Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/337/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114230403
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114230403.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, Z., proti
odporcovi: Bencont Investments, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36 432 105,
zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, Bratislava, o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18. februára
2015, č.k. 14C/287/2014-35, t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil zamestnávateľovi navrhovateľky, COOP
Jednota Trnava, spotrebné družstvo, Trojičné námestie 5915/9, 918 42 Trnava, IČO: 00 168 921, zdržať
savykonávaniazrážokzomzdynavrhovateľkyvprospechodporcunazákladeustanoveníumožňujúcich
vykonaťzrážkyzomzdy,obsiahnutýchvZmluveovydaníkreditnejkartydňa14.02.2006včastinazvanej
Vyhlásenie držiteľa, bod 5., uzavretej medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu, ktorým
bola Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO:
31 320 155, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 2, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76
ods. 2 a 4, § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O.s.p.“), keď sa stotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd
vyhovel návrhu najmä s poukazom na navrhovateľkou uvádzané tvrdenia o neprijateľnosti výkonu
zrážok zo mzdy. Súd sa v konaní predbežne zaoberal zmluvou (nazvanou Žiadosť o vydanie platobnej
karty VÚB, a.s., uzavretou medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom dňa 14.02.2006), ktorej
súčasťou boli ustanovenia o súhlase navrhovateľky výkonom zrážok zo mzdy. Predmetné ustanovenia
sa nachádzajú v časti nazvanej Vyhlásenie držiteľa, v bode 5., kde je doslovne uvedené: ,,Súhlasím
so zrážkami zo mzdy realizovanými v súlade s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre vydanie a
používanie kreditných platobných kariet“. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že formálny nedostatok
Zmluvy o vydaní kreditnej karty VUB, a.s., spočívajúci v absencií zákonom predpokladaných náležitostí
(ročnej percentuálnej miery nákladov a ročnej úrokovej sadzby) bude predmetom nasledujúceho
konania a dokazovania vo veci samej. Vo zvyšnej časti sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi navrhovateľky a z uvedeného dôvodu súd v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p., nemusel ďalšie
dôvody uvádzať. Súd rovnako prihliadol na skutočnosť, že v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, sa podľa aktuálneho znenia zakazuje zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a hoci uvedené ustanovenie
nebolo platné a účinné v čase podpisu zmluvy, jednoznačne poukazuje na vôľu zákonodarcu poskytnúť
ochranu spotrebiteľom voči súdom nekontrolovaným výkonom zrážok zo mzdy a iných príjmov. Už
samotná táto hrozba, ako aj navrhovateľkou vyslovená pochybnosť o bezvadnosti formulárovej typovej
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi ňou a odporcom, sú tie skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadeniepredbežného opatrenia. Ak by súd dočasne formou nariadeného predbežného opatrenia neupravil
pomery účastníkov, mohla by vec sama stratiť zmysel, ak by sa v priebehu tohto konania zrážky
na základe namietanej dohody vykonávali a pohľadávka odporcu by bola vymožená. Pozastavenie
vykonávania zrážok na dočasnú dobu nezasiahne do práv odporcu v takej miere, ako by vykonávanie
zrážok postihlo navrhovateľku. Až v konaní vo veci samej bude s konečnou platnosťou vyriešené, či
spotrebiteľská zmluva a súvisiaca dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavreté medzi účastníkmi, obsahujú
neprijateľnézmluvnépodmienky.Povinnosťuloženázamestnávateľovizdržaťsavýkonuzrážokzomzdy
navrhovateľky v prospech odporcu je uložená iba predbežným opatrením, pre ktoré je charakteristická
jeho dočasnosť a predbežné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi účastníkmi konania. Súd
usúdil, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky možno od jej
zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho
práva nijako dotknuté.
Protiuzneseniusúduprvéhostupňapodalvzákonnejlehoteodvolanieodporca,ktorýnavrholnapadnuté
uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť, alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že platnosť
samotnej zmluvy navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu nepopiera, uzatvorila ju dobrovoľne na
základe slobodnej vôle, t.j. nenamieta časť, z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej
má povinnosť predmetný záväzok splatiť. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou
zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitútu uzatvorený v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného
zabezpečovacieho inštitútu. Účelom zabezpečovacieho inštitútu je uspokojenie pohľadávky aj mimo
súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva
zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne
uspokojenie pohľadávky. Poukázal na fakt, že zo znenia ust. § 551 Občianskeho zákonníka jednoznačne
vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je inštitútom práva, ktorý má v prvom rade zabezpečovací
charakter, to znamená, že zabezpečuje pohľadávku veriteľa. V žiadnom prípade nespôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Považoval za
tendenčné správanie navrhovateľky, ktorá nespochybňuje platnosť zmluvy ako takej, teda nenamieta
časť, z ktorej brala úžitok, ale len časť, na základe ktorej má svoj záväzok splatiť. Dohoda o zrážkach
zo mzdy bola slobodne a vážne uzatvorená v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka
žiadnym spôsobom nezdôvodnila a ani nepreukázala, v čom spočíva hrubý rozpor s dobrými mravmi,
akoajsozákonom.Naopak,práveonbymoholoznačiťsprávanienavrhovateľkyakovrozporesdobrými
mravmi a to z dôvodu, že požiadala právneho predchodcu odporcu, bankovú spoločnosť VÚB, a. s.,
o úver, ten mu ho v dobrej viere poskytol, avšak navrhovateľka už poskytnuté peňažné prostriedky
nevrátila. Taktiež namietol nedostatok procesnej podmienky - nedostatok pasívnej vecnej legitimácie
na strane odporcu, keďže mal za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné procesné
spoločenstvo, nakoľko túto podmienku používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Namietol tiež
absenciu relevantného odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na to, že v návrhu absolútne absentuje
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pričom zdôraznil, že samotná skutočnosť,
že navrhovateľka je spotrebiteľ, nespĺňa túto podmienku.
K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonnom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie
odporcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho
uznesenia prvostupňového súdu.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 14C/287/2014 je určenie, že dohoda
o zrážkach zo mzdy zo dňa 14.02.2006 je neplatná. Súčasne s podaním návrhu navrhovateľka podala
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo uložené spoločnosti COOP Jednota Trnava,spotrebnédružstvo,zdržaťsazrážokzomzdynavrhovateľkyvprospechodporcunazákladepredmetnej
dohody, a to až do skončenia konania vo veci samej.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
mohol byť ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2
návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z
návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj
bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.).
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p., súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal
s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p., súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd
to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného
opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie
je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného
opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, alebo existencia reálnej obavy, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným
opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že
v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre
úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda
nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.
Podľa § 76 ods. 2 O.s.p., predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
Podľa citovaného ustanovenia sa pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania a
to za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo požadovať, pokiaľ účel predbežného opatrenia
nie je možné dosiahnuť inak, iným spôsobom.
V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo
predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý má byť uplatňovaný žalobou vo veci samej, a to určenie neplatnosti
dohody o zrážkach, je očividne nedôvodný. Navrhovateľka argumentáciou podoprela svoj právny názoru
o dôvodnosti žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutnévykonať dokazovania a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť takejto žaloby s poukazom
na vyššie uvedené nie je v tomto štádiu dosiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru,
že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to dostatočné osvedčenie nároku
navrhovateľky uplatňovaného žalobou, je daný.
Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre
nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k
nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž osvedčené (a odporcom
nespochybnené), že odporca predložil zamestnávateľovi navrhovateľky žiadosť o výkon zrážky zo mzdy,
čo nepochybne osvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľkou o nutnosti dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do skončenia konania vo veci samej.
S poukazom na vyššie uvedené i odvolací súd považoval za dôvodné nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov. V
dôsledku nariadeného predbežného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu, ani
neprimeraná výhoda na strane navrhovateľky. Navrhovateľka preukázala podmienky pre nariadenie
predbežného opatrenia vo vzťahu k inej osobe ako účastníkovi konania a preukázala, že takúto
povinnosť možno od inej osoby ako účastníka konania spravodlivo požadovať.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu i odvolací súd zhodne s prvostupňovým bol toho názoru,
že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného predbežného
opatrenia.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.