Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/245/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510206324
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3510206324.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Jurský obytný park, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Astrová 2/A, IČO 36 654 191 proti povinnému: F. H., občanovi SR, bytom U. G. nad H., D. XXXX/X, o
vymoženie 48.324,37 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 31. januára 2011, č.k. 11Er/800/2010-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti I. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňavnapadnutomuznesenívovýrokuI.žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie zamietol, vo výroku II. exekučné konanie právoplatnosťou výroku I. zastavil a
vo výroku III. súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 44 ods. 2, ods. 3 Ex. por., § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
Ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že dňa 04.08.2010 bola na súd prvého stupňa

doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu - výkaz nedoplatkov poistného číslo 346/99 zo dňa 30.11.1999. Citované rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.01.2000. Citovaný výkaz nedoplatku poistného možno v zmysle
§ 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia,
vykonať iba v lehote do desiatich rokov od skončenia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti, t.j.

odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, teda odo dňa 24.01.2000. Táto desaťročná lehota je prekluzívna
(súd na jej plynutie prihliada z úradnej povinnosti) a po jej uplynutí nemožno vykonávať úkony smerujúce
kvymoženiuuplatnenejpohľadávky,tedaanivyhovieťžiadostisúdnehoexekútoranavydaniepoverenia.
Citované rozhodnutie bolo možné vykonať do dňa 24.01.2010 a týmto dňom lehota oprávnenému na
vykonanie rozhodnutia márne uplynula, a preto súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora zamietol.
S poukazom na citované zákonné ustanovenie a skutočnosť, že súd prvého stupňa z úradnej povinnosti

exekučné konanie aj bez návrhu zastaví po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zamietnutí žiadosti,
rozhodol súd prvého stupňa súčasne o zastavení exekučného konania po nadobudnutí právoplatnosti
výroku I. O náhrade trov exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 47 ods. 3 posledná
veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor nemá právo na náhradu trov konania za
úkony, ktoré vykonal do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie. Na odvolanie oprávneného
krajský súd ako súd odvolací uznesením č.k. 2CoE/20/2012 - 44 zo dňa 27. februára 2012 uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutej časti I. ako vecne správne potvrdil a v napadnutých častiach výroku
II. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení poukázal na § 277 ods.
1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a na základe týchto ustanovení súd prvého stupňa
správne použil ustanovenie § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni, a správne
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie považoval za správny a preto ho potvrdil. Za nesprávny však považoval odvolací súd výroky
prvostupňového súdu ktorým vyslovil, že právoplatnosťou výroku I. sa exekučné konanie zastavuje asúdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Jedná sa totiž o výroky, ktoré sú
viazané na okolnosti, ktoré v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa ešte neexistovali a tieto nastanú až
v prípade splnenia predpokladaných podmienok v budúcnosti. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa

preto pre vydanie takýchto výrokoch neboli dané dôvody. Preto odvolací súd výrok II. a výrok III. podľa
§ 221 ods. 1 písm. i) O.s.p. zrušil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením zo dňa 26. marca 2014, sp. zn. 4 Cdo/143/2012 uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/20/2012 - 44 zo dňa 27. februára 2012 vo výroku o potvrdení uznesenia

súdu prvého stupňa v napadnutej časti I. zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Dovolací súd zistil, že preskúmavané rozhodnutie nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.,
je potom nepreskúmateľné a uvedeným postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
ďalšími námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní, nakoľko napadnuté rozhodnutie nemohol v

dovolacom konaní vzhľadom na vyššie uvedené podrobiť prieskumu z týchto dôvodov.

Krajský súd po zrušení veci dovolacím súdom vec opätovne prejednal a preskúmal podľa § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je
potrebné vo výroku, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správne.

Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní oprávneným vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožňuje s výrokom I. súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodáva
nasledovné:

Podľa prechodného ustanovenia § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, povinnosť
platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie

zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť
platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1.
januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa
po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa prechodného ustanovenia § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách

za nesplnenie povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie,
poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z
povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu,
oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a
povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného

fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri
2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení platnom a účinnom
do 31.12.2003, rozhodnutia pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové
zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom
konaní sa nepoužijú.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 04.08.2010 bola na súd prvého stupňa doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Pavla Halása so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - výkaznedoplatkov poistného číslo 346/99 zo dňa 30.11.1999. Citované rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 24.01.2000.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací

súd sa v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že výkaz nedoplatkov poistného číslo 346/99 zo dňa
30.11.1999 možno v zmysle § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni, v znení platnom
a účinnom do 31.12.2003, vykonať iba v lehote do desiatich rokov od skončenia lehoty určenej na
splnenie uloženej povinnosti, t.j. odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia, teda odo dňa 24.01.2000. Táto
desaťročná lehota je prekluzívna a po jej uplynutí nemožno vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu

uplatnenej pohľadávky, teda ani vyhovieť žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia. Citované
rozhodnutie bolo možné vykonať do dňa 24.01.2010 a týmto dňom lehota oprávnenému na vykonanie
rozhodnutia márne uplynula, a preto súd žiadosť súdneho exekútora zamietol, tak ako to správne uviedol
aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Oprávnený v danej veci podal návrh na začatie
exekúcie súdnemu exekútorovi až dňa 01.07.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej 10-ročnej
prekluzívnej lehoty.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukázal na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, odvolací súd
uvádza, že na posudzovaný prípad nie je možné uvedené ustanovenie aplikovať. Predmetný výkaz
nedoplatkov poistného bol vydaný podľa zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni platnom v
rozhodnom období, pričom tento právny predpis je osobitným zákonom, ktorý upravoval zriadenie,
činnosť a organizáciu Sociálnej poisťovne, financovanie a vykonávanie nemocenského poistenia,

nemocenského zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia do prijatia zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, teda upravoval vzťahy, ktoré majú verejnoprávny charakter. Obsahom uvedeného
zákona č. 274/1994 bola aj osobitná právna úprava plynutia a dĺžky prekluzívnej lehoty, pokiaľ ide o
právo vymáhať predpísané poistné, pričom spočívanie prekluzívnej lehoty tento zákon neupravoval a
v tejto súvislosti ani neodkazoval na Občiansky zákonník, ktorý zákon je súkromnoprávnym predpisom

upravujúcim súkromnoprávne vzťahy a nemožno ho podľa názoru odvolacieho súdu na daný prípad
aplikovať ani subsidiárne.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd záverom uvádza, že exekučný súd v rámci konania a rozhodovania o odvolaní

oprávneného nerozhoduje o náhrade trov exekučného konania. Až po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa zamietla žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekučného a dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .