Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 14, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010161
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Repáň
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010161.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Repáňa a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Pavla Polku na verejnom zasadnutí konanom 14. mája 2015
prejednal odvolanie okresného prokurátora, podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/82/2014 zo dňa 28.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný E. E. uznaný za vinného zo spáchania prečinu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok uvedený vo výroku rozsudku okresného
súdu.

Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu bol obžalovanému
podmienečne odložený a určená mu bola skúšobná doba 24 mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Q. A. súd s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor
Okresnej prokuratúry Námestovo. Odvolanie smerovalo do výroku o vine a treste, pričom sa domáhal,
aby protiprávne konanie obžalovaného bolo právne posúdené podľa odseku 2 písm. a) § 323 Tr.
zák. tak, ako je to uvedené v obžalobe. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že sa nepodarilo
preukázať príčinnú súvislosť medzi zranením, ktoré utrpel poškodený a konaním obžalovaného pokrytú
zavinením obžalovaného tak, ako to tvrdí obžaloba. Obidve alternatívy tak, ako to konštatuje okresný
súd, nevylučujú zodpovednosť obžalovaného za spôsobenie ublíženia na zdraví, teda v rozsahu
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 písm.
a) Tr. zák. Bolo jednoznačne preukázané, že poškodený Q. A., príslušník polície, utrpel zranenie
malíčka pri zákroku voči obžalovanému, pričom nie je rozhodujúce, či toto zranenie utrpel v dôsledku
úderu päste zo strany obžalovaného alebo pri následnom páde na zem, keď sa snažil spacifikovať
obžalovaného. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol o
vine obžalovaného v rozsahu podanej obžaloby a sám uložil obžalovanému primeraný a spravodlivý
trest.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov
napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, pričom
mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie okresného prokurátora
nie je dôvodné.

Okresný súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil
skutkový stav tak, ako ho uviedol v napadnutom rozsudku. V odôvodnení rozsudku vyložil, ktoré
skutočnosti a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade
vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých
možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým
súdom. Taktiež pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho názoru, že v danom prípade
boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1
písm. b) Tr. zák.

Okresný súd svoje rozhodnutie o vine obžalovaného riadne a zodpovedajúco odôvodnil vo svojom
rozsudku, preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na toto odôvodnenie.
Okresný prokurátor vo svojom odvolaní sa domáhal, aby konanie obžalovaného E. E. bolo právne
posúdené aj podľa odseku 2 písm. a) § 323 Tr. zák., teda že konaním, ktoré je uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku spôsobil príslušníkovi polície npráp. Q. A. ublíženie na zdraví.

K tomu je potrebné uviesť, že takýto postup by bol v súlade so zákonom iba vtedy, ak by bolo
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný päsťou pravej ruky pri zahnaní
sa smerom na hlavu policajta, ktorý následne úder vykryl, teda trafil poškodeného päsťou pravej
ruky do malíčka, týmto úderom by mu spôsobil ublíženie na zdraví tak, ako to predpokladá odsek 2
písm. a) citovaného zákonného ustanovenia. Z vykonaných dôkazov bolo preukázané, že po takomto
vykrytí úderu zo strany poškodeného došlo k snahe k pacifikácii obžalovaného k naťahovaniu sa medzi
obžalovaným a poškodeným, ako aj svedkom P.. Pri snahe nasadiť obžalovanému putá, títo spadli na
zem a až následne aj za pomoci svedka K. A., priateľa obžalovaného, boli obžalovanému tieto putá
skutočne nasadené. Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Ján Jelenčík pred súdom sa vyjadril, že
zranenie poškodeného mohli vzniknúť jednak pri údere päsťou pravej ruky zo strany obžalovaného, ale
aj následne pri snahe spacifikovať obžalovaného po páde poškodeného na zem, resp. tvrdú podložku.

Trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, pričom zákon
vyžaduje v prípade posúdenia konania obžalovaného podľa prísnejšej právnej kvalifikácie, t.j. podľa
odseku 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, ak by sa páchateľ dopustil ublíženia na zdraví
taktiež úmyselne. Ublíženie na zdraví citovaného zákonného ustanovenia by v prejednávanom prípade
mohlo nastať vtedy, ak by pri snahe obžalovaného zabrániť nasadeniu pút chytil poškodeného za odev
alebo časti tela a úmyselne by ho zhodil na zem, pričom by mohlo dôjsť k vzniku zranenia tak, ako
bolo v prejednávanom prípade zistené. V prejednávanom prípade však nie je vylúčená možnosť, že
poškodený pri snahe obžalovanému nasadiť putá, zakopol alebo sa pošmykol a v dôsledku tohto spadol
na zem, pričom mohlo dôjsť k predmetnému ublíženiu na zdraví, teda k zraneniu malíčka pravej ruky
u poškodeného.

Na preukázanie viny obžalovaného (odsek 2 písm. a/ § 323 Tr. zák.) súhrn priamych a nepriamych
dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukáže všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V prejednávanom
prípade nebolo jednoznačne preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného na spáchaní zranenia
poškodeného, t.j. jeho ublíženia na zdraví, pretože ako už bolo vyššie uvedené nie je vylúčená možnosť,
že zranenie poškodeného vzniklo v dôsledku jeho pádu na zem, resp. tvrdú podlahu, pričom samotný
pád nebol zavinený konaním obžalovaného. Podľa názoru krajského súdu okresný súd v tomto prípade
správne aplikoval zásadu in dubio pro reo, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného.

Z uvedených dôvodov okresný súd správne postupoval, keď konanie obžalovaného posúdil iba ako
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) Tr. zák. Takýto postup okresného súdu
krajský súd považuje za súladný s dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní a so zákonom.

Na podklade vyššie uvedených skutočností krajský súd nepovažoval odvolanie okresného prokurátora
za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.