Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/27/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107200898
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3107200898.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného J. poisťovňa, pobočka Q., so sídlom Q., Ul. V.
B. XX/A, proti povinnej G. E., bytom U. J. XXX, o vymoženie 855,41 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
súdnej exekútorky JUDr. A. U., so sídlom T., H. XX, proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom, č.k. 1Er/159/2008-25, zo dňa 04. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku a výrokom II. povinnej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 37,77 Eur do 3 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora poverením č. 5309 021109*
zo dňa 26.06.2007 vykonaním exekúcie. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 03.01.2007,

kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi. Výkon súdnictva prešiel ku dňu
01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z.
Dňa 16.12.2013 súdny exekútor predložil exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. b) Ex. poriadku, nakoľko uplynula lehota na vykonanie rozhodnutia, na podklade ktorého
sa vedie exekučné konanie. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, je Platobný
výmer vydaný Sociálnou poisťovňou, pobočka Trnava pod č. 135/2002/OVP/MZ dňa 01.07.2002,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.09.2002 a vykonateľnosť dňa 02.09.2002. Týmto rozhodnutím
bola povinnému predpísaná úhrada poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti, pre ktorý platia
primerane ustanovenia o poistnom, tzn. aj ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. upravujúce
lehotu na vykonanie rozhodnutia vydaného vo veciach sociálneho poistenia. Desaťročná lehota na
uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. je považovaná za
lehotu prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa

stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie súdnym exekútorom
(exekučným titulom). Na preklúziu práva súd musí prihliadnuť ex offo v každom štádiu konania, a preto
prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
zastavil. O trovách exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a na
úhradu trov exekúcie zaviazal povinného. Súd prvého stupňa exekútorovi priznal v zmysle Vyhlášky MS
SR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2008 náhradu trov exekúcie vo výške 37,77 Eur, pričom

uvedená suma predstavuje: A. odmena súdneho exekútora určená paušálnou sumou za jednotlivé
úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie
exekúcie,doručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,doručenie
exekučného príkazu) 4 x 3,32 EUR + 20% DPH 2,66 EUR= 15,94 EUR; B. náhrada hotových výdavkov
podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky (poštovné 14,16 EUR, spotrebný kanc. materiál 4,03 EUR) 18,19 EUR+
20% DPH 3,64 EUR= 21,83 EUR. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného vo výške 14,16

Eur, nakoľko mal preukázané, že uvedená suma bola skutočne vynaložená na doručovanie písomností.Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie, podala v
zákonom stanovenej lehote odvolanie súdna exekútorka z dôvodu, že rozhodnutie považovala za vecne
nesprávne, založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvého stupňa nevenoval pozornosť

tomu, že v dobe účinnosti exekučného titulu z dôvodu nedostatku majetku povinnej nedošlo ani k
uspokojeniu pohľadávky, ani k úhrade trov exekučného konania, k skutočnosti, ktorá má dopad na dôvod
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o
trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,

v takom prípade hradí trovy exekúcie oprávnený. Ani pri posudzovaní náhrady za jednotlivé úkony, súd
prvého stupňa nerešpektoval platné znenie ustanovenia § 14 vyhlášky v platnom znení. Každý úkon,
ktorý súdny exekútor vykoná po doručení návrhu na vykonanie exekúcie je úkonom exekučnej činnosti a
za tie úkony patrí exekútorovi odmena. Na základe uvedeného súdna exekútorka navrhla, aby odvolací
súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a opätovne rozhodol o trovách súdneho exekútora,
povinnosťou úhrady ktorých zaviaže oprávneného.

Oprávnený vo vyjadrení k podanému odvolaniu súdnej exekútorky uviedol, že k preklúzii došlo až dňa
02.09.2012 a exekučné konanie začalo 01.12.2006, a teda súdny exekútor mal dostatočný časový
priestor na vymoženie aspoň časti pohľadávky, resp. vymoženia trov exekučného konania. Na základe
uvedeného oprávnený oznámil, že nesúhlasí s tým, aby ho súd zaviazal na úhradu trov konania.

Povinná sa k odvolaniu súdnej exekútorky písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného
odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie
takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa.

Výrok súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd,

ktorýjeviazanýrozsahomadôvodmiodvolania,toutočasťounapadnutéhorozhodnutia,ktoránadobudla
právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.

V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

V zmysle § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57
nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí

podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Vdanejvecisúdnaexekútorkadňa02.09.2014podalaodvolanieprotivýrokuuzneseniaprvostupňového
súdu zo dňa 04.08.2014, č. k. 1Er/159/2008-25, a to v časti o trovách exekúcie. Predmetné uznesenie
bolo vydané sudcom. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie v

zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným
podľa Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.

S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie podané súdnou

exekútorkou podľa § 218 ods. 1 písm. c) OSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke
nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .