Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 29, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/261/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610201980
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5610201980.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so
sídlom Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so
sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti povinnému: T. B., N.. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. XXX, zast.
JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom so sídlom Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie
pohľadávky 31,34 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom, so sídlom

Exekútorského úradu Jiráskova 12, Lučenec, pod sp. zn. Ex 452/10, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Štefanovi Marčekovi trovy exekúcie vo
výške 39,83 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 33,66 eur, ktorú je oprávnený povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom Mgr. Štefanom Marčekom sa dňa 21. 1. 2010 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. Ex 452/2010 na vymoženie pohľadávky vo výške 31,34 eur s prísl., priznanej vykonateľným
platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. Ro/7931/97, zo dňa 4. 12. 1997. Súdny
exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 021286* zo dňa 18. 3. 2010, ktoré
v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal tunajší súd na vymoženie povinnosti zaplatiť
31,34 eur a trovy exekúcie.

Povinný vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietky proti exekúcii. Okresný súd
Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 21. 3. 2014, č. k. 3Er/261/2010-28, vyhovel námietkam povinného
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 12. 2014.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom
2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V podaní, ktorým súdny exekútor predkladal súdu na rozhodnutie námietky povinného, žiadal priznať
trovy exekúcie v sume 39,83 eur, pozostávajúce z minimálnej sadzby odmeny 33,19 eur a dane z

pridanej hodnoty z tejto odmeny vo výške 6,64 eur. Z dôvodov hospodárnosti navrhol, aby nemusel
predkladať exekútorský spis.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19
eura.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie na základe právoplatného uznesenia, ktorým vyhovel námietkam
povinného proti predmetnej exekúcie z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na
základe premlčaného exekučného titulu, a povinný vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ oprávnený

podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, pre ktorý už uplynula premlčacia doba
ustanovená v hmotnoprávnom predpise, musel si byť vedomý aj možných následkov spojených s tým, že
povinný prípadne vznesie námietku premlčania tohto nároku. Za takejto situácie je teda v prejednávanej
veci dané procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, keď tento podal návrh na vykonanie
exekúcie napriek tomu, že vedel, že exekúcia môže byť v konečnom dôsledku neúspešná.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur v súlade so znením § 14 ods.
1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Túto odmenu zároveň podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšil o daň z
pridanejhodnotyvovýške6,64eur(20%sadzbazosumy33,19eur).Uvedenétrovyexekúciesúdpriznal
súdnemu exekútorovi aj napriek tomu, že tento nepredložil exekútorský spis. Súdny exekútor žiadal totiž
minimálnu sadzbu odmeny, ktorá mu patrí pri zastavení exekúcie bez ohľadu na rozsah vykonaných

úkonov. Priznané trovy súdneho exekútora súd zaviazal platiť oprávneného s poukazom na ustanovenie
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Povinný si v podaných námietkach proti exekúcii zároveň uplatnil nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli
v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, a to trov právneho zastúpenia v celkovej výške
65,86 eur.Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. 10. 2013, ktorý je v zmysle ust. § 243b Exekučného
poriadku potrebné aplikovať v prejednávanej veci, výslovne neupravuje možnosť náhrady tých trov,
ktoré v rámci exekúcie vznikli povinnému. V ustanovení § 200 ods. 1 Exekučného poriadku zákon

definuje trovy exekúcie ako odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času
pri vykonaní exekúcie. Zákon zároveň oprávnenému a aj exekútorovi priznáva nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že Exekučný poriadok
upravuje len možnosť náhrady trov exekučného konania v prospech súdneho exekútora a oprávneného.
Pri aplikácii noriem exekučného práva je však potrebné vychádzať z Exekučného poriadku v spojení s

ustanoveniamiO.s.p.Aplikáciaustanovenítohtovšeobecnéhocivilnéhoprocesnéhoprávnehopredpisu
ajnakonaniepodľaExekučnéhoporiadkujevýslovnezakotvenávustanovení§251ods.4O.s.p.,podľa
ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Platná právna úprava obsiahnutá
v Exekučnom poriadku vo vzťahu k povinnému nepozná všeobecne uznávaný princíp zodpovednosti za

výsledok konania. Pokiaľ by súd striktne vychádzal iba z ustanovení Exekučného poriadku, v prípade
nedôvodne začatých exekúcií by sa povinní nemohli účinne domáhať priznania náhrady trov konania,
ktoré im účelne vznikli pri bránení sa voči takto začatej exekúcii. Výklad právneho predpisu nesmie
obmedzovať alebo brániť v reálnom uplatnení základného práva. Preto nie je v rozpore s právnymi
predpismi, ak súd v rámci exekučného konania rozhodne o náhrade trov konania povinného, použijúc

v súlade so zásadou princípu zodpovednosti za výsledok konania subsidiárne ustanovenia O. s. p. Súd
zároveň poukazuje na to, že možnosť takéhoto rozhodnutia nemožno vyvodiť z úpravy obsiahnutej v
ustanovení § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko táto úprava sa týka vzájomného vzťahu medzi
oprávnenýmasúdnymexekútorom.Trovyexekúcieznášaspravidlapovinný.Akvšakdôjdekzastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Trovami

exekúcie sú podľa legálnej definície iba trovy súdneho exekútora a nie trovy konania iného účastníka.

Kzastaveniupredmetnejexekúciedošlozavinenímoprávnenéhoapretomusúduložilpovinnosťzaplatiť
povinnému trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z
ustanovení § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O. s. p. Na základe uvedeného súd preto povinnému
priznal náhradu trov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,vyhláška“), vo výške 33,66 eur. Povinnému patria trovy právneho zastúpenia za dva úkony
právnej služby, ktorými sú prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky) a podanie
námietokprotiexekúcii-písomnépodanienasúdtýkajúcesavecisamej(§13aods.1písm.c)vyhlášky).
V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky za úkony právnej služby v exekučnom konaní patrí odmena

len vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Pre určenie výšky základnej sadzby
tarifnej odmeny bolo potrebné, aby súd ustálil výšku peňažného plnenia vymáhaného v exekúcii, z ktorej
sa táto sadzba vypočíta. V predmetnej exekúcii sa pritom vymáha pohľadávka oprávneného vo výške
31,34 eur spolu s trovami predchádzajúceho konania vo výške 31,20 eur, trovy exekučného konania
(súdny poplatok za udelenie poverenia) vo výške 16,50 eur, trovy právneho zastúpenia oprávneného v

exekúcii vo výške 36,91 eur, a predbežné trovy exekúcie súdneho exekútora. Postup súdneho exekútora
pri vyčíslení predbežných trov exekúcie upravuje § 201 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny
exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, náhradu hotových výdavkov a
náhradu za stratu času len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia. Pre účely tohto
rozhodnutia súd teda vychádzal z predbežných trov súdneho exekútora vo výške 16,60 eur (odmena

vypočítaná v súlade s § 5 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z.), nakoľko v takejto výške vyplývajú zo
súdneho spisu. Pokiaľ právny zástupca povinného tvrdil, že predbežné trovy boli súdnym exekútorom
vyčíslené vo výške 158,37 eur, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Súd pritom vyzval dňa
6. 3. 2015 právneho zástupcu povinného na predloženie upovedomenia o začatí exekúcie (čo i len vofotokópii), ktorým by bola ním uvádzaná výška predbežných trov preukázaná. Táto výzva bola doručená
právnemu zástupcovi 27. 3. 2015, ten na ňu však doposiaľ nijakým spôsobom nereagoval.

Tarifnou hodnotou veci je teda suma 132,55 eur. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky patrí advokátovi

odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 8,80 eur. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky má advokát ďalej
nároknanáhraduvýdavkovnamiestnetelekomunikačnéamiestneprepravné,atozadvaúkonyprávnej
služby vo výške spolu 16,06 eur (2x 8,03 eur), ako boli uplatnené. Celkom tak priznal súd povinnému
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 33,66 eur (2 úkony po 8,80 eur, 2 režijné paušály po 8,03
eur). S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. priznanú náhradu trov konania je oprávnený

povinný zaplatiť advokátovi povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet číslo:
2919918203/1100.

Podľa § 169 ods. 1 druhej vety O. s. p., ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Keďže súd zastavuje exekúciu (konanie už nebude ďalej prebiehať), niet žiadneho dôvodu, aby nebola

vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum,
podpis)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.