Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 13, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/37/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115202717
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115202717.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: P. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. X, F., prechodne
bytom L. XX, občan SR, proti žalovanej: P. M., rod. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. X., F., toho času
bytom F. S. X, F. - X., zastúpená JUDr. Petrom Čurillom, advokátom AK so sídlom Hlavná č. 11, Prešov,
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 14C/44/2015-42 zo dňa 11.2.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o nariadení predbežného opatrenia
tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

O d m i e t a odvolanie žalovanej proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým uložil žalobcovi
podať návrh na začatie konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej
nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. F., a to parcelou č. I. XXXX/X - orná
pôda vo výmere XXX m2, parcelou č. I. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2
a na parcele č. I. XXXX/XXX stojacim rodinným domom súpisné č. XXXX. V prevyšujúcej časti návrh
na vydanie predbežného opatrenia zamietol, zároveň uložil žalobcovi podať návrh na začatie konania
vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a vyslovil, že o trovách konania na
nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie
predbežného opatrenia podaným okresnému súdu dňa 3.2.2015 domáhal, aby súd zakázal žalovanej
nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX k.ú. F., najmä ich scudziť, zaťažiť, darovať
počnúc doručením tohto uznesenia s odkazom na ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6 a 8,
§ 76 ods. 1 písm. e), f), § 76 ods. 4 a § 77 ods. 1, 2 O.s.p.. Uviedol, že sa stotožnil so skutkovými a
právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko má zato, že je potrebné, aby
boli dočasne upravené pomery účastníkov, nakoľko je tu obava z poškodenia majetkových práv žalobcu,
a preto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, pričom v súlade s § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie
dôvody neuviedol. V časti prevyšujúcej výrok uznesenia súd prvého stupňa návrh zamietol, keďže

z jeho obsahu je zrejmé, že žalobca žiada zakázať žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami, čo
samozrejme zahŕňa aj zákaz predaja, darovania, resp. zaťaženia, čo súd prvého stupňa

považoval za nadbytočné, zároveň v súlade s § 76 ods. 3 O.s.p. určil žalobcovi lehotu na podanie
návrhu na začatie konania vo veci samej a v súlade s ustanovením § 145 O.s.p. vyslovil, že o trovách
predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
V podanom odvolaní napadla ten výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia vyhovel, ako aj ten výrok, ktorým zaviazal žalobcu podať návrh na začatie
konania vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Svoje odvolania žalovaná odôvodnila tým, že je výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností, ktoré
nadobudla od svojich právnych predchodcov na základe darovacej zmluvy, ktorá bola registrovaná
bývalým Štátnym notárstvom v Prešove pod č. R.I. XXX/XX. Poukázala na tú skutočnosť, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v užívacom stave tak, ako bola táto užívaná jej právnymi
predchodcami a z uvedeného uhla pohľadu je absolútne právne irelevantné žalobcom predložené
potvrdenie ohľadom trhovej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Citujúc ustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods.
1, 2 O.s.p. a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR poukázala na to, že ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností
požíva ústavnú ochranu jej vlastníctva, pričom ako výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti ju možno obmedziť
na základe zákona a v jeho súlade, pričom v predmetnej právnej veci o vydanie predbežného opatrenia
tieto predpoklady splnené neboli. Pokiaľ prvostupňový súd prevzal za vierohodné tvrdenie žalobcu o
údajnom nehospodárnom spôsobe života žalovanej za trvania manželského zväzku je podľa žalovanej
potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že práve žalobca riadne a včas nezabezpečoval chod rodiny
účastníkov za trvania manželského zväzku a ním zarobené finančné prostriedky si uzurpoval s právom
rozhodovať o ich budúcom vynaložení. Z uvedených dôvodov práve žalovaná bola nútená hospodáriť
s jej dostupnými finančnými prostriedkami, mnohokrát v čase finančnej tiesne a často bola nútená
jednorazovo uspokojovať vzniknutejšie záväzky rodiny v čase, keď žalobca si plnil svoje pracovné
povinnosti mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ takéto konanie žalovanej žalobca hodnotí ako
nezodpovedné a nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, je to jeho uhol pohľadu, nie je
to však zákonným dôvodom špecifikovaným v ustanovení § 75 ods. 1 veta práva O.s.p..

Žalovaná mala za to, že v predmetnom konaní na nariadenie predbežného opatrenia nebola preukázaná
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, zároveň nie je pravdivé tvrdenie, že k uzavretiu
mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM nedošlo pre pasivitu žalovanej, keď samotné osobné stretnutie
za účelom dosiahnutia mimosúdnej dohody bolo rázne ukončené pre nemiestne a nekultúrne správanie
sa žalobcu. Prípadná dispozícia žalobkyne s majetkom, ktorého je výlučnou vlastníčkou je plne len
a len v jej dispozícii, pričom vo vzťahu k možnému odpredaju predmetných nehnuteľností z uhla
pohľadu žalobcu vo vzťahu k ním naloženým investíciám je táto právne irelevantná, nakoľko v prípade
odpredaja predmetných nehnuteľností žalovaná bude disponovať s ich kúpnou cenou a teda finančnými
prostriedkami, z ktorých zákonný nárok žalobcu bude riadne uspokojený. V tomto štádiu podľa žalovanej
absentuje akékoľvek nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy

žalobcovi, resp. dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Poukazujúc na uvedené preto žalovaná
žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrh zamietol a priznal žalovanej náhradu
trov konania o vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie v odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej O.s.p.)
a vzhľadom na včasnosť podaného odvolania žalovanou podľa § 204 ods. 1 O.s.p. preskúmal ňou
napadnuté výroky uznesenia súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle
zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia súdu prvého stupňa.

Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi konania, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal
alebo niečo znášal (§ 76 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Podľa čl. 20 ods. 1 prvá a druhá veta Ústavy SR, každý
má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl.
13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzení základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstaty a zmysel,
takéto obmedzenia sa môžu použiť len pre ustanovený cieľ.

Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný a dočasný charakter, to znamená, že
dočasne budú upravené pomery účastníkov, aby bol zabezpečený budúci výkon rozhodnutia do doby

než sa vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie je potrebné nariadiť všade tam, kde by
jeho nenariadením vznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav. To sa týka najmä
tých prípadoch, kedy je treba obmedziť možnosť prevodu nehnuteľnosti alebo hodnotných hnuteľných
vecí. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť nárok voči odporcovi
alebo porušenie práva odporcom a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. naliehavosť
situácie alebo obavu o ohrozenie výkonu rozhodnutia. Zároveň z návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia musí vyplývať, ktorý v zákone uvedený účel má navrhované predbežné opatrenie plniť. Z
dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia ale nie je možné nariadiť
predbežné opatrenie bez toho, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa zabezpečuje predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

Ďalším základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy
právnych vzťahov medzi účastníkmi s dôrazom na konkrétne právo alebo nárok. Potreba dočasnej
úpravy, ktorá je obsahom predbežného opatrenia súvisí s dočasnosťou takéhoto rozhodnutia súdu. Ako
vyplýva zo samotnej úpravy § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. toto právo má zabezpečovací a preventívny
charakter. Ide o povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať. Miera predbežného
opatrenia pritom môže znieť na dočasne individuálny zákaz niektorej z aktivít. V prípade aplikácie
uvedeného zákonného ustanovenia je potrebné prihliadať na možné následky nariadenia predbežného
opatrenia, najmä hrozby vzniku neprimeranej ujmy osobe, ktorá je povinná z nariadeného predbežného
opatrenia.

Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, preto
súd nepreskúmava vecnú opodstatnenosť návrhu vo veci samej, ktorého podanie je podmienkou
pretrvávania nariadenia predbežného opatrenia. Súd vyhovie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia ak navrhovateľ osvedčí aspoň tvrdenia o existencii právneho vzťahu medzi účastníkmi,
osvedčí potrebu dočasnej úpravy týchto právnych vzťahov. Nariadenie predbežného opatrenia je
možné až po zistení, že sa ním medzi

účastníkmi nevytvorí nezvratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov
medzi účastníkmi.

V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že neboli splnené základné podmienky pre vyhovenie
žalobcom navrhovanému predbežnému opatreniu, keď absentuje potreba dočasne upraviť pomery
účastníkov, aby bol zabezpečený prípadný možný budúci výkon rozhodnutia z dôvodu, že žalobca sa
vo veci samej bude domáhať vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
tým, že ako uvádza v návrhu bude žiadať zohľadniť ním vnesené investície do výlučného vlastníctva
žalovanej Teda žalobca sa nedomáha určenia vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a ani
tieto nehnuteľnosti nebudú môcť byť v rámci podaného návrhu vo veci samej na vyporiadanie BSM
určené do výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko tieto sú a boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej,
čo žalobca v podanom návrhu nijako nespochybňuje. V tomto smere preto samotná skutočnosť, že
žalovaná bude nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami, ktorými je výlučnou vlastníčkou a tieto prípadne
aj scudzí, nijako zatiaľ neosvedčuje ohrozenie prípadného budúceho výkonu, a to ani v prípade, že
bude zaviazaná v rámci vyporiadania BSM zaplatiť nárok zodpovedajúci žalobcom vnesených investícií
do spoločného majetku účastníkov. Nie je osvedčená taká majetková situácia žalovanej, ktorá by v
budúcnosti mala za následok znemožnenie aj prípadné uspokojenie nárokov žalobcu vyplývajúcich z
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súdom.

Rovnako možno konštatovať, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil svoj
nárok voči žalovanej alebo nepreukázal porušenie práva žalovanou a následnú potrebu dočasnej úpravy
pomerov účastníkov, t. j. naliehavosť situácie odôvodňujúcej zákaz žalovanej nakladať s jej výlučným
vlastníctvom.

Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či následkom predbežného opatrenia
nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov. Ujma odporcu nesmie byť neprimeraná výhode,
ktoré nariadenie predbežného opatrenia získa navrhovateľ a tiež, že ním nemožno obmedziť niekoho
vo výkone jeho práv a povinností tak, aby nariadené predbežné opatrenie nevyvolalo, hoci dočasne
len taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Z tohto hľadiska odvolací
súd skúmal návrh na nariadenie predbežného opatrenia proti žalovanej, či predbežné opatrenie je
opodstatnené z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť predbežným
opatrením obmedzené.

V prípade ak by odvolací súd potvrdil vydané predbežné opatrenie súdom prvého stupňa, došlo by tým
fakticky k znemožneniu výkonu akýchkoľvek vlastníckych práv žalovanej k nehnuteľnostiam, ktoré sú jej
výlučným vlastníctvom (a toto výlučné vlastníctvo žalovanej nespochybňuje v návrhu ani žalobca), t.j. v
prípade ak by zostal v platnosti zákaz „nakladať“ s dotknutými nehnuteľnosťami, žalovaná by napríklad
nemohla dotknuté nehnuteľnosti ani prenajať a tým získať z týchto nehnuteľnosti výnos i pre prípadné
možné

uspokojenie nároku žalobcu v rámci konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, t. j. nároku na vnesené investície žalobcom. Pomýlil sa súd prvého stupňa,
ak zamietol navrhované predbežné opatrenie v jeho konkretizujúcej a pojmovo zužujúcej časti, t. j.
v ktorej sa domáhal uloženia zákazu scudziť, zaťažiť a darovať dotknuté nehnuteľnosti, ale naopak
vyhovel navrhovanému predbežnému opatreniu v časti, ktorou sa žalobca domáhala uloženia zákazu
žalovanej „nakladať“ s dotknutými nehnuteľnosťami,

pričom samotný termín „nakladať“ je pojmovo širší, obmedzujúci aj to, čo je scudzením, zaťažením či
darovaním.

Vydané predbežné opatrenie nemôže plniť svoj zákonný účel a navrhovaným predbežným opatrením
je žalovaná absolútne obmedzená na všetkých svojich právach spojených s vlastníctvom dotknutých
nehnuteľností.

Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovanej v uvedenom odvolaní, že prípadná dispozícia žalovanej s jej
majetkom vo vzťahu k možnému odpredaju predmetných nehnuteľností je z uhla pohľadu žalobcu vo
vzťahu k ním vynaloženým investíciám právne irelevantná s tým, že odvolací súd dodáva, že samotná
hodnota týchto nehnuteľností je bez akéhokoľvek významu vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na
vnesené investície do spoločného majetku účastníkov, resp. do výlučného vlastníctva žalovanej. Preto je
rovnako irelevantný rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti v čase ich darovania žalovanej a ich súčasnou
trhovou hodnotou, nakoľko v rámci konania vo veci samej (o vyporiadanie zaniknutého BSM účastníkov)
sa nebude vyporiadavať trhová hodnota týchto nehnuteľností, ale budú sa vyporiadavať len vnesené
investície žalobcom do výlučného vlastníctva žalovanej.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.).

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto
na odvolanie nie je oprávnený.

Pretože odvolanie žalovanej smeruje aj voči výroku rozhodnutiu okresného súdu, ktorým uložil žalobcovi
podať návrh na začatie konania vo veci samej do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, odvolací
súd musel takéto odvolanie podľa citovaného ustanovenia § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuť, keď
týmto výrokom nebola žalovaná nijako dotknutá na svojich právach.

Aj o trovách tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rámci náhrady celkových trov konania (§ 145
O.s.p.), tak ako to uviedol súd prvého stupňa. Preto odvolací súd aj pri postupe podľa tohto ust. § 145
O.s.p. a s použitím ust. § 211 ods. 2 O.s.p. o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.