Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Beáta Čupková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/967/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113205097
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3113205097.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov 1/ J., 2/ H., 3/ H., 4/ A., 5/ H. a 6/ B., všetci právne
zastúpení C. proti odporcom 1/ J., právne zastúpený E., 2/ S. a 3/ R., odporcovia 2/, 3/ právne zastúpení
E. o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie
odporcu 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. októbra 2013, č.k. 13C/39/2013-114,
takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom1/až6/sanáhradatrovodvolaciehokonaniaprotiodporcovi1/ nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie z dôvodu späťvzatia návrhu
zastavil. Rozhodol o vrátení súdneho poplatku z návrhu na začatie konania navrhovateľom 1/ až 6/
vo výške 490,87 Eur s tým, že upravil zároveň Daňový úrad V., aby po právoplatnosti uznesenia
navrhovateľom 1/ až 6/ sumu vo výške 490,87 Eur poukázal. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 2 prvá veta O.s.p., nakoľko späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľ zavinil zastavenie
konania. Uviedol, že odporca 1/ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.076,58 Eur a
odporcovia 2/ a 3/ si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 617,67 Eur. Konštatoval, že
výška odmeny právnych zástupcov odporcov bola stanovená v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorej
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami, t. j. vo výške 60,07 Eur za 1 úkon právnej služby. Súd pri stanovení výšky tarifnej odmeny
nevychádzal z § 10 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorej ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú
hodnotuvýškapeňažnéhoplneniaalebocenavecialebopráva,ktorýchsaprávnaslužbatýka,určenápri
začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku
a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu,
pretože je toho názoru, že v súčasnom štádiu konania nie je ustálená hodnota nehnuteľností, ku ktorým
navrhovatelia žiadali určiť vlastnícke právo a je neúčelné, aby súd zisťoval hodnotu týchto nehnuteľností
na určenie výšky tarifnej odmeny právnych zástupcov účastníkov, a preto prijal záver, že hodnotu veci
možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami a pri stanovení výšky odmeny aplikoval § 11 ods. 1 písm.
a) citovanej vyhlášky. Súd je taktiež toho názoru, že pri určovaní hodnoty nehnuteľností nemožno
vychádzať z kúpnej ceny týchto nehnuteľností, dohodnutej účastníkmi zmluvy v roku 2007, pretože táto
nemusí odrážať skutočnú hodnotu uvedenej veci v súčasnosti, resp. nemusí a ani nezohľadňuje vývoj
cien nehnuteľností za posledných 6 rokov. Nakoľko navrhovatelia sa domáhali určenia neplatnosti 4
právnych úkonov a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súd pri aplikácii § 13 ods. 3 vyhlášky
č.655/2004Z.z.,podľaktorejprispojenídvochaleboviacerýchvecísazákladnásadzbatarifnejodmeny
určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach prijal záver, že hodnota základnej sadzbytarifnej odmeny by mala byť stanovená v sume 140,16 Eur (60,07 Eur + 4 x 1/3 z 60,07). Trovy právneho
zastúpenia odporcov tak pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške stanovenej v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, t. j. vo výške 60,07 Eur za 1 úkon, paušálnej náhrady režijných výdavkov,
náhrady cestovného a náhrady za stratu času a DPH. Vyčíslil trovy právneho zastúpenia odporcu 1/
tak, že priznal odmenu za 2 úkony právnej služby vo výške 280,32 Eur, a to za prevzatie a prípravu
zastúpenia, písomné podanie - vyjadrenie odporcu 1/ k návrhu na začatie konania. Zároveň priznal
náhradu režijných výdavkov vo výške 7,81 Eur za každý úkon právnej služby v roku 2013, t. j. vo výške
15,62Eur.Náhraduhotovýchvýdavkov,spočívajúcichvcestovnomvovýške8,58Eurzavykonanúcestu
V. V. - V. dňa 26.07.2013 odporcovi 1/ nepriznal s odôvodnením, že v predmetný deň bola odporcovi
1/ poskytnutá právna služba spísaním vyjadrenia k návrhu na začatie konania a cestovné za účelom
doručenia tohto vyjadrenia súdu nepovažuje za účelne vynaložené. Nakoľko právny zástupca odporcu
1/ je platiteľom dane z pridanej hodnoty, čo zdokladoval fotokópiou osvedčenia o registrácii pre DPH,
priznal mu odmenu spolu s náhradou režijných výdavkov zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške
59,19 Eur (20 % z 295,94 Eur). Odporcom 2/ a 3/ priznal náhradu trov konania vo výške 373,87 Eur,
ktoré špecifikoval v odôvodnení napadnutého uznesenia, a to za 2 úkony právnej služby - prevzatie a
prípravu zastúpenia, písomné podanie - vyjadrenie odporcov k návrhu na začatie konania, so
zohľadnením ust. § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za 2 úkony 280,32 Eur. Nepriznal odporcom
2/, 3/ odmenu za poradu s klientom dňa 22.07.2013, čo je v deň prevzatia právneho zastúpenia, ani
poradu s odporcom 1/. Rovnako mu nepriznal hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonaním tohto
úkonu a uplatnenú náhradu za stratu času. Zároveň odporcom 2/, 3/ priznal titulom právneho zastúpenia
paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výše 7,81 Eur za každý úkon právnej služby v roku
2013, t. j. vo výške 31,24 Eur (7,81 Eur x 2 x 2 klienti). Odmenu spolu s náhradou režijných
výdavkov zvýšil o daň z pridanej hodnoty vo výške 62,31 Eur (20 % z 311,56 Eur).
Proti uzneseniu vo výroku, ktorým bola uložená povinnosť navrhovateľom 1/ až 6/ nahradiť odporcovi 1/
trovy právneho zastúpenia, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca 1/, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o výške náhrady trov konania zmenil tak, že odporcovi
1/ prizná náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa vo výške 3.076,58 Eur. S rozhodnutím, podľa
ktorého súd prvého stupňa pri stanovení výšky tarifnej odmeny vychádzal v zmysle § 11 ods. 1 písm.
a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a nie z § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky, nesúhlasil. Poukazoval na to, že
v podanom návrhu v bode 5.2 sa navrhovatelia domáhajú určenia, že špecifikované nehnuteľnosti sú
vo vlastníctve Mesta V. V.. V súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorej pri stanovení základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je možné
vychádzať z hodnoty veci v prípadoch žaloby, napríklad na určenie vlastníctva k veci, preto odporca
1/ zastáva názor, že konajúci súd mal vychádzať pri stanovení výšky tarifnej odmeny z § 10 ods. 2
uvedenej vyhlášky. Dôvodil, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti bola dohodnutá v súlade s
§ 589 Občianskeho zákonníka, bola stanovená dohodou zmluvných strán, bola určitá a zrozumiteľná.
Cena za prevádzané nehnuteľnosti zohľadňovala ich celkovú výmeru, obmedzenia súvisiace
s prevádzanými nehnuteľnosťami, ako aj ceny nehnuteľností v V. V. v danom období. Nejednalo sa o
svojvoľné rozhodnutie odporcu 1/ o výške kúpnej ceny, ale jej výšku schválilo mestské zastupiteľstvo
uznesením XX/A./XXXX zo dňa 18.04.2007 (počtom hlasov 7 za, 0 proti a 2 sa zdržali), a to po
predchádzajúcom súhlase a odporučení Komisiou pre financie, hospodárstvo a majetok. Poukazoval
na to, že podľa informácií z realitných kancelárií sa pohybujú ceny nehnuteľností v V. V. v podobných
reláciách aj v súčasnosti. Vzhľadom na to vyslovil názor, že výška kúpnej ceny bola a je primeraná.
Zároveň nesúhlasil so skrátením vyúčtovaných hotových výdavkov za použitie motorového vozidla.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom bol len výrok, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti
navrhovateľov 1/ až 6/ zaplatiť náhradu trov zastaveného konania odporcovi 1/. V ostatných
výrokoch nebolo uznesenie okresného súdu účastníkmi napadnuté, nadobudlo v ostatných častiach
právoplatnosť, a preto krajský súd uznesenie okresného súdu v zostávajúcich častiach nepreskúmaval
(§ 206 O.s.p.).Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom 1/
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné
rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého uznesenia a v
podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.
Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že odporca 1/ podaným odvolaním uplatňuje odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu videl v tej
skutočnosti, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval v danej veci ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., pričom mal aplikovať ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky.
Za nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. treba považovať mylnú aplikáciu
a výklad právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav
vôbec nemožno použiť.
Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa náhrady trov konania postupoval podľa
príslušných ustanovení O.s.p., ako aj vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia plne vyčerpávajúce dôvody, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď pri stanovení
základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby postupoval v súlade s § 11 ods. 1 písm. a)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Riadne, presvedčivo a správne odôvodnil aj nepriznanie hotových výdavkov
spočívajúcich v cestovnom za vykonanú cestu V. V. - V. dňa 26.07.2013, nepriznanie ktorej
odporca v podanom odvolaní rovnako namietal, avšak ničím svoje odvolanie v tomto smere nezdôvodnil.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúduzneseniesúduprvéhostupňavnapadnutejčastiakovecnesprávne
potvrdil.
V odvolacom konaní úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti
odporcovi 1/, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Keďže navrhovatelia si právo na náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnili, táto náhrada im priznaná nebola (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.