Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515203379
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3515203379.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. J. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: G. P., bytom F. Mesto
nad R., D. XX a E. H., bytom F. E. nad R., adresa na doručovanie E. XXX, M. o návrhu C. H. a E. H.,
obaja bytom M., E. XXX, na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24. apríla 2015, č.k. 9P/62/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým mal. J. zveril do starostlivosti
starých rodičov C. H. a E. H. a uložil matke a otcovi maloletej povinnosť prispievať na jej výživu každému
mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, a to vždy do 20. dňa v každom mesiaci

vopred, k rukám C. H. a E. H., ktorým súčasne uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia
tohto uznesenia podali na tamojší súd návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti.
O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal. J. bola rozsudkom Z. súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007,
č.k. 32P/159/2007-41 zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola určená vyživovacia
povinnosť. Na tamojšom súde je vedené konanie ohľadne mal. J. pod sp. zn. 8P/39/2015 na základe

návrhu otca maloletej na zmenu zverenia maloletej, ktorý návrh otec vzal späť, konanie ešte nebolo
zastavené. Okresný súd prešetril pomery na strane maloletej cestou kolízneho opatrovníka a zistil, že
situácia u matky nie je pre vývoj maloletej priaznivá. Maloletá sa v podstate bojí pred matkou prejaviť
akýkoľvek názor, rozhodne sa domov nechce vrátiť a z jej výpovede jednoznačne vyplýva strach z
návratu domov. Z vyjadrenia maloletej je zrejmé, že matka starostlivosť o dcéru dostatočne nezvláda,
opakovane ju nechávala varovať počas noci mladších súrodencov, hoci maloletá je sama dieťaťom, a

to bez toho, aby o deti bolo postarané zo strany dospelej a zodpovednej osoby. Naopak, u starej mamy
a starého otca cíti maloletá istotu, pokoj, má tam možnosť venovať sa škole, je o ňu riadne postarané.
Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletá bola počas rozhovoru veľmi vyplašená, bála sa,
plakala, bolo na nej badať známky strachu a precitlivenosti. J. matka jej na doporučenie lekára dala na
upokojenie Lexaurin, avšak maloletá stále plače, nechce ísť domov k matke. Doma má záchvat plaču,
celú ju trasie, nevedia ju upokojiť. Starí rodičia sa boja, že si niečo urobí. Otec maloletej v súčasnosti

nemá vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, napokon, sám vzal návrh na zverenie maloletej do
svojej osobnej starostlivosti späť a maloletá k nemu ani nechce už ísť. Starí rodičia
predstavujú v tejto chvíli pre maloletú istotu a zázemie. V záujme upokojenia situácie je preto potrebné,
aby aspoň dočasne bola maloletá zverená do starostlivosti starých rodičov. Po podaní návrhu na súd
vo veci samej súd posúdi, aké sú možnosti rodičov postarať sa o maloletú a čo je v jej záujme. Okresný
súd preto uložil starým rodičom maloletej povinnosť podať návrh v lehote 30 dní na tamojší súd. Právne

svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1, 2, 3, 4, § 77 a § 171 ods. 2 O.s.p.Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, a to čo do výroku o uložení vyživovacej povinnosti,
podala odvolanie matka maloletej s tým, že odôvodnenie svojho odvolania doručí súdu najneskôr dňa
19.05.2015. Do rozhodnutia odvolacieho súdu matka svoje odvolanie neodôvodnila.

Krajskýsúdpreskúmalvecpodľa§212ods.2písm.a)O.s.p.adospelkzáveru,žeuznesenieokresného
súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Vo veci bolo rozhodnuté bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie okresného súdu nebolo účastníkmi napadnuté vo výroku, ktorým mal. J. bola zverená
do starostlivosti starých rodičov C. a E. H., do výroku o vyživovacej povinnosti otca maloletej, do výroku,
ktorým súd uložil starým rodičom, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia súdu podali na tamojší

súd návrh na zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti a do výroku o trovách
konania. V tejto časti uznesenie okresného súdu krajský súd nepreskúmaval, nakoľko nadobudlo v tejto
časti právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd sa zaoberal odvolaním matky, ktorej bola uložená povinnosť platiť výživné pre mal. J. vo
výške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéaneplnoletédieťa,alebonanezaopatrenédieťa

podľa osobitného predpisu, a to vždy do 20. dňa v každom mesiaci vopred, k rukám C. a E. H..

V oblasti starostlivosti o mal. deti môže súd aj bez návrhu nariadiť predbežné opatrenie z dôvodu
uvedeného v § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého môže účastníkovi uložiť, aby platil výživné v
nevyhnutnej miere. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia v danej veci v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia je predovšetkým potreba, aby ešte pred vydaním konečného rozhodnutia súdu

ovýživnompremal.dieťabolidočasneupravenépomeryúčastníkov.Nariadeniepredbežnéhoopatrenia
v požadovanom znení je totiž opodstatnené vtedy, ak by výživa mal. dieťaťa bola ohrozená.

Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia mal. J. nezabezpečujú v súčasnosti starostlivosť o maloletú, i keď
maloletá už viac ako mesiac býva v spoločnej domácnosti so starými rodičmi z otcovej strany,
ktorí zabezpečujú jej výchovu a osobnú starostlivosť. Matka maloletej, ktorej bola mal. J. zverená do

osobnej starostlivosti rozhodnutím Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2007, č.k. 32P/159/2007-41,
dieťa navštevuje len sporadicky, vyživovaciu povinnosť si neplní.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že mal. J. je v starostlivosti starých rodičov zo strany
otca (v súčasnosti na základe právoplatného predbežného opatrenia) a tiež nie je sporné, že matka si
vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní.

Pre uloženie povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere predbežným opatrením je potrebné osvedčiť
nielen rodinný vzťah medzi oprávneným v danej veci - mal. J. a povinným v danej veci - jej matkou,
ktorý opodstatňuje záver o vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo Zákona o rodine, ale je nevyhnutné
osvedčiť, že je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov, a že je v schopnostiach a možnostiach
povinného rodiča určené výživné v nevyhnutnej miere platiť. Správne preto okresný súd pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia o výške výživného, nevyhnutného pre
mal. J., vychádzal z doposiaľ osvedčených okolností danej veci, a to existencie vyživovacej povinnosti
matky k mal. J., neplnenia si jej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu a výživné zo strany matky stanovil
v nevyhnutnej miere tak, aby výživa maloletej nebola ohrozená. Nie je možné spravodlivo požadovať
od starých rodičov, ktorí sú dôchodcovia, a ktorí sa o mal. J. osobne starajú, aby uspokojovali všetky jej

nároky aj po finančnej stránke, namiesto ich matky.

Z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.Pokiaľ súd prvého stupňa určil vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnej miere zo strany matky vo výške
zodpovedajúcejcitovanémuzákonnémuustanoveniuvzhľadomnato,ženemávsúčasnostipreukázané
jej zárobkové pomery, bolo jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolanie matky voči výroku o jej

vyživovacej povinnosti preto odvolací súd považoval za nedôvodné (bez ohľadu na dôvody, ktoré
mienilauviesťksvojmuodvolaniudodatočne),atospoukazomnaust.§62ods.3Zákonaorodine,ktoré
stanovuje minimálne výživné, ktoré rodič musí platiť vždy bez ohľadu na výšku svojho reálneho príjmu.

Z týchto dôvodov krajský súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .