.

Na základe vykonaných dôkazov okresný súd zistil, že P. J., IČO: 10876014, Q., uzavrel so žalovaným

dňa12.02.2007pracovnúzmluvu,nazákladektorejsažalovanýzaviazalvykonávaťprezamestnávateľa
prácu vodiča nákladného vozidla a žalobca sa zaviazal vyplácať žalovanému mzdu, bez uvedenia jej
konkrétnej výšky. Dátum nastúpenia do zamestnania bol dohodnutý na 12.02.2007. Na pracovnú cestu
do zahraničia žalovaný prevzal od zamestnávateľa dňa 07.09.2007 preddavok na cestovné náhrady
v sumách 330,- PLN a 1.000,- švéd. korún. Žalovaný dňa 13.09.2007 vyúčtoval vznik nákladov v

sumách316,-PLN,82,-švéd.korún.Zvyšokpreddavkuostalžalovanémunaďalšiupracovnúcestu.Dňa
14.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa na pracovnú cestu do zahraničia preddavok 21.000,-
Sk s tým, že dňa 20.09.2007 žalovaný vyúčtoval 1.081,- PLN, 216,- švéd. korún. Zvyšok preddavku
ostal žalovanému na ďalšiu pracovnú cestu. Dňa 25.09.2007 prevzal žalovaný od zamestnávateľa
na pracovnú cestu do zahraničia preddavok 1.000,- švéd. korún, 1.080,- PLN, pričom žalovaný dňa

30.09.2007 vyúčtoval náklady v sumách 1.069,50 PLN a 144,- švéd. korún. Zamestnávateľ uznal
žalovanému ním vyúčtované cestovné náhrady za pohonné látky, diaľničné známky. Záznamy o
prevádzke vozidla neboli riadne vyplnené, chýbali údaje o čase príchodu, čase odchodu, údaje o trase.

Okresný súd ďalej zistil, že P. J. vložil na účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo V.
a.s. dňa 19.09.2007 sumu 30.000,- Sk. Túto čiastku žalovaný použil na úhradu pokuty, ktorá mu bola

uložená poľským inšpekčným orgánom, ako vyplýva z dokladu o uložení pokuty z 19.09.2007. Žalovaný
si viedol evidenciu ohľadom práce vykonanej pre P. J. a s tým súvisiacich výdavkov. Z vyjadrenia
žalovaného a predložených výpiskov z evidencie práce vyplýva, že žalovaný pokutu 30.000,- Sk splácal
zamestnávateľovi postupne v roku 2008 tak, že podpísal zamestnávateľovi výplatu mzdy, ale ten mu bez
potvrdeniačasťmzdystiaholnasplateniepokuty.Takýmtospôsobomžalovanýzaplatilzamestnávateľovi

v januári 2008 sumu 3.000,- Sk, v marci 2008 sumu 5.000,- Sk, v apríli 2008 sumu 3.000,- Sk, v máji 2008
sumu 2.000,- Sk, ponechal u zamestnávateľa celú výplatu aj s diétami za august 2008 v sume 13.736,-
Sk a v sume 5.802,- Sk za september 2008. Pracovný pomer žalovaného u P. J. skončil 14.09.2008.
Od 15.09.2008 začal žalovaný pracovať pre iného zamestnávateľa. Žalovaný pri plnení pracovných úloh
šoféroval motorové vozidlo P. J. zn. J. X. XXX, ev.č. PB XXX BD dňa 22.05.2008 v X. B., avšak počas

jazdy nezaregistroval prepadnutú vozovku, čím došlo k poškodeniu olejovej vane, tesnenia, olejového
filtra. Z dôvodu uzavretého havarijného poistenia, Kooperativa poisťovňa a.s. zaplatila P. J. poistné
plnenie v sume 44.412,- Sk, neuhradila časť škody v sume 5.000,- Sk titulom spoluúčasti poisteného. Zo
správy o šetrení škodovej udalosti z 23.05.2008 vyplýva, že žalovaný uznal spôsobenie škody svojou
nedbalosťou, keď zvolil nevhodnú cestu na prepravu, nevšimol si prepadnutú vozovku a prejavil ochotu

škodu uhradiť. Dňa 04.08.2008 vložil F. J., zamestnanec P. J. na účet žalovaného č. XXXXXXXXXXXX/
XXXX, vedený vo V. a.s. sumu 8.000,- Sk. Z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaný z tohto účtu vykonal dňa
06.08.2008 tri platby po 1.983,14 Sk, a dňa 20.08.2008 dve platby po 1.942,21 Sk, t.j. v celkovej sume
9.833,84 Sk, s popisom platieb REDITELS. SD CR, za účelom úhrady cestných diaľničných výdavkovŘeditelství silníc a dálnic Českej Republiky. Z výdavkových pokladničných dokladov z 27.02.2008,
28.03.2008, 28.04.2008, 28.05.2008, 27.06.2008, 28.07.2008 a výplatnej listiny miezd za júl 2008
vyplýva, že žalovaný si prevzal od zamestnávateľa výplatu miezd za mesiace január 2008 až júl 2008.

Na výplatných páskach za uvedené obdobie, nie sú zaznamenané žiadne zrážky zo mzdy žalovaného
na účely splácania uloženej pokuty. Ani svedok X. X. nemá na výplatných páskach zaevidované takéto
zrážky zo mzdy. P. J. v čestnom prehlásení z 18.08.2010 uviedol, že od žalovaného neeviduje žiadne
úhrady v hotovosti, bezhotovostným prevodom, nezrážali sa mu žiadne finančné prostriedky zo mzdy v
roku2008,pričomžalovanýsineprevzalvýplatumzdyzaaugust2008aanizaobdobieod01.09.2008do

12.09.2008. V písomnom podaní z 27.09.2011 žalovaný uviedol, že uplatnená pohľadávka je vzhľadom
na závery znalkyne čo do nesprávne poskytnutého stravného nižšia o 4.172,- Sk a keďže žalovaný
preukázal úhradu sumy 42.371,- Sk, žalobcovi dlhuje maximálne sumu 423 eur.

Okresný súd poukázal na znenie § 42 ods. 1, 118 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 ods. 1 písm. a/ až e/, §
13 ods. 4, § 14 a § 36 ods. 2, 3, 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol pracovnoprávny vzťah, na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 12.02.2007. Žalovaný ako zamestnanec sa zaviazal vykonávať pracovnú náplň vodiča nákladného
vozidla, podľa podmienok dojednaných v pracovnej zmluve, podľa pokynov zamestnávateľa a právny
predchodca žalobcu ako zamestnávateľ sa zaviazal, že podľa Zákonníka práce bude poskytovať
žalovanému prácu ako aj mzdu, ktorej výška ani splatnosť neboli v pracovnej zmluve uvedené.

Žalovaný mal preto nárok na minimálnu mzdu. Právny predchodca žalobcu vysielal žalovaného na
pracovné cesty do zahraničia. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., bol právny predchodca
žalobcu povinný poskytovať žalovanému preddavky na cestovné náhrady, ktoré pozostávajú z náhrady
preukázaných cestovných výdavkov, náhrady preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravného,
náhrady preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, vreckového. Bolo preukázané, že preddavky

žalovanému poskytoval iba na úhradu cestovných výdavkov /pohonné hmoty, nákup diaľničných
známok/, a tieto výdavky potom aj žalovaný uplatnil v rámci náhrad s tým, že vo vyúčtovaní
ich zamestnávateľ uznal. Stravné a vreckové neboli žalovanému preddavkovo poskytované, ale
zamestnávateľ ich vyplácal žalovanému mesačne pozadu.

Podľa záverov okresného súdu s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z.z.

je povinnosťou zamestnanca vrátiť zamestnávateľovi nevyúčtované preddavky. Bolo preukázané, že
za sporný mesiac september 2007 uznal zamestnávateľ žalovaným uplatnené cestovné výdavky, no
žalovaný nevyúčtoval z poskytnutých preddavkov sumu 16.288,- Sk. Okresný súd vychádzal zo záverov
znaleckého posudku, podľa ktorého zamestnávateľ poskytol žalovanému za uvedený mesiac náhradu
stravného a vreckového o 4.172,- Sk nižšie, než žalovanému patrilo v zmysle právnych predpisov za

vykonané pracovné cesty. Preto z titulu nevrátenia preddavkov predstavuje dlh žalovaného 12.116,- Sk.

Z vykonaného dokazovania mal okresný súd ďalej preukázané, že žalovanému bola 19.09.2007
uložená v Poľsku pokuta za porušenie dopravných predpisov a bolo jeho povinnosťou pokutu poľskému
správnemu orgánu uhradiť. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že na účel úhrady pokuty mu
zamestnávateľ dňa 19.09.2007 vložil na účet sumu 30.000,- Sk. Vloženú sumu použil žalovaný na

vyplatenie pokuty. Žalovanému vznikol záväzok požičané peniaze podľa § 657 Občianskeho zákonníka
vrátiť veriteľovi, t.j. zamestnávateľovi. Žalovaný nepopieral, že mu zamestnávateľ dňa 04.08.2008 vložil
na jeho účet sumu 8.000,- Sk. Bolo preukázané, že žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky troma
platbami po 1.983,14 Sk z 06.08.2008 a dvoma platbami po 1.942,21 Sk z 20.08.2008, použil na
úhradu diaľničných cestovných nákladov v Českej Republike. Nasvedčuje tomu i z výpisu z účtu zistená

skutočnosť, že príjemcom každej z piatich platieb bol diaľničný orgán v ČR. Uvedenými platbami teda
žalovaný hradil cestovné výdavky, ktoré vznikli pri pracovnej ceste. Celkovo na tento účel poukázal zo
svojho účtu sumu 9.833,84 Sk.

Okresný súd poukázal na to, že zamestnanec je povinný podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce nahradiť
zamestnávateľovi všetky škody, ktoré vzniknú zamestnávateľovi porušením povinností zamestnanca pri

plnení pracovných úloh. Bolo preukázané, že žalovaný pri plnení pracovných úloh riadil 22.05.2008motorové vozidlo zamestnávateľa, no nevenoval dostatočnú pozornosť ceste a autom prešiel po
prepadnutej časti vozovky, čím došlo k jeho poškodeniu. Zo spôsobenej škody poisťovňa nevyplatila
zamestnávateľovi sumu 5.000,- Sk titulom spoluúčasti. Zo správy o vyšetrení škodovej udalosti z

23.05.2008 a vyjadrenia žalovaného na pojednávaní vyplýva, že žalovaný sa zaviazal túto časť škody
zamestnávateľovi uhradiť.

Svedeckou výpoveďou X. X., evidenciou žalovaného ohľadom vykonanej práce bolo podľa názoru
okresného súdu dostatočne preukázané tvrdenie žalovaného, že sumu 30.000,- Sk poskytnutú ako
pôžičku, žalovaný postupne splatil zamestnávateľovi tak, že v januári mu zaplatil 3.000,- Sk, v marci

5.000,- Sk, v apríli 3.000,- Sk, v máji 2.000,- Sk, pričom zamestnávateľovi ponechal celú mzdu 13.736,-
Sk za august 2008, ako aj mzdu 5.802,- Sk za september 2008, aj s diétami podľa prepočtov žalovaného,
a týmto spôsobom teda žalovaný uhradil zamestnávateľovi, t.j. právnemu predchodcovi žalobcu čiastku
32.538,- Sk. Skutočnosť, že si žalovaný mzdu za august a september 2008 u zamestnávateľa neprevzal,
potvrdzuje i čestné prehlásenie P. J. z 18.08.2010, ako aj to, že prevzatie mzdy žalovaným za tieto
dva mesiace nevedel žalobca nijako preukázať, kým za iné mesiace prevzatie výplaty žalovaným

zdokladoval žalobca predložením výdavkových pokladničných dokladov, podpísaných žalovaným.
Strhávanie zo mzdy žalovaného na pôžičku bolo vykonávané bez vydania akéhokoľvek potvrdenia zo
strany zamestnávateľa, nebolo zaznamenané vo výplatných páskach zamestnanca a výšku zrážok si
poznačil žalovaný v jeho evidencii práce. Podobne splácal právnemu predchodcovi žalobcu uloženú
pokutu aj jeho ďalší zamestnanec, svedok X. X.. Sumu 8.000,- Sk, poskytnutú žalovanému na jeho

účet dňa 04.08.2008, poukázal žalovaný v platbách z 06.08.2008 a 20.08.2008 z jeho účtu v celkovej
výške 9.833,84 Sk, na účet diaľničného českého orgánu na úhradu cestovných nákladov v ČR, na
ktorých platenie bol povinný zamestnávateľ, ktorý vyslal žalovaného na pracovnú cestu. V tomto
rozsahu nebola pohľadávka uplatnená oprávnene. Nárok nie je dôvodný ani v časti o zaplatenie
4.172,- Sk, nakoľko v tejto čiastke podľa znaleckého posudku nevyplatil zamestnávateľ žalovanému

v rozpore so zákonom stravné za pracovné cesty v septembri 2007. Vzhľadom na uvedené skutočne
neuhradený dlh žalovaného voči žalobcovi, ktorému bola pohľadávka zmluvne postúpená, predstavuje
423 eur/12.743,79 Sk (59 287,63 Sk - 32.538,- Sk - 9.833,84 Sk - 4.172,- Sk). V tejto časti potom súd
žalobe vyhovel a vo zvyšku ju zamietol ako nedôvodnú. Konanie o vzájomnej žalobe podľa § 96 ods.
1 O.s.p. súd zastavil. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. okresný súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne

po právoplatnosti rozsudku.

