Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/308/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214209376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO 47 150 513, zastúpeného advokátskou
kanceláriou:Soukeník-Štrpka,s.r.o.,Bratislava,Šoltésovej14,protižalovanej:X.M.,W..XX.XX.XXXX,
F. U. Y., R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 43 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom,
advokátom, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 526,10 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 107,20 eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy
22,76 eur od 18.05.2011 do zaplatenia, zo sumy 30,48 eur od 18.06.2011 do zaplatenia, 9,5% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 26,98 eur od 18.07.2011 do zaplatenia a zo sumy 26,98 eur od 18.08.2011
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 75,84 eur na trovách právneho zastúpenia, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 09.05.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 526,10
eur s úrokom z omeškania s odôvodnením, že mu bola postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak
Telecom, a. s., Bratislava, vedená voči žalovanej. Nárok odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela s
právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby. Na základe zmluvy umožnil právny predchodca žalobcu žalovanej uskutočňovať
a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú
sieť, poskytoval servisné služby a ďalšie služby. Žalovaná sa zaviazala služby odoberať a platiť za ne
riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej
sumu 22,76 eur faktúrou č. 8726953141 so splatnosťou do 17.05.2011; sumu 30,48 eur faktúrou č.
4727967707 so splatnosťou do 17.06.2011; sumu 26,98 eur faktúrou č. 1729976816 so splatnosťou do
17.08.2011, sumu 26,98 eur faktúrou č. 3728973416 so splatnosťou do 17.07.2011 a sumu 418,90 eur

faktúrou č. 373097991 so splatnosťou do 17.09.2011. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil poukazom
na § 517 ods. 2 a nasl. Obč. zák.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 06.08.2014, k žalobe sa nevyjadrila.Písomným podaním zo dňa 12.08.2014 vstúpil do konania na strane žalovanej vedľajší účastník -
občianske združenie, ktoré sa vo svojej činnosti venuje ochrane práv spotrebiteľov. K prejednávanej veci
písomným podaním z 09.10.2014 uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje dva nároky,

za neuhradené služby a zmluvnú pokutu. Vedľajší účastník nespochybňuje nárok žalobcu na úhradu
sumy za poskytnuté služby, v časti nároku na zmluvné pokuty vstupuje do konania. Poukázal na to,
že zmluvné pokuty naformulované právnym predchodcom žalobcu v spotrebiteľských zmluvách sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda neplatnými. Takéto zmluvné pokuty sú nevyvážené a
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Zmluvné pokuty neboli individuálne dojednané, spotrebiteľ nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť ich
obsah, žalobca ako dodávateľ zmluvné pokuty so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
Súdy v obdobných konaniach s právnym predchodcom žalobcu právoplatne určili ustanovenia ohľadom
zmluvných pokút za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka ako absolútne neplatnú. Nárok z takéhoto dojednania nemožno žalobcovi priznať. Navrhol
v časti uplatnených zmluvných pokút zamietnuť žalobou a zároveň priznať vedľajšiemu účastníkovi

náhradu trov konania.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh. Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO 35 763 469)

a žalovaná uzavreli zmluvu o pripojení č. 9904131351 dňa 09.03.2011. Predmetom zmluvy bolo
poskytovanie služieb produktom MagioSat. Zmluvnými podmienkami sa žalovaná zaviazala, že v
prípade nedodržania doby viazanosti zaplatí v jednotlivých prípadoch rôzne zmluvné pokuty.

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 pohľadávku voči
žalovanej postúpil na žalobcu.

Faktúrami č. 8726953141, č. 4727967707, č. 3728973416 a č. 1729976816 boli žalovanej vyúčtované
služby - mesačné poplatky a služby. Faktúrou č. 3730979910 právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanej zmluvné pokuty v celkovej sume 418,90 eur.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká

odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže

odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňazúčtovaciehoobdobia;toneplatíprivyúčtovanípredplatenýchslužieb,podľaods.4písm.b/účastník
jepovinnýplatiťcenuzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyopripojeníapodľatarify,aaktopovaha

služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny
predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné
formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť

zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve

alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa 53a ods. 1 Obč. zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania

takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške spolu 107,20
eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje
§494OZ.Vtejtočastižalobyžalovanánárokžalobcunesporovala,neuviedlažiadnutakúokolnosť,ktorá
by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané
obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila. Súd preto
v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť

z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
(uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná
sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.

V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 418,90
eur.

Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd

vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp
proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia

zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných
podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné

podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava

na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky

nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané

a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná

(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,
že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez

návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právonaplnenieažalovanejpovinnosťplniťvžiadnejvýške,pretosúdžalobuvčastinárokuozaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., žalovaná ako úspešnejší účastník v spore

má nárok na náhradu trov konania, k náhrade si však žiadne trovy neuplatnila. Vedľajší účastník si
uplatnil náhradu trov konania, bol v postavení na strane úspešného účastníka, preto súd vedľajšiemu
účastníkovi priznal náhradu trov voči žalobcovi, a to na trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej, po 29,88 eur a paušálne výdavky
2x 8,04 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok).