Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/423/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5196899684
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5196899684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ Q.
D., bytom O., X. B. XXX, v rade 2/ K. I., bytom D. D., I. XXX/X, v rade 3/ R. D., bytom I.-T. XX, okres
D., v rade 4a/ K. H., bytom B., I. U. XXXX, v rade 4b/ H. D., bytom S., M. X, v rade 8/ M. L., bytom O.,
H. XXX, v rade 9/ B. U., bytom O., O. XXX, v rade 10/ D. L., bytom B., A. XXXX/X, v rade 11/ R. Q.,
bytom I., L. XXX/XX, v rade 12/ J. L., bytom O., I. XXX/XX, v rade 13/ X. O., bytom O., XX. X. XXX/XX,
v rade 14/ W. L., bytom O., O. XXX/XX, v rade 15/ W. H., bytom O., O. XXX/XX, v rade 16/ W. V., bytom
O., H. H. XXX/XX, všetci navrhovatelia zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o. so

sídlom Žilina, Vajanského 1/2765, IČO: 36 851 906 proti odporcom: v rade 1/ A. I., bytom B. T. XX, v
rade 2/ M. I., bytom B., I. X/XX, v rade 3/ A. L., bytom O., B. XXX, v rade 4/ B. N., bytom A. XXX, všetci
odporcovia zastúpení JUDr. Dušanom Chlapíkom, advokátom so sídlom H., Q. Q. XX, o zaplatenie 27
764,33 eur, na odvolanie navrhovateľov a odporcu v rade 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
12C/97/1996-524 zo dňa 6. 6. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina rozhodol o povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľom
finančné plnenie predstavujúce časť obdržanej kúpnej ceny za odpredaj pozemkov, predstavujúcich

vyrovnanie z dedičstva po poručiteľovi W. I.. Súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne
od 15. 2. 1996. Návrh navrhovateľky v rade 4b/ H. D. zamietol a tiež návrh, ktorým mal nahradiť súhlas
odporcov v rade 1/ až 4/ k vydaniu vyvlastňovacej náhrady zloženej zložiteľom Vodné dielo Žilina, a.s.
Trenčín z úschovy Okresného súdu Žilina v konaní č. Nc/a/54/95. Rozhodnutie o trovách konania si
vyhradil na samostatné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovatelia sú právni nástupcovia dedičov
po W. I., ktoré dedičstvo bolo prejednané bývalým Štátnym notárstvom v Žiline pod č. D/614/1964.

V tomto konaní celé dedičstvo ako Poľnohospodársky podnik prebral R. I. s povinnosťou „v prípade
scudzenia pozemkov rozdelí sa náhrada v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov.“ Priznané sumy
navrhovateľom predstavujú pomernú časť kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená odporcom za odpredaj
pozemkov pre výstavbu Vodného diela Žilina. Odporcovia sú právni nástupcovia dediča R. I.. Za
vyvlastnené nehnuteľnosti spoločnosť Vodné dielo Žilina zložila náhradu do úschovy Okresného súdu
v Žiline pre neznámeho príjemcu. Prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali
nahradiť súhlas odporcov k vyplateniu podielov z vyvlastňovacej náhrady, pretože takýto súhlas sa

vyžaduje od zložiteľa úschovy, nie od prijímateľov. Prvostupňový súd návrh navrhovateľky v rade 4b/
zamietol z dôvodu premlčania jej nároku po vznesení tejto námietky odporcami.

Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil s poukazom na ust. § 460 OZ, § 101 OZ, § 579 ods. 1 OZ, § 185 O.s.p..O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právnych zástupcov podali
odvolanie navrhovatelia a odporca v rade 3/.

Navrhovatelia podali odvolanie proti tej časti rozsudku, kde bol návrh zamietnutý. V tejto časti považujú
rozsudok za právne a vecne nesprávny, pretože súd síce náležite zistil skutkový stav, vykonal
dokazovanie, avšak nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a nesprávne vo veci rozhodol. V danom
prípade prvostupňový súd pochybil, keď nárok navrhovateľky v rade 4b/ zamietol z dôvodu premlčania.
Nárok, aj v rozsahu nároku navrhovateľky v rade 4b/ uplatnila navrhovateľka v rade 4a/ riadne a včas
v roku 1996. Navrhovateľka v rade 4a/ sa domnievala, že je výlučnou dedičkou po otcovi A. D., a preto

mala za to, že nárok na vyplatenie pomernej časti kúpnej ceny z kúpnych zmlúv, ako aj z vyvlastňovacej
náhrady mala výlučne ona. Podaním zo dňa 9. 12. 2010 navrhovateľka v rade 4b/ H. D. požiadala o
vstup do konania a došlo k zmene petitu, v zmysle ktorého si aj táto uplatnila časť náhrady za vyplatenú
kúpnu cenu a vyvlastnenie. Navrhovateľka v rade 4b/ má za to, že aj jej nárok bol uplatnený včas, v roku
1996. Navrhovatelia konštatovali, že prvostupňový súd pochybil aj vo výroku, ktorým zamietol návrh

týkajúci sa nahradenia vôle odporcov v rade 1/ až 4/ na vyplatenie súm z vyvlastňovacej náhrady. V
tomto prípade súd dôsledne nerešpektoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/96/2000 zo dňa
26. 11. 2003. Vyvlastňovacia náhrada zložená do úschovy súdu by sa mala rozdeliť medzi 7 dedičov
po nebohom W. I., resp. právnych nástupcoch po nich. Navrhovatelia požiadali o vydanie časti úschovy,
doteraz však neboli úspešní a keďže zložiteľ Vodné dielo Žilina, a.s. neexistuje (14. 3. 2008 vymazaný

z obchodného registra), je potrebný súhlas s vydaním úschovy všetkých účastníkov konania a osoby,
pre ktoré nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do úschovy. Z podaní navrhovateľov je zrejmé, že práve
odporcovia v rade 1/ až 4/ nesúhlasili s vydaním časti úschovy navrhovateľom ako dedičom po ich
právnych predchodcoch. Preto výrok súdu, ktorým zamietol tento návrh je nezákonný a nespravodlivý. Z
uvedených dôvodov žiadali navrhovatelia, aby súd priznal plnenie navrhovateľke v rade 4b/ od odporcov

v rade 1/ až 4/ a tiež aby nahradil súhlas odporcov v rade 1/ až 4/ na vydanie časti úschovy zloženej
Vodným dielom Žilina. V súvislosti s tým žiadali rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, prípadne zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že námietky uvedené v obsahu
odvolania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie rozsudku, žiadali, aby bolo pripustené dovolanie.

Odporkyňa v rade 3/ podala odvolanie do časti priznaných úrokov z omeškania z jednotlivých plnení,

pričom podľa nej prvostupňový súd pochybil, keď neuznal vznesenú námietku premlčania. Navrhovatelia
podali návrh 5. 2. 1996, teda v čase ešte keď neboli vyplatené kúpne ceny za odpredané nehnuteľnosti.
Podaním zo dňa 26. 9. 1996 žiadali zmenu pôvodného petitu a uplatnili si aj úroky z omeškania vo výške
22 % ročne od 6. 2. 1996. Táto zmena bola pripustená uznesením súdu zo dňa 29. 10. 1996, avšak
následný rozsudok prvostupňového súdu bol zrušený, pričom bolo uvedené, že nárok navrhovateľov

nie je presný, určitý a konkrétny. Následne potom navrhovatelia viackrát požiadali o zmenu petitu,
avšak úroky si uplatnili až podaním zo dňa 22. 1. 2004, označeným ako oprava podania, teda po
uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Úroky predstavujú osobitné plnenie a podliehajú tak samostatne
premlčaniu. Z uvedených dôvodov odvolateľka žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v
časti výroku o povinnosti odporcov zaplatiť úrok z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 15. 2. 1996 tak,

že v tejto časti žalobný návrh zamietne a zaviaže navrhovateľov k náhrade trov odvolacieho konania.
Na výzvu súdu v doplnení odvolania zástupca odporcov uviedol, že odvolanie podala iba odporkyňa v
rade 3/, avšak smeruje voči časti výroku prvostupňového rozsudku a nesprávnosť sa týka aj ostatných
odporcov, nakoľko tvoria procesné spoločenstvo.

K podanému odvolaniu odporkyne v rade 3/ sa písomne prostredníctvom zástupcu vyjadrili

navrhovatelia. Námietku vznesenú v odvolaní nepovažujú za dôvodnú, pretože podaním zo dňa 26. 9.
1996 si uplatnili úrok z omeškania vo výške 22 % ročne od 6. 2. 1996 do zaplatenia. Dňa 12. 8. 2011
došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu, ako aj k zmene petitu žaloby, pričom návrh na zaplatenie úroku
z omeškania bol vzatý späť za obdobie od 30. 1. 1996 do 14. 2. 1996 a v tejto časti súd konanie zastavil.
Pokiaľ teda prvostupňový súd priznal úrok z omeškania z jednotlivých priznaných plnení od 15. 2. 1996

vo výške 17,6 % ročne, jeho rozhodnutie je správne, preto žiadali v tejto časti rozsudok prvostupňového
súdu potvrdiť.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že
navrhovatelia sa domáhali vyplatenia finančných súm, predstavujúcich časť kúpnej ceny za odpredané
pozemky pod výstavbu Vodného diela Žilina. Predmetné nehnuteľnosti boli súčasťou dedenia po
poručiteľovi W. I., ktorý zomrel X. X. XXXX a dedičské konanie bolo prejednané bývalým Štátnym
notárstvom v Žiline pod sp. zn. D/614/64. Poľnohospodársku pôdu prevzal vtedy jeden z dedičov - R. I.

s povinnosťou vyplatiť ostatných dedičov v prípade scudzenia týchto nehnuteľností a získania náhrady.
Pri výstavbe Vodného diela Žilina boli predmetné nehnuteľnosti, ktoré tvorili aj predmet dedičstva po W.
I., sčasti vykúpené a sčasti vyvlastnené. Odporcovia dňa 14. 2. 1996 obdržali kúpnu cenu za odpredané
nehnuteľnosti každý vo výške 179 889,50 Sk. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 12. 12. 1994 za časť nehnuteľností, predstavujúcich dedičstvo
po W. I. bola náhrada vo výške 2 552 700,- Sk zložená do depozitu Okresného súdu v Žiline pod sp. zn.

Nc/a/54/95 zložiteľom Vodné dielo Žilina, a.s. Trenčín v prospech neznámeho veriteľa. Zložiteľ Vodné
dielo Žilina, a.s. Trenčín bol dňom 14. 3. 2008 vymazaný z obchodného registra. V pôvodnom dedičskom
konaní po W. I. vystupovalo 7 dedičov (X. D., H. L., R. I., A. I., B. Q., X. B. a U. B.). Navrhovatelia sú
právni nástupcovia po dedičoch X. D. a H. L.. Odporcovia sú právni nástupcovia po R. I..

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav má odvolací súd za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu

je vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel zároveň k správnym skutkovým, aj právnym záverom.

Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých navrhovatelia preukázali

aktívnu legitimáciu na požadovanie vyplatenia časti kúpnej ceny, ktoré obdržali odporcovia ako právni
nástupcovia po R. I.. Je nepochybné, že dedičom po W. I., resp. ich právnym nástupcom vzniklo
právo na časť finančných prostriedkov obdržaných ako kúpna cena, resp. vyvlastňovacia náhrada za
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia. Záväzok jedného z dedičov (R. I.) sa prenáša aj na
jeho právnych nástupcov. Pretože odporcovia za odpredané nehnuteľnosti obdržali vyplatenú finančnú

náhradu (kúpnu cenu) dňa 14. 2. 1996, správne potom prvostupňový súd podľa výšky jednotlivých
podielov priznal časť takto vyplatenej náhrady navrhovateľom s tým, že im priznal aj úrok z omeškania
ročne vo výške 17,6 % s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ, resp. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.. Je
nepochybné, že nasledujúci deň po obdržaní finančných prostriedkov sa s plnením voči navrhovateľom
odporcovia dostali do omeškania, keď časť obdržanej kúpnej ceny nevyplatili navrhovateľom ako

právnym nástupcom po dedičoch poručiteľa W. I..

Odvolanie odporkyne v rade 3/ nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nakoľko nepochybne
navrhovatelia podaním zo septembra 1996 požiadali o priznanie úroku z omeškania. Pokiaľ aj následne
menili petit, je zrejmé, že zmena sa dotýkala len vo vzťahu k účastníkom (Vodné dielo Žilina), resp.
istín jednotlivých požadovaných plnení od odporcov. K späťvzatiu (okrem čiastočného do 14. 2. 1996)

nedošlo, a preto prvostupňový súd správne pri rozhodovaní o príslušenstve priznal navrhovateľom aj
požadovaný úrok z omeškania s tým, že stanovil začiatok omeškania a v súvislosti s tým aj výškuúroku z omeškania. Nárok na priznané príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania ani odvolací súd
nepovažuje za premlčaný.

Vo vzťahu k zamietnutým nárokom navrhovateľky v rade 4b/ aj odvolací súd sa stotožnil s tým, že táto

navrhovateľka vstúpila do konania až vydaním uznesenia zo dňa 3. 3. 2011 prvostupňovým súdom,
kedy jej vstup pripustil. V tejto súvislosti potom súd správne prihliadal na vznesenú námietku premlčania
ňou požadovaných nárokov, keď premlčacia doba začala plynúť nasledujúceho dňa, kedy odporca po
prvýkrát mal povinnosť plniť, t.j. dňom 15. 2. 1996. Ak teda sa nároku domáhala až v roku 2011 na súde,
jej nárok bol premlčaný.

Odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým mal nahradiť
súhlas odporcov v rade 1/ až 4/ k vydaniu vyvlastňovacej náhrady zloženej zložiteľom Vodným dielom
Žilina, a.s. Trenčín do úschovy Okresného súdu Žilina. Je nepochybné, že zložiteľ zložil plnenie
pre neznámeho veriteľa (neznámi dedičia). Pôvodne ako odporca v rade 5/ bol označený aj zložiteľ
vyvlastňovacej náhrady Vodné dielo Žilina, a.s. Trenčín. Na základe späťvzatia návrhu voči tomuto
účastníkovi bolo konanie zastavené. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového

súdu, že pre vyplatenie predmetu úschovy je potrebný súhlas zložiteľa a nie odporcov, ktorí sú taktiež
jednými z dedičov po R. I., resp. právni nástupcovia po dedičoch.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolacích
dôvodov či už na strane navrhovateľov alebo odporkyne, a preto rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania s poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.