Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711216482
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711216482.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti odporkyni A. R., nar. XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom E. P. R. XXXX/XX, XXX XX
W., t. č. hlásený pobyt bezdomovca, v konaní zastúpená opatrovníčkou W. M., súdnou tajomníčkou

Okresného súdu Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 50 Prešov, IČO: 42 176 778, právne
zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984
01 Lučenec, o zaplatenie 6.745,89 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 6C/100/2012 - 146 zo dňa 06. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká
16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 trovy konania vo výške 489,94 Eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka JUDr. Andreja Cifru, advokáta AK Lučenec, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01
Lučenec do 7 dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania, predstavujúce trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 126,48 Eur, na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A,
984 01 Lučenec, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, vedený v Q. T., a.s., T., v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením č. k. 6C/100/2012
- 146 zo dňa 06. 06. 2013 zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu na začatie konania

navrhovateľom podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 489,94 Eur v lehote 7 dní od právoplatnosti
rozhodnutia s poukazom na § 146 ods. 2 O. s. p. Rozhodnutie o trovách konania zdôvodnil tým, že práve
na základe vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporkyne došlo
dňa 28. 05. 2013 k späťvzatiu žaloby voči odporkyni. Z uvedeného potom možno dôvodiť, že v prípade,

ak by vedľajší účastník na strane odporkyne nevstúpil do konania a nevzniesol námietku
premlčania, súd by vo veci konal a navrhovateľ by bol v konaní zrejme opätovne úspešný. S ohľadom
na uvedené potom dospel prvostupňový súd k záveru, že existujú dôvody na priznanie
trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Náhrada trov konania pozostáva z trov právneho zastúpenia za
dva úkony právnej pomoci, a to odmena po 237,34 Eur a dvakrát režijný paušál po 7,63 Eur, spolu
vo výške 489,94 Eur.Proti uvedenému rozhodnutiu do výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom
právnehozástupcuodvolanienavrhovateľ.Vodvolanípoukázalnato,ževedľajšíúčastníkakozdruženie
na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc

pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí majú
právnické vzdelanie a zároveň má právo využívať určenú finančnú podporu ministerstva. Z dôvodovej
správy k zákonu č. 384/2008 Z. z. podľa jeho názoru vyplýva, že úmyslom zákonodarcu
bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú
spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj

materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Združenie vstúpilo do konania z vlastnej
iniciatívy, avšak odporkyni bol v tomto konaní ustanovený opatrovník, a preto vzhľadom na to, že
ustanovený opatrovník disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky
procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného
účastníka - odporcu, je navrhovateľ toho názoru, že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež
ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno preto zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť

o trovách účelne vynaložených. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu
odporcu, pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Bez akýchkoľvek
vedomostí o predmete a stave konania, len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ, nie je
podľajehonázorumožnépripraviťsa nazastupovanie vtejktorejveci,atedanaplniť podstatuprávneho

úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania
nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu.
Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142 O. s. p.,
a to najmä účelnosť vynaložených trov konania. V predmetnom prípade trovy vedľajšie ho účastníka
nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov

konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, keďže tieto neboli účelne vynaložené a
neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu sporu. Pokiaľ
ide o argumentáciu vedľajšieho účastníka poukazujúcu na § 137 O. s. p. a na ustanovenia Charty
základných práv Európskej únie ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, k tejto odvolateľ

uviedol, že združenie odporcu v konaní nezastupuje a z uvedeného dôvodu nemožno argumentovať
uvedeným ustanovením, nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osobe, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci.
Ustanovenia Charty základných práv EÚ ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa a neriešia, že by sa združenia na ochranu spotrebiteľa mali nechávať zastupovať

advokátmi, ale len to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické
osoby. Poukázal ďalej na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v Slovenskej republike
a Ústavného súdu Slovenskej republiky, žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu
zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania neprizná a uplatnil
si náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník a uviedol, že vstúpil do konania
legitímne.Taktozvolenýprocesnýpostupvstupuvedľajšiehoúčastníka dokonaniajezákonne
rovnocenný so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom
súdu a nepredpokladá súhlas a ani vedomosť spotrebiteľa. Jeho vstup do konania bol opodstatnený,
pretože prvostupňový súd konanie zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby navrhovateľom po jeho vstupe

do konania a po prednesení argumentácie obsiahnutej v odvolaní proti rozsudku zo
dňa 27. 09. 2012, ktorá bola účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Spotrebiteľ
bol teda v predmetnej veci úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka, a teda jeho trovy konania
účelné. K námietke, že len opakovane vznáša námietky premlčania, uviedol, že súčasná právna úprava
neukladá súdu prihliadať na premlčanie ex offo, a preto v rámci realizácie povinnosti chrániť spotrebiteľa

toto namieta združenie v pozícii vedľajšieho účastníka. Ak by nemajetnému združeniu bolo odopreté
právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov
združením. Účelnosť vynaložených trov možno podľa jeho názoru vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s čím ešte poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť
Ústavného súdu Slovenskej republiky a všeobecných súdov v Slovenskej republike. Spochybňovanie

jeho práva na náhradu trov konania považuje za nemiestne a nekorektné s ohľadom na to, že by bolo
taktiež nemiestne spochybňovať právo navrhovateľa na podanie takejto žaloby.Vedľajší účastník má právo v súdnom konaní vystupovať na základe princípu
„rovnosti zbraní“. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných
praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ex offo, súd nemôže poučiť

spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom,
a preto je jeho účasť v konaniach opodstatnená. S ohľadom na uvedené potom navrhuje, aby odvolací
súd odvolaním napadnuté uznesenie potvrdil ako správne a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov
odvolacieho konania.

Odporkyňa ani jej opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p),vecpreskúmalvmedziachdanýchustanovením§212

ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté
uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 15. 11. 2011
sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia 6.745,89 Eur s príslušenstvom. Rozsudkom č. k.
6C/100/2012 - 53 zo dňa 31. 05. 2012 prvostupňový súd vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Dňa 14. 09. 2012 do konania vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
legionárov 5, 080 01 Prešov ako vedľajší účastník na strane odporkyne. Vedľajší účastník
vstúpil do konania po rozhodnutí prvostupňového súdu vo veci samej v čase, keď toto rozhodnutie
neboloešteprávoplatné,nakoľkosahonepodarilodoručiťodporkyni,ktorejbolnásledneuznesenímč.k.
6C/100/2012 - 69 zo dňa 18. 09. 2012 ustanovený opatrovník. Krajský súd v Banskej Bystrici na základe

odvolania vedľajšieho účastníka uznesením č. k. 12Co/16/2013 - 129 zo dňa 30. 01. 2013 rozsudok
okresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Následneprvostupňovýsúd nazáklade
späťvzatia návrhu na začatie konania navrhovateľom zo dňa 28. 05. 2013 odvolaním napadnutým
uznesením konanie zastavil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania.

Vprejednávanejvecijenesporné,žepredmetomkonaniajenárokvyplývajúci zospotrebiteľskej
zmluvy. Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove (resp. vo všeobecnosti
akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať
v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne

zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na
náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia).

Podľa ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O. s .p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku
zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských

sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)
považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické

osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu
k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje
splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti
je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na
strane odporkyne (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
(ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne
(spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p..

Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym

zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov
právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu
účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.

Podľa§146ods.1O.s.p.žiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,
ak konanie

a) mohlo sa začať i bez návrhu;

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;

c) bolo zastavené,

d) začalo na návrh prokurátora.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania
splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O.
s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou, a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje,
musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného

ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa
druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania
(ak účelne vynaložené trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie §146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že
konanie muselo byť zastavené. Zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie

podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti samotnej žaloby. V predmetnom
prípade sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 6.745,89 Eur s príslušenstvom. V priebehu
konania došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Z
uvedenéhojetedazrejmé,žesanejednaloo späťvzatievdôsledkusprávaniasamotnejodporkyne(teda
o prípad upravený v druhej vete § 146 ods. 2 O. s. p.) a zastavenie konania teda zavinil navrhovateľ. V

tejto súvislosti odvolací súd ešte považuje za potrebné uviesť, že pri posudzovaní zavinenia v zmysle§ 146 ods. 2 O. s. p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda
i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). Prvostupňový súd tak v zmysle uvedenej právnej

úpravy správne priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne (ktorej taktiež vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak žiadne
trovy jej v konaní nevznikli a žiadne trovy konania si ani neuplatnila), nakoľko tieto boli riadne uplatnené
a účelne vynaložené (príprava a prevzatie zastúpenia v konaní, v ktorom je účastníkom spotrebiteľ za
účelom realizácie ochrany spotrebiteľa subjektom na to určeným a podanie odvolania proti rozsudku).

Samotná výška trov konania vedľajšieho účastníka nebola rozporovaná, preto sa ňou odvolací súd pri
rešpektovaní § 212 ods. 1 O. s. p. nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu
prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania zostali nedotknuté (§
206 ods. 3 O. s. p.).

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.,

a priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy
právneho zastúpenia pozostávajú v odvolacom konaní pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej
služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu vo výške 118,67 Eur (§ 10 ods. 1 a §13a ods. 2 písm.
b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) a z režijného paušálu vo

výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky), spolu vo výške 126,48 Eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.