Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoE/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206306
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8514206306.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č. 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej S. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. č XXX, o vymoženie 2.772,90 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4Er/692/2014-24 zo dňa 08.01.2015 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša,
Exekútorský úrad Košice zo dňa 16.12.2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 45 ods. 1, 2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní; § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb, Občianskeho zákonníka
(ďalej len ,,OZ“).

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie
2.772,90 Eur s prísl. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Sloak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave sp. zn.
388/07/14 zo dňa 24.09.2014. Súdny exekútor JUDr. Ján Ondáš požiadal súd o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený a povinná uzavreli dňa 07.11.2012 Zmluvu o revolvingoom
úvere č. 8500017259. Pri podpise úverovej zmluvy podpísala povinná rozhodcovskú zmluvu. Keďže
povinná bola v omeškaní s plnením peňažného záväzku oprávnený sa obrátil na Stály arbitrážny súd
na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami. Rozhodca návrhu oprávneného v celom
rozsahu vyhovel.

Malzapreukázané,žeuzavretázmluvapodobneakorozhodcovskázmluvasúformulárovézmluvy,ktoré

nemala možnosť druhá strana meniť a ktoré používa oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takto dojednanú rozhodcovskú
zmluvu s absenciou individuálnosti jej dojednania súd považoval za neprimeranú zmluvnú podmienku.
Takéto dojednanie podľa názoru súdu dosahuje intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v
neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, čo spôsobuje jej neplatnosť. Za takéhoto stavu potom rozhodol vo veci orgán, ktorý na tonemal právomoc, čo je jednou zo základných požiadaviek právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného
titulu, na ktorú súd pri posúdení žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí prihliadať.

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva č. 8500017259 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, čo vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou a nie
povinnosťou. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto

neprijateľnou podmienkou. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa
22.11.2012. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere
môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, a teda
konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, ktoré špecifikoval.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza vyjadrenie
zákonného sudcu, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť, a preto nariadil vec predložiť
odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec

správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj
s dôvodmi tam uvedenými.

Vychádzajúc zo zákonnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, za neprijateľnú podmienku sa považuje taká,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán a je (musí byť) v neprospech spotrebiteľa.

Pokiaľodvolateľpoukázalnato,žerozhodcovskázmluvabolavtomtoprípadesamostatnáaindividuálne
dohodnutá a účastníci ju uzatvorili slobodne a po zvážení všetkých náležitostí (že nejestvovala
podmienka uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za účelom uzatvorenia zmluvy o úvere), tak k tomu
odvolací súd poznamenáva, že rovnako ako samotná zmluva o revolvingovom úvere aj rozhodcovská

zmluva sú spísané na predpísanom tlačive, ktorého obsah nemohol dlžník ovplyvniť a musel sa mu
podriadiť. Uzavreté sú v ten istý deň (07.11.2012).

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky bolivopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na za stavu,
že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu

kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná
vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci preformulovaný
na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách
boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť,
že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad

typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem,
že si ich vyžiadali spotrebitelia.

Odvolací súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v
rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh
dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda

na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ In: Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk, 2010).

K rozhodcovskej zmluve má najbližšie ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ (vrátane dôvodovej správy).
Uvedené ustanovenie je svojím obsahom najbližšie problémovej zmluve ,,...vyžaduje v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní“.

Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa

(porov. internetovú diskusiu na otázku neprijateľnosti doložky, ktorá ponúkala na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom: Kristián Csach: ,,Takže otázne je, ako by som
posúdil reálne možnosti, ktoré by nastali:

1. Spotrebiteľ by inicioval konanie na RS - OK, RS môže konať (písmenko r) nezakazuje, aby spotrebiteľ
sa na RS obrátil, zakazuje iba to, aby to bol jediný orgán, na ktorý sa môže obrátiť).

2. Spotrebiteľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať

3. Dodávateľ by inicioval konanie na súde - OK, súd môže konať

Samozrejme, problematickou by bola tá najočakávanejšia:

4. Dodávateľ by inicioval konanie na RS - klauzula je neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre
spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil a „odsunul" na iné bojisko.

Podľa dôvodovej správy k § 53 ods. 4 písm. r/ OZ ,,spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a
zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná
za neprijateľnú“.

Teda podľa Csacha doložku nie je možné akceptovať, ak by vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa

arbitráži. Teda ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným
súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť
sa arbitráži.

Povinná ako spotrebiteľ pri predmetnej rozhodcovskej zmluve nemá na výber, ak bude žalovaný na
rozhodcovskom súde. Odvolací súd zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna,pretože takmer s pravidelnosťou podávajú rozhodcovské žaloby veritelia. V prípade, že výnimočne
uplatňuje svoje právo spotrebiteľ, využíva štátny súd.

Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z

určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam.

Spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi - povinnej - predložená, je skôr o nevhodnom predložení
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, čo predstavuje nekaloobchodnú praktiku v zmysle § 8
ods. 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

V čase rozhodovania odvolacieho súdu oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie, resp. že by si

povinná vymieňovala rozhodcovské konanie (§ 53 ods. 3 OZ).

Odvolací súd preto nemal najmenší dôvod na to, aby vylúčil režim súdnej kontroly neprijateľných
podmienok len kvôli zdanlivej možnosti voľby, pred ktorým orgánom bude strana uplatňovať svoje právo.

Pre porovnanie dáva odvolací súd do pozornosti § 90 ods. 3 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde oprávnený má možnosť nájsť modus vivendi, ak tak

vehementne chce docieliť arbitrážny proces pre spotrebiteľa.

Odvolací súd poznamenáva, že inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s
cieľom Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej
sapodmienkanepovažujezaindividuálnedohodnutú,akbolanavrhnutávopredaspotrebiteľpretonebol
schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl.

3 ods. 2).

Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce
niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že doložka je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej
zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované
docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly,

čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku v zmysle cieľov Smernice 2005/29 „O nekalých
obchodných praktikách“, články 5 a nasl.

Javí sa nanajvýš nevierohodné, že zrazu by si spotrebiteľ - povinný v tomto exekučnom konaní, osobitne
vyjednával rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemá vedomosti a oprávnený nemôže
očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konanie, v ktorom

sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle judikatúry Súdneho dvora
Európskej únie (Oceano Grupo Editorial, Asturcom, Mostaza Claro, Pannom), ako aj v zmysle Charty
základných práv Európskej únie, ktorá predpokladá vysoký stupeň politiky ochrany spotrebiteľa (čl. 38),
a to všetko v záujme vyššej kvality života a ochrany hospodárskych záujmov spotrebiteľa (čl. 169 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie).

Nie je treba preto aplikovať ani nepriamy účinok Smernice na to, aby bolo možné skonštatovať, že
oprávnený ako dodávateľ mal v čase uzatvárania zmluvy explicitne zakázané dojednávať v typových
zmluvách podmienky, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. O tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo
slabšej vyjednávacej pozície (porov. rozsudok súdneho dvora MOSTAZA CLARO , bod. 25), by rovnako

nemali byť žiadne pochybnosti. Z uvedeného (aj zo Smernice) teda vyplýva, že na spotrebiteľa pri
typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto
prípad ide aj v predmetnej právnej veci.Ako už odvolací súd uviedol, stotožňuje sa s odôvodnením zo strany prvostupňového súdu a platí to aj
pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber
a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci.

Rozhodcovskú zmluvu dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom
vysporiadal s otázkou rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto
smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné
odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy odvolací súd vidí tiež v geografických dôvodoch v zmysle
judikatúry súdneho dvora C-240/98 - C-244/98 Oceáno grupo editoriale. Neprimeraná vzdialenosť od
miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo
vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 419 km (H. - G.) na rozhodcovské konanie
je odradzujúca.

Prvostupňový súd rozhodol správne a s doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami

odvolací súd potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne s osvojením si dôvodov uvedených
v napadnutom uznesení (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Odvolací súd odmieta argumenty oprávneného,
že rozhodcovská zmluva bola v tomto prípade jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná
podmienka v zmysle ust. § 53 OZ. V súlade s tým, čo odvolací súd na podporu správnosti rozhodnutia
prvostupňového súdu uviedol, nemožno totiž očakávať právnu istotu a legitímne očakávania tam, kde

bolo porušené právo, ako sa to stalo aj v prípade predmetnej zmluvy.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.