Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/159/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309221003
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2309221003.12

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa v 1./ rade: T. B., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX P.,
Š. XXXX/XA, zast.: Petruška & partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 949 01 Nitra, Kupecká
18, v 2./ rade: S. B., rod. N., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX P., Š. XXXX/XA, zast.: I.. L. L., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom XXX XX M., T. XXA, proti odporkyni: R. L., rod. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXXX/
XX, XXX XX P., zast.: JUDr. Alexandra Machanová, advokátka so sídlom 903 01 Senec, Lichnerova 22,

o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd schvaľuje súdny zmier v nasledovnom znení :

I. Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela registra K. č. XXXX/X vedená
ako zastavaná plocha o výmere 404 m2, nachádzajú sa v katastrálnom území P., okres Y., obec P.,
zapísaná na LV č. XXX vedeného Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, a to v nasledovných
podieloch:

- T. B. spoluvlastnícky podiel 1/4,

- S. B. spoluvlastnícky podiel 1/4,

- R. L. spoluvlastnícky podiel 1/2.

II. Účastníci konania sa dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k uvedenej
nehnuteľnosti na základe geometrického plánu č. 51/2009 a geometrického plánu č. 68/2014, ktoré sú
súčasťou tohto uznesenia, a to nasledovne :

A. Navrhovateľ 1/ T. B., rod. B., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, trvale bytom P., Š. XXXX/

XA, štátny občan SR a navrhovateľka 2/ S. B., rod. N., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX,
trvale bytom P., Š. XXXX/XA, štátna občianka SR, nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, každý
v podiele 1/2-ica :

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/X, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 149 m2,

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/X, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 23 m2,

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/X, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 3 m2.

B. Navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva každý v podiele 1/4-

ina :

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/XX, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 24 m2.C. Odporkyňa R. L., rod. B., nar. XX. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom P., C. XXXX/
XX, štátna občianka SR, nadobúda do podielového spoluvlastníctva v podiele 1/2-ica :

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/XX, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 24 m2,

a do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 :

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/X, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 173 m2.

- novovytvorenú parcelu registra K. č. XXXX/XX, vedenú ako zastavaná plocha o výmere 32 m2.

III. Odporkyňa sa zaväzuje na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov vyplatiť na účet navrhovateľa 1/
vedený v ČSOB, a.s. č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, náhradu vo výške 750,- eur ako rozdiel vo výmere
rozdelenej nehnuteľnosti (výrok II.) o veľkosti 30 m2, kde na základe Dohody o urovnaní zo dňa 10. 11.

2014, uzatvorenej medzi účastníkmi konania, bola cena dohodnutá na 25,- eur/1 m2, a to najneskôr do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Účastníci konania sa dohodli na zriadení vecného bremena a to nasledovne :

Povinní z vecného bremena - navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ - sú podielovými spoluvlastníkmi, každý
v podiele 1/2-ica, nehnuteľnosti parcela registra C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

14 m2, vedenej na LV č. XXXX, vedeným Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, pre katastrálne
územie P., okres Y., obec P. (ďalej len zaťažená nehnuteľnosť).

Navrhovatelia 1/ a 2/ sa zaväzujú zriadiť na zaťaženej nehnuteľnosti v prospech odporkyne vecné
bremeno "in rem", predmetom ktorého je povinnosť navrhovateľov 1/ a 2/ strpieť na zaťaženej
nehnuteľnosti:

1.zriadenie,uloženie,avedenieelektrickej,vodovodnejakanalizačnejprípojkypodpovrchomzaťaženej
nehnuteľnosti,

2. užívanie, prevádzkovanie, údržbu, opravy a úpravy elektrickej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky
pod povrchom zaťaženej nehnuteľnosti, a jej odstránenie,

3. vstup, prechod a prejazd pešo, motorovými a nemotorovými dopravnými prostriedkami, strojmi a

mechanizmami za účelom výkonu činností uvedených v bodoch 1 a 2.

Odporkyňa sa zaväzuje zdržať sa konania, ktoré by obmedzilo, sťažilo alebo znemožnilo navrhovateľom
1/ a 2/ výkon ich vlastníckeho práva k zaťaženej nehnuteľnosti.

Odporkyňa sa zaväzuje po opravách, úpravách a údržbe elektrickej, vodovodnej a kanalizačnej prípojky
uviesť zaťaženú nehnuteľnosť na svoje náklady do pôvodného stavu. Prípadné škody, ktoré vzniknú

navrhovateľom 1/ a 2/ v dôsledku výkonu práv vyplývajúcich z vecného bremena, sa odporkyňa zaväzuje
nahradiť v celom rozsahu. Odporkyňa je povinná navrhovateľov 1/ a 2/ písomnou či elektronickou formou
upozorniťnavýkonprávvyplývajúcichzvecnéhobremenavprípade údržby,opravyaúpravyelektrickej,
vodovodnej a kanalizačnej prípojky, a to 3 dni vopred, uvedené neplatí v prípade vis major.

Vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne a na dobu neurčitú.

Na zánik vecného bremena sa vzťahuje ust. § 151p Obč. zákonníka.V. Týmto sú vyporiadané všetky vzájomné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania vyplývajúce
zo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku I.

VI. Účastníci konania sa zaväzujú zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta

náhradu trov štátu v celkovej výške 461,48 eura, a to navrhovatelia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo
výške 230,74 eura a odporkyňa vo výške 230,74 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim písomným podaním, doručeným súdu dňa 2. 12. 2009, domáhali zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci P., katastrálne

územie P., okres Y., zapísané na LV č. XXX, a to k parcele registra "K." č. XXXX/X zastavaná plocha
o výmere 404 m2.

Svoj návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti a to v nasledovných podieloch:

- navrhovateľ 1/ v podiele 1/4,

- navrhovateľka 2/ v podiele 1/4,

- odporkyňa v podiele 1/2.

Na uvedenej parcele sú postavené dve nehnuteľnosti - dva rodinné domy. Navrhovatelia si dali
vypracovať geometrický plán č. 51/2009, ktorým bola parcela rozdelená na 4 parcely: parcela č. XXXX/
X o výmere 205 m2, XXXX/X o výmere 173 m2, XXXX/X o výmere 23 m2, XXXX/X o výmere 3 m2.

Počas konania si účastníci dali vypracovať aj geometrický plán č. 68/2014. Na základe geometrických
plánov účastníci konania, po začatí pojednávania, uzatvorili súdny zmier v znení, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 99 ods. 1, 2 a 4 veta prvá O.s.p., (1) Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie
súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže

súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou a
zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov.

(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(4) Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom
účastníkov, ktorým je zmier. Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť
hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania. Z hľadiska procesných dôsledkov má
zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu,
aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je

navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto
nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.Súd pri rozhodovaní vychádzal z prejavov vôle účastníkov konania, ako aj u obsahu spisu a dospel k
záveru, že predpoklady na schválenie súdneho zmieru boli splnené.

Z LV č. XXX, vedeného Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor pre okres Y., obec P., katastrálne

územieP.,súdzistil,žeúčastnícikonaniasúpodielovýmispoluvlastníkmiparcelyregistra"K."evidovanej
na katastrálnej mape č. XXXX/X ako zastavaná plocha a nádvoria o výmere 404 m2 a to v podieloch,
ako je uvedené v žalobnom návrhu.

Z Geometrického plánu číslo 51/2009, ktorý bol dňa 11. 9. 2009 overený Okresným úradom Y.,
katastrálny odbor, vyhotoveného U. Č. dňa 6. 9. 2009, vyplýva, že pri reálnej deľbe pozemku vzniknú
štyri nové parcely a to parcela číslo 1500/1 o výmere 205 m2, XXXX/X o výmere 173 m2, XXXX/X o

výmere 23 m2, XXXX/X o výmere 3 m2. Pri reálnej deľbe je zachovaná účelnosť využitia parciel ako aj
zachovaný prístup k jednotlivým parcelám.

Z Geometrického plánu číslo 68/2014, ktorý bol dňa 18. 12. 2014 overený Okresným úradom Y.,
katastrálny odbor, vyhotoveného U. Č. dňa 9. 12. 2014, vyplýva, že pri reálnej deľbe pozemku vzniknú
tri nové parcely a to parcela číslo XXXX/X o výmere 348 m2, XXXX/XX o výmere 24 m2, XXXX/XX

o výmere 32 m2. Pri reálnej deľbe je zachovaná účelnosť využitia parciel ako aj zachovaný prístup k
jednotlivým parcelám.

Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, (1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 OZ, Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 a 3 OZ, (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo

viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie

a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o
zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci

vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo
veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť
o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie,
ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť.

Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto
právneho vzťahu.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadaťsúd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca
do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného
z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so
samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania.

Súdne konanie začína len na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten,
kto má menšinový podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Účastníkmi konania o

zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok
súdu zaväzuje len účastníkov konania (§ 159 ods. 2 OSP). Ide o tzv. nútené nerozlučné procesné
spoločenstvo (§ 91 ods. 2 OSP) všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní nezúčastnia všetci
nerozluční spoločníci, súd nemôže návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z
hmotného práva.

Keďže v prejednávanom prípade sa účastníci dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, súd schválil súdny zmier tak, ako ho pred súdom predniesli.

S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je
novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku
neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky,

ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom

môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci
v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností
(§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom
dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba

vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho
všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušným
katastrálnym odborom (§ 67 zákona č. 162/1995 Z.z.). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu
sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku / uznesenia o ich reálnom rozdelení.

Na základe rozsudku / uznesenia súdu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa

vykoná záznam vzniknutých práv do príslušného katastra (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z.z.).
Preto je súd povinný do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti
zaslať toto rozhodnutie správe katastra (§ 21 zákona č. 162/1995 Zb.).

