Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612218095
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612218095.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská
republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 5,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh z a m i e t a.

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 27.9.2012 na tunajšom súde návrhy, ktorými sa domáha od žalovanej náhrady
škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v
exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobných návrhoch uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom,
že tunajší súd v exekučných konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),

- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP),

Uznesením č. 2C 175/2012-7, zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012 tunajší
súdspojil,poukazujúcnaustanovenie§112ods.1O.s.p.,naspoločnékonaniekonaniavedenénanávrh

žalobcu pod sp. zn. 2C 175/2012, 2C 289/2012, 2C 192/2012, 2C 267/2012, 2C 255/2012, 2C 253/2012,
2C 326/2012, 2C 261/2012, 2C 307/2012, 2C 251/2012, 2C 247/2012, 2C 233/2012, 2C 307/2012, 2C
226/2012, 2C 267/2012, 2C 215/2012, 2C 200/2012, 2C 187/2012, 2C 238/2012 s tým, že konanie je
ďalej vedené pod sp. zn. 2C 175/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovskéhorozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie

je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo

strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej

ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Žalobca v priebehu konania zadal objednávku na spracovanie znaleckého posudku na vyčíslenie výšky
vzniknutej škody, v dôsledku skutočností v žalobe opísaných, za ktoré zodpovedá žalovaná. Znalecký

posudok č. 1/2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom
exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný

postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a

právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje
ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca
uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie

je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že
dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-

mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu.Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom

titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v

konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku

žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Žalovaná sa písomne vyjadrila podaním zo dňa 22.4.2014 k znaleckému posudku č. 1/2014
vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Považuje znalecký posudok
za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a
navrhla súdu naň neprihliadať z nasledovných dôvodov. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe

objednávky - mimosúdneho zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie
žalovanej. Znalecký posudok je výrazne jednostranný, vychádzalo sa zo skutočností, ktoré boli zistené
z podkladov poskytnutých zadávateľom. Podklady boli kontrolované len po formálnej stránke. Vecná
stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná poskytovateľom informácií.
Žalovanej, ale i súdu z úradnej činnosti je známe, že zadávateľ i v samotnej žalobe, na podklade ktorej

bolo začaté predmetné konanie, uvádza nesprávne údaje či už ohľadom dĺžky lehoty, v ktorej mal súd
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. o návrhu
na zmenu súdneho exekútora. Žalovanej nie je zrejme, ako mohol znalecký ústav vysloviť záver, že
v konaniach exekučných okresných súdov došlo k nesprávnemu úradnému postupu a to konkrétne
tvrdeniami: „...súdy neskoro rozhodli...“. „Uvedené čiastky si spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uplatňuje

na každú podanú žalobu, ktorej sa týkal nesprávny úradný postup.“ Znalecký ústav bol oslovený
o vypracovanie znaleckého posudku, ktorého predmetom by bolo objektívne stanovenie majetkovej
škody, ktorá vznikla spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Žalovaná zdôraznila, že predmetom posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo, resp. nedošlo
k pochybeniu exekučného okresného súdu, nakoľko takáto otázka je predmetom dokazovania v

samotnom súdnom konaní. Napriek tomu znalecký ústav skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému
postupu súdu došlo, bez bližšieho odôvodnenia. V ďalšom žalovaná poukázala na to, že pre úspešné
priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003
Z.z. je nevyhnutné kumulatívne naplniť v ňom zakotvených predpokladov a to nesprávny úradný postup
okresného súdu, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

okresného súdu a vznikom škody. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu,niejemožné,sprihliadnutímnavyššieuvedené,nárokžalobcupriznať,atoanizapredpokladu,
že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku škody došlo. Naviac úradný postup súdu,
ktorý je žalobcom namietaný, nie je v jednotlivých konaniach identický, a preto žalobca mal pristúpiť kvypracovaniu znaleckého posudku na každý prípad jednotlivo. Žalovaná spochybňuje skutočnosť, že k
zvýšeniu mzdových nákladov reálne došlo, že k zvýšeniu počtu zamestnancov došlo výlučne z dôvodu
namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú skutočnosť posudok žiadnym relevantným

spôsobom nepreukazuje.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci určené na deň 23.10.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručeniepredvolaniariadnepreukázané,lehotanaprípravunapojednávaniebolauúčastníkovkonania
zachovaná. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, podal návrh na prerušenie konania.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní

prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi v oboznámených exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho
rozhodcovského súdu. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol súdnym
exekútorom predložený návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a v niektorých prípadoch aj Zmluva

o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorých podkladov bolo vo všetkých prípadoch
zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené skutočnosti tj. obsah listín, s ktorými sa súd
oboznámil, ale aj jednotlivé rozhodnutia nachádzajúce sa v nižšie uvedených exekučných spisoch musia
byť známe aj žalobcovi, keďže pokiaľ sa týka úverových zmlúv bol jednou zo zmluvných strán, pokiaľ sa
týka rozhodcovských rozsudkov, bol účastníkom týchto konaní a napokon bol aj účastníkom exekučných

konaní a teda všetky rozhodnutia exekučného súdu boli doručované žalobcovi prostredníctvom jeho
právneho zástupcu v týchto exekučných konaniach.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/293/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 175/2012) bolo zistené, že dňa

20.7.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávnenéhoprotipovinnému,Š.Y.,prevymoženie65,83eurspríslušenstvomnapodkladeexekučného
titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04308/11, zo dňa 6.6.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosťdňa20.6.2011avykonateľnosťdňa23.6.2011.Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 12.9.2011.

Súd uznesením zo dňa 21.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené uznesením zo
dňa 25.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/519/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 238/2012) bolo zistené, že

súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, podal dňa 3.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 12977/09 zo dňa
28.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2009 a vykonateľnosť dňa 27.8.2009 pre vymoženie
pohľadávky oprávneného vo výške 968,23 eur proti povinnej, W. Z.E..
Súd uznesením zo dňa 12.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011 žiadosť exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 688,80 eur a úrokov z omeškania nad 9,50
% ročne zo sumy 688,80 eur od 28.3.2009 do zaplatenia zamietol.
Následne vydal poverenie číslo: 5810 061936*, zo dňa 12.8.2011 na vymoženie uloženej povinnosti
istiny 688,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 28.3.2009 do zaplatenia, trov konania
232,81 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 83,40 eur, poplatku za vydanie poverenia

16,50 eur a trov exekúcie.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/551/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 289/2012) bolo zistené, že dňa
15.8.2011 súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, podal návrh na vykonanie exekúcie oprávneného protipovinnej, Z. Y., pre vymoženie 7 251,05 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 0265/11 zo dňa 5.5.2011.
Súd uznesením zo dňa 6.8.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.9.2012 návrh povinného na

zastavenie exekúcie a na odklad exekúcie zamietol.
Uznesením zo dňa 24.3.2014 rozhodol, že vylučuje súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, z vykonávania exekúcie vedenej pod EX 8441/2011.
Exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/519/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 192/2012) bolo zistené, že súdny
exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, podal dňa 3.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 12977/09 zo dňa 28.7.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 24.8.2009 a vykonateľnosť dňa 27.8.2009 pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 968,23 eur proti povinnej, W. Z.E..

Súd uznesením zo dňa 12.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.10.2011 žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti sumy nad 688,80 eur a úrokov z omeškania nad 9,50
% ročne zo sumy 688,80 eur od 28.3.2009 do zaplatenia zamietol.
Následne vydal poverenie číslo: 5810 061936*, zo dňa 12.8.2011 na vymoženie uloženej povinnosti
istiny 688,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne od 28.3.2009 do zaplatenia, trov konania

232,81 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 83,40 eur, poplatku za vydanie poverenia
16,50 eur a trov exekúcie.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5Er/2/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 267/2012) bolo zistené, že súdny
exekútor, JUDr. Rudolf Krutý, podal dňa 4.1.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

pre exekučný titul, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, č.k. SR 14672/09, zo dňa 12.9.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2009 a vykonateľnosť dňa 26.11.2009 pre vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 2162,38 eur proti povinnému, L. R..
Súd prípisom zo dňa 12.1.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere a rozhodcovského
rozsudku.

