Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212833
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114212833.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35724803, so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska ul.č.5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska ul.č. 5 proti odporcovi v rade 1/ K. F., nar. XX.X.XXXX, v súčasnosti na
bližšie nezistenom mieste v F., a v rade 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, súčasnosti na bližšie nezistenom
mieste v F. republike, obaja zastúpení opatrovníčkou S.. A. K., vyššou súdnou úradníčkou Okresného

súdu Trenčín za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42362962, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie č. 7, právne
zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dobrovičova ul.č. 13 v
konaní o zaplatenie 341,73 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Trenčín n e m á právomoc na prejednanie tohto sporu.

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Súd v r a c i a navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vo výške 20,- €.

U p r a v u j e s a Slovenská pošta, a.s., aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila navrhovateľovi
na adresu jeho sídla zaplatený súdny poplatok vo výške 20,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa09.06.2014bolOkresnémusúduTrenčíndoručenýnávrhnazačatiekonania,ktorýmsanavrhovateľ
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcov zaplatiť navrhovateľovi sumu 341,73 EUR
spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odvodzuje od Zmluvy o úvere zo dňa 29.12.2005, ktorú s odporcami

uzavrel právny predchodca navrhovateľa; odporca v rade 1/ vo vzťahu k veriteľovi vystupoval ako dlžník
a odporca v rade 2/ ako ručiteľ. Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Podanímzodňa17.09.2014vstúpilnazákladevlastnéhopodnetudokonaniavedľajšíúčastníknastrane
odporcu, a to Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov. Prípustnosť jeho vstupu namietal navrhovateľ
svojím podaním zo dňa 9.4.2015.

Súd dovtedy vykonaným dokazovaním zistil, že osoby žalované na tunajšom súde sú síce štátnymi
občanmi Slovenskej republiky, ale na území Slovenskej republike nemajú evidovaný pobyt.

Keďže v predmetnej veci vystupujú ako odporcovia osoby s bydliskom mimo územia Slovenskej
republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom, bolo nevyhnutné vo veci aplikovať nariadenie

Brusel I (nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov
v občianskych a obchodných veciach), ktoré bolo výslovne prijaté ako opatrenie v oblasti súdnejspolupráce v občianskych veciach s medzinárodným prvkom v zmysle čl. 65 písm. a) tretia odrážka
SES. Tým bola založená situácia, ktorá môže vzniesť otázku medzinárodnej súdnej príslušnosti,
ako podmienku prítomnosti medzinárodného prvku v danom konaní. (porov. rozhodnutí ESD vo veci

C-281/02 Owusu ).

Z hľadiska aplikácie nariadenia Brusel I. súd ďalej konštatuje, že je splnená i podmienka teritoriálnej
pôsobnosti nariadenia, keď má byť nariadenie Brusel I aplikované v členských štátoch EU. Splnená je
tiež podmienka časovej pôsobnosti nariadenia, keď spor bol začatý po tom, čo nariadenie vstúpilo v

oboch uvedených členských štátoch do platnosti. Splnená je konečne i podmienka vecnej pôsobnosti
nariadenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom nariadenie osobitne upravuje právomoc vo
veciach spotrebiteľských zmlúv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd teda skúmal, či má v zmysle nariadenia Brusel I.
právomoc na prejednanie uvedeného sporu.

Podľa čl. 2 nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského
štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Uvedená zakladaná zásada sa uplatní vždy, pokiaľ nariadenie neupravuje osobitnú, či výlučnú právomoc

na konanie.

Podľa článku 15 ods. 1 písm. a/ nariadenia Brusel I. vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej
spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa
právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak

ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach.

Podľa čl. 16 ods. 1 nariadenia Brusel I. spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na
súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo na súdoch podľa miesta bydliska
spotrebiteľa.

Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia Brusel I. druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch
členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Z vyššie uvedených ustanovení nariadenia je zrejmé, že nariadenie upravuje v spotrebiteľských veciach

osobitnú právomoc na konanie, ktorá závisí od postavenia spotrebiteľa ako strany žalujúcej alebo
žalovanej. V prejednávanej veci je spotrebiteľ na strane žalovanej, a teda druhý účastník zmluvy ho
môže žalovať len na súde členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ svoje bydlisko.

Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia Brusel I. pre posúdenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého

súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Otázku bydliska tak posudzuje konajúci súd podľa svojho národného práva, v konkrétnom prípade ide
o právo slovenské. Pojem bydlisko nie je možné stotožňoval s pojmom trvalý pobyt. Bydliskom treba
rozumieť miesto, v ktorom osoba býva s úmyslom zdržovať sa tam trvale (nie prechodne). Z hľadiska

určenia bydliska nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o evidencii obyvateľstva prihlásený
na trvalý pobyt, ale úmysel osoby trvale sa v určitom mieste zdržovať. Bydlisko je predovšetkým miesto,
kdemáfyzickáosobasvojbyt,rodinu,poprípade,kdepracuje.Trvalýpobytmáčistoevidenčnýcharakter
pre účely evidencie obyvateľov. Z uvedeného dôvodu nie je možné obsah pojmu bydlisko, tak ako ho
používa O.s.p. stotožňovať s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktoré používajú predpisy správneho práva

upravujúce evidenciu obyvateľov. Uvedený výklad je súladný aj s doterajším chápaním uvedených
pojmov v praxi súdov. Z uvedeného je potom zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako
miesto faktického pobytu fyzické osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je povinnosťou slovenských súdov používať predpisy

EÚtýkajúcesaprávomocisúdovnaprejednávaniesporov.Aplikácianariadeniač.44/2001mápodstatný
vplyv aj na obvyklé postupy slovenských súdov pri posudzovaní otázok príslušnosti, ktoré budú
modifikované alebo nahradzované obsahom pravidiel tohto nariadenia.Nariadenie Brusel I stojí oproti slovenskému procesnému predpisu na zásade, že účastníci majú dbať
o svoje procesné práva a povinností, a tým výrazne obmedzuje prístup súdu, ktorý by splnenie rady
podmienok konania skúmal ex officio. Príkladom toho môžu byť čl. 24 až 26 nariadenia, ktoré obmedzujú

prieskum medzinárodnej príslušnosti procesným súdom len na prípady výlučnej príslušnosti uvedené
v čl. 22 nariadenia. Vo všetkých ostatných prípadoch je na odporcovi, či príslušnosť štátu fóra príjme
(čl. 24) alebo či sa proti nemu bude brániť. Rovnako tak z čl. 26 nariadenia vyplýva, že súd skúma
podmienky svojej medzinárodnej príslušnosti až potom, keď sa odporca vo veci nevyjadrí (bez toho, že
by zároveň namietal nedostatok medzinárodnej príslušnosti procesného súdu).

Podľa článku 24 nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má
právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa
žalovanýzúčastníkonania,lenabynamietolabsenciuprávomoci,aleboakmáinýsúdvýlučnúprávomoc
podľa článku 22.

Podľa článok 26 ods. 1 nariadenia ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na
súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc,
ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

Už z kontextu jednotlivých ustanovení nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci

súdu vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa odporca aktívne zúčastnil na konaní.

Z podaného návrhu na začatie konania je zrejmé, že právny predchodca navrhovateľa s odporcami
uzavrel spotrebiteľskú zmluvu na území Slovenskej republiky. Súd mal preukázané, že odporcovia
nemajú v súčasnosti bydlisko na území Slovenskej republiky. Na základe šetrení, ktoré súd vykonal za

účelom zistenia ich prípadného pobytu na území Slovenskej republiky mal súd preukázané, že títo sa
odhlásiliztrvaléhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky,pričomakomiestosvojhopobytuuviedliČeskú
republiku bez uvedenia bližšej adresy. Súd dopytom na policajný orgán tiež zistil, že títo sa na území
Slovenskej republiky dlhodobo nezdržiavajú, nakoľko dlhší čas pracujú a žijú na bližšie nezistenom
mieste v Českej republike.

Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tunajší súd nemal preukázané, že by odporcovia mali bydlisko
na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho musel v súlade s ustanovením čl. 26 ods. 1 nariadenia
BruselI.vyhlásiť,ženemáprávomocnaprejednanietohtosporu.Súdsinemoholzaložiťsvojuprávomoc
ani na vyššie citovanom ustanovení čl. 24 nariadenia Brusel I., keďže odporcovia, ktorých presnú adresu

pobytu dostupnými prostriedkami nevedel zistiť, sa aktívne nezúčastnili na konaní.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na
to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 104 ods. 1
O.s.p., keďže nemá právomoc na prejednanie uvedeného sporu, konanie zastavil. Súd nemohol do
svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného
štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky.
Z uvedeného dôvodu len poučuje účastníka, že sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán

v cudzine.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko konania bolo zastavené.

Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na
základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre
nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatostiuplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení
povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne
zaplatený poplatok prevzal.

Na základe vyššie citovaného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, súd rozhodol o vrátení
zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 20,- € späť navrhovateľovi, keďže konanie bolo
zastavené pre nedostatok právomoci Okresného súdu Trenčín vo veci konať a zároveň na jeho vrátenie
upravil príslušný orgán.

Vzhľadom na nedostatok právomoci na prejednanie uvedeného sporu, súd už o námietke navrhovateľa
ohľadom prípustnosti vedľajšieho účastníka nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.