Po vykonanom dokazovaní, najmä s prihliadnutím na Geometrický plán č. 51/2009 a č. 68/2014, ako
aj s poukazom na § 142 ods. 1 OZ, súd dospel k jednoznačnému záveru, že reálna deľba pozemku

zapísaného na LV č. XXX je možná, a preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne
zistenia schválil súdny zmier, ktorým sa zrušilo podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k parcele
registra „K.“ evidovanej na katastrálnej mape č. XXXX/X ako zastavaná plocha a nádvoria o výmere
404 m2 a vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ako to účastníci konania žiadali svojím
návrhom na schválenie súdneho zmieru a ktoré vyporiadanie vyplýva z výrokovej časti II. až IV. Reálnym

rozdelením uvedenej parcely vznikli samostatné parcely registra „K.“.Podľa § 151n ods. 1 až 3 OZ, (1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 2 OZ, Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný

zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.

Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa
môže vzťahovať len na nehnuteľnosti (§ 119 ods. 2). Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi
nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať
(non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena

zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu.

Vecné bremená, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem). Z týchto vecných
bremien je oprávnený každý vlastník tejto nehnuteľnosti. Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho
vlastníka na základe singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na
účelnejšie a prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti patriacej vlastnícky oprávnenému. Sú to najmä

vecné bremená, ktorým zodpovedá napríklad právo cesty - prechodu alebo prejazdu cez susedný
pozemok, právo odberu vody zo studne alebo z iného vodného zdroja umiestneného na povinnej
nehnuteľnosti, právo odvádzať odpadové vody cez susedný pozemok a pod.

Konkrétne vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je
určené aktom, na základe ktorého vecné právo vzniklo. Pokiaľ ide o náklady súvisiace so zachovaním

a opravami nehnuteľnosti, ktorá sa užíva v súvislosti s výkonom práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ich znášanie je upravené predovšetkým dohodou účastníkov. Dohoda môže byť uzavretá v
ľubovoľnej forme a jej účinnosť nie je viazaná na vklad do katastra nehnuteľností. Ak takáto dohoda
nebola uzavretá, každý, kto je oprávnený užívať cudziu nehnuteľnosť na základe vecného bremena, je
povinný znášať tieto náklady primerane s prihliadnutím na rozsah a spôsob tohto užívania. Na úhradu

týchto nákladov je povinný prispievať pomerne aj sám vlastník povinnej nehnuteľnosti, ak ju spoluužíva.

Navrhovatelia sa zaviazali zriadiť vecné bremeno "in rem" v prospech odporkyne k nehnuteľnosti
parcela registra K. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, vedenej na LV č. XXXX,
vedeným Okresným úradom Y., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie P., okres Y., obec P.,
ktoré je nevyhnutné na to, aby odporkyňa mohla riadne vykonávať svoje práva vlastníka vyplývajúce zo

spoluvlastníctva susediacej novovzniknutej nehnuteľnosti parc. č. XXXX/XX.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom,
pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné; pričom účastníci konania sa nedohodli na inej

náhrade trov konania.

Výrokom VI. súd zaviazal účastníkov konania k náhrade trov štátu v celkovej výške 461,48 eura, a to
navrhovatelia 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne vo výške 230,74 eura a odporkyňa vo výške 230,74 eura.Trovy štátu vznikli v dôsledku vykonania znaleckého dokazovania na základe uznesenia tunajšieho súdu
pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo dňa 9. 10. 2012. Uznesením pod č.k. XXC/XXX/XXXX - XXX zo
dňa 13. 1. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 2. 2014, súd priznal znalcovi za znalecký úkon

znalečné vo výške 1114,48 eura, pričom suma vo výške 49,- eur bola poukázaná zo zloženej zálohy
evidovanej pod pol. reg. D14 57/2010, suma vo výške 4,- eurá poukázaná zo zloženej zálohy evidovanej
pod pol. reg. D14 60/2010, suma vo výške 300,- eur poukázaná zo zloženej zálohy evidovanej pod pol.
reg. D14 108/2012, suma vo výške 300,- eur poukázaná zo zloženej zálohy evidovanej pod pol. reg.
D14 90/2012 a suma vo výške 461,48 eura poukázaná zo štátnych prostriedkov.

Podľa§148ods.1vetaprváO.s.p.,Štátmápodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradu

trov konania, ktoré platil.

Ustanovenie upravuje náhradu trov, ktoré vznikli štátu. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak
iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov a iba vo výške
zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania.

Keďže vo veci bol súdom schválený súdny zmier, súd dospel k záveru, že všetci účastníci sú povinní

nahradiť trovy štátu, keďže neboli oslobodení od súdnych poplatkov. Náhradu trov štátu súd rozdelil na
polovicu (461,48 eura/2, t.j. každý strana konania vo výške 230,74 eura), t.j. platí ju každý účastník,
pričom navrhovatelia túto sumu platia spoločne a nerozdielne.

Poučenie:

Proti výrokom I. až VI. uznesenia o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. h/

O.s.p.). Proti výroku VII. uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 207 ods. 1 O.s.p.).