Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18C/2/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110200454
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7110200454.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci žalobkyne: JUDr. Jozefa

Dudovičová, advokátka, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica,
spotrebné družstvo, Hliny 1412/4, Považská Bystrica, IČO: 00 168 998, zast.: JUDr. Karol Porubčin,
advokát, Centrum 27/32, Považská Bystrica, proti žalovaným v 1. rade H. X.Á., Q.. XX.X.XXXX, W. XX,
X., v 2. rade J. Y., Q.. XX.X.XXXX, A. XX, X., v 3. rade Ľ. T., Q.. XX.X.XXXX, A. X, X., v 4. rade D.
F., R. G., Q.. XX.XX.XXXX, Q. U. U. XX, X., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Slávkou
Kočanovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v 5. rade J. U., Q.. XX.X.XXXX, R. XX, X., v
6. rade J. U., R. E. - O., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. J. X.- Ť., zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom,

zamestnancom Okresného súdu Košice- okolie, v 7. rade Z. O., Q.. XX.X.XXXX,Q. U. Y. XXXX/XX, E.,
t.č. na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou Annou Magurovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Košice I, v 8. rade G. Č., Q.. XX.X.XXXX, F. XX, X., v 9. rade H. F., Q.. XX.X.XXXX, H. XX, X., v
10. rade P. F., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. M. X, X.e,t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Slávkou
Kočanovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v 11. rade P. Z., Q.. XX.XX.XXXX, N. XXX, v 12.
rade H. H.Á., Q.. XX.X.XXXX, X. XXX/XX, X., v 13. rade Z.. U. H., Q.. XX.X.XXXX, U. XX, X., v 14. rade
X. X. N.. H., Q.. XX.X.XXXX, Y. XX, X., v 15. rade G. X., Q.. XX.X.XXXX, W. XX, X., v 16. rade Y. X., Q..

XX.X.XXXX, X. R. XXX, Y. Q. D. W., v 17. rade D. H., Q.. XX.XX.XXXX, R. XXX, X. R. X., v 18. rade E.
J., Q.. XX.X.XXXX, Č. XXXX/X, X., v 19. rade J. Q., Q.. X.X.XXXX, D. Q. O. XXX, v 20. rade D. Q.K., Q..
XX.XX.XXXX, D. XX, X., v 21. rade J. K., Q.. XX.X.XXXX, U. X, X., v 22. rade Z. Y., Q.. XX.X.XXXX, R.
X, X., v 23. rade J. Š., Q.. X.X.XXXX, R. XX, X., v 24. rade P. W., Q.. XX.XX.XXXX, U. XXXX/X, X., v 25.
rade Z. W., Q.. XX.X.XXXX, Q. U. Y. XX, X., zast. opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, zamestnancom
Okresného súdu Košice- okolie, v 26. rade Y. E. - T., Q.. XX.X.XXXX, A. X, X., v 27. rade Ľ. T., Q..
XX.X.XXXX, S. XXX, v 28. rade J.N. T., Q.. XX.X.XXXX, K. XX, W. R. F., v konaní o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Konanie proti žalovanej v 20. rade o zaplatenie 19,92 EUR a proti žalovanej v 26. rade o zaplatenie 8,59

EUR z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

O trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou, ktorú podal dňa 18.8.2004 a ktorá bola vedená pod sp.zn. 18C/200/2004
domáhal voči žalovaným v 1. až 28. rade vydania rozhodnutia, ktorým by ich súd zaviazal na zaplatenie
celkovej sumy 412.364,- Sk, t.j. 13.687,98 EUR s 13% ročným úrokom z omeškania od 10.9.2003
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 28. rade malipodpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 128 Zákonníka práce. Po vlámaní neznámym
páchateľom bola na prevádzkovej jednotke č.003 Supermarket Košice - Belehradská č.20, kde žalovaní
pracovali, vykonaná mimoriadna kontrolná inventarizácia ku dňu 28.10.2002 za inventarizačné obdobie

od 21.1.2002 do 28.10.2002. V dôsledku tejto inventarizácie bolo vyčíslené manko vo výške 446.076,-
Sk, t.j. 14.807,01 EUR, ktorá bola po vykonanom šetrení OO PZ Košice - Sever znížená o sumu
28.522,70 Sk na sumu 412.364,- Sk. Na mimoriadnom zasadnutí Ústrednej inventarizačnej komisie
konanej dňa 27.8.2003 až 28.8.2003 bol prejednaný inventarizačný rozdiel a suma bola rozúčtovaná
na jednotlivých hmotne zodpovedných pracovníkov podľa podielov, ktorý zodpovedá funkcii, ktorú

pracovníci vykonávali. Žalovaný v 1.rade bol vedúcim predmetnej prevádzkovej jednotky žalobcu a
žalované v 2. a 3.rade boli zástupkyňami. Uvedené manko bolo prerokované na predmetnom zasadnutí
Ústrednej inventarizačnej komisie za prítomnosti prizvaných žalovaných, ktorí mali možnosť sa k nej
vyjadriť. Zároveňbolivyzvanínazaplatenierozúčtovanéhomankado10.9.2003.Douvedenéhotermínu
svoj podiel z 30 pracovníkov zaplatili dvaja. Žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlžnej čiastky a následne im
bolazaslanápredžalobnávýzva,naktorúniektoríreagovali,požiadaliomožnosťuhrádzaťjuvsplátkach,

avšak nikto do podania žaloby uvedenú sumu neuhradil.

SúčasťoupodanejžalobybolouznesenieObvodnéhooddeleniaPZKošice-Severč.k.ČVS:ORP-1251/
SEV-02. Uznesenie o začatí trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi z dôvodu vlámania do
supermarketu COOP Jednota na Belehradskej č.20, kedy neznámy páchateľ v dobe od 20.00 hod. dňa

27.10.2002 do 00.03 hod. dňa 28.10.2002 sa vlámal do tejto predajne tak, že nezisteným predmetom
vylomil vchodové posuvné dvere do predajne, z ktorej následne odcudzil alkoholické nápoje, cigarety,
drogistický tovar a iné, čím prevádzkovateľovi COOP Jednota Považská Bystrica spôsobil krádežou
celkovú škodu vo výške 363.516,10 Sk a poškodením posuvných vchodových dverí spôsobil škodu vo
výške 10.100,- Sk pre vlastníka budovy JP Market, a.s. Považská Bystrica. Ďalším uznesením zo dňa

25.4.2003 bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať
trestné stíhanie voči určitej osobe. Žalobca k podanej žalobe pripojil aj pracovné zmluvy jednotlivých
žalovaných a dohody o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný v 1. rade pracoval ako vedúci PJ a žalované
v 2. a 3. rade ako jeho zástupkyne.

Žalovaní vo svojich vyjadreniach k podanej žalobe uviedli, že žalobu neuznávajú z rôznych dôvodov:
nízky počet a vysoká fluktuácia pracovníkov, chýbajúca pokladňa na oddelení mäsa, nedostatočný
kamerový systém, neoznačenie tovaru ochrannými kódmi, drobné krádeže, technické nedostatky na
výpočtovej technike, nesprávne účtovanie obalov, paliet a fliaš, nesprávne účtovanie akciového tovaru,
preceňovanie tovaru, nedostatky v evidencii tovaru.

Zároveň namietali, že v priebehu pracovného pomeru im bola zo mzdy sťahovaná tzv. kaucia vo výške
vtedy 300,- Sk (29,63 €), ktorá im po ukončení pracovného pomeru nebola vrátená a ktorá vraj bola
použitá na započítanie manka z iného obdobia. Na zasadnutí komisie, ktorá prejednávala inventarizáciu
riadne namietli rozrátané manko, ako jeho výšku, tak aj svoju povinnosť ho zaplatiť. Niektorí žalovaní

namietali aj proti tomu, že nepracovali v priebehu celého inventarizačného obdobia.

Z obsiahleho vyjadrenia žalovaného v 1. rade, vedúceho prevádzkovej jednotky supermarketu COOP
Jednota Považská Bystrica, Belehradská č.20 vyplýva, že od roku 1991 do roku 1997, teda 7 rokov
pracoval ako vedúci predajne vo veľkopredajni potravín Jednota, Spotrebné družstvo Košice a za

celé toto obdobie nemal žiadne manko. V roku 1997 po stavebnej rekonštrukcii supermarketu na
Belehradskej ulici č.20 v Košiciach a po prevzatí predajne žalobcom sa stal vedúcim tejto prevádzkovej
jednotky a od tohto obdobia sa začali pravidelne vyskytovať schodky. Vzhľadom na to, že tieto schodky
musel uhrádzať zo svojej kaucie, tak sa stále zaoberal dôvodom vzniku týchto schodkov. Po porade
so svojimi predavačkami, pokladníčkami, oddelením mäsa, lahôdok, drogérie a alkoholu i zástupcov

vedúceho upozorňoval na nedostatky a na riešenia vo svojich listoch napísaných dňa 2.1.2001,
25.5.2001 a 5.3.2002, ktoré súdu predložil. Upozorňoval na nevyhovujúce pracovné podmienky, žiadal
vybaviť oddelenie mäsa samostatnou pokladňou, pretože práve mäsové výrobky sa v inventarizačných
hárkoch ocitli ako schodok, avšak žalobca na jeho požiadavky neprihliadol a nevyhovel im. Zákazníci
mohli naďalej tovar zatajovať, pričom pokladník nemal právo kontrolovať tašky, ani vrecká. V roku 2002

pôsobil na predajni pracovník SBS, ale aj ten bol prichytený pri krádeži. Pre neho je zarážajúce, že práve
v tomto období došlo k vlámaniu v celkovom počte až trikrát za sebou, teda práve v období pôsobenia
SBS na tejto predajni. V prípade tohto vlámania do predajne sa jeho zástupkyňa dostavila na miesto po
40 minútach po vlámaní a policajtov našla stáť pred dverami predajne bez toho, aby zisťovali situáciuvnútri v predajni. Následne žalobca nariadil vykonať mimoriadnu inventarizáciu, ale podľa neho zrejme
vsadili na neznámeho páchateľa stav zásob sa zisťoval iba načítavaním čiarových kódov do čítačiek a
následne sa tieto údaje prenášali do počítača, stav tovaru zisťovali predavačky, ktoré ukladali papieriky

k tovaru s uvedením počtu kusov. Takto podľa neho mohlo dôjsť k chybám pri prepočítavaní, aj pri
prenose z čítačiek do počítača. Pracovníci - inventúrnici fyzicky neprepočítavali tovar. Príslušníci polície
vykonali vyšetrovací pokus až 5 mesiacov po vlámaní a tento spočíval v tom, aby zistili, či za 5 minút bolo
možné odcudziť tovar v hodnote 446.076,- Sk. Podľa jeho názoru, pokiaľ bol páchateľ znalý pomerov
v predajni, mohol si za tento čas naložiť aj tovar za 200.000,- Sk. Nie je vylúčené, že celé vlámanie

sa mohlo stať tak, že páchateľ sa nechal zatvoriť do predajne, nachystať si tovar počas toho času a
potom behom 5 minút za pomoci komplicov vyniesť tovar, ktorý už mal nachystaný. Preto podľa neho
kontrolná inventúra nebola vykonaná tak, aby poskytla objektívny obraz o stave kontrolovaného tovaru
a preto podľa neho inventúra nebola vykonaná správne. On sám nie je si vedomý žiadneho podielu na
vzniku schodku porušením pracovných povinností a namietal proti tomu, že žalobca nevytvoril vhodné
pracovné podmienky pre hmotne zodpovedných pracovníkov na to, aby nedochádzalo ku vzniku škôd.

Z listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný v 1.rade vyplýva, že svojimi listami skutočne upozorňoval
na nedostatky, ktoré sa na predajni nachádzali, najmä na chýbajúcu pokladňa pre mäsové výrobky,
časté prichytenie zlodejov v tejto súvislosti, časté krádeže na predajni, nielen mäsových výrobkov, ale
aj drogistického tovaru, tovaru vyššej cenovej hodnoty, ktoré nie sú chránené žiadnymi ochrannými

známkami, že ochranný systém IN-SYS je neúčinný a nezamedzuje prípadným krádežiam, že dochádza
k znehodnocovaniu tovaru v dôsledku toho, že v predajných priestoroch je v letných mesiacoch teplota
27 až 28 °C a dochádza k nadnormatívnym stratám, že vetranie a lokálna klimatizácia mali síce byť
namontované, ale termín montáže nebol dodržaný, že na oddelení zeleniny len 50% predajnej plochy
je zabezpečená chladiacim zariadením, že počítačové pokladnice, napájací systém, plošné stolové

skenery a počítače a tlačiarne v pracovni na príjme sú po ekonomickej i amortizačnej životnosti.
Uviedol, že je nutné previesť profylaktiku, je zastaralá verzia programu „Štyri“, nejestvuje bezpečnostný
systém v oblasti prepojenia nákupných košíkov verzus pokladnice, neexistuje pokladňa pre mäsové
výrobky, je neúnosná fluktuácia pracovníkov (51 ľudí za rok) zapríčinená neriešením mzdovej otázky
pracovníkov, ktorí pracujú za minimálnu mzdu, teda nie je taký stav pracovníkov, ktorý by umožňoval

plynulý chod prevádzkovej jednotky a všetku ťarchu necháva žalobca na pleciach vedúceho predajne.
Pokiaľ sa zamestnanec dozvie o existujúcich schodkoch, okamžite stráca záujem a odchádza pracovať
ku konkurencii. Je zastaraný, nevyhovujúci systém poistenia, ktorý nerieši prípadné škody nezavinené
a schodky na tovaroch zapríčinené neznámou osobou. Listy žalovaného sú adresované Jednote
SD Považská Bystrica a na vedomie zasielané Ing. Králikovi, riaditeľovi divízie Košice. Na základe

uvedených skutočností žalovaný v 1. rade žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa vyjadrenia žalovanej v 23. rade, ktorá pracovala ako predavačka na oddelení predaja mäsa a
mäsových výrobkov, hlavným nedostatkom bola skutočnosť, že táto časť predajne nemala svoju vlastnú
pokladňu, takže sa stávalo, že zakúpený tovar zákazníci zatajili pri hlavnej pokladni a bez problémov

takto tovar preniesli. Jednalo sa najmä o krájanú šunku, nárezy, šaláty a podobne. Ďalej uviedla, že
keď nastúpila pracovať do tejto predajne 1.4.2000, dozvedela sa, že kým bola majiteľom prevádzkovej
jednotky Jednota Košice, schodky neboli. Akonáhle túto predajňu prevzala COOP Jednota Považská
Bystrica, začali sa schodky vyskytovať pravidelne. O nedostatkoch na predajni boli zápisy, ktoré boli
uložené u vedúceho predajne. V predajni boli časté krádeže a stávalo, že páchatelia boli aj prichytení.

Od roku 2002 z dôvodu pretrvávajúcich schodkov bola prizvaná ochrana SBS, ktorá tam bola v čase
od 12.00 hod. do 20.00 hod. a pri nástupe do práce a ukončení práce odovzdávali zamestnanci svoje
tašky a peňaženky. Preto je zarážajúce ako mohol vzniknúť taký vysoký schodok ako je vykazovaný
žalobcom. Aj podľa nej to bol aj výsledok nekvalitne vykonanej inventarizácie.
Žalovaná spochybňovala, či u žalobcu boli správne účtované normy strát, normy prirodzených úbytkov

a prečo žalobca nepoužil na krytie schodku tie kaucie, ktoré platili od nástupu do zamestnania. Preto
žiadala, aby žalobca predložil aktuálny stav a výšku kaucie u nej.

Žalovaní v 4.,6.,7.,10. a 25. rade rade sa v priebehu konania zdržiavali na neznámom mieste a súdu sa
nepodarilo zistiť adresu ich pobytu. Preto im bol ustanovený opatrovník podľa § 29 ods.2 O.s.p., ktorý

ich v tomto konaní zastupoval.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2K 221/04-303 zo dňa 11.4.2005 bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadcu COOP Jednota Považská Bystrica, spotrebné družstvo so sídlom Považská Bystrica,Hliny 1412/4 a za správkyňu konkurznej podstaty bola určená JUDr. Jozefa Dudovičová. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2005. Správkyňa konkurznej podstaty navrhla pokračovať
v konaní.

Navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 6.3.2008 návrh späť v časti: proti žalovanej vo 4. rade
o zaplatenie istiny 300,- Sk, v 7. rade o zaplatenie istiny 1.131,- Sk, v 14. rade o zaplatenie istiny 820,-
Sk, v 17. rade o zaplatenie istiny 900,- Sk, v 20. rade o zaplatenie istiny 600,- Sk, v 21. rade o zaplatenie
istiny 700,- Sk, v 22. rade o zaplatenie istiny 300,- Sk, v 23. rade o zaplatenie istiny 300,- Sk a 26.

rade o zaplatenie istiny 259,- Sk. Zároveň vzal späť návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania voči
všetkým odporcom. V týchto častiach vzal navrhovateľ návrh späť z dôvodu, že zamestnancom sa z
pracovnej mzdy strhávala tzv. kaucia pre prípad vzniku manka a časť súm, ktoré od nich žiadal ako
náhradu škody bola uhradená z týchto kaucií. Tunajší súd uznesením č. k. 18C/200/2004-327 zo dňa
7.11.2008 konanie o zaplatenie úroku z omeškania proti všetkým žalovaným v 1. až 28. rade zastavil.
Konanie proti žalovanej vo 4. rade zastavil o zaplatenie istiny 300,- Sk, v 7. rade o zaplatenie istiny

1.131,- Sk, v 14. rade o zaplatenie istiny 820,- Sk, v 17. rade o zaplatenie istiny 900,- Sk, v 20. rade o
zaplatenie istiny 600,- Sk, v 21. rade o zaplatenie istiny 700,- Sk, v 22. rade o zaplatenie istiny 300,- Sk,
v 23. rade o zaplatenie istiny 300,- Sk a 26. rade o zaplatenie istiny 259,- Sk. Prevyšujúci nárok žalobcu
proti žalovaným v 1. až 28. rade vylúčil na samostatné konanie.Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
8.12.2009.

Vylúčený nárok bol zapísaný pod sp. zn. 18 C 2/2010. Predmetom konania ostal nárok na zaplatenie
náhrady škody v celkovej výške 406.513,- Sk (13.493,76 €) v zložení: 1/ H. X. - 3767,81 €, 2/ J. Y. -
2351,36 €, 3/ Ľ. T. - 2461,83 €, 4/ D. G. - 207,40 €, 5/ J. U. - 192,96 €, 6/ J. E. - O. - 178,85 €, 7/ Z. O.
- 163,21 €, 8/ G. Č. - 191 €, 9/ H. F. - 253,30 €, 10/ P. F. - 188,21 €, 11/ P. Z. - 190,20 €, 12/ H. H.X. -

200,72 €, 13/ U. H. - 204,01 €, 14/ X. H. - 159,86 €, 15/ G. X. - 234,35 €, 16/ Y. X.X. - 201,06 €, 17/ D.
H. - 189,87 €, 18/ E. J. - 192,59 €, 19/ J. Q. - 176,53 €, 20/ D. Q. - 167,33 €, 21/ J. K. - 190,33 €, 22/
Z. Y. - 193,42 €, 23/ J. Š. - 183,50 €, 24/ P. W.Á. - 190,63 €, 25/ Z. W. - 211,78 €, 26/ Y. E. - T. - 268,41
€, 27/ Ľ. T. - 178,68 €, 28/ J. T. - 204,57 €.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.5.2010 oznámil, že žalobu berie späť v časti: u žalovanej v
20. rade v časti o zaplatenie 19,92 €, ostáva uhradiť 167,33 €, u žalovanej v 26. rade v časti o zaplatenie
8,59 €, ostáva uhradiť 268,41 €.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, a to F. P., vedúcej

odboru kontroly a inventarizácie, Z.. X. G., vedúceho divízie pre košický okres COOP Jednota, SD
Považská Bystrica, O. Ľ., inventúrničky, oboznámením výpovedí svedkov X., T. J. a J. D. zo spisu
Okresného súdu Košice I sp. zn. 13 C 123/2005, znaleckým posudkom z odboru ekonómia, manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling, listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a predloženými
účastníkmi konania, a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalovaný v 1. rade aj vo svojej účastníckej výpovedi vypovedal rovnako ako v písomnom vyjadrení,
opätovne poukázal na svoje upozornenia, ktoré počas pôsobenia vo funkcii vedúceho prevádzkovej
jednotky žalobcovi predkladal, ktoré však zostali nedoriešené. Uviedol, že na predajni nebol dostatok
zamestnancov,neboladostatočnákontrolapredajne,ktorámalaaž800m2aobčaspracovalinapredajni

iba štyria pracovníci, ktorí predajňu ustrážiť nemohli, nefungoval kamerový systém a napriek tomu, že
boli bezpečnostné rámy namontované, ochranné štítky sa lepili iba na drahší tovar, pretože to vraj bolo
drahé.
Navrhol vyžiadať od žalobcu písomné upozornenia na nedostatky, inšpekčnú knihu a knihu krádeží.

Žalovaná v 2. rade Y. J. vo svojej výpovedi uviedla, že pracovala ako zástupkyňa vedúceho na
predmetnej prevádzkovej jednotke a v čase jej pôsobenia sa na tejto prevádzkovej jednotke stále
vyskytovali manká. Odkedy však predajňu prevzala COOP Jednota Prešov, tieto manka prestali a
nevyskytujú sa žiadne. Pritom všetci zamestnanci pracovali rovnakým spôsobom, rovnakým spôsobom
sa prijímal tovar, aj účtoval na predajni, takže potom je ľahko možné, že vykazovaný schodok žalobcom

je iba účtovným schodkom kvôli problémom, ktoré na predajni stále pretrvávali a nikto ich neriešil. Tieto
nedostatky boli jednak pri účtovaní tovaru a jednak pri účtovaní normy strát. Podľa nej sa stávalo aj to,
že do počítača zasahovali z centrály v Považskej Bystrici a oni ani nevedeli, čo vlastne robia.Žalovaná v 3. rade, ktorá pracovala taktiež ako zástupkyňa vedúceho predajne, vo svojej výpovedi
predovšetkým popísala okolnosti vlámania do predajne, keď jej volali v noci domov policajti, takže sa
prvá dostavila na predajňu. Zistila, že vchodové dvere boli celé otvorené a druhé dvere boli vykopnuté.

Keď tam prišla, policajti tam už boli. Spísali na mieste samom krátky záznam a pýtali sa jej, aký tovar
zmizol. Ona síce videla nejaké medzery, ktoré boli na rôznych miestach v regáloch, nevedela však
upresniť, čo chýbalo. Až následne sa potom nariadila mimoriadna inventarizácia, ktorá rozdiel zistila. Aj
táto svedkyňa potvrdila, že odkedy predajňu prevzala Jednota Prešov, na predajni nie je žiadne manko,
aj keď je tam stará zostava zamestnankýň. Podľa nej určite v COOP Jednota Považská Bystrica bol

problém v účtovníctve a preto aj podľa nej je možné, že celý schodok je iba účtovný. Tvrdila, že hlavný
problém zistila až v roku 2004, keď prevzala predajňu od pána X. a stala sa vedúcou predajne. Zistila, že
na supermarkete v Považskej Bystrici účtujú iným spôsobom vyrovnávku tovaru pri preceňovaní tovaru.
Bližšie to popísala tak, že napríklad, keď má predávať keksy horalky, ktorých pôvodná predajná cena
bola 7,50 Sk, a je znížená cena z dôvodu ukončenia záruky, napríklad na 3,- Sk, cenový rozdiel sa
mal účtovať v predajnej cene. Oni postupovali nesprávne a účtovali ho v nákupnej cene. Takýchto akcií

bolo v priebehu inventarizačného obdobia veľmi veľa a práve takáto skutočnosť mohla spôsobiť umelo
schodok. Takto oni postupovali nevedomky, neboli o postupe nikým vyškolení a preto nevedeli ako majú
správne postupovať. Nikdy zo strany účtovníkov v Považskej Bystrici v centrále neboli upozornení na
to, že nesprávne postupujú a nemajú tam udávať rozdiel v nákupnej cene ale v predajnej cene. Oni
vlastne takýmto spôsobom účtovali vyššiu cenu, vyšší cenový rozdiel, pretože nákupná cena bola stále

nižšia ako predajná cena. Nakoniec to vychádzalo tak, ako keby tento tovar dvakrát prijali. Tento spôsob
účtovania sa naučili od svojich predchodkýň. Boli to vedúce predajní, ktoré taktiež vykazovali vysoké
schodky. Svedkyňa mala vedomosti aj o tom, že skladník X. bol ako zamestnanec prichytený pri krádeži
a bol z toho dôvodu prepustený. Okrem toho sa krádeže vyskytovali sústavne. Za podozrivé považovala
aj to, že porovnávanie fyzického a účtovného stavu na centrále v Považskej Bystrici trvalo veľmi dlho a

vlastne oni až pol roka od inventúry, niekedy aj viac, sa dozvedeli od žalobcu výsledok inventarizácie.
Je zaujímavé, že u nového zamestnávateľa Jednota Prešov výsledok inventarizácie je známy okamžite
po porovnaní účtovného a fyzického stavu.

Aj ostatní žalovaní sa pripojili k výpovediam žalovaných v 1. až 3. rade, namietali proti zaplateniu

schodku a žiadali žalobu voči nim zamietnúť. Z výpovede žalovaných okrem iného vyplýva aj skutočnosť,
že ochrana predajne prostredníctvom SBS sa neujala, pretože jeden strážnik pil a druhý kradol, že
sústavne sa vyskytovali krádeže. Niekedy boli zlodeji prichytení, niekedy nie. Často nefungoval ani
ochranný rám, ktorý mal ochraňovať drahší tovar pred krádežou. Podľa žalovaných kamerový systém
síce namontovaný bol, boli štyri predné kamery, dve za pokladňou a dve na konci predajne, čo bolo

pomerne málo na 800 m2, avšak systém bol zastaraný a na monitore nebolo nič vidieť, obrazovka bola
iba čiernobiela. Okrem toho, keďže zamestnancov bolo málo, nikdy nikto obrazovku nesledoval.

Súd zistil, že v predchádzajúcom inventarizačnom období od 23.7.2000 do 2.6.2001 bol zistený
schodok na uvedenej prevádzkovej jednotke vo výške 298.006,- Sk a v inventarizačnom období od

3.6.2001 do 21.1.2002 v sume 332.223,- Sk. Na tunajšom súde sa viedli a vedú viaceré konania na
základe žaloby žalobcu o zaplatenie schodku, v tej istej PJ, v rôznych výškach, a rôzne inventarizačné
obdobia, napríklad sp.zn. 11C/305/2004, 13C/123/2005, 38 C 13/2006. Žaloby boli v týchto konaniach
zamietnuté. Tieto súdne konania potvrdzujú žalovanými uvádzanú skutočnosť, že na tejto PJ sa
pravidelne vyskytovali schodky.

Aj svedkyňa F. vypovedala o tom, že schodok, ktorý bol zistený za sporné inventarizačné obdobie,
nebol prvým schodkom na tejto prevádzkovej jednotke. Tu sa schodky opakovali pravidelne. Výsledok
inventarizácie - schodok bol uvádzaný v obstarávacích cenách, pokiaľ by to bolo v predajných cenách,
tak by bol podstatne vyšší až o 15%. Podľa nej zamestnanci si nevedeli vysvetliť, prečo im cez predajňu

nejde tovar, pričom tento tovar na predajni bol a okrem toho nevedeli pochopiť problém s preceňovaním
fliaš.Prvýproblémmoholspočívaťvtom,žetovarnapredajnisavyviezolskôrakobolprijatýdopočítača.
Existoval výmenný systém tovaru v súvislosti s tovarom, ktorým prešla záruka, kde obchodný zástupca
dodávateľa tovaru zaručoval, že takýto tovar prevzal na reklamáciu a vymenil ho za tovar regulérny. Tam
mohlo dôjsť k zámene druhu tovaru za iný druh a najčastejšie sa to mohlo stávať napríklad pri jogurtoch,

keď sa v pokladni mohol tovar nesprávne zaradiť a potom dochádza k zámene tovaru aj v počítači.
Čo sa týka hospodárenia s fľašami, k tomu sa osobitne vyjadrovala firma SOFTIP, ktorá vyhotovovala
softvér pre účtovanie na týchto predajniach. Pokiaľ chýbali niektoré fľaše pri inventúre, v nasledujúcom
inventarizačnom období bol odhalený jeden zamestnanec, ktorý s týmito fľašami manipuloval. Mohlo tovšak ovplyvniť výsledok aj tejto inventúry. Čo sa týka ochrany tovaru, prevažne sa viac ochraňoval drahší
tovar, na ktorý sa lepili čípy na ich ochranu. Pokiaľ mali zamestnanci nejaké problémy, mohli sa obracať
so svojimi sťažnosťami na riaditeľa divízie Z.. X., prípadne na inšpektorku pani J.. Svedkyňa nemala

žiadne informácie o sťažnostiach zamestnancov. Podľa nej kamerový systém fungoval tak, že obrazovku
bol poverený sledovať buď vedúci predajne alebo zástupcovia, prípadne operátor. Na to osobitný
zamestnanec určený nebol. Od zamestnancov mala vedomosti o tom, že boli časté krádeže. Zápisy
o krádežiach by sa mali nachádzať u vedúceho predajne a práve v súvislosti s týmito krádežami bola
potom zriadená SBS služba na predajni. Ona stále hmotne zodpovedných zamestnancov upozorňovala

nato,abysakontrolovaliajnavzájom,pretožemalitakéskúsenosti,ženajednejpredajnisapracovníčka
priznala k tomu, že spreneverila peniaze.

Z výpovede svedka Z.. G. X., ktorý pracoval ako riaditeľ divízie pre košický okres, vyplýva, že
problematiku supermarketu 003 Košice Belehradská č.20 poznal v období, keď v tejto funkcii pracoval.
Vedel o tom, že na predajni boli problémy, pretože sa vyskytovali tam opakované schodky a dnes je

ťažké povedať, v čom bol problém a v čom boli nedostatky. Podľa neho predajňa nebola dostatočne
zabezpečená tak ako iné konkurenčné predajné reťazce, bol tam síce kamerový systém, ale boli tam
namontované iba štyri kamery, ktoré pochádzali z obdobia ešte 90. rokov, teda systém bol zastaraný,
obrazovka bola čiernobiela a nezodpovedala vlastne potrebám tejto predajne. Kamery nestačili na
kontrolu. Pritom však bolo zistené, že na predajni sa kradlo. Jednota SD Považská Bystrica nebola

pripravená systémovo prevádzkovať taký veľký supermarket ako bol na Belehradskej č.20, pretože
všetky predpisy, ktoré platili v tomto období v Jednote, pochádzali z čias pultových predajov a malých
samoobslúh. V takýchto podmienkach bolo možné zabezpečiť ochranu tovaru a vedúci predajne mohol
zodpovedať za všetko, čo prebral, pretože to bolo všetko v menších rozmeroch, nie tak ako v takýchto
veľkých supermarketoch. Jednota vedela o tom, že tovar nie je dostatočne chránený, že na predajni

sa kradne a schodok mohol vzniknúť na rôznych častiach predajne, tak od preberania tovaru, ako po
jeho predaj, nevylučujúc aj samotné krádeže, ktoré sa vyskytovali a proti ktorým boli bezmocní. Aj
napriek tomu, že prichytili zlodejov a vec bola postúpená na priestupkové konanie, krádeže sa stále
vyskytovali. Svedok uviedol, že žalobca mal vedomosti aj o vysokej fluktuácii, ktorá sa vyskytovala
zrejmé z toho dôvodu, že pracovníci v obchode mali, aj majú v súčasnosti pomerne nízku mzdu a

zrejmé odchádzali aj z dôvodu pretrvávajúcich schodkov. Svedok mal vedomosti o tom, že vedúci
predajne stále posielal svoje upozornenia na nedostatky a návrhy na riešenia, pričom on postupoval
tieto problémy na riešenie vedeniu družstva alebo pokiaľ mohol, riešil ich sám. Podľa neho aj norma
strát, ktorá bola vypracovaná interným predpisom COOP Jednota, Považská Bystrica bola postavená
pomerne nízko. Vyhovovala skôr menším predajniam. Ďalej uviedol, že mal vedomosti aj o chýbajúcej

pokladni na oddelení mäsových výrobkov, odkiaľ sa sústavne kradlo a ten únik pri predaji tovaru mohol
nastať práve z tohto dôvodu. Podľa svedka na každej predajni sa nachádzala inšpekčná kniha, do ktorej
sa zapisovali jednak nedostatky, jednak vykonané kontroly a jedna kópia sa posielala na vedenie do
Považskej Bystrice a jedna na vedenie do Košíc.

Napožiadaniesúdužalobcaoznámil,ženemážiadnelistinyupozorneniazamestnancovnanedostatkyv
inventarizačnomobdobíanemákdispozíciianiinšpekčnéknihy,aniknihyokrádeži.Tietosajednoducho
u žalobcu už nenachádzajú.

Z výpovede svedkyne O. Ľ., ktorá sa zúčastnila mimoriadnej inventarizácie na predmetnej prevádzkovej

jednotke, vyplýva, že inventúra v tomto prípade prebehla bez nejakých väčších problémov, prebiehala
tak, že pracovníčky zamestnané v tejto prevádzkovej jednotke spočítali fyzicky množstvo tovaru a uviedli
množstvo tovaru na lístočkoch. Tieto sa potom načítavali za prítomnosti inventarizačnej komisie do
čítacieho zariadenia, do skeneru a z príručného počítača sa potom prevádzali do veľkého počítača, z
neho potom inventarizačná zostava sa vytlačila. Stav sa potom porovnával na stave v predajni. Pokiaľ sa

zistili nejaké chyby, tieto sa opravovali a vytlačila sa konečná zostava fyzického stavu. Svedkyňa uviedla,
že mala vedomosti o tom, že na predajni pravidelne vznikali schodky, avšak dôvod týchto schodkov
vysvetliť nevie, aj napriek tomu, že nejaký čas pracovala u žalobcu ako inšpektorka. Normy strát sa
napočítavali až pri porovnávaní fyzického a účtovného stavu v Považskej Bystrici, takže inventúrnici s
normami strát nepracovali. Svedkyňa ďalej uviedla, že podľa nej sa s finančnými prostriedkami na tejto

predajni riadne hospodárilo, v tom žiadne nedostatky neboli. Mala však vedomosti o tom, že tak na
tejto prevádzkovej jednotke, ako aj na predajni Dénešova, ktorá taktiež patrila žalobcovi, sa sústavne
upozorňovalo na to, že počítačový program pre maloobchodnú predajňu nie je vyhovujúci, a to najmä z
tohodôvodu,žecelýtovarbolúčtovanývnákupnýchcenách.Celéúčtovníctvosasledovalovnákupnýchcenách a nie v predajných cenách zásob tovaru. Ďalej upozorňovali aj na to, že zo strany centrály v
Považskej Bystrici bol stále nejaký zásah do počítača, že toto sa pravidelne dialo. Bližšie o tom však nič
uviesť nevedela. Okrem toho sa pracovníci stále sťažovali na to, že ich je málo a stav zamestnancov

sa bral vo vzťahu k maloobchodnému obratu.

Súd v tomto konaní pripojil výpovede svedkov Z.. G. X., J. D. a T. J. zo spisu sp.zn. 13C/123/2005 a
oboznámil s týmito výpoveďami účastníkov na pojednávaní súdu dňa 30.6.2014 z toho dôvodu, že ich
výpovede mali význam aj pre toto konanie.

ZvýpovedesvedkyneJ.D.súdzistil,ževpredmetnominventarizačnomobdobípracovalaakoasistentka
predsedu predstavenstva, neskôr ako asistentka riaditeľa a zároveň aj ako technik požiarnej ochrany.
Ako technička požiarnej ochrany chodila na požiarne kontroly do prevádzky, kde pracovali odporcovia
v 1. až 3. rade, inventúr sa nezúčastňovala. Potvrdila, že na prevádzke, kde pracovali žalovaní, boli
zavedené inšpekčné knihy a kniha krádeží. Potvrdila aj to, že žalovaný v 1. rade upozorňoval na

nedostatky v prevádzkovej jednotke, kde pracoval ako zodpovedný vedúci, priamo riaditeľa Z.. G. X..

Z výpovede svedka Z.. G. X. vyplýva, že aj v tomto konaní svedok uznal, že pravidlá ochrany na
tejto prevádzkovej jednotke boli zastarané. Pravidlá ochrany predajní boli robené na malé dedinské
predajne, kde pracovali 1 až 2 predavačky za pultom, ktoré si vedeli tovar ustrážiť, preto tieto pravidlá

ochrany nevyhovovali podmienkam supermarketu - veľkého obchodu. Pri krádežiach a pri inventúrach
sa nevedelo dokázať, či tovar odcudzili vlastní zamestnanci, dodávateľ alebo zákazníci. Keďže žalovaní
svedka neustále upozorňovali na nedostatky, robili sa opatrenia, avšak tieto neboli postačujúce na to,
aby sa úplne zabezpečil tovar pred odcudzením. Vedenie žalobcu z toho nerobilo problémy, pretože
kamerový systém stál v tom čase 300.000,- Sk, takže ho nezakúpilo a ak vzniklo nejaké manko, tak

ho rozpočítalo na zamestnancov, ktorí toto manko museli zaplatiť. Do inšpekčnej knihy písali záznamy
vedúci predajne, zástupcovia vedúceho predajne, kontrolné orgány a inšpektori. Tieto inšpekčné knihy
boli uložené v archíve navrhovateľa v Považskej Bystrici.

Z výpovede svedkyne T. J. vyplýva, že u žalobcu pracovala vo funkcii inšpektorky. Jej pracovnou

úlohou bolo spolupracovať s vedúcimi prevádzkových jednotiek, pomáhať im riešiť problémy na
prevádzkových jednotkách. Tvrdila, že žalovaný v 1. rade ako vedúci prevádzkovej jednotky jej hlásil
nedostatky v ochrane prevádzkovej jednotky. Uviedla, že boli síce kamery na predajni, ale tieto
neplnili svoju funkciu. Žalovaný v 1. rade upozorňoval na tieto nedostatky na prevádzkovej jednotke
nielen ústne, ale aj písomne. Následne ona tieto požiadavky predkladala svojmu nadriadenému Z..

X.. Menovaná svedkyňa poukázala na to, že vedenie navrhovateľa neriešilo tieto zásadné problémy,
vznikali krádeže v prevádzkovej jednotke a následne pri inventúrach boli preto zisťované manká. Všetky
zistené nedostatky na prevádzkovej jednotke svedkyňa zapisovala do inšpekčnej knihy, ktorá bola na
prevádzkovej jednotke, kde pracovali.

Uznesením č. k. 18C/2/2010-13 zo dňa 16.9.2010 tunajší súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Z.. S. H..

Znalec doručil znalecký posudok dňa 25.3.2011, pričom na otázky súdu zodpovedal nasledovne:
Inventarizácia vykonaná dňa 28.10.2002 bola vykonaná v súlade s § 29 a § 30 zákona 563/1991 Zb. o

účtovníctve a Smernicou Jednoty spotrebné družstvo Považská Bystrica k vykonávaniu inventarizácie
majetku a záväzkov zo dňa 21.12.1995. Výsledkom inventarizácie k 28.10.2002 v prevádzkovej jednotke
Supermarket 003 Košice je skutočný schodok na tovare vo výške 455.822,89 Sk. Vo vyúčtovaní č.
92/10/02 zo dňa 16.12.2002 (spis č. l. 11) je uvedená výška manka k 28.10.2002 446.076,- Sk. Z toho
predpis manka hmotne zodpovedným pracovníkom bol vo výške 417.553,- Sk. Účtovanie prevádzkovej

jednotky Supermarket 003 Košice prebiehalo v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v
znení neskorších predpisov, Opatrením MF SR č. 3177/1998-KM, ktorým sa ustanovuje účtovná osnova
a postupy účtovania pre podnikateľov v znení neskorších predpisov a vnútropodnikovou smernicou
pre vedenie účtovníctva Jednoty SD Považská Bystrica zo dňa 1.1.2002. Či nedostatky, ktoré vytýkali
hmotne zodpovední pracovníci na tejto PJ mohli prispieť k vzniku schodku a v akej miere, k tomu sa

znalec nevedel vyjadriť.
Pre účely evidencie zásob v PJ Supermarket 003 Košice bol používaný softvér pre MOP vyhovujúci.
Nezrovnalosti v evidencii tovaru na PJ Supermarket 003 Košice nemali vplyv na účtovný - evidenčný
stav zásob vykázaný k 28.10.2002.Na otázku, či žalobca vykonával alebo mohol vykonať v priebehu inventarizačného obdobia zásahy
v účtovníctve na predajni z centrálneho počítača, a ako to mohlo ovplyvniť výsledok inventúry

znalec uviedol, že spracovanie Obratovej predvahy a Hlavnej knihy ekonomickým úsekom Jednoty
SD Považská Bystrica v priebehu inventarizačného obdobia nemalo vplyv na výsledok inventúry k
28.10.2002. Manko predpísané k náhrade vedúcim HZP a HZP bolo rozpočítané správne. Účtovanie
akciového tovaru bolo v súlade s vnútropodnikovou smernicou pre vedenie účtovníctva Jednoty SD
Považská Bystrica zo dňa 1.1.2002.

Na otázku, čo podľa znalca spôsobovalo vznik pravidelne sa opakujúcich a vysokých schodkov na
uvedenej PJ žalobcu, resp. konkrétne v tomto inventarizačnom období, znalec sa nevedel vyjadriť.
Znalec teda nezistil žiadne nedostatky vo vykonanej inventúre, ani v účtovnej evidencii tovaru žalobcu,
resp. v spracovaní výsledkov inventarizácie.

Podľa § 182 ods. 1 - 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak zamestnanec prevzal na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby
materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za
vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú

s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa
musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti,
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods. 3, 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak zamestnanec so spoločnou

hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu
alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá
za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku. Ak
zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej

zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Z dohody o hmotnej
zodpovednosti, ktorú žalovaní uzavreli so žalobcom vyplýva, že ňou prebrali hmotnú zodpovednosť
za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovosti, ceninách, materiáli a iných hodnotách, ktoré
prevzali k vyúčtovaniu, buď sami alebo spoločne s pracovným kolektívom určitého pracoviska, ktorého
boli členom. Ak je pracovník alebo sa stane v priebehu svojej činnosti členom kolektívu spoločne

zodpovedných pracovníkov a v hospodárení tohto kolektívu bude zistený schodok, zaväzuje sa ho
uhradiť v podiele, ktorý podľa zákonných ustanovení zodpovedá funkcii, ktorú v kolektíve vykonáva. V
prípade, že pracovník vstúpil do kolektívu spoločne zodpovedných osôb, alebo z neho vystúpi počas
inventarizačného obdobia a súčasne nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá spoločne s
ostatnými členmi kolektívu za schodok, ktorý sa zistí pri najbližšej inventarizácii. V tomto prípade sa

pre určenie jeho podielu na náhrade schodku prihliadne len k zárobku, ktorý pracovník dosiahol v
kolektíve, v ktorom k vyúčtovaniu dochádza. Ak pracovník, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú
pracovníci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá
za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné

hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v
účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom
však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. V takom
prípade chýba podstatná náležitosť zodpovednosti zamestnanca, a to existencia škody. Zodpovednosť

zamestnanca za škodu je všeobecne podľa Zákonníka práce založená na zavinení. Zodpovednosť
zamestnanca za schodok je takisto založená na princípe zavinenia zamestnanca, ktorý, ak sa chce
zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. To znamená, že pri tomto druhu
zodpovednosti sa zavinenie zamestnanca predpokladá. Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za
schodok je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, písomne

uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách
určených na obeh alebo obrat, zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.V danom prípade sú splnené prvé tri podmienky zodpovednosti zamestnanca za schodok. Zavinenie
zamestnanca sa v tomto prípade predpokladá. To znamená, že dôkazné bremeno nesú žalovaní, ktorí
v tomto konaní preukazovali, že v danom prípade nebola splnená podmienka ich zavinenia.

Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho
zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok
existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade,
keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Existenciu schodku

musí preukázať zamestnávateľ.

Zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto
konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Pre
zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané zavinenie vo forme nedbanlivosti.

Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady, ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré nikto
nezavinil, napríklad v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne.

Zamestnanec sa zodpovednosti zbaví aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb.

Inými osobami pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby,
ktoré napríklad tovar odcudzili. V súvislosti s vlámaním do predajne súdna prax dospela k záveru,
že v týchto prípadoch spravidla dochádza k úplnému zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných
zamestnancov a nastupuje zodpovednosť páchateľov, ktorí sa vlámali do predajne, a to podľa
ustanovenia § 420 a nasl. OZ. Vyplýva to z toho, že osoby, ktoré sa vlámali do predajne, vytvorili stav,

v ktorom hmotne zodpovední zamestnanci nemali možnosť so zverenými hodnotami riadne hospodáriť
a starať sa o ne.

Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj vtedy,
ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými

hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ.
Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ
napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu
neodstránil.

Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, a citovaných zákonných ustanovení ako aj zásad pri
posudzovaní zodpovednosti za schodok, súd dospel k tomu záveru, že žalobca nevytvoril dostatočné
podmienky pre výkon práce hmotne zodpovedných zamestnancov na prevádzkovej jednotke, kde sa
opakovane vyskytovali schodky, často vo vysokých čiastkach. Neprijal také účinné opatrenia, ktoré
by umožňovali hmotne zodpovedným pracovníkom dostatočne ochraňovať tovar žalobcu a preto

podľa zváženia súdu žalovaní preukázali v tomto konaní, že za vzniknutý schodok nezodpovedajú.
Žalovanými tvrdené nedostatky v pracovných podmienkach ako hmotne zodpovedných zamestnancov
a v nedostatočnej ochrane tovaru žalobcom potvrdili aj vypočutí svedkovia, zároveň potvrdili aj tú
skutočnosť, že žalovaný v 1. rade, ako vedúci PJ , jeho zástupkyne, ostatní hmotne zodpovední
zamestnanci, ale aj inšpektorka upozorňovali vedenie Coop Jednota na pretrvávajúce nedostatky na

predajni a napriek tomu žalobca neprijal účinné opatrenia na zlepšenie tohto stavu. Žalovaný v 1. rade
preukázal, že písomne upozorňoval na nedostatky, teda že žalobca o nedostatkoch pri ochrane jeho
vlastnéhomajetkuvedel.PokiaľzaviedolslužbuSBS,tátosapreukázalaakonedostatočná,neefektívna,
pretože samotní pracovníci SBS porušovali svoje povinnosti, dokonca jeden z nich bol prichytený pri
krádeži. Dôvody, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaných za schodok spočívajú najmä v tom, že :

na prevádzkovej jednotke bol trvalo nedostatočný počet zamestnancov na dennej prevádzke, čo bolo
spôsobené fluktuáciou zamestnancov a častou práceneschopnosťou, stávalo sa, že ráno nebolo s kým
otvoriť predajňu, pre nedostatok zamestnancov nebol sledovaný kamerový ochranný systém, ktorý bol
naviac zastaraný a potreboval vymeniť ( žalobca nebol ochotný do tohto investovať, ako uviedol svedok
Králik), na predajni sa často kradlo, niekedy boli zlodeji aj prichytení, čo sa zapisovalo do knihy krádeží,

ale žalobca tieto knihy predložiť nevedel, zrejme ich skartoval, na predajni sa zaznamenávali nedostatky
do inšpekčnej knihy, ale ani túto žalobca predložiť nevedel, na predajni mäsa a mäsových výrobkov
nebola samostatná pokladňa, ktorá by zabránila nekonrolovanému vynášaniu nezaplateného tovaru cez
pokladňu, zavedený systém ochrany tovaru v predajni hypermarketového typu, ktorá mala rozlohu asi800 m2 nevyhovoval, pretože pôvodne bol používaný pre malé pultové predajne ( o tom vypovedal
svedok Králik), pričom v rámci toho priestoru dozor vykonávali 3-4 pracovníčky na jednej smene, ktoré
predajňu nemohli ustrážiť, vysoké regály, ktoré spôsobovali neprehľadnosť v priestore a nedostatočnú

možnosť kontroly, nedostatočná ochrana tovaru ochrannými štítkami - bol použitý len na hodnotnejší
tovar, ostatný tovar nebol nijako zabezpečený pre odcudzením, umelo navyšovaný tovar v evidencii -
evidencia stavu zásob bola nereálna, nezodpovedala skutočnému stavu tovaru na predajni, preto sa
upravoval stav v evidencii zásob na stav reálny, čím mohlo dôjsť k umelému navyšovaniu tovaru v
evidencii, tovar prijatý na predajňu operátorom sa cez pokladňu nedal predať, lebo chýbal v stave zásob

a preto sa tento chýbajúci tovar musel umelo nahodiť do stavu zásob, aby sa mohol predať, pravidelné
kontroly hmotne zodpovedných pracovníkov pri odchode z predajne nikdy nezistili žiadne nedostatky
ani porušenie pracovnej disciplíny, žalobca hmotne zodpovedným zamestnancom neposkytol žiadne
školenie na informovanie o spôsoboch ochrany a zabezpečenia zvereného majetku, a napokon žalobca
aj napriek opakovaným a neustálym schodkom zisteným v každom inventarizačnom období neurobil
žiadne vhodné opatrenia na zamedzenie vzniku ďalších schodkov na tovare zverenom žalovaným,

jednoducho rozpočítal schodok medzi hmotne zodpovedných pracovníkov, prípadne vymenil vedúceho
PJ.

Okrem uvedených dôvodov súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že schodok čiastočne vznikol vlámaním
do predajne a v dôsledku tejto udalosti nie je preukázaná presná výška schodku. Nie je jasné, aký tovar

a v akom množstve bol páchateľmi odcudzený, pretože páchatelia zistení neboli a trestné stíhanie bolo
prerušené. Vyšetrovací pokus, pri ktorom bolo zistené, že páchateľ mohol zobrať tovar za cca 28.522,70
Sk nemá dostatočnú dôkaznú hodnotu, je to suma iba predpokladaná, ničím nepotvrdená.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd posúdil schodok zistený za inventúrne obdobie

od 21.1.2002 do 28.10.2002 ako schodok nepreukázaný v jeho reálnej výške v dôsledku vlámania
do predajne, ďalej súd posúdil tento schodok ako nezavinený žalovanými (nevytvorením vhodných
bezpečnostných opatrení, čo výrazne spochybnilo bezpečnosť tejto prevádzky a nemožnosť vstupu
„tretích osôb“ do predajne a ochranu majetku žalobkyne hmotne zodpovednými zamestnancami) a teda
ako schodok vzniknutý bez príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh žalovanými, čo viedlo súd k

záveru o úplnom zbavení zodpovednosti žalovaných a k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu.

S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovaným v 20. a 26. rade, súd konanie
podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p., v súlade s jeho návrhom zastavil. Žalovaní s čiastočným zastavením konania
prejavili súhlas.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak s prihliadnutím na to, že úspešným
žalovaným v 1. až 28. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Podľa §148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd posúdi
okolnosť splnenia podmienok neúspešného žalobcu od oslobodenia od súdnych poplatkov a preto o
trovách štátu rozhodne v samostatnom uznesení.

S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovaným v 20. a 26. rade, súd konanie

podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p., v súlade s jeho návrhom zastavil. Žalovaní s čiastočným zastavením konania
prejavili súhlas.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak s prihliadnutím na to, že žalovaným v
1. až 28. rade žiadne trovy konania nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom satoto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).