Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, November 14, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10C/70/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608212687
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7608212687.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci navrhovateľa

Ž. C. F. C. A..C.., Z. XX, E., Q.: XX XXX XXX právne zastúpeného JUDr. Peter Pandy, Advokátska
akncelária Kráľovský Chlmec, L. Kossutha 99 proti odporcovi Q. Q., Y.. X.X.XXXX, E.W. N., J. XX, právne
zastúpenému JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, Hutnícka 1, Košice o určenie že navrhovateľ nie je
zodpovedný za chorobu z povolania odporcu, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 985,50 Eur, na účet právneho

zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi vo výške
993,96 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 11.9.2008 domáhal určenia, že nie je zodpovedný za
chorobu z povolania žalovaného. Svoj návrh odôvodnil tým, že Klinikou pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie, FN L. Pasteura, Rastislavova 43, v Košiciach bola žalovanému priznaná dňa 28.02.2008
choroba z povolania ( CHP ), ktorá bola zistená dňa 12.01.2007. Jedná sa o chorobu diagnostikovanú

ako-položka29prílohyč.1zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzmysleneskoršíchpredpisov.
Zoznam chorôb z povolania: Choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín
- ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín.
Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy v pozícii kategorizovanej: 8313090
Železničiar sprievodca vlaku ND. U žalovaného sa jedná o tzv. posunovacie práce. Túto funkciu
vykonával u žalobcu ako zamestnávateľa, po dobu 9 rokov. Predmetná pracovná pozícia, resp. jej náplň
-posunovacie práce nebola a nie je vyhlásená Úradom verejného zdravotníctva MDPT SR za rizikovú

prácu. V pozícii, ktorú žalovaný vykonával sa počas 40-tich rokov existencie žalobcu i jeho právneho
predchodcu nevyskytla žiadna taká choroba z povolania. Zamestnanci žalobcu odchádzali riadne do
dôchodku po odpracovaní 30 až 40 rokov, bez akejkoľvek ujmy na zdraví, nakoľko aj podľa opisu
pracovných činností pracovnej náplne je zrejmé, že sa nejedná o manuálne náročnú prácu. Žalovaný
navyše v tejto pracovnej pozícii pracoval iba 9 rokov a vzhľadom na jeho mladý vek a z toho plynúci
najvyšší stupeň pracovnej produktivity, táto diagnostikovaná choroba nezodpovedá skutočnému stavu,
resp. ak aj vznikla, nevznikla v dôsledku výkonu práce u žalobcu ako zamestnávateľa.

Žalovaný u žalobcu nevykonával také práce, ktoré by mohli mať za následok vznik konkrétnej vyššie
uvedenej choroby z povolania (CHP) a žalobca neukladal žalovanému žiadne príkazy, ktorých výkonom
by si mohol privodiť konkrétnu CHP uvedenú v prílohe 29 zSP, je evidentné, že aj prípadná CHPnevznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a teda, že žalobca nie je
zodpovedný za prípadne vzniknutú CHP.
U žalobcu ako zamestnávateľa v pracovnej pozícii - posunovacie práce, vyššie uvedená CHP nevzniká

a ani doteraz nikdy nevznikla. Na dokázanie uvedeného je však potrebné vykonať znalecké dokazovanie
ohľadom toho či pri prácach, úkonoch a výkonoch v rámci posunovacích prác u žalobcu ako
zamestnávateľa dochádza k vzniku CHP diagnostikovanej žalovanému.

V predmetnej právnej veci sa jedná o žalobu na určenie právnej skutočnosti a teda nie o žalobu či tu

právoalebovzťahjealeboniejepodľa§80písm.c)O.s.p..Vzmyslesúdnejpraxe(uverejnenév40/2007
ZSP) - Judikát - rozhodnutie NS SR 2 Cdo 65/2006 : Žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz alebo o
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom (chorobou z povolania),
na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno
podradiť pod ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Preto nie je potrebné, aby sa
preukazoval právny záujem na tomto určení.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že u žalobcu pracoval v pracovnom pomere a to v pracovnom
zaradení ako uvádza žalobca tj. železničiar sprievodca vlaku ND s výkonom posunovacích prác. Žalobca
boljehoprvýmadopriznaniachorobyzpovolaniajedinýmzamestnávateľomauvedenúprácuvykonával
po dobu 9 rokov. Pracovný pomer bol medzi ním a žalobcom skončený práve z dôvodov straty zdravotnej

spôsobilosti na výkon dohodnutej práce, tj. v čase riešenia pracovnoprávneho vzťahu, žalobca uznal
hlásenú chorobu z povolania ako dôvod ku skončeniu pracovného pomeru. Práca, ktorú ako posunovač
v skutočnosti vykonával, bola fyzicky náročnou prácou a je presvedčený, že dlhodobým výkonom tejto
práce došlo u neho k profesnému poškodeniu zdravia. Ochorenie chorobou z povolania - choroba z
dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí kĺbov, šliach a nervov

končatín v jeho prípade hlásila Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, FN L. Pasteura, v
Košiciach. Hláseniu choroby predchádzalo individuálne hygienické šetrenie, tj. podmienok práce, ktorú
po uvedenú dobu vykonával.
Žalobca v návrhu poukazuje na skutočnosť, že ním vykonávaná práca nie je vyhlásená Úradom
verejného zdravotníctva MDPT SR za rizikovú prácu. K tejto argumentácii uvádza, že sa nejedná o

legislatívnupodmienkuprezistenieahláseniechorobyzpovolania.Navyšepodľaplatnejprávnejúpravy,
zamestnávateľ je povinný sám posudzovať riziká a predkladať návrhy ÚVZ, nie opačne. Klinika mala k
dispozícii v procese priznania choroby z povolania všetky podklady, celú jeho zdravotnú dokumentáciu.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 30.10.2008 a
tiež prečítaním uvedeného ustanovenia na pojednávaní. Účastníci konania mali zachovanú päťdňová
lehota (§ 115 ods. 2 O.s.p.) na prípravu pojednávania. Súd návrh žalobcu na odročenie pojednávania
zamietol z dôvodu, že sám žalobca počas celého konania od roku 2008 nedodržuje lehoty na zaslanie
vyjadrení, spôsobuje prieťahy v konaní, zúčastňoval sa šetrení vykonávaných znalcom, o zistených

skutočnostiach bol informovaný a okrem toho lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná.
Žalobca sa z pojednávania neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania, je zastúpený
advokátom. Tiež bol zamietnutý návrh na vypočutie znalkyne MUDr. Soni Kešelákovej, pretože žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu neuviedol, ku ktorým skutočnostiam by mala byť vypočutá a okrem
toho výsledok kontrolného znaleckého posudku sa zhoduje z výsledkom prvého znaleckého posudku.

Súd vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov konania, z predložených dokladov, z výzvy
sociálnej poisťovne, z hlásenia choroby z povolania, oznámenia sociálnej poisťovni o poistnej
udalosti, pracovnej zmluvy zo dňa 31.10.1997, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25.4.2002,
pracovnej náplne, dohody o skončení pracovného pomeru, znaleckého posudku JUDr. Kláry Benešovej,

vyjadreniami k znaleckému posudku, pripojených dokladov, kontrolného znaleckého posudku MUDr.
Soni Kešelákovej zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca so žalovaným uzavrel pracovnú zmluvy dňa 31.10.1997. Žalovaný bol prijatý do pracovného
pomeru pre funkciu železničiar - sprievodca nákladných vlakov, pracovný pomer bol uzavretý na dobu
určitú, do vykonania odbornej skúšky.

Dňa 25.4.2002 uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy a bol dohodnutý pracovný pomer na dobu
neurčitú. Súčasťou dohody bola pracovná náplň.
Dňa 18.6.2008 uzavreli dohodu skončení pracovného pomeru v zmysle § 60 a 63 ods. 1 písm.
c) Zákonníka práce dňom 20.6.2008. Dôvodom skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, žežalovaný nesmel vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť pre chorobu z povolania na základe Hlásenia
choroby z povolania a lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 28.2.2008.
Dohodli sa že žalovanému po skončení pracovného pomeru bude vyplatené odstupné v súlade s § 76

ods. 2 Zákonníka práce v sume desaťnásobku priemerného mesačného zárobku.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom zo dňa 7.7.2008 oznámila žalobcovi, že žalovanému
Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, FN L. Pasteura, Rastislavova 43, v Košiciach bola
priznaná dňa 28.02.2008 choroba z povolania, ktorá bola zistená dňa 12.01.2007.

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že sociálna poisťovňa im odporučila podať žalobu. Sú si vedomí,
že zodpovednosť za chorobu s povolania je objektívna, ale v zmysle judikatúry musia byť naplnené
určité podmienky vzniku choroby z povolania, čo odmietajú. Za 40 rokov sa u zamestnancov žalobcu
nevyskytla takáto choroba z povolania. Vzhľadom aj na mladý vek žalovaného, obsah pracovnej pozície
ktorú u žalobcu vykonával, žalobca nie je zodpovedný za túto chorobu z povolania.

Žalovaný na pojednávaniach uviedol, že v novembri 1997 nastúpil do zamestnania k žalobcovi
do funkcie železničiar - sprievodca nákladných vlakov. Jeho pracovnou náplňou bola kompletná
práca posunovača a medzi úkony posunovača patrí spájanie vozňov, rozpájanie vozňov, vyberanie
zaisťovacích prostriedkov proti pohybu - zarážky, sprevádzanie vozňov a pri týchto prácach bolo nutné

vchádzať v drepe pod vozne a tam vykonávať pracovné úkony. Tieto práce sa vykonávajú počas
celého roka bez ohľadu na poveternostné podmienky. Stále pracovisko bol pohybujúci sa vlak, čiže
keď zmokol na začiatku smeny, nemohol sa ísť prezliecť a nebola možnosť inej alternatívy, nosiť zo
sebou iné oblečenie. Väčšina prác sa vykonávala v podrepe a presúvaním sa pod vlakom. Keď vlak
dôjde do stanice, niektoré vozne sa odpájajú alebo pripájajú, vtedy pracovník visí na príslušnom vagóne

na stúpačke a dáva náves rušňovodičovi. Bol odvedený ako vojak, čiže bol zdravý a pri vstupe do
zamestnania tiež absolvoval vstupnú lekársku prehliadku a absolvoval opätovné zdravotné prehliadky,
ktoré sa robili raz za tri roky. V roku 2006 približne v septembri mal bolesti kolien, nepredchádzal tomu
žiaden úraz, vtedy ešte nešiel ku lekárovi ale liečil si to utlmujúcimi liekmi, vtedy dostal aj zápal pľúc
a bol práceneschopný asi mesiac. Počas tohto obdobia bolesti ustúpili. Po príchode do práce sa mu

bolesti obnovili, opuchli mu kolena a nemohol ísť do podrepu a zohnúť sa. Dňa 11.1.2007 mal operáciu
meniskuatátodiagnózamasúvissvykonávanouprácou.Pooperáciinastúpildopráceamalopakovane
problémy s kolenami. Následné šetrenie na klinike v Košiciach trvalo až do začiatku roku 2008, kedy
mu bola priznaná choroba z povolania a v júli 2008 došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Pracoval 9
rokov len u žalobcu, nikde inde nepracoval. Podľa dohody o skončení pracovného pomeru, je dôvodom

skončenia pracovného pomeru skutočnosť, že zamestnanec nesmie vykonávať doterajšiu pracovnú
činnosť pre chorobu z povolania. Žalobca mu vyplatil 10 násobné odstupné podľa § 76 ods. 2 Zákonníka
práce, ktoré je špeciálne odstupné pri profesnom odškodnení zdravia. Týmto konaním uznal svoju
zodpovednosť.
Jeho prípad bol uzavretý na celoslovenskom konzultačnom dni, kde sú všetci odborníci s lekárstva a kde

sa uzatvárajú prípady, ktoré sa v minulosti neobjavovali a ochorenie z jednostranného nadmerného a
dlhodobého zaťaženia končatín je v súčasnosti považované za najpočetnejšiu skupinu ochorení a súvisí
to s pokrokom medicínskej vedy.

Súd vo veci ustanovil znalkyňu MUDr. Kláru Benešovú, znalkyňu v odbore zdravotníctvo a farmácia

odvetvie interná medicína a choroby z povolania. Znalkyňa v predloženom znaleckom posudku č.
1/2010 zo dňa 25.11.2010 doručeným súd dňa 16.12.2010 uviedla, že u žalovaného v čase vzniku
diagnostikovanej choroby z povolania existovali vzhľadom na povahu pracovnej náplne a pracovných
podmienok u žalobcu, také podmienky, za ktorých vzniká zistená choroba z povolania. Ortopedické
vyšetrenie v roku 2006, pri ktorých boli prvé ťažkosti v kolenných kĺboch boli tie, ktoré následne

vyústili v neskôr hlásenú chorobu z povolania. Pri chorobe z povolania sa nejedná o jednorazový dej
ako pri pracovnom úraze, ale o proces, ktorý trvá dlhšiu dobu, niekedy mesiace, niekedy až roky.
Žalovaný bol nútený kvôli ťažkostiam opakovane vyhľadať lekársku pomoc ortopéda. Išlo o štandardné
liečebné postupy pri ochorení kolenných kĺbov. Hlásenie choroby z povolania je nespochybniteľné.
Podkladom k hláseniu je prítomnosť klinického nálezu - klinickej diagnózy, v tomto prípade lézia

mediálneho menisku ľavého kolenného kĺbu s následnou diagnostickou a liečebnou operáciou ľavého
kolena. Ďalším nevyhnutným podkladom je zamestnávateľom potvrdená pracovná anamnéza. Rovnako
závažným dôkazom pre hlásenie choroby z povolania je pozitívny hygienický prieskum pracovných
podmienok, ktorý dokázal expozíciu pracovníka rizikovému faktoru či pracovnej činnosti, ktorá spôsobilapatologickýprocesústiacidopoškodeniazdraviazpráce.Nukleárnamagnetickárezonanciajepomocné
diagnostické vyšetrenie slúžiace na potvrdenie predpokladanej diagnózy. U žalovaného bol robený
operačný zákrok, ktorý bol zároveň diagnostickým i liečeným postupom potvrdzujúcim ochorenie.