Proti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu z dôvodov podľa § 205 ods. 2, písm. b), d), f) O.s. p. V odvolaní uviedol, že vykonané
dokazovanie preukázalo dlh žalobcu vo výške 1.967,99 eur, splatnosť ktorých je presne určená právnymi
predpismi.Žalobcanesúhlasilsprávnymnázoromokresnéhosúdu,ktorýrozhodolnazákladesvedeckej

výpovede X. X. a evidencie žalovaného, že žalovaný zaplatil pôvodnému žalobcovi v januári 2008
3.000,- Sk, v marci 5.000,- Sk, v apríli 3.000,- Sk a v máji 2.000,- Sk. Žalobca neuznáva ako doklad o
splatení dlhu žalovaným jeho evidenciu, pretože taký dôkaz nemôže preukázať skutočné splnenie dlhu
a žiada vylúčiť uvedené sumy zo splneného dlhu žalovaným pôvodnému žalobcovi. Žalobca uviedol,
že v priebehu konania pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil všetky pohľadávky,

ktoré boli predmetom konania vo veci 6C/93/2010, na žalobcu a okresný súd pripustil zmenu účastníkov
na strane žalobcu. Okresný súd však nezdôvodnil, prečo nepriznal žalobcovi úroky z omeškania. Podľa
názoru žalobcu sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal
so splatnosťou jednotlivých dlžných čiastok účastníkov konania a prípadnými premlčanými nárokmi
žalovaného s prihliadnutím na zastavenie konania o vzájomnej žalobe a to v súvislosti s ustanovením §

580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného preto žalobca z dôvodu opatrnosti vznáša v
tomto odvolaní aj námietku premlčania nárokov žalovaného, ktoré mu vznikli voči pôvodnému žalobcovi,
a to nevyplateného stravného, miezd a ostatných jeho nárokov. Na základe uvedeného žalobca navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu o zaplatenie
1.967,99 eur s ročným úrokom z omeškania 8% od 06.09.2009 do zaplatenia, trovy prvostupňového

konania v sume 436 eur a trovy právneho zastúpenia odvolacieho konania v sume 777,45 eur (podľa
vyčíslenia zo dňa 01.03.2012) všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pre prípad, že odvolací
súd zistí dôvod pre zrušenie napadnutého výroku, žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok v
napadnutej časti a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedol, že
považuje napadnutý výrok rozsudku okresného súdu za správny a okresný súd sa jednotlivo a v súhrne
vyporiadal so všetkými dôkazmi. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento bol rozhodnutím okresného súdu

priznaný.Pretonavrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiťazaviazaťžalobcuknáhradetrovodvolacieho
konania vo výške 88,95 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto

dôvodov:

Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu
vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa §
219 ods. 2 O.s.p. na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi podaného odvolania, ktoré
dôvody s výnimkou námietky premlčania žalobca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu v odvolaní, že okresný súd nepriznal uplatnený nárok na úroky z
omeškania, odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd správne posúdil uvedenú námietku v odvolaní

akonávrhnadoplnenierozsudku,ktorémuvyhovelrozsudkomzodňa26.04.2012,č.k.6C/93/2010-204,
doručeným žalobcovi dňa 18.05.2010. Preto niet dôvodu odstraňovať toto okresným súdom napravené
pochybenie v tomto odvolacom konaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., ak s
poukazom aj na výpoveď svedka X. X. považoval za dôvodnú obranu žalovaného o úhrade časti dlhu.

Postup okresného súdu pri hodnotení dôkazov je logický odôvodnený a zodpovedá aj pozitívne zisteným
značným nezrovnalostiam v evidencii pôvodného žalobcu ako bývalého zamestnávateľa žalovaného.
Preto sa odvolací súd nestotožnil s opodstatnenosťou názoru žalobcu, podľa ktorého v prejednávanej
veci nemal okresný súd prihliadať na žalovaným tvrdené zaplatenie súm 3.000,- Sk v januári 2008, v
marci 5.000,- Sk, v apríli 3.000,- Sk a v máji 2.000,- Sk.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v súvislosti so započítaním pohľadávok žalovaného
voči pôvodnému žalobcovi postupoval v úplnom súlade s ustanovením § 580 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný uplatnil započítanie týchto pohľadávok,
splatnosť ktorých vznikla najskôr po 01.09.2007 (v súvislosti s pracovnými cestami po uvedenom
dátume), voči pôvodnému žalovanému v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý bol pôvodnému

žalovanému doručený dňa 10.05.2010, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa § 1
ods. 4 Zákonníka práce v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka. Týmto momentom došlo k zániku
časti uplatnenej pohľadávky v zmysle poslednej vety ustanovenia § 508 Občianskeho zákonníka, ako
to správne zohľadnil okresný súd v napadnutom výroku rozsudku. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
nepovažoval ani námietku premlčania, vznesenú žalobcom v odvolaní, za opodstatnenú.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ustanovenie podľa § 224
ods. 4 O.s.p., keďže o trovách konania bude rozhodovať okresný súd z dôvodu postupu podľa § 151

ods. 3 O.s.p..Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .