Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314203409
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314203409.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu Humenská

energetickáspoločnosť,s.r.o.,sosídlomChemlonská1,06601Humenné,IČO:31728812,zastúpeného
advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO:
36861472 proti žalovanému U. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX M., zastúpenému
JUDr. Vladimírom Šatníkom, advokátom so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné o náhradu škody vo
výške 69623,21 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 19.3.2014 na súde proti žalovanému žalobu, ktorou navrhol, aby súd zaviazal titulom
náhrady škody zaplatiť mu 69623,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy
59280,55 eur od 14.5.2003 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

V žalobe uviedol, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 102/2008 zo dňa
04.7.2013 uznaný vinným, že v období od 07.12.2006 až doposiaľ ako štatutárny orgán spoločenstva

vlastníkov bytov v dome na D. J. Č..XXXX/X Q. M. súhlasil s tým, aby bol založený nový bankový
účet tohto spoločenstva, na ktorý presmeroval platby nájomníkov tohto bytového domu, aby sa tak
vyhol zaplateniu pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov v sume 1785885,90 Sk (59280,55 eur)
žalobcovi, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C 234/2004 zo dňa 09.5.2006.
Týmto konaním zmaril uspokojenie svojho veriteľa zatajením časti svojho majetku a spôsobil žalobcovi
škodu v uvedenej výške, čím spáchal zároveň trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1,
písm. a) ods.4 Trestného zákona. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu škody vo výške

59280,55 eur odkázaný na občianske súdne konanie. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzuje
v súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného potvrdenom rozsudkom Okresného súdu
Humenné zo dňa 04.7.2013 sp. zn. 2T 102/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.7.2013, ďalej
náhrady trov súdneho konania vo výške 311582,89 Sk (10342,66 eur) priznaných rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 09.5.2006 sp. zn. 10C 239/2004-97 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove zo dňa 09.10.2006 sp. zn. 1Co 203/2006 právoplatných dňa 14.11.2006 a vykonateľných dňa
21.11.2006. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu škody listom zo dňa 28.10.2013 avšak bezúspešne.

Žalovaný žiadal žalobu ako bezpredmetnú zamietnuť. Potvrdil, že bol rozsudkom OS Humenné 2T
102/2008-271zodňa04.7.2013,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa20.7.2013uznanývinnýmzoskutku
ako ho uviedol žalobca v žalobe a že tento rozsudok odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škodyna občianske súdne konanie. Citoval ustanovenie § 135 ods.1, O.s.p., s tým, že na základe tohto
ustanovenia má za to, že súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, a kto ho spáchal, pričom viazanosť rozhodnutia iného orgánu sa vzťahuje iba

na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a
brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými
okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenie nároku. Aj keď je vo výroku rozsudku škoda presne vyčíslená,

súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku necítia byť viazané. Súd
v občianskom súdnom konaní preto nie je viazaný v zmysle § 135 ods.1, O.s.p. pokiaľ ide o výšku škody.
Podľa § 8 ods.4 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, majetok
vlastníkov bytov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia
podľa osobitných predpisov, ktorý smeruje proti majetku správcu. Zákon pritom explicitne uvádza, že
predmetom rozhodnutia podľa osobitných predpisov je aj exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Žalovaný si v trestnom konaní priznal vinu, na základe opakovaného vrátenia veci súdu prvého stupňa.
V zmysle citovaného ustanovenia majetok vlastníkov nemôže byť predmetom výkonu exekúcie a z toho
hľadiska je úplne bezpredmetné, či správca (žalovaný) takýto „iný účet“ v banke, kam boli presmerované

platby vlastníkov bytov zriadil alebo nie, pretože peňažné prostriedky vlastníkov na účte v banke by
nemohli byť aj tak predmetom exekúcie.

Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vznikom škody. To znamená, že subjekt je zodpovedný za škodu len vtedy, ak je medzi jeho protiprávnym

konaním a vzniknutou škodou vzťah, aký je medzi príčinou a následkom. Protiprávnosť musí byť teda
jednou z hlavných príčin vzniku škody. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za
škodu. V danom prípade by škode došlo aj bez porušenia právnej povinnosti (zriadenia iného účtu v
banke) a preto tu chýba príčinná súvislosť ako jeden z predpokladov zodpovednosti v občianskom práve.
Poukázal na rozhodnutie Tr. Č 32/1963, podľa ktorého súd môže uložiť obžalovanému v adhéznom

konaní nahradiť škodu len vtedy, ak ho posudzuje za trestný čin, ktorým túto škodu spôsobil a ďalej na
rozhodnutie Zb. rozh. Tr. C. 34/1963, v zmysle ktorého ak bol poškodeným v adhéznom konaní riadne
uplatnený nárok na náhradu škody, je súd povinný ak sú pre to dostatočné podklady, súčasne v výrokom
o vine rozhodnúť o povinnosti odsúdeného na náhradu spôsobenej škody a nie odkazovať poškodeného
na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Žalobca v priebehu konania trval na podanej žalobe. Žalovaný odkázal na výklad § 135 ods. 1 OSP
a poukázal na to, že súd v civilnom konaní je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, pričom viazanosť rozhodnutia iného orgánu sa vzťahuje iba
na výrok, nie na odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej poukázal na úvahu, že aj keď je vo výroku rozsudku

presne vyčíslená škoda, súdy v občianskom súdnom konaní sa touto časťou výroku trestného rozsudku
necítia byť viazané. S týmto konštatovaním právneho zástupcu žalovaného nesúhlasil. Poukázal na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 269/2001, podľa ktorého rozsah viazanosti všeobecného súdu
rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v
ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami nerevalentnými,

resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o
protiprávnom konaní, t.j. o spáchaní trestného činu o tom kto ho spáchal. Má za to, že tento nález
ústavnéhosúdujudikovalpovinnosťaviazanosťvšeobecnéhosúduajvcivilnomkonaníonáhradeškody
práve právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní. Je toho názoru, že práve trestný čin poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) ods. 4 Trestného zákona je práve takým trestným činom, ktorého

znaky sú toho charakteru, že sú a mali by byť záväzné aj pre civilný súd v konaní o náhradu škody.
Aj v samotnom výroku, čo je aj samotným znakom a zákonným znakom skutkovej podstaty citovaného
trestnéhočinu,jeuvedené,žeprotiprávnymkonanímbolaspôsobenážalovanýmškoda.Vtejtosúvislosti
poukázal na to, že rozsudkom v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený a uznaný vinným za to,
že zmarením uspokojenia svojho veriteľa mu zároveň spôsobil škodu, je povinný aj na náhradu škody v

zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. K ďalším tvrdeniam uvedeným vo vyjadrení právneho zástupcu
žalovaného k citácii § 8 ods. 4 Zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov poukázal
na tom, že táto situácia, resp. táto citácia tohto paragrafu nemá relevanciu s týmto konaním. Žalovaný je
v pozícii nie vlastníka bytu, na ktorého majetok sa vzťahuje, alebo ktorý by mal byť súčasťou konkurznejpodstaty, prípadne výkonu rozhodnutia v zmysle tohto ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Práve protiprávnym konaním, pre ktoré bol žalovaný právoplatne odsúdený je v
priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody v takom rozsahu, v akom sa žalobca domáha podanou

žalobou.

Žalovaný uviedol, že v občianskoprávnom konaní v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou ako aj v
súlade s jeho vyjadrením a spomínanými judikátmi najvyššieho súdu, sa musí zistiť skutočný stav veci,
to znamená, že sa musia zistiť všetky komponenty, ktoré sú potrebné pre riadne uplatnenie a priznanie

náhrady škody. Najmä sa musí zistiť príčinná súvislosť medzi konaním môjho klienta a uplatňovanou
výškou škody. Musí sa presne zistiť, či konaním žalovaného došlo práve k vzniku takto uplatňovanej
náhrady škody. Žalobca zrejme svoju škodu odôvodňuje tým, že ak by nedošlo k tzv. ako je to uvedené
v trestnom rozsudku, presmerovaniu platieb, ktoré poukazujú vlastníci jednotlivých bytov bytovému
spoločenstvu, tak by teoreticky mohlo dôjsť k výkonu rozhodnutia cez exekúciu prikázaním pohľadávky
z účtu povinného. Ak je tá náhrada škody založená na tejto skutočnosti, poukázal opätovne na § 8

ods. 4 zákona o vlastníctve bytov, keďže všetky prostriedky, ktoré uhrádzajú jednotliví vlastníci bytov
bytovému spoločenstvu, sú vlastne stále majetkom vlastníkov bytov. Bytové spoločenstvo slúži v tomto
prípade len ako akýsi poštár, ktorý tieto prostriedky sústredí na svojom účte, ale nikdy sa nestanú jeho
vlastníctvom a hneď ich poukáže jednotlivým dodávateľom energií a dodávateľom rôznych služieb. To
znamená, že toto zákonné ustanovenie práve kvôli tejto skutočnosti zakazuje, aby tieto prostriedky, ktoré

tam združili jednotliví vlastníci bytov, boli predmetom buď konkurzného konania, teda aby sa nestali
súčasťou konkurznej podstaty, ale hlavne, aby neboli predmetom exekučného konania a aby nemohli
byť tieto prostriedky hneď exekvované.

Podľa § 6 ods. 1, zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len ZVB)

na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len
"spoločenstvo"), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou
právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len "správca"), najmä s bytovým družstvom.

Podľa § 6 ods. 2 ZVB, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo

spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu,priľahlého pozemku a príslušenstva,
b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru,
c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a

iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa § 8 ods.4, ZVB majetok vlastníkov nemôže byť súčasťou konkurznej podstaty správcu ani
predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý smeruje proti majetku správcu.

Podľa odseku 5, správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody
vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.

Podľa § 8b ods.1, ZVB, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome pred súdom.

Podľa § 8b ods.2, ZVB, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov

a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone
správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich
záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní
škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru
v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov

v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky,
f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov
týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, g) zvolať schôdzu vlastníkovpodľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie
materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu

prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby
bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať
návrh na exekučné konanie, k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy
domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.

Podľa § 14 ods. 1 veta prvá ZVB, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť
zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach
domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku
na schôdzi vlastníkov.

Podľa § 14 ods. 2 ZVB, pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet
zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze
vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak
ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods.

2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 102/2008 zo dňa 04.7.2013,ktorým bol žalovaný
uznaný vinným, že ako štatutárny orgán spoločenstva vlastníkov bytov v dome na Laboreckej ulici
č.1845/1 v Humennom že v období od 07.12.2006 až doposiaľ súhlasil s tým, aby bol založený nový

bankový účet tohto spoločenstva, na ktorý presmeroval platby nájomníkov tohto bytového domu, aby sa
tak vyhol zaplateniu pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov v sume 1785885,90 Sk (59280,55 eur)
žalobcovi, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10C 234/2004 zo dňa 09.5.2006.
Týmto konaním zmaril uspokojenie svojho veriteľa zatajením časti svojho majetku a spôsobil žalobcovi
škodu v uvedenej výške, čím spáchal zároveň trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods.1,

písm. a) ods.4 Trestného zákona.

Z predmetného rozsudku vyplýva, že zo zápisnice, ktorá bola urobená zo Zhromaždenia spoločenstva
vlastníkov bytov na D. J.. XXXX/X Q. M. konanej dňa 04.12.2006, vyplýva, že na tejto schôdzi sa
zúčastnilo 80 vlastníkov a viedol ho Ivan Sinaj. Na tejto schôdzi oboznámil všetkých prítomných s

programom mimoriadnej schôdze, ktorá sa týkala zriadenia nového účtu spoločenstva vlastníkov bytov
vo VÚB banke. Ivan Sinaj , ktorý zhromaždenie viedol a zároveň bol jedným z členov Rady oznámil
členom spoločenstva, že Rada rozhodla dňa 13.11.2006 o zriadení nového účtu SVB znejúceho na
fyzickú osobu, nakoľko po prehratých súdnych sporoch so spoločnosťou HES, s.r.o., môže dôjsť k
zablokovanie účtu SVB. Týmto by došlo k znemožneniu vykonávania úhrad a platieb spojených s

