Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/704/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222016
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskejrepubliky,onáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomvsume506,92Euro,
sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 506,92 Euro titulom škody ( 331,92 Euro nemajetková ujma + 175 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a povinným : X. T. . V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k
založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci
priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd
bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od

doručenia takejto žiadosti. Žalobkyňa 11/18/2010 (takto je uvedené v žalobe ) spísala návrh na zmenu
exekútora, o ktorej žiadosti však exekučný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote , čo treba
považovať za porušenie zákona a nesprávny úradný postup, pre ktorý jej vznikla predmetná škoda.
V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda
nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 175 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a o zmenu exekútora a rozhodnutím o nej (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému suma
70 Euro, udržiavanie a správa informačného systému 40 Euro, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaja spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15 Euro, pričom táto suma by ju nezaťažila, ak by exekučný
súd pri rozhodovaní o žiadosti o zmenu exekútora dodržal zákonnú lehotu.

2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania , za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní , že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Tútonemajetkovú ujmu si uplatňuje v sume 331,92 Euro , ktorú vyčíslila v súlade s judikatúrou Ústavného
súdu SR, podľa ktorej za každý mesiac zbytočného prieťahu dotknutému účastníkovi prináleží 55,32
Euro, pričom v predmetnej exekučnej veci exekučný súd bol nečinný 186 dní.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne a včas predvolaná. Jej právny zástupca svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal
pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na Okresnom súde Revúca a Okresnom
súde Zvolen. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože
zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ

v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu).
Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov konania.
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru

podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného
konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho
žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože

žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo
by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postupv podobeprieťahov.Vovyjadreníďalejuviedla,žežalobkyňav súvislostisuvádzanýmiprieťahmi
v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu,
neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi

okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky
nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie
je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu
prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného predbežného prejednania
takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená, pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota

(6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula, takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve),
preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona
č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa

exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako v exekučnom titule. Poukázala
na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na
to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s

rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a
vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v
rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup,
ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii nezákonného
rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a výšku škody

je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej
vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej
povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania
(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu uznesenia Okresného súdu Nové Zámky zo dňa
23.5.2011 č.k. XEr XXX/XXXX-XX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. vo
veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému X. T. o vymoženie
427,21 Euro s prísl. exekučný súd dňa 11.8.2003 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára so sídlom Šaľa P. Pázmáňa 51/19. Dňa 18.11.2010 oprávnený podal návrh na zmenuexekútora. Podaním zo dňa 8.4.2011 poverený exekútor vyjadril súhlas s návrhom oprávneného a so
zmenou exekútora. Dňa 23.5.2011 exekučný súd vydal uznesenie č. k. XEr XXX/XXXX-XX , ktorým
vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu exekútora.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 331,92 Euro nemajetková ujma a
175 Euro majetková škoda a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej mali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012

tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012

na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu .
Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak nie je ustanovené inak,

spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa ust. §-u 44 ods. 8 EP v znení účinnom k 18.11.2010 ( teda ku dňu podania návrhu na zmenu
exekútora) oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencianesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať

za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.Z vyšeuvedenéhovyplýva,žeideo tieprípadyvznikuškôd,ktorébolivyvolanéinoučinnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou. Nesprávny úradný postup nesmie

mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS SR, spisová značka 4Cdo24/2004).
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako
súhrn príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného

postupu, t.j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený
a nemôže byť len sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti teda treba skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že prípadný nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku žalobkyne, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, jej majetok by sa nezmenšil.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho , že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o zmenu exekútora v zákonnej lehote .
Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody treba posudzovať podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003

Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , podľa ktorého za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote.
Exekučný poriadok účinný v čase podania návrhu oprávneného na zmenu exekútora ustanovil lehotu
v ustanovení §-u 44 ods.8 lehotu 30 dní odo dňa podania takéhoto návrhu na súd. Je bez pochybné,
že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o tomto návrhu oprávneného, treba preto konštatovať ,

že došlo k takému nesprávnemu úradnému postupu v predmetnej exekučnej veci aký predpokladá ust.
§-u 9 ods.2 zákona č. 514/2003 v znení účinnom k 27.9.2012 . Riešiť otázku, či v tejto exekučnej
veci bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu,

najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, procesné správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,
ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z

hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. Súd
konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Samotný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd nerozhodol
o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá za

následok vznik práva na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle §
9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto

nároku žalobkyňa mala preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá
jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, musí byť preukázané, z akých dôvodov
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná
bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže
žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila , avšak nepreukázala, neboli splnené zákonné

predpoklady pre vznik nároku na náhradu majetkovej škody, ale ani na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel
k záveru, že všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej podľa 514/2003 Z.z. súčasne
splnené nie sú, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná z
nasledovných dôvodov : nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí

za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela
o tom, kedy súd rozhodol o jej žiadosti o zmenu exekútora dňom, keď jej bolo doručené uznesenie
súdu zo dňa 26.5.2011. Odo dňa nasledujúceho po tomto dni ( 23.7.2011 ) do podania žaloby na súd
však trojročná premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú

značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) a preto nie je spôsobilá byť podkladom tohto
sporové súdneho konania , podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe
uviedla podstatné náležitosti návrhu na začatie konania podľa §-u 79 ods.1 OSP ( uviedla, proti komu

smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod -náhrada škody- uplatneného
práva ) . Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie
dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení

návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd
vec prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci

rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná ,
že je tu dôvod na postup podľa §-u 152 ods. 2 OSP , môže vydať medzitýmny rozsudok, v opačnom
prípade súd osobitne rozhodnutie o takomto návrhu nevydá a takýmto návrhom ani v odôvodnení
rozhodnutia o veci samej sa nemusí zaoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej

nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.