Uznesením zo dňa 17.5.2010 súd exekučné konanie zastavil, uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov exekučného konania
povinnému nepriznal. Zo strany oprávneného bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením sp. zn. 4CoE/406/2010-19, zo dňa 29.7.2010 tak, že prvostupňové rozhodnutie
zrušil.

Po doplnení podkladov súd uznesením zo dňa 23.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť rozhodol tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania
nad výšku 9% ročne od 7.7.2009 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu 637,42 eur zamietol a dňa
23.2.2011 vydal poverenie číslo: 5810 056122* na vymoženie uloženej povinnosti istiny 637,42 eur
s 9% úrokom ročne od 7.7.2009 do zaplatenia, trov konania 474,99 eur, trov právneho zastúpenia v

exekučnom konaní 125,12 eur, poplatku na vydanie poverenia 16,50 eur a trov exekúcie.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/597/2011 (pripojeného k sp. zn. 2C 255/2012) bolo zistené, že dňa
25.7.2011 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávnenéhoprotipovinnej,L.B.,prevymoženie1135,87eurspríslušenstvomnapodkladeexekučného

titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03460/11, zo dňa 17.5.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.6.2011 a vykonateľnosť dňa 9.6.2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 13.9.2011.
Súd uznesením zo dňa 21.9.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011. Exekučné konanie bolo zastavené na základe

rozhodnutia zo dňa 25.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/864/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 253/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 7.11.2009 podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej, E. V., pre vymoženie 149,30 eur s príslušenstvom na podklade exekučného

titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04153/09, zo dňa 30.9.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.10.2009 a vykonateľnosť dňa 22.10.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 26.11.2009.Dňa3.12.2009oprávnenýbolvyzvanýnapredloženieúverovejzmluvyarozhodcovskéhorozsudku.Súd
uznesením zo dňa 7.7.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
časti úrokov z omeškania zo sumy 149,35 eur nad výšku 5% ročne od 23.12.2008 do 22.7.2009, zo sumy

139,35 eur nad výšku 9% od 23.7.2009 do zaplatenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 6.8.2010. Dňa 7.7.2010 súd vydal poverenie číslo: 5810 036862 na vymoženie uloženej povinnosti
istiny 149,35 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 23.12.2008 do 22.7.2009, s 9% úrokom ročne
zo sumy 139,35 eur od 23.7.2009 do zaplatenia, trov konania 102,26 eur, trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní 38,80 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur, trov exekúcie.

Zexekučnéhospisusp.zn.5Er/458/2009(pripojenéhoksp.zn.2C326/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 2.7.2009 podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej, Ľ. U., pre vymoženie 616,66 eur s príslušenstvom eur na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01447/09, zo dňa 22.5.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8.6.2009 a vykonateľnosť dňa 11.6.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie bola doručená súdu dňa 6.8.2009.
Uznesením zo dňa 3.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011 súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie o zastavení exekučného konania bolo vydané
dňa 4.1.2012 s nadobudnutím právoplatnosti dňa 10.2.2012.
Oprávnený listom zo dňa 13.8.2009 bol vyzvaný preložiť úverovú zmluvu a rozhodcovský rozsudok, na

čo reagoval žiadosťou o informáciu o stave konania listom zo dňa 18.11.2009. Oprávnený následne
listom zo dňa 20.11.2009 bol vyzvaný na predloženie listinných dôkazov. Oprávnený listom zo dňa
7.12.2009 považoval žiadosť konajúceho súdu na predloženie požadovaných listín za neopodstatnenú
a trval na vydaní poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd uznesením zo dňa 17.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2010 žiadosť exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal odvolanie o ktorom rozhodol
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 2CoE/36/2010-23, zo dňa 31.5.2010 tak, že uznesenie súdu
prvého stupňa bolo potvrdené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.7.2010. Exekučné konanie
bolo zastavené uznesením zo dňa 26.7.2010 a nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/161/2012 (pripojeného k sp. zn. 2C 261/2012) bolo zistené, že
dňa 7.3.2009 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnému, T. Z., pre vymoženie 610,79 eur s príslušenstvom na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09482/08, zo dňa 14.10.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2008 a vykonateľnosť dňa 6.11.2008. Žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 6.4.2009. Pod číslom: 5810 046969 bolo
vydané poverenie v zmysle návrhu dňa 21.4.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/824/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 307/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti

povinnej, U. D., pre vymoženie 367 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 06293/10, zo dňa 27.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 16.8.2010 a vykonateľnosť dňa 19.8.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 19.12.2010.
Súd uznesením zo dňa 4.3.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2011. Exekučné konanie bolo zastavené na základe
rozhodnutia zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2011.

Zexekučnéhospisusp.zn.5Er/856/2009(pripojenéhoksp.zn.2C251/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému,

F. E. - NANAZA, pre vymoženie 3 792,07 eur s príslušenstvom eur na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13364/08, zo dňa 9.7.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.8.2009 a vykonateľnosť dňa 6.8.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 23.11.2009.
Uznesením zo dňa 29.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2011 súd žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Oprávnený podal odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach dňa 30.11.2010 tak, že uznesenie
súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2011. Exekučné konanie
bolo zastavené uznesením zo dňa 1.2.2011 a nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2011.Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/101/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 247/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 10.2.2009 podaný návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného proti povinnej, R. F., pre vymoženie 199,84 eur s príslušenstvom eur na podklade
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 10230/08, zo dňa 21.10.2008,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.12.2008 a vykonateľnosť dňa 4.12.2008. Žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 9.3.2009.
Súd vydal poverenie číslo: 5810 046575 zo dňa 13.3.2009.

Zexekučnéhospisusp.zn.5Er/484/2011(pripojenéhoksp.zn.2C233/2012)bolozistené,žeusúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 17.5.2011 podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnej, Y. B., pre vymoženie 1 282,97 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02841/10, zo dňa 26.4.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.5.2010 a vykonateľnosť dňa 20.5.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa 21.7.2011.
Súd uznesením zo dňa 4.8.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.8.2011. Exekučné konanie bolo zastavené na základe
rozhodnutia zo dňa 28.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2011.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/301/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 226/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,G.B.,prevymoženie836,46 eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13296/08, zo dňa 16.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.2.2009 a vykonateľnosť dňa 26.2.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu dňa 3.6.2009.
Súd uznesením zo dňa 15.12.2009 rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil, oprávneného zaviazal
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov
exekučného konania povinnému nepriznal. Rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu zo dňa
31.8.2010 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uznesením zo dňa 31.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad výšku 8,50%
ročne od 13.9.2008 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu 365,80 eur zamietol. Uznesením zo dňa
9.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2011 súd exekučné konanie v časti vymoženia istiny
nad sumu 365,80 eur a v časti nad výšku 8,50% ročne od 13.9.2008 do zaplatenia zastavil. Exekučné

konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 15.12.2009.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/301/2009 (pripojeného k sp. zn. 2C 226/2012) bolo zistené, že u
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti
povinnému,G.B.,prevymoženie836,46 eurspríslušenstvomnapodkladeexekučnéhotitulu-rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13296/08, zo dňa 16.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.2.2009 a vykonateľnosť dňa 26.2.2009. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 3.6.2009.
Súd uznesením zo dňa 15.12.2009 rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil, oprávneného zaviazal
zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov

exekučného konania povinnému nepriznal. Rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu zo dňa
31.8.2010 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uznesením zo dňa 31.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania nad výšku 8,50%
ročne od 13.9.2008 do zaplatenia a v časti istiny nad sumu 365,80 eur zamietol. Uznesením zo dňa

9.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.5.2011 súd exekučné konanie v časti vymoženia istiny
nad sumu 365,80 eur a v časti nad výšku 8,50% ročne od 13.9.2008 do zaplatenia zastavil. Exekučné
konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 15.12.2009.

Zexekučnéhospisusp.zn.5Er/322/2009(pripojenéhoksp.zn.2C200/2012)bolozistené,žeusúdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej,
F. P., pre vymoženie 439,26 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09556/08, zo dňa 14.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa18.11.2008 a vykonateľnosť dňa 21.11.2008. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu dňa 15.6.2009.
Súd uznesením zo dňa 21.4.2010 rozhodol tak, že exekučné konanie zastavil, oprávneného zaviazal

zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania v sume 3,95 eur a náhradu trov
exekučného konania povinnému nepriznal. Rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu zo dňa
31.8.2010 zrušené a vrátené na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uznesením zo dňa 14.12.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v časti istiny 357,60 eur a v časti úroku z omeškania nad výšku 8,50% ročne zo sumy 306,72

eur od 22.8.2008 do zaplatenia zamietol.
Uznesením zo dňa 11.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.3.2011 súd exekučné konanie v
časti vymoženia istiny 357,60 eur a v časti úrokov z omeškania zo sumy 306,72 eur nad výšku 8,50%
ročne od 22.8.2008 do zaplatenia zastavil.

Z exekučného spisu sp. zn. 5Er/668/2010 (pripojeného k sp. zn. 2C 187/2012) bolo zistené, že u

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého bol podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinnému, L. Ž., pre vymoženie 126,79 eur eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu
- rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01080/10, zo dňa 18.3.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.4.2010 a vykonateľnosť dňa 9.4.2010. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená súdu dňa 7.10.2010.

Súd uznesením zo dňa 16.12.2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2011. Exekučné konanie bolo zastavené na základe
rozhodnutia zo dňa 25.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.10.2011.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak
tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v
rozpore s ústavou, zákonom, medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom

prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Podaním zo dňa 17.10.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol tie isté dôvody, ako v
podaní zo dňa 16.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach o tom, že
sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne,

zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti na porušovanie základného
práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného
sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (osobitne
práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného Krajského súdu v

Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Žalobca ako účastník využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O námietke
zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. Krajský súd

v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho
súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/418/2013 - 91, zo dňa 4.4.2014
je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu
žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpores ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá
konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na prerušenie konania opätovne zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie

tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy

Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadomna ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšiehosúduvdanejveci.RozhodnutímKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.4NcC/28/2012-15,zodňa

22.10.2012 je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského
súdu v Košiciach bola zo strany žalobcu podaná sťažnosť na Ústavnom súdu SR. O tejto sťažnosti
Ústavný súd SR rozhodol uznesením sp. zn. IV. ÚS 693/2013-11, zo dňa 12.12.2013 tak, že sťažnosť
žalobcu odmietol.

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu
škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a
§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha. preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.

súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobné návrhy boli podané
v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby až na konania sp. zn. 2C 251/2012 (žaloba označená NP)
týkajúca sa 5Er/856/2009, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu dňa

23.11.2009,

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 175/2012, 2C 238/2012, 2C 255/2012, 2C 233/2012,
2C 226/2012 (žaloby označené žalobcom ako ISTINA RS) žalobca namietal nesprávny úradný postup
spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a v konaní

vedenom pôvodne pod sp. zn. 2C 192/2012, 2C 326/2012, 2C 307/2012, 2C 215/2012, 2C 187/2012
(žaloba označená žalobcom ako NZP) o nerozhodnutí o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť
až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol

dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora.
Z exekučných spisov pripojených k uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté tunajším súdom ako súdom exekučným v priebehu
roku 2010 a 2011.
Rozhodnutia boli doručované právnemu zástupcovi oprávneného až po novembri 2010. Žalobné návrhy

boli žalobcom na tunajšom súde podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci
plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaniach pôvodne vedených pod sp. zn. 2C 289/2012, 2C 267/2012, 2C 253/2012, 2C 261/2012, 2C
251/2012, 2C 247/2012, 2C 200/2012 (žaloby označené žalobcom ako NP), v ktorej žalobca namietal

nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote súd uvádza, žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci 2C 261/2012 bola
doručená súdu dňa 6.4.2009, poverenie vydané dňa 21.4.2009, vo veci 2C 247/2012 doručená žiadosť
dňa 9.3.2009, poverenie vydané dňa 13.3.2009 teda v zákonnej 15-dňovej lehote.
Vo veci 2C 267/2012 žiadosť o vydanie poverenia bola doručená súdu dňa 4.1.2010, žiadosti o vydanie

poverenia bolo čiastočne vyhovené po predložení požadovaných dokladov a po rozhodnutí odvolacieho
súdu a poverenie v zákonnom rozsahu bolo vydané dňa 23.2.2011. Analogický stav bol zistený vo veci
2C 253/2012, žiadosť o vydanie poverenia bola doručená súdu 26.11.2009, po doplnení dokladov návrh
na vykonanie exekúcie čiastočne zamietnutý 7.7.2010 a v zákonnom rozsahu vydané poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 7.7.2010. Vo veci 2C 251/2012 žiadosť doručená súdu 23.11.2009, ktorá bola

uznesením zo dňa 29.7.2010 zamietnutá. Vo veci 2C 289/2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a exekučné konanie bolo zastavené. Vo veci 2C 200/2012 žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia bola doručená súdu dňa 15.6.2009, návrh na vykonanie exekúcie bol čiastočne zamietnutý
uznesením zo dňa 14.12.2010 a v povolenom rozsahu bolo vydané poverenie dňa 14.12.2010.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že
predpokladomzodpovednostištátuzaškoduvzmyslezákonač.514/2003Z.z.jesúčasnésplnenietroch
podmienokatopreukázanieexistencienezákonnéhorozhodnutiaresp.nesprávnehoúradnéhopostupu,
existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom
jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátnehoorgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a sú

vedené pod sp. zn. 2C 175/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých
žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP)

3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 2C 175/2012, 2C 238/2012, 2C 255/2012, 2C 233/2012 2C
226/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS). Žalobca poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec

právomoci zverenej exekučnému súdu tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám
rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam bolo zistené, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietnuté v celom rozsahu s výnimkou dvoch vecí sp. zn. 2C 238/2012 a 2C 226/2012 kde návrh bol
čiastočnezamietnutý.Vovšetkýchuvedenýchveciachexekučnýmtitulombolirozsudkyrozhodcovského
súdu. Vo všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným
súdom ako spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv resp. aj na
základe skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných titulov. Poukazujúc na ustanovenie § 45

ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v daných prípadoch exekučný súd je nie len oprávnený, ale aj povinný
a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto
súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či
rozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS278/2013,sp.zn.IV.ÚS55/2011.Posudzovaniezákonnosti

rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej

príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,

že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť takýto
rozsudok prekážku res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie
o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V
konečnom dôsledku súdu je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárokzo zmeniek vystavených žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa
jedná o zmenky vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom,
o nárokoch ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom

vedené exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v
týchto prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal nie len oprávnenie, ale aj povinnosť preskúmavať exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, súd uvádza, že v uvedených veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť

rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nezákonným rozhodnutím je akékoľvek rozhodnutie, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
štátu, ale aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je štát viazaný. Otázka nezákonnosti rozhodnutia
nemôže byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými

k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu ako súdu
exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
vyššie uvedených veciach nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený
v niektorých z uvedených exekučných konaní ani nevyužil svoje právo na podanie riadnych resp.
mimoriadnych opravných prostriedkov.

Skutočnosť, že tunajší súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady škody a nemajetkovej
ujmyvkonaniachvedenýchpôvodnepodsp.zn.2C192/2012,2C326/2012,2C307/2012,2C215/2012,
2C 187/2012.

Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo veci
2C 192/2012 žiadosť doručená súdu dňa 3.8.2011, po čiastočnom zamietnutí návrhu poverenie vydané
12.8.2011, vo veci 2C 326/2012 žiadosť doručená 6.8.2009 návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý
dňa 17.12.2009, vo veci 2C 307/2012 žiadosť doručená 19.12.2009 zamietavé rozhodnutie vydané dňa

4.3.2011, vo veci 2C 215/2012 zamietavé rozhodnutie vydané dňa 15.12.2009 a vo veci 2C 187/2012
žiadosť súdu doručená 7.10.2010 a uznesenie o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie vydané
dňa 27.9.2012. Je pravdou, že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu a to z dôvodu vyžadovania listinných
dôkazov vzťahujúcich sa k meritu veci.

Okrem toho súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová
lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda nie
v prípadoch úplného zamietnutia žiadosti súdneho exekútora ako to bolo v uvedenom prípade.

Súd zdôrazňuje skutočnosť, že v uvedenej veci exekučnými titulom bol rozsudok rozhodcovského

súdu, kde bolo potrebné, aby sa súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu, pred rozhodnutím zaoberal aj zmluvou o úvere, všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu resp. zmenkou a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o
spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul. Uvedené teda okrem ustanovení
Exekučného poriadku, bolo potrebné posúdiť aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predloženej úverovej
zmlúvy, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa,
ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS. Tu súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. I. ÚS
476/2012 v zmysle ktorého, nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Ústavy SR.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo

prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšomsúde. Podľa oboznámených Spr č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/11 a to odpovedi na sťažnosti žalobcu na
prieťahy v konaní, sťažnosti žalobcu boli vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní
bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených

tunajším súdom neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní.

V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných konaniach, na ktoré poukazuje žalobca
a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší
súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom a teda ani v exekučnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii
prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o prieťahoch,
má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný postup

exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 2C 289/2012, 2C 267/2012, 2C 253/2012, 2C
261/2012, 2C 251/2012, 2C 247/2012 a 2C 200/2012 žalobca namietal nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(NP). Zistený skutkový stav opísaný v odôvodnení rozhodnutia.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj
v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti resp.

prieťahov pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní.
Pokiaľ sa týka sťažnosti podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010,
23.11.2010 a 25.5.2011, ako už bolo uvedené podľa oboznámených Spr. všetky sťažnosti žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajším súdom boli považované za neopodstatnené.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy súd napriek uvedenému konštatuje, že
zo strany žalobcu výška ním uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom
preukázaná, ani predloženým znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý považuje za nedôveryhodný,
zavádzajúci a nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu, a preto súd
naň neprihliadol z nasledovných dôvodov, preto že bol vypracovaný na základe objednávky -

mimosúdneho zadania žalobcu, bez akéhokoľvek vyjadrenia, súčinnosti a participácie žalovanej. Je
výrazne jednostranný, vychádzajúci z podkladov poskytnutých zadávateľom, ktoré boli kontrolované len
po formálnej stránke. Vecná stránka obsiahnutá v ekonomických a účtovných výstupoch je garantovaná
poskytovateľom informácií. Predmetom posudku nebolo určiť, či v konkrétnom konaní došlo alebo
nedošlo k pochybeniu exekučného súdu nakoľko takáto otázka je predmetom dokazovania v samotnom

súdnom konaní. Napriek tomu znalecký ústav skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu súdu
došlo, bez bližšieho odôvodnenia.
Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné kumulatívne naplniť v ňom zakotvených predpokladov a to nesprávny
úradný postup okresného súdu, vznik a existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom okresného súdu a vznikom škody. Žalobca nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu, nie je možné, s prihliadnutím na vyššie uvedené, nárok žalobcu priznať, a to ani za
predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku škody došlo. Podľa názoru
súdu znalecký posudok mal byť vypracovaný na každý prípad osobitne.
Súd vyslovuje pochybnosť, že k zvýšeniu mzdových nákladov reálne došlo, že k zvýšeniu počtu

zamestnancov došlo výlučne z dôvodu namietaného postupu exekučného súdu, nakoľko uvedenú
skutočnosť posudok žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje. Žalobca v tomto smere nepredložil
žiadne listinné dôkazy, nenavrhol žiadne dokazovanie a teda v tomto smere taktiež neuniesol dôkazné
bremeno.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Otrováchkonaniarozhodolsúdnapojednávaníkonanomdňa23.10.2014podľacitovanéhoustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.