Pracovné lekárstvo je multidisciplinárny odbor, ktorého prvoradou úlohou je na základe posúdenia
klinického stavu pacienta po vyšetrení rôznych špecialistov medicínskych odborov, / v tomto prípade
ortopédov / dokázať či vyvrátiť vznik choroby z povolania a v konečnom dôsledku ju hlásiť. Rovnaká
diagnóza a teda obdobná choroba z povolania sa vyskytuje aj v iných profesiách, napríklad u baníkov
- razičov chodieb, ktorí vykonávajú svoju prácu často v podrepe. Ide o prácu jednostrannú pokiaľ ide o

záťaž kolien, / opakovanie tých istých pohybov / nadmernú aj vzhľadom na výšku a váhu žalobcu / viď
popis pracovných postupov / a za obdobie 10 rokov aj dlhodobú.
Znalkyňa ďalej uviedla, že podľa štatistických údajov z počtu hlásených chorôb z povolania a
iných poškodení zdravia z práce za posledných 5 rokov až 78 % bolo hlásených u pracovníkov
zaradených do druhej kategórie rizika. Najviac z nich tvoria ochorenia končatín z jednostranného
nadmernéhodlhodobéhozaťaženia/JNDZ/.Žalobcasaodvolávanamanuálnenenáročnúprácu,pričom

u žalovaného ide o ochorenie dolných končatín z JNDZ nie horných ! Pre vznik choroby z povolania nie
je legislatívou podmienená práca zaradená do rizikovej kategórie 3. alebo 4. Za určitých špecifických
podmienok vzniká choroba z povolania či iné poškodenie zdravia z práce veľmi často v kategórii
rizika 2. V zmysle zákona 124/2006 a 126/2006 i 355/2007 v zmysle noviel je zamestnávateľ povinný
posudzovaťakategorizovaťriziká,t.j.vykonávaťdohľadnadpracovnýmipodmienkamiarovnakodohľad

nad zdravím zamestnancov. V prípade, že túto zákonom stanovenú povinnosť splnil nevyhnutne na
svoju obhajobu predloží súdu objektivizovanú fyzickú i tepelnú záťaž svojich zamestnancov pracujúcich
v rovnakej pracovnej pozícii ako žalovaný. Z tejto objektivizácie vyplynie kategorizácia v škále rizík
1-4 spolu s náplňou a frekvenciou zdravotného dohľadu, teda preventívnych lekárskych prehliadok vo
vzťahu k práci. Žalovaný pracoval u žalobcu 10 rokov v tej istej pracovnej pozícii. Počas výkonu tejto

práce sa už v roku 2006 zistili prvé ťažkosti v dolných končatinách, ktoré vyústili do hlásenej choroby z
povolania. Žalobca bol jediným zamestnávateľom žalovaného. Po ukončení základnej vojenskej služby,
na ktorú bol žalovaný odvedený ako zdravý, absolvoval vstupnú lekársku prehliadku s výsledkom -
zdravý a preventívnu lekársku prehliadku v rokoch 2000 a 2003 s výsledkom - zdravý. Prvé ťažkosti
začal mať v roku 2006 bez predchádzajúceho úrazu dolných končatín. Po práceneschopnosti došlo k

ústupu ťažkostí, čo potvrdzuje pozitívny Eliminačný test. Po opätovnom nástupe do pôvodnej pracovnej
pozície sa ťažkosti v dolných končatinách výrazne zhoršili, čo svedčí pre pozitívny Reexpozičný test.
Hygienický prieskum pracoviska sa prísne pridržiava pri popise jednotlivých pracovných operácii opisu
pracovných činností definovaných a signovaných zamestnávateľom v pracovnej náplni žalovaného.
Po doručení hlásenia o chorobe z povolania zamestnávateľ poskytnutím 10 mesačného odstupného

žalovanému, priznal svoju zodpovednosť za vznik choroby z povolania. Žalobca je jediným a posledným
zamestnávateľom, u ktorého boli splnené podmienky na vznik choroby z povolania ako Ochorenia z
jednostranného nadmerného dlhodobého zaťaženia dolných končatín.
Žalobca sa tiež odvoláva na 40 ročnú absenciu výskytu choroby z povolania vo svojej pôsobnosti.
Vedecký pokrok v medicíne vo všeobecnosti ovplyvnil za 40 rokov tak podobu zoznamu chorôb z

povolania ako aj šetrenie príčinnej súvislosti i objektivizáciu rizikových faktorov vedúcich k ich vzniku.
Ochorenie kolien rovnako ako ochorenie chrbtice sa pokladá za civilizačné ochorenie vyskytujúce sa
vo veľkom počte aj v bežnej populácii. Len dôkaz príčinnej súvislosti s pracovnou činnosťou, ktorý
kvantitatívne preváži všeobecnú expozíciu eventuálne vylúči úrazový dej, môže potvrdiť vznik choroby
z povolania.

Žalobca prevzal znalecký posudok dňa 3.1.2011, požiadal o predĺženie sudcovskej lehoty na vyjadrenie
a až listom zo dňa 7.4.2011 k znaleckému posudku uviedol, že nespochybňujú diagnózu, ktorá bola
žalovanému indikovaná, ale sú toho názoru, že pracovná činnosť, ktorú žalovaný vykonával nie je
takou pracovnou činnosťou, pri ktorej choroba z povolania - Choroba z dlhodobého, nadmerného a

jednostranného zaťaženia končatín - vzniká. Podklady z ktorých znalkyňa pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzala neboli správne, a teda nemohli vytvoriť objektívny podklad pre hodnoverné prijatie
záveru v rozsahu uvedenom v znaleckom posudku. Po doručení znaleckého posudku si vyžiadali
podklady od Regionálneho hygienika Úradu verejného zdravotníctva Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pre preventívne pracovné lekárstvo, MUDr. Františka

Rovného.
Poukázal na chronologický sled dejov po tom, ako sa začal žalovaný sťažovať na bolesti, neskôr spájané
s výkonom práce u žalobcu:1/ Ošetrujúci lekár žalovaného usúdil, že v prípade žalovaného sa môže jednať o chorobu z povolania a z
uvedeného dôvodu žalovaný navštívil Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF UPJŠ a FN
LP. Vzhľadom na podozrenie, že ide o chorobu z povolania sa klinika obrátila listom zo dňa 26.01.2007

na Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach zo žiadosťou o posúdenie práce vykonávanej
žalovaným a pracovných podmienok z hľadiska hygieny a fyziológie práce vo vzťahu k možnému
vzniku choroby z povolania -ochorenie JNDZ - poškodenie meniskov. Na základe návrhu kliniky, bol
dňa 22.2.2007 Úradom verejného zdravotníctva MDPT SR vykonaný na pracovisku žalovaného - u
žalobcu - štátny zdravotný dozor podľa zák. č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve za účelom

prešetrenia pracovných podmienok v súvislosti s možným vznikom choroby z povolania u žalovaného.
Namietajú však tú skutočnosť, že Úrad verejného zdravotníctva MDPT SR vykonal toto prešetrenie
formou štátneho zdravotného dozoru, hoci mal tento správny orgán vykonávať priamo riadny hygienický
prieskum pracovných podmienok na pracovisku za účelom prešetrovania podozrenia možnosti vzniku
choroby z povolania. Pri vypracovávaní hygienického prieskumu bol Úrad verejného zdravotníctva
MDPT SR totiž povinný postupovať aj v súlade s Odborným usmernením Ministerstva zdravotníctva -

hlavného hygienika SR na zabezpečenie jednotného postupu štátnych zdravotných ústavov v SR pri
prešetrovaní a hodnotení pracovných podmienok pri podozrení na profesionálne ochorenie DNJZ. Úrad
verejného zdravotníctva MDPT SR pri následne vypracovanom hygienickom prieskume (podkladom pre
hygienickýprieskumbolpravdepodobnezáznamzoštátnehozdravotnéhodozoru)Odbornéusmernenie
absolútne ignoroval.

Záznam zo štátneho zdravotného dozoru nie je spôsobilý byť objektívnym podkladom pre následne
vypracovaný hygienický prieskum, ktorý bol vyhotovený bez predchádzajúceho prešetrenia na mieste -
pracovisko žalovaného. Za Úrad verejného zdravotníctva MDPT SR štátny zdravotný dozor vykonávala
RNDr. N. E., ktorá má trvalé bydlisko v totožnej obci ako žalovaný, preto spochybňujú jej objektívnosť.
Okrem toho je nelekár a preto osoba nespôsobilá vytvoriť hodnoverný podklad pre následne

vypracovaný hygienický prieskum. Za žalobcu sa tohto úkonu zúčastnil Ing. K. I., prednosta stanice a
pán V. W., komandujúci, t.j. osoby odlišné od štatutárnych zástupcov. O štátnom zdravotnom dozore
bol spísaný záznam z výkonu zdravotného dozoru, ktorý bol prítomnými osobami aj podpísaný; za
žalobcu bol záznam podpísaný len jednou osobou, ktorá zjavne konala bez osobitného plnomocenstva.
Je zrejmé že hoci osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor o tejto skutočnosti mala a musela mať

vedomosť, vyhotovila záznam zo ŠZD.
Nemal vedomosť o výkone ŠZD. Podklady a výstupy zo ŠZD im boli na žiadosť doručené až MUDr. B.
po obdŕžaní znaleckého posudku. Záznam zo ŠZD je jednostranný v neprospech žalobcu, pričom nie
je vypracovaný v súlade s Odborným usmernením a teda je absolútne nepoužiteľným podkladom pre
hygienický prieskum. Následne boli závery zo ŠZD prevzaté, v rozpore s Odborným usmernením, do

samotného Hygienického prieskumu pracovných podmienok na pracovisku, ktorý v rozpore s Odborným
usmernením, nebol prejednaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. HPP bol v prílohe listu z 1.3.2007,
podpísaným RNDr. E., zaslaný Úradu verejného zdravotníctva MDPT SR - MUDr. B.. Ďalej poukazuje
na odlišnosti medzi SZD a HPP. HPP nie je podpísaný, nie je zrejmé kto ho vypracoval a či boli
zachované všetky postupy predpokladané Odborným usmernením. Ignoruje Odborné usmernenie v

častiach posudzovania a hodnotenia pracovného prostredia, pracovných podmienok a spôsobu
práce vo vzťahu k ochoreniu DNJZ a to najmä tým, že s vedením žalobcu neboli dohodnuté termíny
prešetrenia, prešetrenie nebolo vykonávané na štandardnom pracovisku, bola vybratá neštandardná
prekladná stanica, nebol získaný prehľad pracovných zaradení pracovníka, nebol objektívne získaný
popis pracovných činností, nebolo zabezpečené hodnotenie pracovného prostredia a pracovnej činnosti.

Práca žalovaného nebola bežne vykonávaná v extrémnych polohách. Žalovaný vykonával pohyb
v oblasti kolien iba za účelom podídenia vagónu, avšak samotnú prácu pri odpájaní prípadne pripájaní
vagóna vykonával v vzpriamenej polohe bez záťaže kĺbov kolien. Podľa Odborného usmernenia pre
ochorenie DNJZ musia byť naplnené nasledovné kritériá, ktoré sa musia prešetrovať samostatne, ako
aj v úhrne: dlhodobosť - viacročná činnosť - môže byť splnená, nadmernosť - využívanie svalovej sily

nad 15 % - nie je splnená, jednostrannosť - zaťaženie dokázateľne pôsobí na určité pohybové štruktúry
priemerne viac ako polovicu pracovného času - nie je splnená. Zaťaženie - statické, dynamické, staticko-
dynamické, počet úkonov za časovú jednotku. Pri hygienickom prieskume sa mali posúdiť i celkové časy
prináležiace k jednotlivým úkonom.
2/ Následne bol RNDr. E. dňa 1.3.2007 zaslaný Hygienický prieskum pracovných podmienok na

pracovisku na Úrad verejného zdravotníctva MDPT SR - oddelenie pracovného lekárstva k hlavnému
hygienikovi - MUDr. B.. Ten zaslal závery z prieskumu RNDr. E. v rámci vybavovania žiadosti uvedenej
v tomto vyjadrení pod č.l Fakultnej nemocnici L.Pasteura, Klinike pracovného lekárstva a klinickej
toxikológie, Košice, pričom záver bol formulovaný tak, že hoci nemožno vylúčiť profesionálnu etiológiuochorenia žalovaného, ale ochorenie nespĺňa kritérium nadmernosti, pričom len čiastočne spĺňa
kritérium dlhodobosti a jednostrannosti. Z čoho teda vyplýva, že ochorenie žalovaného nespĺňa všetky
kritéria pre možné posúdenie ochorenia ako choroby z povolania. Vzhľadom na uvedené diskrepancie

medzi vyjadrením Regionálneho pracoviska Úradu verejného zdravotníctva MDPT SR Košice a Úradu
verejného zdravotníctva MDPT SR - oddelenie pracovného lekárstva, požiadala klinika dňa 25.04.2007
Železničný zdravotný ústav o doplnenie prešetrenia na chorobu z povolania.
3/ O následných úkonoch v tejto veci však žalobca nemal nijaké informácie, o ďalšom procese ho
nikto nijakým spôsobom neinformoval, napriek tomu, že sa pracovné podmienky prešetrovali na jeho

pracovisku, a že išlo o jeho zamestnanca. Nevie, či došlo k doplneniu prešetrovania pred 1.9.2007, čo by
zakladalo použitie zákona č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve, alebo po 1.9.2007 čo by zakladalo
použitie zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Bolo zistené, že klinika
žiadala listom zo dňa 5.12.2007 Železničný zdravotný ústav, oddelenie pracovného preventívneho
lekárstva aj o ďalšie (už druhé) doplnenie prešetrenia podozrenia na chorobu z povolania, pričom klinika
žiadala aj doplnenie videozáznamu. Až vo februári 2011 zistili, že Úrad verejného zdravotníctva MDPT

SR nariadil vyhotovenie videozáznamu ako doplnenia k prešetreniu podozrenia na chorobu z povolania.
Videozáznam, ktorý mal byť zhotovený dňa 17.12.2007 pritom nebol vopred konzultovaný so žalobcom,
ten o takomto úkone orgánu štátnej správy ani nevedel, nemohol sa ho zúčastniť, ani sa k nemu vyjadriť
čím bolo bezpochyby porušené jeho právo vyjadriť sa k relevantným skutočnostiam.
Znalecký posudok vychádzal z nezákonných a nesprávnych záverov HPP a nijakým spôsobom sa

nevysporiadalspredchádzajúcimživotnýmštýlomžalovaného,zjehomimopracovnýmiaktivitami(podľa
informácií je žalovaný lyžiarom), skúmané obdobie znaleckého posudku začína až prvými ťažkosťami
žalovaného, pričom práve tieto ďalšie okolnosti sú pre správny záver mimoriadne dôležité. Pracovná
pozícia žalovaného je v zmysle „zdravotných auditov" v rámci výkonu zdravotného dohľadu zaraďovaná
do zmyslovej skupiny 2 (nie rizikovej skupiny). Zo zaradenia pracovných činností do jednotlivých

zmyslových skupín nevyplýva ich náročnosť, ale vychádzajú iba z rozdelenia podľa pracovných činností.
Z uvedeného vyplýva, že ide o nenáročnú pracovnú pozíciu, ktorej záťaž spočíva iba v psychickej záťaži.
Začlenenie pracovnej pozície žalovaného do zmyslovej skupiny 2 vyplýva z Dopravného Vestníka č.
15/1985, ktorý bol neskôr nahradený Vyhláškou MDPT SR č. 499/2007 Z.z. Znalec teda primárne
vychádzal z nezákonne získaného a vykonaného HPP.

Znalec sa v poznámke k znaleckému posudku vyjadruje v tom smere, že svoj názor o zodpovednosti
žalobcu za chorobu DNJZ žalovaného opiera aj o to, že žalovaný pracoval od skončenia povinnej
vojenskej služby u jediného zamestnávateľa, pričom v rámci vstupnej prehliadky bola konštatovaná
jeho spôsobilosť. K tomuto argumentu vyjadruje výhrady, nakoľko pre určenie toho či sa u konkrétneho
ochorenia jedná o chorobu z povolania musí existovať kauzalita s vykonávanou prácou, ktorá

v prejednávanej veci nebola jednoznačne preukázaná. Neboli zisťované mimopracovné aktivity
žalovaného pri ktorých mohlo toto ochorenie vzniknúť.

Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje predovšetkým
správnosť podkladov, ktoré mal k dispozícii znalec pri vypracovaní znaleckého posudku a formu, ako

bol vykonaný hygienický prieskum zo strany Úradu verejného zdravotníctva MDPT SR, ktorú pokladá za
protiprávnu. Je toho názoru, že v danom prípade proces prešetrenia a posúdenia práce a pracovných
podmienok z hľadiska hygieny a fyziológie práce bol realizovaný dôsledne a v súlade s platnou právnou
úpravou - na základe individuálneho posúdenia vo vzťahu k žalovanému a k poškodeniu jeho zdravia.
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie FN L. Pasteura v Košiciach v záujme objektívneho

posúdenia poškodenia zdravia z hľadiska hlásenia, resp. nehlásenia choroby z povolania okrem
základného vyžiadania zo dňa 26.1.2007, si vyžiadala od ÚVZ MDPT SR aj doplnenie posudku podaním
z 25.4.2007 a z 5.12.2007, a to s konkrétnymi požiadavkami na doplnenie profesiogramu. Následne,
vzhľadom na špecifiká prípadu, bola vec posudzovaná na najvyššej odbornej úrovni - komisii odborníkov
pre posudzovanie chorôb z povolania pri MZ SR.

K námietkam, že hygienický prieskum pracovných podmienok bol realizovaný formou štátneho
zdravotného dozoru, uvádza, že pôsobnosť ÚVZ bola v tom čase vymedzená zákonom č. 126/2006
Z. z., pričom tento všeobecne záväzný právny predpis výslovne nezakazuje vykonanie hygienického
prieskumutoutoformou.Samotnéodbornéusmernenie,naktoréžalobcapoukazuje,jeinternounormou,
ktorá nevylučuje jej využitie pri realizácii štátneho zdravotného dozoru v konkrétnom prípade. Pokiaľ

žalobca tvrdí, že hygienický prieskum bol získaný a vykonaný nezákonným spôsobom, potom by mal
preukázať, podľa ktorej právnej normy (nie iba interného usmernenia) mal byť vykonaný.
Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že prednosta a komandujúci, ktorí sa
zúčastnili za stranu žalobcu procesu štátneho zdravotného dozoru, nemali oprávnenie, resp.osobitné plnomocenstvo. Nedostatok právomoci mal možnosť prednosta (ktorý však na rozdiel od
predstavenstva, prípadne od generálneho riaditeľa žalobcu dokonale pozná pracoviská a podmienky
práce žalovaného) namietať v tom čase, prípadne takúto námietku uviesť do „Záznamu". Navyše pri

výkone štátneho zdravotného dozoru oprávnenia osoby vykonávajúcej tento dozor boli vymedzené v §
37 ods. 4 zákona č. 126/2006 Z. z.
Podstatné je získanie pravdivého obrazu skutočných konkrétnych podmienok výkonu práce sprievodca
a vlakvedúci nákladných vlakov, t.j. pravdivý popis vykonávaných pracovných úkonov a ich rozsah
na pracoviskách žalovaného. V tomto smere bol hygienický prieskum vykonaný správne a úplne. V

zázname niet ani žiadnej zmienky o jednostrannom postupe alebo o rozpore so skutočne vykonávanou
prácou, resp. pracovnými podmienkami.
K námietke smerujúcej k osobe RNDr. N. E. uvádza, že túto pokladá za nekorektnú a ničím nepodloženú.
Pokiaľ ide o jej odbornosť, spĺňala legislatívne predpoklady pre výkon práce zdravotníckeho pracovníka
(§ 37 ods. 3 zák. č. 126/2006 Z. z.). Navyše celý postup procesné s odbornou garanciou za ÚVZ MDPT
SR uzatváral MUDr. X. B. - vedúci hygienik rezortu, ktorý sa osobne zúčastnil aj na zasadnutí komisie

odborníkov pre posudzovanie chorôb z povolania pri MZ SR dňa 28.2.2008.

Žalobca ďalšími podaniami navrhol opätovné prešetrenie pracovných podmienok na pracovisku žalobcu
v súvislosti s podozrením na chorobu z povolania - konkrétne u pracovnej pozície, ktorú vykonával
žalovaný - sprievodca nákladných vlakov v súlade s postupmi stanovenými Odborným usmernením.

Navrhol, aby súd si vyžiadať z Úradu verejného zdravotníctva MDPaT kompletnú dokumentáciu k
prešetrovaniu Hygienických pracovných podmienok na pracovisku, predložiť dokument obsahujúci
závery odborníkov pre posudzovanie chorôb z povolania pri MZ SR v Bratislave, ktorá mala dňa
28.02.2008rozhodnúť,žechorobažalovanéhosúvisísvýkonomjehopráceabudehlásenáakochoroba
z povolania a navrhol, po opätovnom zákonnom prešetrení pracovných podmienok žalobcu, vykonať

kontrolné znalecké dokazovanie.
Súd si vyžiadal požadované doklady. K posúdeniu skutočností a na vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku ustanovil znalkyňu MUDr. Soňu Kešelákovú, znalkyňu v odbore zdravotníctvo a
farmácia odvetvie choroby z povolania a hygiena a epidemiológia. Znalkyňa v predloženom znaleckom
posudku č. 5/2014 zo dňa 14.10.2014 uviedla, že diagnostikované ochorenia Laesio menisci medialis

art. gen. 1. sin., gonalgia 1 dx. p. Q. vzniklo v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti, a to v súvislosti
s pravidelným opakovaným výskytom vynútených polôh dolných končatín, ktoré síce neboli súčasťou
prevažujúcej pracovnej operácie, ale sa vyskytovali v priebehu pracovnej zmeny pravidelne. Z hľadiska
stanovenia rizikového faktora, ktorý bol určujúcim pre vznik poškodenia je fyzická záťaž s nadmerným,
jednostranným a dlhodobým zaťažovaním kolenných kĺbov.

Posúdenie príčinnej súvislosti medzi spôsobom vykonávanej práce, pracovnými podmienkami a
diagnostikovaným ochorením p. Q., nevylučuje vznik poškodenia väzivových štruktúr kolenných kĺbov a
svedčí pre vznik ochorenia v súvislosti s výkonom pracovnej činnosti vplyvom dlhodobého, nadmerného,
jednostranného zaťaženia.
Z hľadiska dlhodobosti pre posúdenie vzniku poškodenia ako choroby z povolania svedčí fakt, že nebol

zaznamenaný úrazový mechanizmus vzniku poškodenia. Z hľadiska nadmernosti a jednostrannosti,
je potrebné zohľadniť fakt, že pravidelnou súčasťou práce bol výskyt vnútených polôh dolných
končatín pri pracovných činnostiach. Pri prenášaní telesnej váhy v extrémnom pokľaku dochádzalo
k nerovnomernému tlaku na menisky, čo postupne pri pravidelne sa opakujúcich pohyboch viedlo
ich mechanickému poškodzovaniu. Pravidelne opakované kombinované pohyby v kolenných kĺboch

spojené s rotáciou a pohybom do strán za súčasnej semiflexie predstavovali záťaž pre kĺbové
chrupavkové a väzivové tkanivá kolien. K záťažovým pohybom patrí i rotačné a kompresívne stlačenie
menisku pri krajných ohyboch kolien. Ak je extrémna poloha, spojená k prenosom váhy, dochádza
k nerovnomerného prenosu váhy tela cez hlavicu stehennej kosti na menisky, čo pri opakovaných
rovnakých pohyboch môže viesť taktiež k ich poškodeniu. K poškodeniu mediálneho menisku dochádza,

najmä pri vonkajších rotáciách spojených s abdukčnými (odťahujúcimi) pohybmi v semiflexčnom
postavení kolenného kĺbu.
Rizikovým faktorom, ktorému bol menovaný p Q. exponovaný, bola fyzická záťaž, a to najmä z hľadiska
vynútených pracovných polôh pri práci. Jednalo sa najmä o preťažovanie dolných končatín pri vstupoch
do medzinárazníkových priestorov, pri zaisťovaní a odisťovaní vozňov kovovými zarážkami, vozňa,

nástupoch a výstupoch na stúpačky, tak ako to bolo popísané v otázke 1 a 2. Výkon týchto činností nie
je možné realizovať žiadnym iným pracovným postupom ani spôsobom.
Ako vyplýva z doložených podkladov zamestnávateľ v čase zamestnania p. Q. nehodnotil zdravotné
riziká pri pracovnej činnosti sprievodcu nákladných vlakov. Čiže nie je možné konštatovať, že prácasprievodcu nákladných vlakov bola automaticky zaradená do 2. kategórie zdravotných rizík. Ani v
súčasnom období spol. Ž. C. F. C.,a.s, nemá k dispozícii komplexné posúdenie zdravotných rizík a ich
kategorizáciu. V Protokole o zdravotno-hygienickom audite práce a pracovného prostredia, ktorý bol

vydaný spol. MEDFIN, pracovná zdravotná služba, a.s. pre spol. Ž. C. F. Slovakia, a.s., pracovisko:
Sekcia prevádzky a prepravy, Oddelenie prepravné, Úsek prevádzky, oblastná prepravná správa Košice
zo dňa 29.12.2009, pre profesiu sprievodca nákladných vlakov je uvedená kategorizácia len z hľadiska
jedného zdravotných rizika a to psychickej pracovnej záťaže - 2. kategória. Ostatné rizikové faktory,
vrátane fyzickej záťaže, ktoré je potrebné posúdiť podľa NV SR. 448/2007 Z.z., nie sú uvedené.

Zamestnávateľ bol a je povinný posudzovať a hodnotiť všetky zdravotné riziká spojené s pracovnou
činnosťou zamestnancov, nie len jeden rizikový faktor. V prípade prekročenia limitov ustanovených pre 3.
a 4. kategóriu zdravotných rizík je zamestnávateľ povinný požiadať príslušný orgán na ochranu zdravia o
vyhlásenie rizikových prác. V tomto prípade, však nedošlo k posúdeniu zdravotných rizík a kategorizácii
práce. Keďže nebolo realizované komplexné posúdenie zdravotných rizík, je nesprávne automaticky
pracovnú činnosť zaradzovať do 2. kategórie. A to aj z dôvodu, že sú práce, pri ktorých je expozícia

zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená na úroveň ustanovených limitov, ale
ich vzájomná kombinácia a pôsobenie môžu poškodiť zdravie zamestnancov a tie v takomto prípade
zaraďujú do 3. kategórie zdravotných rizík.
Podotkla, že vzhľadom k tomu, že väčšina chorôb z povolania na základe štatistiky zverejnenej MZSR
je priznávaná v tzv. 2. kategórii zdravotných rizík, cca 60% priznaných chorôb z povolania, a prioritne

sa jedná o ochorenia spôsobené DNJZ. Vzhľadom k tomu, došlo od 1.8.2014 novelou zákona č.
355/2007Z.z.oochrane,podporearozvojiverejnéhozdraviaikúpravedefiníciepreurčenie2.kategórie
zdravotných rizík: § 31 Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác, ods. 3: do druhej kategórie
sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa
vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia; nepriaznivá

odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo
nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených
laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu, v súvislosti s expozíciou
danému faktoru práce a pracovného prostredia. Sú to práce, pri ktorých faktory práce a pracovného
prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi.

Z hľadiska vzniku poškodenia zdravia v súvislosti s pracovnou činnosťou nie je rozhodujúce samotné
zaradenie pracovnej činnosti do 2., 3. alebo 4. kategórie zdravotného rizika, ale preukázanie príčinnej
súvislosti medzi vykonávanou prácou, pracovnými podmienkami a individuálnou vnímavosťou jedinca
na dané podmienky práce. Kategorizácia zdravotných rizík slúži pre zamestnávateľa na to, aby vedel
realizovať účinné preventívne opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov, vrátane požiadavky na

špecifickú zdravotnú spôsobilosť, ak zamestnanec má vykonávať prácu vo zvýšenom riziku.
Zaradenie pracovných činností sprievodcu nákladných vlakov do 2. zmyslovej skupiny v čase
zamestnanie p. Q. podľa zák. č. 164/1996 o dráhach nezodpovedá kritériám pre určenie L- .4. kategórie
zdravotných rizík podľa vtedy platného zák. 272/1994 a súvisiacich predpisov.
Pri výkone pracovného zaradenia sprievodca nákladných vlakov, dochádzalo k zaťažovaniu dolných

končatín v súvislosti s vynútenými polohami pri práci, ktoré sú z hľadiska fyziológie definované
ako neprijateľné. Jednostrannosť a súbežne nadmernosť záťaže spočíva v opakovanom zaťažovaní
kĺbových štruktúr, hlavne pohybmi spojenými s vonkajšou rotáciou kolien za súčasného pohybu kolien
do strán a v pokľaku. Z hľadiska dlhodobosti vystupuje do popredia fakt, že menovaný vykonával tú
istú pracovnú činnosť rovnakým spôsobom po dobu 9 rokov do objavenia sa príznakov svedčiacich o

poškodení kolenných väzivových štruktúr, pre ktoré bol následne dlhodobo práceneschopný. Po návrate
na pracovisko došlo opäť k zhoršovaniu zdravotného stavu, čo viedlo v konečnom dôsledku k návrhu
na úplne vyradenie p. Q. z práce, pri ktorej dochádza k zaťažovaniu dolných končatín, viď či.7. Zároveň
bol vylúčený úrazový mechanizmus vzniku poškodenia, podľa doložených klinických nálezov.
Pre posúdenie profesionality ochorenia sa posudzuje vzťah medzi vykonávanou pracovnou činnosťou,

podmienkami práce a klinickou diagnózou poškodeného a možný vzťah. Prihliada sa aj na
mimopracovné aktivity, avšak v tomto prípade nie je preukázaný výkon takých športových aktivít, ktoré
by ovplyvnili vznik a rozvoj poškodenia a indikovali by napr. úrazový vznik poškodenia kolenného kĺbu,
ktorý vzniká najmä pri športe alebo výkonom dlhodobého športového preťažovania. Ani v predloženej
zdravotnej dokumentácii nie je zaznamenaný úraz v súvislosti s výkonom športovej činnosti.

Miestne šetrenie pracovných podmienok u menovaného potvrdilo, že súčasťou práce bol výskyt
vynútených polôh pre trup a dolné končatiny. Konzultovaný bol videozáznam priložený k súdnemu
spisu z dôvodu porovnania zaznamenanej pracovnej činnosti v roku 2007 i v roku 2014. Výhrady zo
strany zamestnávateľa a to konkrétne prechádzanie okolo nakladacej rampy na stupni vlaku z dôvoduzúženého prechodového prierezu a postoj na dvoch stúpačkách pri dávaní návesti boli pri spracovaní
posudku akceptované. K ostatným nahrávkam - pozíciám pri práci neboli zo strany zamestnávateľa
námietky a teda je možné ich porovnávať s podmienkami práce zistenými miestnym šetrením dňa

13.08.2014.
Šetrením pracovných podmienok pri práci dňa 13.8.2014 bol potvrdený spôsob práce, ktorý je spojený
so zaťažovaním dolných končatín najmä kolenných kĺbov krajnými polohami pri podrepoch spojený
s rotáciou pri presune. Uvedený spôsob práce bol vykonávaný pravidelne, každú zmenu, aj keď
počet výkonov spojených s výskytom zaťažujúcich polôh pre dolné končatiny bol rozdielny. Z hľadiska

hodnotenia fyziologických polôh a záťaže je možné polohy dolných končatín posudzovať ako pohyby
dosahujúce krajné polohy pre flexiu (ohnutie) a vonkajšiu a vnútornú rotáciu kolenných kĺbov. Frekvencia
týchto pohybov a ich časové trvania podľa doložených podkladov, nepresahovalo časové podmienky
pre prípustnosť výskytu takýchto pohybov počas pracovnej zmeny z hľadiska hodnotenia zdravotných
rizík. Avšak ak aj boli dodržiavané časové limity a prípustnosť frekvencie pohybov, z hľadiska posúdenia
príčinnej súvislosti medzi spôsobom vykonávanej práce, pracovnými podmienkami a diagnostikovaným

ochorením p. Iwanieca, nie je možné jednoznačne vylúčiť vznik poškodenia väzivových štruktúr
kolenných kĺbov pri takomto spôsobe práce.
Na záver uviedla, že súhlasí so záverom znaleckého posudku č. 1/2010 p. MUDr. Kláry Benešovej,
že ochorenie menovaného je v príčinnej súvislosti s vykonávanou prácou a zodpovedá kritériám pre
dlhodobú, nadmernú záťaž a jednostrannú záťaž.

Podľa § 195 ods. 1, 4 Zákonníka práce, ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v
priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za
škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom

pomere.
Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého
zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych
predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich

uvedených.

Predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania
je skutočnosť, že ku škode došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Čo
sa považuje za plnenie pracovných úloh, definuje aj § 220. V zmysle tohto ustanovenia ide o výkon

pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (predovšetkým z pracovnej zmluvy), o
inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a o činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
Pracovné povinnosti sú povinnosti, ktoré pre zamestnanca vyplývajú z pracovného pomeru, ako aj z
ustanovení Zákonníka práce, prípadne z ďalších všeobecne záväzných pracovnoprávnych predpisov.
Povinnosti však môžu pre zamestnanca vyplývať aj z pracovnej zmluvy a pracovného poriadku alebo

z inej internej úpravy zamestnávateľa. Za úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh podľa
Zákonníka práce sa považujú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo
potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej skončení.
V zmysle odseku 4 sú tieto choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli
za podmienok v nich uvedených. V súčasnosti je takouto právnou úpravou zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý

v prílohe č. 1 obsahuje zoznam chorôb z povolania, ako aj podmienky, za ktorých vznikajú. V zásade
platí, že za chorobu z povolania sa považuje choroba, ktorá bola v čase jej zistenia uvedená v právnych
predpisoch, ustanovenie § 8 ods. 3 ZSP upravuje výnimku, podľa ktorej sa ako choroba z povolania
odškodňuje aj choroba, ktorá vznikla najviac tri roky pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania.
Ak bola u pracovníka zistená choroba z povolania a ak pracovník pred jej zistením pracoval v organizácii

za podmienok, z ktorých táto choroba vzniká, organizácia zodpovedá za škodu z choroby z povolania
bez ohľadu na to, že pracovník bol azda zvýšenou mierou disponovaný pre ochorenie touto chorobou.
Zákonník práce ani predpisy vykonávajúce tento zákonník nedefinujú chorobu z povolania; ustanovenie
§ 195 iba odkazuje na choroby z povolania uvedené v predpisoch o sociálnom zabezpečení, ak vznikli za
podmienok tam uvedených. Z toho vyplýva, že chorobou z povolania môže byť iba taká choroba, ktorá

je uvedená v tomto zozname chorôb z povolania. Výpočet chorôb z povolania je taxatívny; nevylučuje
však zaraďovanie nových ochorení pod ustálené označenia, alebo využívanie nových poznatkov o
chemickom alebo fyzikálnom pôsobení pri chorobách, ktorých označenie je relatívne široké.
Plnenie pracovných úloh pre zamestnávateľa stanovuje § 220 ZP a to tak, že:1/ Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná
činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
2/ V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas

práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta
do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na
ne a späť. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie
pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Obsah
pojmu plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh stanovuje aj zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom

poistení a to v ustanoveniach § 8, ods. 4,5.

Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej
zmluvyvpozíciiželezničiar,sprievodcavlakuND,svýkonomposunovacíchprác.Žalobcaboljehoprvým
a do priznania choroby z povolania jediným zamestnávateľom a uvedenú prácu vykonával po dobu
9 rokov. Pracovný pomer bol skončený z dôvodov straty zdravotnej spôsobilosti na výkon dohodnutej

práce. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonával také práce, ktoré by mohli mať za následok vznik
choroby z povolania a uvedená choroba z povolania nevznikla pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s nimi, za 40 rokov sa u zamestnancov žalobcu nevyskytla takáto choroba z povolania.
Zodpovednosť za chorobu s povolania je objektívna, ale v zmysle judikatúry musia byť naplnené
určité podmienky vzniku choroby z povolania. Súd z obidvoch predložených znaleckých posudkov mal

preukázané, že u žalovaného v čase vzniku diagnostikovanej choroby z povolania existovali vzhľadom
na povahu pracovnej náplne a pracovných podmienok u žalobcu, také podmienky, za ktorých vzniká
zistená choroba z povolania a že diagnostikované ochorenia žalovaného vzniklo v súvislosti s výkonom
pracovnejčinnostiužalobcuatedažalobcajezodpovednýzachorobuzpovolaniažalovaného-Choroba
z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a

nervov končatín, ktorá bola žalovanému zistená dňa 12.1.2007 a priznaná dňa 28.2.2008 Klinikou
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, FN L. Pasteura, v Košiciach.
Súd na základe uvedeného žalobu žalobcu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu, ktorý v konaní nemal

úspech nahradiť žalovanému trovy, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vyčíslených v zmysle
§ 10 ods. 1 a §14 ods. 1, 3 a § 13a vyhl. 655/2004 Z.z. za tieto úkony:
1. prevzatie a príprava zastúpenia 2008 48,63 Eur
2. vyjadrenie k návrhu 48,63 Eur
3. účasť na pojednávaní dňa 12.2.2009 53,49 Eur

4. vyjadrenie 17.6.2011 57,- Eur
5. účasť na pojednávaní dňa 16.8.2011 57,- Eur
6. vyjadrenie 6.7.2012 58,69 Eur
7. účasť na pojednávaní dňa 25.10.2012 58,69 Eur
8. vyjadrenie 5.12.2012 58,69 Eur

9. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2014 61,87 Eur
Spolu 502,69 Eur
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z.
2 x 6,31 Eur, 1 x 6,95 Eur, 2 x 7,41 Eur, 3 x 7,63 Eur, 1 x 8,04 Eur
Spolu 65,32 Eur

Cestovné osobným motorovým vozidlom podľa § 16 ods. 4 vyhlášky 655/2004 Z.z
Dňa 12.2.2009, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených 162 km, spotreba 5,5 l/100 km, cena
PHM 1,002 Eur/l, spolu 38,57 Eur
Dňa 16.8.2011, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených 162 km, spotreba 5,5 l/100 km, cena
PHM 1,452 Eur/l, spolu 42,58 Eur

Dňa 25.10.2012, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených 162 km, spotreba 5,5 l/100 km,
cena PHM 1,571 Eur/l, spolu 43,65 Eur
Dňa 14.11.2014, Košice - Sp. Nová Ves a späť, počet najazdených 162 km, spotreba 5,5 l/100 km,
cena PHM 1,436 Eur/l, spolu 42,44 Eur
Spolu 167,24 Eur

Náhrada straty času za cestu podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z
12.2.2009 5 polhodín po 11,59 Eur, spolu 57,95 Eur
16.8.2011 5 polhodín po 12,35 Eur, spolu 61,75 Eur
25.10.2012 5 polhodín po 12,71 Eur, spolu 63,55 Eur14.11.2014 5 polhodín po 13,40 Eur, spolu 67,- Eur
Spolu 250,25 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 985,50 Eur ( 502,69+65,32+167,24+250,25 )

O trovách štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a podľa
výsledku sporu zaviazal žalobcu na náhradu preddavkovo uhradených trov znaleckého dokazovania z
prostriedkov štátu vo výške 993,96 Eur. Výška trov znaleckého dokazovania predstavovala sumu spolu
1 893,96 Eur, avšak sumu 900,- Eur v priebehu konania žalobca zložil na účet súdu zálohovo. Súd ho

preto zaviazal uhradiť aj zvyšok nákladov na znalecké dokazovanie, ktoré preddavkovo platil štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.