bývaním jednotlivým dodávateľom. Predsedajúci Ivan Sinaj z poverenia spoločenstva zo dňa 13.11.2006
v záujme zamedzenia použitia finančných prostriedkov vo vlastníctve bytov a v správe bytového
spoločenstva na iný účet než na úhrady platieb spojených s bývaním a úhradami platieb, navrhol
prijať rozhodnutie, ktorým predsedovi spoločenstva bude uložené zabezpečiť zriadenie účtu v banke na
fyzickú osobu - člena SVB, presmerovanie resp. sústreďovanie finančných prostriedkov vo vlastníctve

vlastníkov bytov na takto zriadený účet vrátane prevedenia finančných prostriedkov uhradených
vlastníkmi bytov za účelom úhrad spojených s bývaním na novozriadený účet. Všetci prítomní členovia
SVB v počte 80 hlasovali za uvedený návrh, ktorý bol následne nimi prijatý.

Podľa § 420 ods.1, zák.č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa odseku 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže
vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo

záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených,
vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za
škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z
toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa

objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na
dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt

vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak
vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka.

V ustanovení odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti,

ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho
túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v
rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu
zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou
osobou.

Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou
pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil;
prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou. Dôkazné bremeno však v tomto prípade
postihuje škodcu.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Vychádzal pritom zo
skutočnosti, že nebolo preukázane tak zavinenie žalobcu ako ani to, že on je ten, kto žalobcovi spôsobil
škodu. Skutočnosť, že bol uznaný vinným ešte nezakladá jeho zodpovednosť voči žalobcovi. Správu
bytového domu zabezpečujú vlastníci bytov a nebytových priestorov dvoma základnými spôsobmi,

prostredníctvom spoločenstva vlastníkov bytov, ktoré si vlastníci môžu sami založiť, alebo môžu výkon
správy realizovať prostredníctvom tretej osoby - správcu, na základe uzatvorenej zmluvy o výkone
správy.
Pre založenie účtu v banke je tak rozhodujúce rozhodnutie nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov.
V predmetnej veci bolo nepochybné, že hlasovaním na schôdzi vlastníkov bytov dňa 04.12.2006 bolo

nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov obytného domu rozhodnuté
ozriadenínovéhoúčtuvbanke,ktorápovinnosťbolauloženážalovanémuakopredsedovispoločenstva,
že budú na tento účet presmerované resp. sústreďované finančné prostriedky vo vlastníctve vlastníkov
bytov, vrátane prevedenia finančných prostriedkov uhradených vlastníkmi bytov za účelom úhrad
spojených s bývaním na novozriadený účet. Všetci prítomní členovia SVB v počte 80 hlasovali za

uvedený návrh, ktorý bol následne nimi prijatý. Na základe uvedeného bol žalovaný povinný zriadiť pre
SVB nový účet na meno fyzickej osoby. Žalovaný tak urobil na základe poverenia vlastníkov bytov a
nie z vlastnej iniciatívy a z vlastného rozhodnutia, a preto tu nie je možno hovoriť o jeho zavinení ani o
príčinnej súvislosti medzi týmto jeho konaním a škodou, ktorá žalobcovi vznikla.

Súd sa tiež stotožnil s názorom žalovaného, ktorý poukázal na ust. § 8 ods.4 zákona č.182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého majetok vlastníkov bytov nemôže byť súčasťou
konkurznej podstaty správcu ani predmetom výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov, ktorý
smeruje proti majetku správcu a že zákon pritom explicitne uvádza, že predmetom rozhodnutia podľaosobitných predpisov je aj exekúcia podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a že teda finančné prostriedky na účte SVB by nemohli byť v exekučnom konaní postihnuté
a ani z toho dôvodu nemohol žalovaný zapríčiniť vznik škody žalobcovi. Z uvedených dôvodov súd

žalobu v celom rozsahu zamietol a to aj vo vzťahu k nárokom uplatneným v súvislosti s rozhodnutím
OS Humenné 10C 239/2004-97 zo dňa 09.5.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp
zn. 1Co 203/2006 zo dňa 09.10.2006, ktoré predstavujú trovy konania vzniknuté v príčinnej súvislosti
s konaniami o náhradu škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1, O.s.p., v spojení s ust. § 151 ods.1, O.s.p., a
priznal ich náhradu žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a odvolania proti výroku o trovách konania.
V prípadoch, kedy je možné podať odvolanie, odvolanie je možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa

oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.