Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/268/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114228558
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114228558.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: V. R., bydliskom B. XXX/XX, K., štátneho občana
SR, zastúpeného JUDr. Ivanom Kudlom, advokátom so sídlom Hodžova 4, Trenčín, proti odporkyni:
Q. R., bydliskom B. XXX/XX, K., štátnej občianke SR, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. januára 2015, č. k.
18C/315/2014-26, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia domáhal, aby súd zakázal odporkyni, či osobe ňou zmocnenej brániť
navrhovateľovi vstup do nehnuteľností nachádzajúcich sa na parc. č. 1071/1, k. ú. K. a súčasne, aby
sa táto zdržala nakladania s touto majetkovou podstatou patriacou vlastníckym právom či užívaním
navrhovateľovi, a to najmä prevedenia na tretiu osobu, predaja, darovania, zámeny, zaťaženia bankovým
úverom, či inou zárukou uznania dlhu resp. zaťaženia ručiteľským záväzkom, vypožičania či prenajatia,
vrátane finančného prenájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu navrhovateľa verifikovaného
notárom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako dedič vstúpil po svojich rodičoch do vlastníctva nehnuteľností
vrátane rodičovského domu nachádzajúceho sa v k. ú K. XXX/XX, parc. č. XXXX/X. Po uzavretí
manželstva s odporkyňou vykonal svojpomocou vstavbu štvorizbového bytu v podkroví rodičovského
domu - novej bytovej jednotky skolaudovanej kolaudačným rozhodnutím č. ŽP 97/97-Vi zo dňa
23.09.1997. Z uzavretého manželstva medzi účastníkmi konania pochádzajú dnes dospelé 3 detí
vrátane V. R. s rodinou. Na základe podnikateľských aktivít V. R. kúpil starší dom súp. č. XXX na parc. č.
XXXX/X, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. K., ktorý aj svojpomocou sčasti rodiny bol zrekonštruovaný v roku
2009. Následne v roku 2012 vznikli mu finančné problémy a to v takom rozsahu, že ako insolventnému
dlžníkovi peňažné ústavy neboli ochotné poskytnúť úver, tak sa obrátil aj na navrhovateľa o pôžičku
nielen ako spoludlžník v Poštovej banke, ale pod ním proklamovanou hrozbou exekúcie na jeho novú
stavbu bol navrhovateľ nútený prevziať osobne taký úver, ktorý bude splácať do 17.06.2016. Napriek
uvedenému stavu sa nepodarilo rodine stavbu zachrániť a túto za 115.000,- eur predal. Pôžičky však
nevrátil a nespláca ich. Je preto dôvodná domnienka, že samotná odporkyňa prevzatím úverov s
obdobným použitím sa dostala do finančnej tiesne a vecnej závislosti na V., ktorý je manipulátorom
odporkyne. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom pod sp. zn. 10C/160/2003 zo dňa
11.11.2004, právoplatným dňa 15.12.2004. Užívanie štvorizbového bytu patriaceho do BSM v podkroví
si rozdelili a takto vzniknuté podielové spoluvlastníctvo bolo do septembra 2013 bezproblémovo užívané.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že sa do miesta trvalého bydliska vracia, napriek tom, že tam nebýva a naviac
stará sa o ovocnú záhradu výlučne jemu patriacu nachádzajúcu sa na parc. č. 1071/2, k. ú. Nemšová
a susediacu s parc. č. XXXX/X, na ktorej je postavený rodinný dom a ktorá je priechodnou k ovocnej

záhrade. Poznamenal, že odporkyňa ho na základe umelo vykonštruovaných fikcií hodlala obmedziť vo
výkone užívacích práv ako väčšinového vlastníka majetkovej podstaty zapísanej na LV č. XXXX, parc.
č. XXXX/X, k. ú. K. a teda aj práva k vstupu na pozemok - ovocná záhrada. Zdôraznil, že odporkyňa na
sklonku roku 2013 nedovolene postúpila v prospech tretej osoby užívanie nad rozsah jej vlastníckeho
podielu v rozpore s dohodou o rozdelenom užívaní bytu a proti vôli navrhovateľa ako väčšinového
spoluvlastníka celej majetkovej podstaty a užívateľa časti bytu. Odporkyňa sa vo svojom návrhu zo
dňa 06.02.2014 domáhala nariadenia predbežného opatrenia so zákazom vstupu navrhovateľa do
domu súp. č. XXX/XX ako aj na pozemok parc. č. XXXX/X, k. ú. K.. Súčasne deklarovala i svoj
záujem podať návrh na súd na vylúčenie navrhovateľa z užívania predmetného domu. Napriek tomu,
že okresný súd tento návrh zamietol a krajský súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil, odporkyňa
zotrváva na poskytnutí bezodplatného užívania bez časového obmedzenia tretej osobe a chce sebe
zabezpečiť finančný nárok k vyrovnaniu jej životnej úrovne. Predmetom jeho návrhu je preventívna
ochrana pred hrozbou útoku proti osobe navrhovateľa a aj ochrana rodičovského majetku a vytvorenie
včasných zábran proti hroziacej ujme nielen vecnej, ale aj reálne hroziacej ujme, a to úplného vylúčenia
navrhovateľa z užívania predmetného domu, ale aj finančných dispozícií s majetkovou podstatou. Má
za to, že je dostatočne osvedčené protizákonné konanie odporkyne voči majetkovej podstate, kde
navrhovateľ je spoluvlastníkom vo výraznom rozsahu podielu ako aj voči jeho osobe v snahe obmedziť
mu pohyb a užívanie jemu patriaceho majetku a tak mu brániť vo výkone jeho vlastníckych práv. Dodal,
že návrhom vo veci samej sa bude domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam.

Aplikujúc ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. na zistený skutkový stav súd prvého stupňa
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov
v civilnom procese. Navrhovateľ neosvedčil hrozbu reálnej ujmy, ktorá by mu hrozila. Ako dôvod
bezprostredne hroziacej ujmy uviedol tendenciu odporkyne úplne ho vylúčiť z užívania domu, ktorého je
spoluvlastníkom, odvolávajúc sa pritom na vyjadrenie odporkyne v návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 06.02.2014. Zo žiadnych navrhovateľom predložených dôkazov ale ani jeho vyjadrení
nevyplynulo, že odporkyňa sa dopúšťa takého konania, ktorým by sa snažila obmedziť, resp. úplne
zamedziť navrhovateľovi realizovať jeho užívacie právo k daným nehnuteľnostiam. Navyše z úradnej
činnosti súdu nebolo ani preukázané, že odporkyňa podala proti odporcovi návrh na jeho vylúčenie z
užívania predmetného domu. Rovnako tak navrhovateľ nepreukázal ani tú skutočnosť, že by odporkyňa
nakladala s predmetnou nehnuteľnosťou v zmysle predaja, darovania, zaťaženia, či prenájmu. Čo sa
týka toho, že odporkyňa umožnila užívať predmetný dom ich spoločnému synovi, súd uviedol, že
sa jedná o blízku osobu, odporkyňa realizovala aj svoje dispozičné právo k nehnuteľnosti, ktorej je
spoluvlastníčka a navyše navrhovateľ neuviedol, aká bezprostredná ujma mu v dôsledku takéhoto
užívania nehnuteľnosti treťou osobou hrozí. S poukazom na uvedené konštatoval, že nie sú splnené
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a preto návrh zamietol.

Uznesenie súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal odvolací súd o zmenu napadnutého rozhodnutia,
a to tak, že jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bude v celom rozsahu vyhovené. V
odôvodnení namietal, že bolo nesporne preukázané, že v danom prípade odporkyňa nakladá so
spoločnými nehnuteľnosťami tým, že jednostranným úkonom bez ohľadu na spoluvlastníka, teda
navrhovateľa a veľkosť jeho podielu a s tým súvisiacu súčinnosť podľa ust. § 139 a nasl. Občianskeho
zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou je výrazná
pozícia dominantného spoluvlastníka, so spoločnou vecou nakladala a umožnila túto užívať tretej
osobe, pričom napadnutým rozhodnutím súd tak prenechal odporkyni neobmedzené dispozičné právo
s nehnuteľnosťou, bez ohľadu na jej pozíciu menšinového spoluvlastníka. Trval na tom, že sú tu
dôvody pre nariadenie PO z hľadiska ust. § 76, ods.1 písm. f/ O.s.p.. Okrem uvedeného, v odvolaní sa
navrhovateľ obmedzil na popis dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pre ktoré
bol návrh navrhovateľa zamietnutý a ešte poukázal na nepresnú citáciu súdu prvého stupňa, kedy
navrhovateľ v súvislosti s trvalým bydliskom v K., ulica B. XXX/XX uvádza, že do miesta trvalého bydliska
sa vracia a naviac sa stará o ovocnú záhradu, súd v odôvodnení uviedol, že sa tam vracia napriek tomu,
že tam nebýva.

Písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu zo strany odporkyne podané nebolo.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami včas, v zákonnej lehote
na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods. 3 O.s.p. aj
náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p., s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
navrhovateľom a ich rozsahom, je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu navrhovateľom podaného odvolania
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že jeho
odvolanie nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné za použ. ust. § 219, ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

V danej veci návrh na nariadenie predbežného opatrenia je potrebné posúdiť podľa §
74 ods. 1 O.s.p., nakoľko bol podaný pred začatím konania vo veci samej. O predpokladoch pre
nariadenie predbežného opatrenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia a jeho dôsledkoch platia
ustanovenia § 74 až § 77 O.s.p., čiže súd pred začatím konania môže nariadiť predbežné opatrenie o.i.
tiež v zmysle § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., ak je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov.

Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna, teda dočasná úprava
pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ide
o rozhodnutie dočasné, obmedzujúce sa len na dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikujúce
výsledok konania pred súdom. Slúži na poskytovanie rýchlej, efektívnej, ale zásadne len dočasnej
úpravy vzťahov medzi účastníkmi, v prípade preukázania potreby dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi. Pri jeho nariaďovaní, prevláda požiadavka rýchlosti, nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie v prípade, ak existuje potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov a existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa sú
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 1071/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 614 m2 a
rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXXX/X v spoločnom podiele 1 . Navrhovateľ
je spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 3. Z výpisu z LV č. XXX vedenom Okresným
úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pre k. ú. K. je zrejmé, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X - orná pôda, o výmere 372 m2. Zo
snímky z katastrálnej mapy je zrejmé, že pozemky parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, k. ú. K. sú
umiestnené za sebou, pričom pozemok parc. č. XXXX/X je umiestnený za pozemkom parc. č. XXXX/
X a susedí s inými pozemkami tak, že k nemu nevedie žiadna prístupová komunikácia. Z potvrdenia
Mestského úradu Nemšová zo dňa 01.10.2014 vyplýva, že navrhovateľ je prihlásený k trvalému pobytu
na adrese B. XXX/XX, K. od 27.06.1990. Zo spisu prvostupňového súdu sp. zn. 17C/24/2014 vyplýva,
že odporkyňa podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, na základe ktorého žiadala, aby
súd zakázal navrhovateľovi, aby nevstupoval do domu súp. č. XXX/XX, na ulici B. v K. a na pozemok
CKN, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 614 m2, k. ú. K., zapísaný na LV č.
XXXX. Uznesením č. k. 17C/24/2014-13 zo dňa 10.02.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Trenčíne č. k. 19Co/331/2014-25 zo dňa 14.03.2014 súd návrh odporkyne v predmetnom konaní
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2014.

Odvolací súd vyhodnotil rozhodujúce skutočnosti a zhodne so záverom súdu prvého stupňa dospel
k záveru, že okrem osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi, ktorí sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, nebolo osvedčené splnenie zákonných predpokladov pre
využitie procesného inštitútu predbežného opatrenia, ako prostriedku rýchlej a účinnej dočasnej úpravy
pomerov medzi účastníkmi, pre neexistenciu skutočností jeho nariadenie opodstatňujúcich a to tak z
hľadiska ust. § 76 ods. 1 písm. e/, ako ani z hľadiska ust. § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Predovšetkým tak
z podaného návrhu, ako aj zo spisu Okresného súdu Trenčín č. k. 17C/24/2014, predmetom ktorého
bolo rozhodovanie súdu o návrhu v tomto konaní vystupujúcej odporkyne na nariadenie predbežného
opatrenia vyplýva, že odporca v predmetnom rodinnom dome, i keď má v ňom evidovaný trvalý pobyt
nebýva, v tomto dome sa nezdržuje už cca 10 rokov, býva v Trenčíne a do miesta svojho trvalého pobytu
prichádza len príležitostne. V konaní žiadnym spôsobom neosvedčil, že v čase, keď sa tam zdržiava,
by mu odporkyňa akýmkoľvek spôsobom vo výkone jeho spoluvlastníckych práv bránila, či mala snahu
mu znemožniť vstup do spoločnej nehnuteľnosti. Podstata jeho odvolacej námietky spočívala v tom,
že odporkyňa ako menšinová podielová spoluvlastníčka nerešpektovala jeho postavenie väčšinového
podielového spoluvlastníka dotknutých nehnuteľností a umožnila v nich bývanie ich synovi, čím konala v
rozpore s ust. § 139 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje rozhodovanie spoluvlastníkov so spoločnou
vecou, pričom však ako sám uvádza, sa hodlá návrhom vo veci samej domáhať ochrany týchto svojich
práv žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 1 O.s.p., čo
však z hľadiska požadovaného predbežného opatrenia, nemožno považovať za spôsobilý predmet
budúceho konania. Z hľadiska posúdenia existencie možnej bezprostredne hroziacej ujmy je významné,
že syn účastníkov konania v predmetnej nehnuteľnosti býva už od septembra 2013, teda nejde o náhle
vzniknutý stav, v súvislosti s ktorým by navrhovateľovi bezprostredne hrozila ujma na jeho právach
v súvislosti s ním tvrdenou skutočnosťou, že sa tak stalo bez jeho súhlasu, ktorú by bolo namieste
riešiť prostredníctvom zvoleného inštitútu. Tento niekoľko mesiacov trvajúci stav, mal možnosť tento
riešiť prostredníctvom podania návrhu vo veci samej z hľadiska ochrany svojich práv väčšinového
podielového spoluvlastníka, čo však doposiaľ neurobil, za ktorej situácie nemožno dospieť k záveru
o potrebe jeho urgentného riešenia. Naviac, ako správne konštatuje súd prvého stupňa, zo žiadnych
tvrdení, ani dôkazov predložených navrhovateľom nevyplýva, že by sa odporkyňa dopúšťala takého
konania, ktorým by sa snažila obmedziť, či úplne zamedziť navrhovateľovi výkon jeho práva predmetné
nehnuteľnosti z titulu postavenia vlastníka užívať a v konaní nebola nielenže preukázaná, ale ani tvrdená
skutočnosť, že by odporkyňa nakladala s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom, akým by sa tejto
malo zamedziť prostredníctvom inštitútu predbežného opatrenia. Zo žiadnych skutočností nevyplýva
akýkoľvek jej krok, či úmysel predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je v spoluvlastníctve účastníkov predať,
darovať, zaťažiť, či prenajať, z návrhu ani odvolania nie je zrejmé, aká ujma má navrhovateľovi reálne
hroziť v dôsledku skutočnosti, že odporkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti, umožnila užívanie jej
časti ich synovi. Pokiaľ má navrhovateľ za to, že uvedené konanie prekročilo jej oprávnenie menšinovej
podielovej spoluvlastníčky z hľadiska ust. § 139 Občianskeho zákonníka, má možnosť sa ochrany
svojich práv domáhať prostredníctvom podania žaloby vo veci samej, pretože pre využitie inštitútu
predbežného opatrenia, ako rýchlej, efektívnej i keď dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, nie sú
vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci a ním neriešený stav, splnené zákonom stanovené predpoklady,
a to osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy pre prípad, ak by pomery účastníkov týmto spôsobom
upravené neboli. Pokiaľ tento namieta, že nehnuteľnosť zo strany ich syna je užívaná bezodplatne,
táto skutočnosť je vo vzťahu k požadovanému predbežnému opatreniu bez akéhokoľvek právneho
významu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti , odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa
mal za to, že tu nie je existencia okolností osvedčujúcich potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania, s poukazom na čo, uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne za použitia
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.